Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 557/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného spoločnosťou Advokátskou kanceláriou

, konajúcou prostredníctvom advokáta

, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Zvolen v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Zvolen p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Zvolen j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) na účet jeho právneho

zástupcu spoločnosti Advokátskej kancelárii

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 28. novembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“),

, zastúpeného spoločnosťou Advokátskou kanceláriou

, konajúcou prostredníctvom jej konateľa ‒advokáta

(ďalej len „právny zástupca sťažovateľa“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Zvolen

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

V zmysle čl. X Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 účinného od 26. apríla 2019 (ďalej len „rozvrh

práce“) bola táto ústavná sťažnosť pridelená sudcovi Ľubošovi Szigetimu ako novému

sudcovi spravodajcovi druhého senátu ústavného súdu, ktorého ďalším členom je sudca

Peter Molnár a predsedom sudkyňa Jana Laššáková.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným

na okresnom súde 23. januára 2004 sa sťažovateľ (žalobca) ako fyzická osoba podnikateľ

s obchodným menom

, domáhal voči žalovanému, ktorým je fyzická osoba podnikateľ

s obchodným menom , zaplatenia sumy

375 000 Sk (teraz 12 447,72 €) s príslušenstvom za poskytnuté služby – vyhotovenie

projektov na základe zmlúv o dielo.

3. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Konanie na okresnom súde trvalo po podaní

návrhu na vydanie platobného rozkazu až do vynesenia rozsudku takmer 8 rokov. Vydaným

rozsudkom okresný súd zamietol podaný návrh a žalovanému priznal náhradu trov konania.

Voči rozsudku okresného súdu sa sťažovateľ odvolal, na základe čoho odvolací súd zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie...

Po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie bolo vo veci nariadené znalecké

dokazovanie za účelom zistenia, či žalovaný skutočne podpísal zmluvu o dielo. Vzhľadom

na to vyzval súd sťažovateľa výzvou dňa 24.06.2014 na predloženie originálu zmluvy,

na čo sťažovateľ súdu dňa 30.06.2014 zaslal odpoveď, v ktorej mu oznámil, že originálom

zmluvy nedisponuje...

Následne bol sťažovateľ kontaktovaný samotnou ustanovenou znalkyňou

s žiadosťou o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení

originálu zmluvy o dielo uzavretej medzi sťažovateľom a žalovaným. V nadväznosti

na uplynutie značnej doby od zaslania odpovede sťažovateľa na súd, v ktorom sťažovateľ

súdu oznámil, že nedisponuje originálom zmluvy o dielo, zaslal sťažovateľ na súd urgenciu

so žiadosťou aby vo veci konal a rozhodol alebo písomne informoval jeho právneho

zástupcu o tom, aké dôvody bránia súdu vo veci konať a rozhodnúť...

Súd na urgenciu sťažovateľa reagoval oznámením zo dňa 19.02.2016, v ktorom

sťažovateľovi oznámil, že na doloženie originálu zmluvy bude vyzvaný žalovaný...

Súd napriek urgencii nevyzval žalovaného na doloženie originálu a naviac

k jeho doloženiu opätovne vyzval výzvou zo dňa 20.04.2016 sťažovateľa (predpokladáme,

že omylom). V reakcii na pravdepodobne nesprávne adresovanú výzvu sťažovateľ opätovne

oznámil súdu dňa 22.04.2016. že originálom zmluvy nedisponuje...

Naznačeným prístupom okresného súdu dochádzalo v konaní k zbytočným

prieťahom, ktoré by pri starostlivom a hospodárnom konaní súdu nenastali. Výsledkom

nového konania na okresnom súde bol rozsudok sp. zn. -783 vydaný dňa

14.10.2016, ktorým okresný súd napriek predchádzajúcemu zrušujúcemu uzneseniu

krajského súdu vyhovel žalobe sťažovateľa len v časti 7.468,63 EUR a vo zvyšnej časti súd

žalobu zamietol.

Proti rozsudku podali odvolanie tak sťažovateľ, ako aj žalovaný. Krajský súd

uznesením sp. zn. -880 zo dňa 20.12.2017 opätovne zrušil rozsudok

okresného súdu, pričom poukázal na to, že okresný súd sa v konaní vôbec nevysporiadal

so skutočnosťami rozhodujúcimi pre vznik nároku na zaplatenie ceny diela. Zároveň

odvolací súd v uznesení zdôraznil, že okresný súd napadnutým rozhodnutím nerešpektoval

dôvody skoršieho zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a vytýkané vady konania...

V súčasnosti prebieha na okresnom súde v poradí už tretie konanie, pričom okresný

súd po zložení preddavku bude nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie.

... Rozhodovanie o žalobe o zaplatenie, ktorej základom je nárok vyplývajúci

zo zmlúv o dielo nie je podľa môjho názoru možné považovať za právne zložitú vec a preto

mám za to, že dĺžka konania je neprimeraná, neúmerná a spôsobená najmä tým, že konanie

súdu je neúčinné a poznačené zbytočnými prieťahmi v konaní.

Počas celého konania, ktoré začalo ešte v roku 2004 sa ako účastník konania

nachádzam v stave právnej neistoty, keď neviem, či odmena za dielo,

ktoré som pre žalovaného vykonal, mi bude priznaná súdom a túto bude môcť ďalej

vymáhať v exekučnom konaní.“

4. Sťažovateľ požaduje „... finančné zadosťučinenie vo výške 7.000,- EUR. Priznanie

finančného zadosťučinenia v uvedenej výške považujem za primerané najmä s ohľadom

na môj doposiaľ takmer štrnásť rokov pretrvávajúci stav právnej neistoty spôsobený

konaním Okresného súdu Zvolen.

Pretrvávajúca právna neistota spôsobená tým že ani po viac ako štrnástich rokoch

neviem, či, bude môjmu návrhu vyhovené naštrbili vo mne dôveru vo výkon súdnej moci

a reálnu vymožiteľnosť spravodlivosti a práva v Slovenskej republike.“.

5. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie

a vyslovil tento nález: „Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.

svojim konaním porušil zaručené právo sťažovateľa na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , a to právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd prikazuje Okresnému súdu Zvolen, aby vo veci konal bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške

7.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Zvolen povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Zvolen je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume

711,24 EUR na účet jeho právneho zástupcu

vedený v , číslo

účtu: .“

6. Predsedníčka okresného súdu sa na výzvu ústavného súdu k prijatiu sťažnosti

sťažovateľa ústavným súdom vyjadrila v odpovedi z 10. januára 2019, kde uviedla,

že „... Som si vedomá skutočnosti, že predmetné konanie trvá už od roku 2005, avšak

je potrebné uviesť, že vo veci v prvom rade z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti došlo

k vylúčeniu pôvodného zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci

(pôvodne vec bola pridelená JUDr. Petrovi Banskému, ktorý bol rozhodnutím Krajského

súdu Banská Bystrica v januári 2010 vylúčený z konania, t.j. po 5 rokoch) a vec bola dňom

03.02.2010 pridelená na vybavenie a rozhodnutie sudkyni JUDr. Jane Kovalčíkovej.

Tiež je potrebné poukázať na skutočnosť, že v danej veci bolo už dvakrát rozhodnuté

I. stupňovým súdom, rovnako aj odvolacím súdom, pričom odvolací súd svojimi

rozhodnutiami rozhodnutia okresného súdu opakovane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Nezanedbateľným faktom je i to, že v súdenej veci boli vypracovávané znalecké

posudky, ktoré si vyžadujú určitý časový priestor. Spis bol zapožičaný i OČTK z dôvodu

prebiehajúcich trestných konaní. Doposiaľ má spis už 975 strán.

Ohľadom vyššie uvedeného konania predsedníčka súdu neeviduje žiadnu sťažnosť

na postup súdu (prieťahy v konaní) podanú sťažovateľom (či inou z procesných strán)...

Zároveň Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní pred ústavným

súdom...“.

7. Predsedníčka okresného súdu v prílohe svojho vyjadrenia z 10. januára 2019

zaslala ústavnému súdu aj vyjadrenie zákonnej sudkyne JUDr. Jany Kovalčíkovej

zo 7. januára 2019, ktorá uviedla, že „... vo veci vedenej na Okresnom súde Zvolen

pod sp. zn. som konala priebežne, termíny pojednávaní boli vytyčované

bezodkladne, vo veci som sa riadila stanoviskom Krajského súdu v Banskej Bystrici,

aj končené rozhodnutie korešponduje so závermi krajského súdu. Finančné zadosťučinenie

7.000,- Eur považujem za neprimerané vzhľadom k tomu, že na okresnom súde nedošlo

k prieťahom v konaní.“.

8. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu z 10. januára 2019 zaujal sťažovateľ

stanovisko z 28. januára 2019 v znení: „... Týmto súdu v ním určenej lehote oznamujeme,

že netrváme na ústnom pojednávaní.

Pokiaľ predsedníčka Okresného súdu vo svojom vyjadrení poukazuje

na to, že prieťahy v konaní boli spôsobené okrem iného aj tým, že vo veci

boli vypracovávané dva znalecké posudky, ktoré vyžadujú určitý časový priestor,

podotýkame, že je vecou konajúceho súdu, nastaviť procesný postup v konaní tak,

aby mohol vec čo najskôr rozhodnúť...

V tomto smere zdôrazňujeme, že sme už v samotnej sťažnosti v súvislosti

so znaleckým dokazovaním poukázali na nesprávny postup okresného súdu, ktorý napriek

zrejmej odpovedi sťažovateľa o tom, že nedisponuje originálom dokumentu (zmluvy o dielo)

ho opätovne v tejto veci dotazoval. K prieťahom tak došlo v dôsledku skutočnosti,

že originál dokumentu potreboval súdny znalec, ako podklad pre vypracovanie znaleckého

posudku, ktorý musel čakať na jeho doloženie zo strany súdu. Zároveň boli prieťahy

spôsobené v rámci znaleckého dokazovania aj tým, že k znaleckému posudku č. 43/2014

bolo potrebné vykonať doplňujúce znalecké dokazovanie.

Rovnako skutočnosť, že rozhodnutie prvostupňového súdu bolo v rámci odvolacieho

konania dva krát zrušené nie je vo vzťahu k spôsobeným prieťahom právne významné

a takýto stav nemôže byť na ťarchu sťažovateľa, ktorý sa na súde domáha ochrany svojich

práv a dosiahnutia právnej istoty, a to najmä pokiaľ bolo rozhodnutie okresného súdu

opakovane zrušené pre jeho nepreskúmateľnosť...

Čo sa týka vznesenia námietky zaujatosti, tú vzniesol na pojednávaní konanom

dňa 31.10.2007 odporca, pričom k vylúčeniu zákonného sudcu JUDr. Petra Banského došlo

dňa 27.01.2010. Obdobie, ktoré bolo potrebné na rozhodnutie o námietke zaujatosti

teda nebolo zapríčinené osobou sťažovateľa. Naviac vzhľadom na to, že na základe

vznesenej námietky, ktorá sa ukázala ako dôvodná, napokon došlo k vylúčeniu zákonného

sudcu, podieľal sa sám zákonný sudca na prieťahoch v konaní, keď svoju zaujatosť

bezodkladne neoznámil...

Vzhľadom na uvedené skutočnosti máme za to, že podaná ústavná sťažnosť

je dôvodná, nakoľko došlo k prieťahom v konaní, ktoré nezapríčinil svojim konaním

sťažovateľ.“

9. Na výzvu ústavného súdu okresný súd vypracoval a neskôr doplnil chronológiu

úkonov v napadnutom konaní, ktorú ústavný súd overil z obsahu spisového materiálu

okresného súdu a v ktorej okresný súd uvádza:

«Návrh na vydanie platobného rozkazu navrhovateľa:

,

voči odporcovi: ,

zo dňa 19.01.2004, bol dňa 23.01.2004 pridelený náhodným výberom pomocou technických

prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky pod sp. zn. zákonnému sudcovi Mgr. Jurajovi

Lehotskému. (čl. 1-12).

Dňa 25.02.2004 bol spis zaslaný Okresnému súdu Banská Bystrica z dôvodu

predvolania navrhovateľa, za účelom podpísania žalobného návrhu. Po neúspešných

pokusoch pošty zastihnúť navrhovateľa na ním zadanej adrese (predvolanie na súd),

sa dňa 04.06.2004 dostavil osobne navrhovateľ na Okresný súd Banská

Bystrica a svoj návrh podpísal. Dňa 09.06.2004 bol spis vrátený Okresnému súdu Zvolen.

(čl. 14 - 24).

Dňa 22.06.2004 zaslaná výzva navrhovateľovi na zaplatenie súdneho poplatku

za podaný návrh. Výzva prevzatá navrhovateľom na druhý pokus dňa 30.07.2004.

Dňa 05.08.2004 doručená od navrhovateľa žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

V období 19.08.2004-06.09.2004 šetrenie majetkových pomerov navrhovateľa.

Dňa 20.09.2004 vydané uznesenie č.k. -60, ktorým súd oslobodenie od súdnych

poplatkov navrhovateľovi priznal. Uznesenie právoplatné dňom 28.09.2004. (čl. 32 - 62).

Dňa 07.01.2005 vydaný vo veci platobný rozkaz č.k. -63.

Dňa 07.02.2005 podaný odporcom odpor voči platobnému rozkazu spolu so žiadosťou

o oslobodenie od súdneho poplatku. Dňa 24.02.2005 zaslaná výzva odporcovi, aby si prišiel

podpísať svoje podanie zo dňa 07.02.2005. (čl. 65 - 75).

Dňa 02.03.2005 pokyn súdnej tajomníčky na prevedenie veci do registra „Cb“

z dôvodu podaného odporu. Konanie dňa 03.03.2005 prevedené náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených MS SR

pod sp. zn. sudcovi Mgr. Petrovi Banskému. (čl. 76).

Dňa 09.03.2005 vydané uznesenie č.k. -80, ktorým sú zaviazal odporcu

na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor. Dňa 22.03.2005 zaslaný odpor

na vyjadrenie navrhovateľovi v lehote 10 dní. Vyjadrenie doručené súdu dňa 05.04.2005.

(čl. 79 - 86).

Zásielka určená odporcovi sa súdu vrátila s poznámkou pošty, že na uvedenej adrese

sa adresát nezdržiava. Dňa 13.04.2005 požiadaná Polícia o doručenie zásielky odporcovi.

Dňa 29.04.2005 doručená správa z Polície o neúspešnom pokuse doručiť zásielku

odporcovi. (čl. 87,92).

Na základe opätovnej žiadosti bol spis dňa 25.04.2005 zapožičaný Okresnému

riaditeľstvu PZ Zvolen, nakoľko trestná vec nezniesla odklad. Po urgenciách bol spis

vrátený Okresnému súdu Zvolen dňa 13.09.2005. (čl. 78, 88, 90-91, 93-94, 95-97).

V období od 14.09.2005 - 29.11.2005 vykonané úkony súvisiace so šetrením pobytu

odporcu. (čl. 98 - 105).

Dňa 05.12.2005 doručené osobne odporcom do podateľne súdu potvrdenie

o majetkových a zárobkových pomeroch. Dňa 19.01.2006 daný pokyn na pripojenie spisu

. Spis sadal pripojiť dňa 17.03.2006. (čl. 106 - 109).

V období od 20.04.2006 - 26.02.2007 vykonané úkony ohľadom zisťovania

majetkových pomerov odporcu (čl. 110 - 125) a manželky odporcu (čl. 126 - 130).

Dňa 07.03.2007 vydané uznesenie č.k. -131, ktorým súd priznal

odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v 3/4. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 07.03.2007. Dňa 10.04.2007 vydané uznesenie č.k. -134, ktorý súd zaviazal

odporcu k úhrade súdneho poplatku za podaný odpor. Uznesenie právoplatné dňom

04.05.2007. (čl. 131 - 136).

Dňa 04.05.2007 podané odvolanie odporcom voči uzneseniu z čl. 134. Spis zaslaný

Krajskému súdu v Banskej Bystrici za účelom rozhodnutia o podanom opravnom

prostriedku. Krajský súd rozhodol dňa 05.06.20007 uznesením č.k. -140

tak, že odvolanie odmietol. Spis vrátený okresnému súdu dňa 15.06.2007. (čl. 136 - 142).

Dňa 10.08.2007 vytýčil zákonný sudca termín pojednávania na deň 21.09.2007.

Pojednávanie konané dňa 21.09.2007 bolo odročené na deň 31.10.2007 z dôvodu

neprítomnosti odporcu. Pojednávanie konané dňa 31.10.2007 bolo odročené na neurčito

z dôvodu vznesenej námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi odporcom priamo

na pojednávaní, ktorú odporca doplnil písomne dňa 02.11.2007. (čl. 143 - 165).

V období od 09.11.2007 - 23.01.2008 vykonané úkony ohľadom rozhodovania

o námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi (čl. 166 - 177).

Dňa 28.01.2008 vytýčený termín pojednávania na deň 05.03.2008. Pojednávanie

konané dňa 05.03.2008 bolo odročené na deň 09.05.2008 z dôvodu opätovného predvolania

odporcu a svedka Santorisa. Na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 28.03.2008 bolo

dňa 05.05.2008 vydané uznesenie č.k. -2014, ktorým súd ustanovil

navrhovateľovi právneho zástupcu , advokáta. Pojednávanie vytýčené

na deň 09.05.2008 bolo zrušené z dôvodu ustanovenia práv. zástupcu navrhovateľovi

(č. 177pv. - 202).

Dňa 11.06.2008 vytýčený termín pojednávania na deň 16.07.2008. Tento

bol odročený na deň 05.09.2008 z dôvodu žiadosti práv. zástupcu navrhovateľa o odročenie

z dôvodu čerpania dovolenky práv. zástupcu navrhovateľa v tomto období. Pojednávanie

vykonané dňa 05.09.2008 bolo odročené na neurčito z dôvodu zisťovania skutočností

ohľadom spisov vedených na Okresnej prokuratúre Zvolen. (čl. 206 - 231).

Po doložení návrhov na vykonanie dokazovania bol dňa 19.01.2009 vytýčený termín

pojednávania na deň 18.02.2009. Pojednávanie konané dňa 18.02.2009 bolo odročené

na neurčito z dôvodu zisťovania vypracovania grafologického posudku v trestnej veci

OR PZ Žiar nad Hronom (čl. 232 - 255).

Dňa 11.03.2009 vydané uznesenie č.k. -259, ktorým súd uložil svedkyni

poriadkovú pokutu. Dňa 30.03.2009 doručené odvolanie voči tomuto

uzneseniu svedkyňou. Dňa 08.04.2009 vydané uznesenie č.k. -266, ktorým súd

uznesenie čl. 259 zrušil. (čl. 259 - 267).

Na čl. 268 sa nachádza úradný záznam o vykonanej vnútornej revízii spisu členom

revízneho odd. zo dňa 24.04.2009.

Dňa 19.05.2009 zistené, že grafologický posudok už bol vypracovaný. Do spisu

založené kópie zo výsluchu a znaleckého posudku (čl. 269 - 315).

Dňa 16.06.2009 vytýčený termín pojednávania na deň 22.09.2009. Pojednávanie

konané dňa 22.09.2009 bolo odročené na deň 03.11.2009 z dôvodu vypočutia navrhnutých

svedkov. Pojednávanie vytýčené na deň 03.11.2009 bolo odročené na deň 02.12.2009

z dôvodu PN zákonného sudcu. Pojednávanie konané dňa 02.12.2009 bolo odročené

na neurčito vzhľadom na správanie sa odporcu vykázanie z pojednávacej miestnosti -

(čl. 315 pv. - 371).

V období 08.12.2009 - 04.02.2010 rozhodovanie vo veci zaujatosti sudcu.

Dňa 27.01.2010 bol sudca JUDr. Peter Banský právoplatne vylúčený z konania

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

zo dňa 12.01.2010. Dňa 03.02.2010 vydané opatrenie predsedu súdu, ktorým bola vec

sp. zn. pridelená inému sudcovi náhodným výberom prostredníctvom

elektronickej podateľni - JUDr. Jane Kovalčíkovej. (čl. 372 - 382).

Nový zákonný sudca JUDr. Jana Kovalčíková vytýčila (19. mája 2010 – pozn.

ústavného súdu) termín pojednávania na deň 09.06.2010. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito z dôvodu PN odporcu. Dňa 12.10.2010 zisťovanie zákonnej sudkyne ukončenie

PN odporcu. (čl. 388 - 402).

Dňa 08.12.2010 vytýčila sudkyňa termín pojednávania na deň 12.01.2011.

Pojednávanie odročené na deň 23.02.2011 z dôvodu žiadosti práv. zástupcu odporcu.

Pojednávanie odročené na deň 29.06.2011 z dôvodu choroby navrhovateľa (a až v júni

môže odporca prísť na Slovensko). Pojednávanie konané dňa 29.06.2011 bolo odročené

na deň 07.09.2011 z dôvodu výsluchu svedka . Pojednávanie konané

dňa 07.09.2011 bolo odročené na deň 02.11.2011 z dôvodu nevykonaného výsluchu svedka

. Pojednávanie konané dňa 02.11.2011 bolo odročené na neurčito, z dôvodu

eskorty svedka do nemocnice ZVJS (čl. 404-479).

Po zisťovaní umiestnenia obvineného bol dňa 16.11.2011 vytýčený

termín pojednávanie na deň 14.12.2011. Pojednávanie konané dňa 14.12.2011

bolo odročené na deň 07.03.2012 za účelom výsluchu svedka . Na vykonanom

pojednávaní dňa 07.03.2012 sudkyňa vyhlásila vo veci rozsudok, ktorým návrh zamietla.

(čl. 480 - 521).

Rozsudok č.k. -525 zo dňa 07.03.2012 vyexpedovaný dňa 05.04.2012.

Dňa 24.04.2012 podané odvolanie navrhovateľa voči rozsudku. Spis zaslaný na Krajský súd

v Banskej Bystrici za účelom rozhodnutia o podanom opravnom prostriedku. Krajský súd

uznesením sp. zn. zo dňa 23.01.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie. Spis vrátený súdu dňa 14.02.2013. (č. 525 - 556).

Dňa 19.03.2013 vytýčený termín pojednávania na deň 24.04.2013. Pojednávanie

odročené na deň 22.05.2013 z dôvodu PN zákonnej sudkyne. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito za účelom znaleckého dokazovania. (čl. 559 - 563).

Znalecké dokazovanie nariadené uznesením č.k. -567

zo dňa 10.07.2013. Dňa 31.07.2013 doručené odvolanie navrhovateľa voči poslednému

odseku uznesenia z čl. 567. Dňa 03.09.2013 bolo vydané uznesenie č.k. -588,

ktorým súd uznesenie z čl. 567 v poslednom odseku zrušil. Uznesenie právoplatné

dňa 17.10.2013. (čl. 564 - 590).

Na základe opätovnej žiadosti OR PZ Zvolen im bol dňa 20.09.2013 zapožičaný spis

na dobu 3 dní vzhľadom na znalecké dokazovanie. Spis vrátený súdu dňa 03.10.2013

(čl. 587, 591-594).

Po vykonaní poplatkovej povinnosti bol spis dňa 27.11.2013 zaslaný Okresnému

súdu Liptovský Mikuláš za účelom doručenia spisu znalcovi. (čl. 596 - 599).

V období od 09.04.2014 - 26.08.2014 vykonané urgencie vybavenia dožiadania

a vypracovania znaleckého posudku. (čl. 600 - 613).

Dňa 02.09.2014 spis vrátený od súdneho znalca spolu s vypracovaným znaleckým

posudkom a vyúčtovaním. Dňa 04.09.2014 priznané znalečné súdnej znalkyni uznesením

č.k. -655, právoplatné dňa 30.09.2014. Vyjadrenia strán k . ( - 664).

Dňa 30.10.2014 vytýčený termín pojednávania na deň 30.01.2015. Pojednávanie

konané dňa 30.01.2015 bolo odročené na neurčito za účelom vykonania doplnenia

znaleckého dokazovania. Priznanie uplatneného znalečného za účasť súdnej znalkyne

na pojednávaní - uznesenie č.k. zo dňa 10.02.2015, právoplatné

dňa 20.02.2015. (čl. 665 - 696).

Dňa 10.02.2015 vydané uznesenie č.k. -697, ktorým súd nariadil

doplňujúce znalecké dokazovanie. Uznesenie právoplatné dňa 20.02.2015. Dňa 02.03.2015

spis zaslaný Okresnému súdu v Liptovskom Mikuláši za účelom doručenia spisu súdnej

znalkyni. (čl. 697 - 705).

Dňa 29.04.2015, 26.06.2015 urgencie znalkyni. Žiadosti znalkyne o zabezpečenie

originálu sporného dokladu (čl. 706 - 719).“ Odpoveď znalkyne doručená okresnému súdu

20. júla 2015, kde uvádza, že nedisponuje sporným dokladom a žiada okresný súd o jeho

zabezpečenie (uvedené vyplýva zo spisového materiálu okresného súdu, pozn.).

V období od 19.02.2016 - 16.04.2016 zaslané výzvy stranám konania na predloženie

originálu zmluvy o dielo a ich vyjadrenia. (čl. 720 - 738).

Dňa 16.06.2016 predložený doplňujúci znalecký posudok, ktorý bol zaslaný stranám

na vyjadrenie. (čl. 745 - 767).

Dňa 20.07.2016 vytýčený termín pojednávania na deň 14.10.2016. Na pojednávaní

vyhlásila sudkyňa rozsudok, ktorým uložila žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

7.468,63 Eur. V ostatnej časti návrh zamietla. (čl. 767 - 782).

Rozsudok č.k. -783 bol vyexpedovaný 08.11.2016. Dňa 24.11.2016

doručený návrh žalobcu na doplnenie výroku o trovách v rozsudku. Dňa 24.11.2016

doručené odvolanie žalobcu voči výroku o trovách v rozsudku. Dňa 07.12.2016 doručené

odvolanie žalovaného voči rozsudku. (čl. 783 - 822, 827 - 838).

Vyjadrenia strán sporu zo dňa 20.12.2016, 16.01.2017 a 27.01.2017 k podaným

odvolaniam (čl. 843 - 850, 861, 863-865).

Dňa 12.12.2016 vydané uznesenie č.k. -841 - vyrúbenie súdneho

poplatku za podané odvolanie žalovaným + návrh žalovaného na opravu uznesenia čl. 841

(čl. 841, 852 - 856).

Dňa 01.02.2017 vydané uznesenia č.k. -866 (priznanie znalečného)

a -868 (oprava uznesenia čl. 841).

Po zaslaní vyjadrení strán k odvolaniam práv. zástupcom strán dňa 17.03.2017

bol spis dňa 06.04.2017 predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici za účelom

rozhodnutia o podaných opravných prostriedkoch voči rozsudku čl. 783. Dňa 20.12.2017

krajský súd uznesením č.k. -880 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie. Spis vrátený Okresnému súdu Zvolen dňa 19.01.2018. (čl. 877 - 888).

Dňa 08.02.2018 vytýčený termín pojednávania na deň 17.04.2018. Termín

pojednávania zrušený z dôvodu PN zákonnej sudkyne (čl. 889pv. - 904).

Dňa 25.04.2018 vytýčený termín pojednávania na deň 22.06.2018. Pojednávanie

konané dňa 22.06.2018 bolo odročené na deň 07.08.2018. Vykonané pojednávanie

bolo odročené na neurčito z dôvodu znaleckého dokazovania, (čl. 904pv. - 919).

Dňa 15.08.2018 doručené vyjadrenie žalobcu, že nie je možné z jeho strany zložiť

preddavky na znalecké dokazovanie, (čl. 920 - 927).

Dňa 27.08.2018 vytýčený termín pojednávania na deň 21.09.2018. Na pojednávaní

dňa 21.09.2018 sudkyňa vyhlásila rozsudok, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Rozsudok č.k. -939 bol stranám sporu vyexpedovaný dňa 05.10.2018.

(čl. 927pv. - 943)...

Dňa 22.10.2018 bolo voči rozsudku č.k. -939 podané zástupcom žalobcu

odvolanie, ktoré bolo dňa 09.11.2018 zaslané zástupcovi žalovaného na vyjadrenie v zmysle

. ( - 962)

Dňa 17.12.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie zástupcu žalovaného k podanému

odvolaniu voči rozsudku. Predmetné vyjadrenie bolo dňa 20.12.2018 zaslané zástupcovi

žalobcu na vyjadrenie v zmysle spolu s uznesením č.k. -972

zo dňa 19.12.2018, ktorým súd zaviazal žalobcu k úhrade súdneho poplatku za podané

odvolanie (čl. 963 - 975).»

10. Ústavný súd vlastnou činnosťou v súčinnosti s okresným súdom zistil, že spis

okresného súdu vo veci sťažovateľa sa nachádza od 16. januára 2019 na Krajskom súde

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“), pretože proti rozsudku okresného súdu

z 21. septembra 2018 bolo podané sťažovateľom odvolanie a na následnú výzvu okresného

súdu zaplatený súdny poplatok.

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti,

svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom

boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

13. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

16. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

V zmysle a sa tento zákon použije aj na konania

začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

17. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

18. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

19. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

20. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

III.

21. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa .

22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(napr. ).

23. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila na tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , , ).

24. Pokiaľ ide o zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že vec spadá do bežnej

agendy všeobecných súdov a nemožno ju považovať za právne zložitú. Na objasnenie

skutkového stavu je však potrebné vykonať dokazovanie v nemalom rozsahu.

25. Pri hodnotení správania účastníkov v preskúmavanej veci ústavný súd poukazuje

predovšetkým na správanie odporcu v podobe nepreberania súdnych zásielok, neúčasti

na pojednávaniach, marenie pojednávania neprístojným správaním, zdržiavanie sa odporcu

v zahraničí. Správaniu sťažovateľa možno taktiež vytknúť problémy s doručovaním,

avšak nie v takom rozsahu, ktoré by spôsobilo prieťahy v konaní. Nezanedbateľnými

sú aj prekážky „zdravotnej povahy“ odporcu aj sťažovateľa, ktoré sú však dôvodom

na odročenie pojednávania, len ak to v čase ich trvania účinný procesný predpis dovoľuje

a za podmienok, ktoré vo vzťahu k nim prípadne ukladá [napr. § 119 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP);

v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“)].

26. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu, ktorého úkony

podieľajúce sa na dĺžke napadnutého konania sú predovšetkým úkony nevyhnutné, najmä

rozsiahle zisťovanie majetkových pomerov odporcu a jeho manželky, zisťovanie pobytu

ako odporcu a pod. Je nutné uviesť aj opakované zapožičanie spisového materiálu orgánom

činným trestnom konaní a sledovanie priebehu paralelne vedených trestných konaní najmä

vo vzťahu k dôkazom, ktoré sa v nich vykonajú, a záverom, ktoré z nich vyplývajú.

Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie nariadené a dopĺňané okresným súdom, ústavný

súd dospel k záveru, že jeho priebeh síce nemožno vyhodnotiť ako ideálny a nepochybne

v ňom došlo k prieťahom, no tie nevykazovali takú intenzitu, aby ich bolo možné

vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

Ústavný súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých opakovane

vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe

nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (, ). Nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 (napr. , , ).

27. Ústavný súd však nemôže nevytknúť okresnému súdu nedôslednosť

pri objasňovaní skutkového stavu, ktorý je v napadnutom konaní kľúčovým, pretože

ako už ústavný súd uviedol, nejde o vec právne zložitú.

Vo vzťahu k nedostatočnému objasneniu skutkového stavu, ako aj nedostatočnému

odôvodneniu rozsudku okresného súdu zo 7. marca 2012 sa vyjadril krajský súd:

„V prejednávanej veci navrhovateľ svoje uplatnené právo odôvodňuje z troch

uzavretých zmlúv o dielo, napriek tomu rozhodnutie súdu prvého stupňa bez toho,

aby skúmal, vykonal dokazovanie a zaujal stanovisko aj k zmluve o dielo č. 01/04/2003

a k zmluve o dielo uzavretej ústnou formou, zamietol nárok navrhovateľa v plnom rozsahu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré zamietol návrh

navrhovateľa na zaplatenie ceny diela uplatnený z uzavretej zmluvy o dielo č. 01/04/2003

a na základe zmluvy od dielo uzavretej medzi účastníkmi konania ústnou formou tak,

ako to tvrdil navrhovateľ počas konania.

Vzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie obsahuje dostatok dôvodov, pre ktoré súd

prvého stupňa nárok navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol, odvolací súd považuje

jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a preto napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa odstráni vadu konania, ktorej sa dopustil tým,

že v rozpore s ust. nevykonal dokazovanie a nevysporiadal

sa v dôvodoch svojho rozhodnutia v časti uplatneného nároku zo zmluvy o dielo

č. 01/04/2003 a zo zmluvy o dielo uzavretej ústnou formou.“

Vo vzťahu k nedostatočnému objasneniu skutkového stavu, ako aj nedostatočnému

odôvodneniu rozsudku okresného súdu zo 14. októbra 2016 sa vyjadril krajský súd:

„Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu vo Zvolene zo dňa 14.10.2016,

č.k. -783 v napadnutej časti výroku... považuje za nepreskúmateľný,

a teda za nesprávny...

... okresný súd sa v konaní vôbec nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami

rozhodujúcimi pre posúdenie otázky vzniku nároku na zaplatenie ceny diela.

... okresný súd napadnutým rozhodnutím nerešpektoval dôvody skoršieho

zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu a vytýkané vady konania pre riadne zistenie

skutkového stavu a zaujatie právneho názoru neodstránil.

... okresný súd v napadnutom rozhodnutí a v ostatnom konaní nevenoval dostatočnú

pozornosť skutočnostiam, ktoré boli zdôraznené v skoršom zrušujúcom rozhodnutí

odvolacieho súdu.“

28. Po zrušení prvého rozsudku okresného súdu mu krajský súd opakovane vytkol

nedostatočné vysporiadanie sa s predmetom konania a arbitrárne závery aj v poradí druhom

rozsudku okresného súdu, pričom okresný súd je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu ( a ). Za postup nevykazujúci zbytočné prieťahy v konaní

možno považovať len taký postup okresného súdu, ktorým rešpektuje právny názor

odvolacieho súdu vzťahujúci sa na jeho ďalší procesný postup. Takýto postup okresného

súdu tiež zodpovedá základnému právu účastníka súdneho konania podľa čl. 48

ods. 2 .

29. Okresný súd vyhlásil v poradí tretí rozsudok vo veci samej 21. septembra 2018

a spisový materiál sa v čase rozhodovania ústavného súdu nachádza po tretíkrát na krajskom

súde, ktorý o odvolaní sťažovateľa dosiaľ nerozhodol.

30. Z uvedeného vyplýva, že výsledkom napadnutého konania okresného súdu

bolo vydanie dvoch rozsudkov, ktoré však v dôsledku nedôsledne vykonaného dokazovania,

resp. zisťovania skutkového stavu veci, ako aj arbitrárnych záverov, nemohli

ani po odvolacom konaní nadobudnúť právoplatnosť, a tým odstrániť stav právnej neistoty

sťažovateľa. Uvedeným postupom nebolo v tomto konaní zabezpečené efektívne

rozhodnutie a ústavný súd ho započítal na ťarchu okresného súdu.

31. Doba, ktorá je potrebná na rozhodnutie vo veci samej po opakovanom zrušení

prvostupňového rozhodnutia odvolacím súdom, nemôže ísť na vrub účastníkom konania,

naopak, ak ide o zrušenie rozhodnutia z tých istých dôvodov, je to prejav nedôslednosti

v konaní okresného súdu, čo v konečnom dôsledku je možné považovať za jeho neefektívnu

činnosť ().

32. Z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v časovom úseku od 20. júla 2015

(doručenie odpovede znalkyne na urgenciu okresného súdu) do 19. februára 2016 (výzva

žalovanému na predloženie originálu zmluvy) bol okresný súd nečinný približne

7 mesiacov. Zároveň doba konania okresného súdu od 20. decembra 2017 (právoplatnosť

v poradí druhého rozhodnutia krajského súdu o odvolaní voči v poradí druhému rozsudku

okresného súdu) až do rozhodnutia ústavného súdu, keďže napadnuté konanie okresného

súdu nie je dosiaľ právoplatne skončené, predstavuje časový úsek približne 13 mesiacov.

33. To zakladá zbytočné prieťahy okresného súdu v napadnutom konaní v trvaní

približne 20 mesiacov. Za akúsi žiadosť o vysvetlenie dôvodov nečinnosti vo veci možno

považovať urgenciu sťažovateľa z 20. januára 2016, v ktorej sťažovateľ žiada okresný súd

v rámci napadnutého konania o vysvetlenie dôvodov, ktoré bránia vo veci konať

a rozhodnúť. Táto žiadosť však nebola adresovaná predsedovi okresného súdu. Faktom

je, že sťažovateľ sa počas napadnutého konania neobrátil na predsedu okresného súdu

so sťažnosťou na prieťahy v konaní, ktorá je inak ústavným súdom považovaná za účinný

prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu

ochranu, ako aj so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov, no vzhľadom

na mimoriadnu dobu trvania napadnutého konania a postoj Európskeho súdu pre ľudské

práva vo veciach zbytočných prieťahov (nepodanie sťažnosti predsedovi všeobecného súdu

nepovažuje za prekážku preskúmania veci ústavným súdom) ústavný súd v tomto prípade

nevyužitie možnosti podania sťažnosti predsedovi všeobecného súdu nepokladá za prekážku

preskúmania napadnutého konania vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva.

34. Predsedníčka okresného súdu sa vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti snažila

ospravedlniť dĺžku konania okrem iného aj zmenou zákonného sudcu. Zároveň sťažovateľ

žiadal, aby bola včas neuplatnená námietka zaujatosti zákonným sudcom vyhodnotená

ako prieťah v konaní na strane okresného súdu. Ústavný súd však podotýka,

že už 31. októbra 2007 vzniesol na pojednávaní žalovaný proti zákonnému sudcovi

námietku zaujatosti, ktorú krajský súd následne vyhodnotil ako nedôvodnú.

Námietka zaujatosti, ktorú vzniesol zákonný sudca v decembri 2009,

bola vyhodnotená ako dôvodná a zákonný sudca bol vylúčený z napadnutého konania,

no nie v dôsledku okolnosti, ktorú mal povinnosť namietať v konaní už skôr on sám,

ale v dôsledku okolnosti, ktorú vyvolal žalovaný svojimi invektívami na pojednávaní

2. decembra 2009, keď na adresu zákonného sudcu uviedol, že je „podvodník“

a že je „podplatený“. Preto skoršie nevznesenie námietky zaujatosti zákonným sudcom

nemožno vyhodnotiť ako jeho pochybenie majúce za následok prieťah v konaní,

pretože dôvod vylúčenia neexistoval, dokým ho žalovaný nevyvolal. Zmena zákonného

sudcu mala za následok prieťah v trvaní približne 4 mesiace, ktorý však nemožno

považovať za zavinený okresným súdom.

35. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva

z , ktorý určuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez

zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157

ods. 1 , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania

(obdobne predtým a účinného do 30. júna 2016).

36. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 , tak ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

37. Ústavný súd aj napriek záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom

konaní došlo k porušeniu v sťažnosti označeného práva, neprikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že okresný súd rozsudkom

z 21. septembra 2018 rozhodol v merite veci (bod 4 výroku rozhodnutia).

38. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

39. Sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €

s odôvodnením, že prieťahy v konaní spôsobili u neho pretrvávajúci stav právnej neistoty.

40. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). V danom prípade dospel ústavný súd

k záveru, že priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi je primerané vzhľadom

na celkovú dĺžku zbytočných prieťahov. Zároveň však ústavný súd zohľadnil aj nevyužitie

možnosti podania sťažnosti predsedovi všeobecného súdu v napadnutom konaní

sťažovateľom. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

41. Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru,

že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa

a ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

42. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

43. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom,

ktorý si vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 711,24 €.

44. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Ústavný súd konštatuje, že predmet

sporu pred ústavným súdom nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba odmeny

(vypočítaná z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej

Štatistickým úradom Slovenskej republiky, ktorá bola v prvom polroku 2018 v sume 921 €)

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2018 je 153,50 €. Ústavný súd priznal

sťažovateľovi ( ) náhradu trov konania za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady

s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej

– ústavná sťažnosť) vo výške 307 €, náhradu režijného paušálu vo výške 18,42 € a DPH

vo výške 20 %. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi, spolu takto

predstavuje sumu 390,50 €. Náhradu trov konania za oznámenie sťažovateľa z 28. januára

2019 oznamovateľovi ústavný súd nepriznal, pretože neobsahovala žiadne nové skutočnosti

a právne závery, ktoré by mali vplyv na konečné rozhodnutie ústavného súdu.

45. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu ( v spojení s ), rovnako

ako aj priznané finančné zadosťučinenie ( ).

47. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2019