Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 87/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcu Petra

Molnára a zo sudcu Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26, Kežmarok, IČO 31654363, zastúpenej

advokátom Mgr. Marcelom Lesňákom, Murgašova 6, Poprad, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a ,

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

sp. zn. z 30. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26,

Kežmarok, IČO 31654363 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením

sp. zn. z 30. januára 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe návrhu na začatie konania

doručeného okresnému súdu 4. februára 2003 (ďalej len „žaloba“) sa sťažovateľka

domáhala proti: 1.

(ďalej len „žalovaný I“) a 2. (ďalej len

„žalovaný II“) zaplatenia sumy 49 821,27 € s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny

mlieka a mliečnych výrobkov dodaných do školských a predškolských zariadení

v pôsobnosti Okresného úradu Bratislava II [ďalej len „okresný úrad“ (pôvodný žalovaný,

pozn.)] na základe zmluvy o spolupráci v oblasti školského stravovania zo 7. septembra

1998 uzavretej medzi spoločnosťou (právna predchodkyňa sťažovateľky,

pozn.) ako dodávateľkou a okresným úradom ako objednávateľom.

3. Okresný súd však naposledy rozsudkom sp. zn. z 22. októbra

2010 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň

žalovanému I a žalovanému II proti sťažovateľke (žalobkyni) náhradu trov konania

nepriznal.

4. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –

riadny opravný prostriedok, v rámci ktorého žalobu proti žalovanému II vzala v celom

rozsahu späť a žiadala proti nemu konanie zastaviť. Sťažovateľka následne na pojednávaní

konanom na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) 10. júla 2012 vzala

žalobu čiastočne späť aj proti žalovanému I, a to v časti o zaplatenie sumy 14 571,57 €,

a v rozsahu späťvzatia žaloby tiež žiadala konanie zastaviť.

5. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 10. júla 2012 v spojení s opravným

uznesením sp. zn. z 26. januára 2016 (ďalej len „rozsudok krajského

súdu I“) rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalovaný I je povinný sťažovateľke

zaplatiť sumu 35 249,70 € spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy

od 18. januára 2003 do zaplatenia, ako aj trovy konania na účet právnej zástupkyne

sťažovateľky v sume 15 591,71 €, a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň krajský súd rozhodol o pripustení čiastočného

späťvzatia žaloby proti žalovanému I v časti o zaplatenie sumy 14 571,57 €, v rozsahu

späťvzatia rozsudok okresného súdu proti žalovanému I zrušil a konanie zastavil. Krajský

súd súčasne rozhodol o pripustení úplného späťvzatia žaloby proti žalovanému II, rozsudok

okresného súdu proti žalovanému II zrušil a konanie zastavil.

6. Žalovaný I však proti rozsudku krajského súdu I podal riadne a včas dovolanie –

mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

uznesením sp. zn. z 25. novembra 2014 tak, že rozsudok krajského súdu I

v časti výroku, ktorým bol rozsudok okresného súdu zmenený, zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Krajský súd o odvolaní – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky

proti rozsudku okresného súdu opäť rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 26. januára 2016 (ďalej len „rozsudok krajského súdu II“) tak, že v odvolaním napadnutej

zamietajúcej časti proti žalovanému I ho ako vecne správny potvrdil. Zároveň krajský súd

rozhodol tak, že žalovanému I proti sťažovateľke náhradu trov odvolacieho a dovolacieho

konania nepriznal.

8. Sťažovateľka po tom, čo jej bol 22. augusta 2018 rozsudok krajského súdu II

doručený, podala proti nemu 19. októbra 2018 riadne a včas dovolanie – mimoriadny

opravný prostriedok.

9. Pretože sťažovateľka napriek tomu, že výzvou okresného súdu zo 16. novembra

2018 doručenou jej v ten istý deň (ďalej aj „výzva“) bola pod hrozbou zastavenia

dovolacieho konania vyzvaná, aby súdny poplatok za ňou podané dovolanie v sume 4 159 €

v lehote do 10 dní odo dňa doručenia výzvy, t. j. do 26. novembra 2018, uhradila,

tento neuhradila, resp. uhradila ho až 5. decembra 2018, uznesením okresného súdu

sp. zn. z 19. decembra 2018 (ďalej len „uznesenie okresného súdu vydané

súdnym úradníkom“) okresný súd rozhodol okrem iného tak, že dovolacie konanie zastavil

a sťažovateľke ňou uhradený súdny poplatok krátený o 1 % v sume 4 117,41 € vrátil.

10. Sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym

úradníkom riadne a včas sťažnosť – riadny opravný prostriedok, ktorá bola uznesením

(sudcu) okresného súdu ako nedôvodná zamietnutá. Uznesenie okresného súdu vydané

súdnym úradníkom v spojení s uznesením okresného súdu nadobudlo právoplatnosť

19. februára 2019.

11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:

«... Ako vyplýva z dovolania... a aj výzvy Okresného súdu... tak hodnota sporu,

resp. tzv. základ na výpočet súdneho poplatku, je vo výške 49.821,27 eur.

Z toho vyplýva, že základný súdny poplatok podľa položky 1 písm. a) sadzobníka je

6 % zo sumy 49.821,27 eur, t. j. suma 2.989,- eur.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tak, ako je naformulovaná predmetná výzva,

absolútne vôbec nevyplýva, ako Okresný súd Bratislava II dospel k tomu, že by súdny

poplatok mal byť v sume 4.159,- eur.

Z tohto dôvodu, že sa Sťažovateľovi javilo, že súdny poplatok nie je vypočítaný

správne, priamo Sťažovateľ prostredníctvom svojho zamestnanca podnikového právnika

. písomne, formou emailu zo dňa 19.11.2018, t. j. v

pondelok, požiadal Okresný súd Bratislava II, aby mu vysvetlil, resp. odôvodnil, z akého

dôvodu mu vyrubil za dovolacie konanie súdny poplatok v sume 4.159,- eur...

Napriek tomu, že Sťažovateľ ( opakovane telefonicky

kontaktoval Okresný súd Bratislava II v snahe sa spojiť s vyšším súdnym úradníkom

JUDr. Branislavom Sliukom, aby zistil, v akom stave je jeho žiadosť o objasnenie výpočtu

výšky súdneho poplatku, Okresný súd Bratislava II na predmetnú žiadosť absolútne vôbec

nereagoval.

Následne Sťažovateľ z opatrnosti zaplatil súdny poplatok dňa 5. decembra 2018,

t. j. po lehote, ktorá bola uvedená vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku a ktorá uplynula

dňa 26.11.2018 bez toho, aby Okresný súd Bratislava II akokoľvek odpovedal na žiadosť

Sťažovateľa.

Inými slovami povedané, Sťažovateľ preto nezaplatil súdny poplatok v súdom

stanovenej 10-dňovej lehote, lebo výzva Okresného súdu... bola čo do označenia účastníkov

konania, hodnoty sporu a označenia právneho základu, z ktorého súd pri vyrubení súdneho

poplatku vychádzal, absolútne zmätočná. Z tohto dôvodu Sťažovateľ požiadal Okresný súd

Bratislava II, aby mu objasnil, ako vypočítal súdny poplatok a v tejto súvislosti čakal

na jeho odpoveď.

... v praxi nie je možné zaplatiť súdny poplatok v sume vyššej než 300,- eur formou

ekolkov a ako bude ďalej uvedené, súdy neoznámia číslo účtu a variabilný symbol, kde sa

má súdny poplatok zaplatiť, t. j. fakticky Sťažovateľ mohol súdny poplatok zaplatiť prvýkrát

až na základe písomnej výzvy súdu.

Sťažovateľ ďalej poukázal na ust. , ktorý

ustanovuje nasledovné: „Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne

o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie súdneho

poplatku.“

Sťažovateľ taktiež poukázal na ust. , ktorý

ustanovuje nasledovné: „Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne

o vyrubení súdneho poplatku za podanie odvolania a o návrhoch na oslobodenie súdneho

poplatku.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že právna úprava obsiahnutá v § 436 ods. 2 Civilného

sporového poriadku je identická s právnou úpravou obsiahnutou v § 374 ods. 2 Civilného

sporového poriadku.

Avšak, zatiaľ čo v odvolacom konaní súd prvej inštancie (vyšší súdny úradník) vyzýva

na zaplatenie súdneho poplatku formou uznesenia, proti ktorému je prípustná sťažnosť,

t. j. ak poplatník súdneho poplatku nesúhlasí s výškou, v akej bol vyrubený súdny poplatok

za odvolacie konanie, má možnosť podať sťažnosť, tak v dovolacom konaní bez akéhokoľvek

opodstatnenia v legislatíve, keďže jednoznačne

ustanovuje, že „súd rozhodne o vyrubení súdneho poplatku“, súdy prvej inštancie

(vyšší súdni úradníci) zasielajú len výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, proti ktorým nie

je prípustná sťažnosť, t. j. ak je súdny poplatok vyrubený v nesprávnej výške, poplatník

súdneho poplatku musí súdny poplatok zaplatiť aj v prípade, ak podľa jeho názoru je súdny

poplatok vyrubený v nesprávnej výške...

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Okresný súd Bratislava II sa absolútne vôbec

nevysporiadal s námietkami Sťažovateľa uvedenými v jeho sťažnosti, a to predovšetkým

s námietkou Sťažovateľa, že v dovolacom konaní sa v zmysle ust. § 436 ods. 2 Civilného

sporového poriadku má súdny poplatok vyrubovať formou uznesenia tak, ako súdy vyrubujú

formou uznesenia súdne poplatky v odvolacom konaní, voči ktorým je prípustná sťažnosť...

Súd sa taktiež nevysporiadal s námietkou Sťažovateľa, že lehota uvedená vo výzve je

sudcovská, nie zákonná a že súdny poplatok bol zaplatený skôr, než vyšší súdny úradník

rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Súd poukázal na to, že došlo k chybe písania, keď ako predmet sporu uviedol sumu

49.821,27 eur, pričom opomenul, že samotný Sťažovateľ ako hodnotu sporu uviedol sumu

49.821,27 eur. Súd pritom úplne odignoroval, že tzv. „chyba v písaní“ sa netýkala len

hodnoty sporu, ale aj v označení strán sporu na strane žalovaného subjektu, v označení

právneho zástupcu na strane žalobcu a predovšetkým v nedostatočnom odôvodnení

právneho základu, z ktorého sa vypočítala výška súdneho poplatku.

Súd taktiež nevzal do úvahy tú skutočnosť, že Sťažovateľ objektívne nemohol zaplatiť

súdny poplatok v dobe jeho splatnosti, t. j. v deň podania dovolania, keďže nedisponoval

číslom účtu a variabilným symbolom...

Sťažovateľ je toho názoru, že Okresný súd Bratislava II tým, že bez akéhokoľvek

podstatného dôvodu zastavil Sťažovateľovi dovolacie konanie, naďalej pokračuje

v prieťahoch v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , čím podľa názoru

Sťažovateľa taktiež porušuje jeho vyššie uvedené základné právo, aby súdne konanie

prebiehalo bez zbytočných prieťahov...»

12. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„I) Uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. – 784 zo dňa

30.1.2019 bolo porušené základné právo spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. na súdnu

ochranu podľa článku 46 ods. 1 , článku 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu základných

práv.

II) Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. – 784 zo dňa

30.1.2019 a uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. – 766 zo dňa

19.12.2018 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

III) Základné právo spoločnosti Tatranská mliekareň a. s. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 v konaní

vedenom na Okresnom súdu Bratislava II pod sp. zn. bolo porušené.

IV) Okresnému súdu Bratislava II sa prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

V) Tatranskej mliekarni a. s. sa priznáva úhrada trov konania pozostávajúcich z trov

právneho zastúpenia v sume 1.071,86 (slovom tisícsedemdesiatjeden eur a osemdesiatšesť

centov), ktorú je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu

Mgr. Marcela Lesňáka, advokáta v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

15. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa . ods. 1 a podľa

ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

20. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľka namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením

okresného súdu.

21. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že pokiaľ okresný súd súdny

poplatok za dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku krajského súdu II

nevyrubil rozhodnutím (uznesením), ale sťažovateľku podľa jej názoru iba zmätočnou

výzvou zo 16. novembra 2018 vyzval, aby tento súdny poplatok uhradila v lehote do 10 dní

odo dňa jej doručenia, pričom sudcovskú lehotu nepredĺžil napriek tomu, že to urobiť

mohol, dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil, hoci v čase

rozhodnutia o zastavení dovolacieho konania už bol súdny poplatok sťažovateľkou

zaplatený, sťažovateľke arbitrárnym spôsobom odňal možnosť konať pred súdom.

22. Sťažovateľka namieta, že sudca okresného súdu rozhodujúci o jej sťažnosti –

riadnom opravnom prostriedku proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym

úradníkom sa nevyporiadal s jej podstatnými sťažnostnými námietkami.

23. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a podľa listiny, ako aj práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná

nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu

v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť ().

24. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a podľa listiny, ako aj práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí

dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto

aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (,

). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované

so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,

Recueil III/1997).

25. Vzhľadom na charakter námietok sťažovateľky ústavný súd tiež zdôrazňuje svoju

stabilnú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho

súdu nemožno posudzovať izolovane (), pretože prvostupňové a druhostupňové

(odvolacie) konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

26. Uvedené platí analogicky, aj pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutia vydané

súdnymi úradníkmi a druhostupňové rozhodnutia sudcov toho istého súdu rozhodujúcich

o sťažnostiach – riadnych opravných prostriedkoch proti uzneseniam vydaným súdnymi

úradníkmi.

27. Ústavný súd poukazuje aj na relevantnú časť odôvodnenia uznesenia okresného

súdu vydaného súdnym úradníkom:

„... Dňa 19.10.2018 žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, súd

ho preto vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie v sume 4.159,- eur do 10 dní

od doručenia výzvy (doručená mu bola dňa 16.11.2018). Súdny poplatok bol vyrubený

podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov v spojení s § 6 ods. 2 druhá veta

a znížený o 70,- eur podľa uvedeného zákona. Žalobca

zaplatil súdny poplatok až dňa 05.12.2018.

... Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania,

žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie

poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal

žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť.

Podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie

konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok

zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj

napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch

nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

Podľa veta prvá o súdnych poplatkoch, v konaní

podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení

konania.

... Nakoľko žalobca zaplatil súdny poplatok za dovolanie po uplynutí 10-dňovej

lehoty (lehota uplynula dňa 26.11.2018) a vo výzve (doručenej žalobcovi dňa 16.11.2018)

bol poučený o následku jeho nezaplatenia v určenej lehote, súd dovolacie konanie v zmysle

zastavil...“

28. V uznesení okresného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom, sudca okresného súdu

uviedol:

„... Súd sťažnosť žalobcu zamietol, nakoľko je v celom rozsahu nedôvodná. Žalobca

ako iniciátor tohto konania, ktorý podal žalobu, by mal vedieť, akú sumu žiada

od žalovaného zaplatiť, t. j. mal by mu byť známy predmet konania. Tunajší súd rozsudkom

č. k. -602 z 22.10.2010 zamietol žalobu o zaplatenie 49.821,27 eur.

Na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -645 z 10.07.2012

v spojení s opravným uznesením č. k. -689 z 26.01.2016 došlo k pripusteniu

späťvzatia žaloby vo výške 14.571,57 eur, t. j. predmetom konania zostala istina

35.249,70 eur. Výzvou zo dňa 16.11.2018 súd správne vyrubil žalobcovi súdny poplatok

za dovolanie voči rozsudku vo výške 4.159,- eur (podľa položky č. 1 písm. a) Sadzobníka

súdnych poplatkov v spojení s druhá veta a znížený o 70,- eur

podľa § 6 ods. 3 uvedeného zákona). Súd sa však dopustil pri vypracovaní predmetnej výzvy

chyby v písaní, keď ako predmet konania uviedol sumu 49.821,27 eur (namiesto

zostávajúcej istiny 35.249,70 eur). Uvedená chyba však nemala žiaden vplyv na správnosť

výpočtu súdneho poplatku, preto bol žalobca povinný ju v určenej lehote 10 dní zaplatiť, čo

sa však nestalo, preto súd zastavil dovolacie konanie. Ak bol žalobca názoru, že súd

nesprávne vypočítal súdny poplatok, nič mu nebránilo v určenej lehote zaplatiť súdny

poplatok vo výške 5.978,- eur. Súd však zdôrazňuje, že žalobca bol povinný zaplatiť súdny

poplatok minimálne v predpísanej výške (4.159,- eur), a to v určenej lehote 10 dní s tým, že

na prípadný nedoplatok by ho súd vyzval na základe dodatočnej výzvy. Uvedeným

spôsobom by žalobca mohol predísť neželanému zastaveniu dovolacieho konania. Žalobca

však namiesto uvedeného postupu rozporoval doručenú výzvu a čakal na odpoveď, v

dôsledku čoho zmeškal určenú lehotu. Vzhľadom na zaťaženosť tunajšieho súdu nie je v

možnostiach jeho zamestnancov bezodkladne odpovedať na všetky podania, ktoré sú v

rámci spisu doručené, najmä keď je žalobca zastúpený advokátom a mal by mu byť známy

tak predmet konania, ako aj spôsob výpočtu súdnych poplatkov v zmysle

Nakoľko bol súdny poplatok za dovolanie voči rozsudku vypočítaný správne vo výške

4.159,- eur, berúc do úvahy zostávajúci predmet konania po čiastočnom späťvzatí (istina

35.249,70 eur), pričom súd správne vyrubil súdny poplatok výzvou tak, ako to jasne vyplýva

z ustanovenia , sťažnosť žalobcu zo dňa 16.1.2019 nemá

oporu v zákone, preto ju v celom rozsahu zamietol...“

29. Po preskúmaní napadnutého uznesenia okresného súdu ústavný súd

argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sudca okresného súdu rozhodujúci o jej sťažnosti

sa náležite nevysporiadal s jej podstatnými sťažnostnými námietkami, nevyhodnotil ako

spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného súdu. Sudca okresného súdu

totiž, reagujúc na podstatné námietky sťažovateľky, uviedol na zdôraznenie správnosti

uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli

k zamietnutiu sťažnosti – riadneho opravného prostriedku. Ústavný súd preto nevidí žiadny

relevantný dôvod na prehodnocovanie záverov rozhodnutí všeobecných súdov. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná

rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ) rešpektuje názor,

podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,

z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym

názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

30. Podľa

o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom

v rozhodujúcom období (ďalej len „“) poplatková povinnosť

vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej

sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo

navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal

kasačnú sťažnosť.

31. Podľa ak je sadzba poplatku ustanovená

za konanie, rozumie sa tým konanie na jednej inštancii. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa

vyberá aj v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie a kasačnú sťažnosť sa

vyberá v sume dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

32. Podľa ak nebol zaplatený poplatok

splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd

podľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote

desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,

súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve

poučený.

33. Podľa ak tento zákon neustanovuje

inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku okrem § 357 písm. a).

34. Podľa v sťažnosti proti rozhodnutiu

o zastavení súdneho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku nemožno namietať

skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na zaplatenie súdneho poplatku.

35. Podľa v konaní podľa tohto zákona

koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca

v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

36. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie

zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom

súdu.

37. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu aj v spojení s odôvodnením uznesenia

okresného súdu vydaného súdnym úradníkom zjavne vyplýva, že z výzvy okresného súdu

napriek iným zrejmým nesprávnostiam a k nej priloženého platobného predpisu bolo

nepochybné, že sa vzťahuje na zaplatenie súdneho poplatku za sťažovateľkou podané

dovolanie v sume 4 159 € [predstavujúcej dvojnásobok 6 % (po zaokrúhlení na pol eura

nadol sumu 2 114,50 €) z predmetu dovolacieho konania (v sume 35 249,70 €

po zaokrúhlení na celé euro nadol na sumu 35 249 €) kráteného o sumu 70 €, pozn.]

a pre sťažovateľku boli známe jednak možné spôsoby úhrady, ako aj všetky platobné údaje

potrebné na jej vykonanie [číslo bankového účtu (IBAN), konštantný, variabilný a aj

špecifický symbol, pozn.], súdny poplatok bol určený v správnej sume, čo inak

sťažovateľka v ústavnej sťažnosti ani nenamieta, nehovoriac o tom, že sťažovateľka bola

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, ktorému mal byť predmet

konania (suma 35 249,70 €) a spôsob výpočtu súdneho poplatku za dovolanie dobre známy.

Sťažovateľke preto nič nebránilo v tom, aby tento súdny poplatok v lehote (do 10 dní

odo dňa doručenia výzvy na jeho úhradu) riadne a včas zaplatila. Sťažovateľka teda napriek

tomu, že o následku nezaplatenia súdneho poplatku (t. j. o tom, že ak napriek výzve nebude

súdny poplatok v lehote zaplatený, okresný súd konanie zastaví), bola poučená, súdny

poplatok za dovolanie riadne a včas nezaplatila, dôsledkom čoho okresný súd dovolacie

konanie zastavil. Podľa názoru ústavného súdu v okolnostiach preskúmavanej veci nemožno

dospieť k záveru, že by uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením okresného súdu

vydaným súdnym úradníkom nezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé

súdne konanie.

38. Ústavný súd pre úplnosť veci dodáva, že z listu sťažovateľky, resp. jej

zamestnanca (podnikového právnika nie právneho zástupcu

sťažovateľky, pozn.) zaslaného okresnému súdu prostredníctvom e-mailovej správy

19. novembra 2018 vo veci súdneho poplatku za dovolanie, na ktorý sťažovateľka

v ústavnej sťažnosti poukazuje a v ktorom uvádza, že „...celková hodnota sporu je...

35.249,70 eur, t. j. výška súdneho poplatku by mala byť v sume 2.114,50 €...“, nepochybne

vyplýva, že sťažovateľka si bola základu pre určenie súdneho poplatku za dovolanie dobre

vedomá, nebola si však zrejme vedomá toho, že v zmysle § 6 ods. 2 zákona o súdnych

poplatkoch, poplatok za dovolanie sa vyberá v sume dvojnásobku poplatku ustanoveného

v sadzobníku, čo predstavuje (suma 2 114,50 € × 2) sumu 4 229 € a po jeho znížení

v zmysle z dôvodu podania dovolania (podania)

elektronickými prostriedkami o sumu 70 € predstavuje presne sumu 4 159 € uvedenú

vo výzve na jeho úhradu. Sťažovateľka, ako už bolo uvedené, bola v dovolacom konaní

zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom) – osobou práva znalou,

u ktorej platí notorieta, že pozná platné právo.

Ústavný súd tu dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve,

podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným,

ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon

svojich práv. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje

práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod. môžu strácať, tak ako to je aj v preskúmavanej veci.

39. Pokiaľ sťažovateľka s poukazom na , v zmysle ktorého

„... súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie...“,

tvrdí, že súdny poplatok za dovolanie mal byť vyrubený súdnym rozhodnutím (uznesením),

z je zjavné, že je

lex specialis vo vzťahu k a ak okresný súd s poukazom na

majúci prednosť pred súdny

poplatok za dovolanie vyrubil (určil) výzvou, resp. sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku za ňou podané dovolanie „iba“ vyzval, podľa názoru ústavného súdu tento postup

okresného súdu nemá ústavno-právny rozmer zakladajúci porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie.

40. Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia okresného súdu opierajúceho sa

o odôvodnenie uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom nevyplýva taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd pri rozhodovaní a odôvodňovaní svojho

právneho záveru správne interpretoval a aplikoval ustanovenia zákona o súdnych

poplatkoch, jeho závery sú dostatočne odôvodnené a nevykazujú žiadne znaky svojvôle.

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru (,

, , , ), v ktorej už

opakovane konštatoval, že postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi

a hmotnoprávnymi predpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci,

nemožno považovať za porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, prípadne porušenie práva podľa dohovoru. V tejto súvislosti zhodne

s doterajšou judikatúrou pripomína, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť, účelnosť

výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom a rovnako tak ústavný súd

nezjednocuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov.

41. To platí aj vtedy, pokiaľ ide rozdielnu judikatúru pri vyrubovaní súdnych

poplatkov za odvolanie – riadny opravný prostriedok oproti judikatúre pri vyrubovaní

súdnych poplatkov za dovolanie – mimoriadny opravný prostriedok, a to o to viac,

že podľa doslovného znenia súd vyzve poplatníka

na zaplatenie súdneho poplatku, iba ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby,

návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, nie však v prípade, ak nebol

zaplatený súdny poplatok splatný podaním odvolania. Inými slovami povedané, dôvod,

pre ktorý sa vyrubuje súdny poplatok za dovolanie v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych

poplatkoch výzvou a súdny poplatok za odvolanie v zmysle rozhodnutím

(uznesením), je ten, že z taxatívneho výpočtu poplatkových úkonov uvedených v § 10 ods. 1

, pri ktorých súd na zaplatenie poplatku „iba“ vyzýva,

odvolanie ako riadny opravný prostriedok absentuje.

42. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti

namietaného porušenia základného práva podľa , listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

IV.

K namietanému porušeniu základného práva podľa . ods. 2

43. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namieta tiež porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

44. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedeného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním ústavnej

sťažnosti podľa (), a preto už k namietanému

porušovaniu tohto práva nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu nemohlo dochádzať (m. m. ).

45. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu

tomuto základnému právu podľa , ako aj právu podľa dohovoru len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva podľa , ako aj práva podľa dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú [ ].

Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie

o sťažnosti č. 16970/05).

46. Z ústavnej sťažnosti, z jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,

že v základnom (nachádzacom) konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

okresný súd meritórne rozhodol naposledy (rozsudkom) 22. októbra 2010

a v nadväznosti na to v (odvolacom) konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

krajský súd meritórne rozhodol (rozsudkom) 26. januára 2016.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorý bol napadnutý

odvolaním sťažovateľky, v spojení s rozsudkom krajského súdu II nadobudol právoplatnosť

23. augusta 2018.

47. Na základe dovolania sťažovateľky z 19. októbra 2018 proti rozsudku krajského

súdu II v dovolacom konaní vedenom na okresnom súde tak isto pod sp. zn.

okresný súd rozhodol uznesením 19. decembra 2018 o zastavení dovolacieho konania.

Následne okresný súd o sťažnosti – riadnom opravnom prostriedku sťažovateľky

proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom z 19. decembra 2018

rozhodol uznesením z 30. januára 2019. Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie okresného

súdu vydané súdnym úradníkom v spojení s uznesením (sudcu) okresného súdu nadobudlo

právoplatnosť 19. februára 2019.

48. Keďže sťažovateľka namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v napadnutom konaní ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. apríla 2019,

t. j. v čase, keď k porušovaniu označeného základného práva už nemohlo dochádzať a jej

právna neistota už trvať nemohla, ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti v súlade

s odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

49. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd už ďalšími

návrhmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019