Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 205/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia čl. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 7

ods. 2 a 5 , jeho základných práv podľa , 2 a 4,

, , a 2, , , 2, 3 a 4 a

Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 2,

čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3 a 4, čl. 5 ods. 2 a 3,

čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 2. augusta 2018 a 10. októbra 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 17. decembra 2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), vo veci

namietaného porušenia , a a 5

(ďalej len „ústava“), jeho základných práv podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 16, čl. 19

ods. 1, a 2, , , 2, 3 a 4 a , práv podľa ,

čl. 5 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“), práv podľa čl. 1 ods. 1 a 2 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

a práv podľa čl. 2, čl. 3, písm. a), b), d), e), f), čl. 4 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) a ods. 2, 3

a 4, čl. 5 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 3, 4 a 5, čl. 13, čl. 15 a čl. 28 ods. 1 a 2 písm. b) a c)

Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami

z 2. augusta 2018 a 10. októbra 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom

na krajskom súde pod sp. zn. sa sťažovateľ ako žalobca domáhal zrušenia

rozhodnutia Centra právnej pomoci – Kancelárie Trenčín ako žalovaného

č. z 20. decembra 2017 a vrátenia veci žalovanému na nové

prerokovanie a rozhodnutie. Rozhodnutím č. z 20. decembra 2017

žalovaný rozhodol o nepriznaní nároku sťažovateľovi ako žalobcovi na poskytovanie

právnej pomoci.

3. Krajský súd uznesením z 2. augusta 2018 vydaným vyšším súdnym úradníkom

návrh (žalobcu) sťažovateľa na oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol. Proti tomuto

uzneseniu sťažovateľ podal v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd

uznesením z 10. októbra 2018 tak, že ju zamietol.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na svoje nepriaznivé majetkové

a sociálne pomery a žiada, aby ústavný súd prikázal „Centru Žilina poskytnúť mu právnu

pomoc aj v tomto konaní“.

5. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd „pri svojom konaní a rozhodovaní,

ignoroval taktiež aj Nálezy a rozhodnutia, či už Ústavného súdu, alebo Najvyššieho súdu SR

- , , , dokonca aj rozhodnutia samotných krajských

súdov, ktorými bol sťažovateľ za takých istých sociálnych, majetkových a zdravotných

podmienok od súdnych poplatkov oslobodený a boli rušené aj odmietavé rozhodnutia

centier a ktorými je súd tiež viazaný... To znamená, že sa jedná o nerovnaké zaobchádzanie

a diskrimináciu sťažovateľa, čo je neprípustné...“.

6. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1/ základné právo , zastavením konania a odmietnutím sťažnosti

s nerešpektovaním jeho ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle čl. 12

ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 1, čl. 7 ods. 2 ods. 5, čl. 16. čl. 19 ods. 1, čl. 39

ods. 1, ods. 2, , až 4, , SR, , , ,

čl. 14, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 1 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 12 k tomuto Dohovoru a čl. 2, čl. 3 ods. a, b, d, e, f,

čl. 4 ods. 1 písm. a, b, c, d, e, ods. 2 až ods. 4, čl. 5, ods. 2, ods. 3, čl. 12 ods. 3 až 5, čl. 13,

čl. 15, čl. 28 ods. 1 ods. 2 písm. b, písm. c, medzinárodného dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím postupom Krajského súdu Žilina vo veci vedenej

pod sp. zn. zo dňa 02. 08. 2018, porušené bolo.

2/ základné právo , zastavením konania a odmietnutím sťažnosti

s nerešpektovaním jeho ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle čl. 12

ods. 1, ods. 2, ods. 4, čl. 2 ods. 2, čl. 1, čl. 7 ods. 2 ods. 5, čl. 16, čl. 19 ods. 1, čl. 39

ods. 1, ods. 2, , až 4, , SR, , , ,

čl. 14. čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

čl. 1 ods. 1, ods. 2. Protokolu č. 12 k tomuto Dohovoru a čl. 2, čl. 3 ods. a, b, d, e, f,

čl. 4 ods. 1 písm. a, b, c, d, e, ods. 2 až ods. 4, čl. 5, ods. 2, ods. 3, čl. 12 ods. 3 až 5, čl. 13,

čl. 15, čl. 28 ods. 1 ods. 2 písm. b, písm. c, medzinárodného dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím, postupom Krajského súdu Žilina vo veci vedenej

pod sp. zn. zo dňa 10. 10. 2018, porušené bolo.

3/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenia Krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo dňa 02. 08. 2018 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

4/ Ústavný súd Slovenskej republiky ruší Uznesenia Krajského súdu v Žiline

sp. zn. zo dňa 10. 10. 2018 a vec mu vracia na nové konanie a rozhodnutie.

5/ Sťažovateľovi , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 1 500

Eur (slovom tisíc päťsto Eur), ktoré je Krajský súd Žilina povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6/ priznáva náhradu trov spojených s týmto konaním v sume

20 eur.“

7. Vec sťažovateľa bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi Ladislavovi

Oroszovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu uplynulo 16. februára 2019.

Preto v súlade s čl. X bodom 2 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“)

bola vec prerozdelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi a v zmysle čl. II bodu 3

rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v druhom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Laššáková (predsedníčka senátu) a sudcovia Peter Molnár a Ľuboš Szigeti.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa ,

dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru o právach osôb so zdravotným

postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 2. augusta 2018

13. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

14. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

15. V danom prípade mal sťažovateľ k dispozícii opravný prostriedok,

ktorý mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniu

krajského súdu z 2. augusta 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom mohol sťažovateľ

podať sťažnosť, o ktorej je oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Z obsahu

sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu z 2. augusta 2018

bola sťažovateľom podaná sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením

z 10. októbra 2018. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti

smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu z 2. augusta 2018 odmietol podľa § 56

ods. 2 písm. a) pre nedostatok právomoci ústavného súdu

na jej prerokovanie.

II.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv

a práv podľa , dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru o právach osôb

so zdravotným postihnutím postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 10. októbra 2018

16. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

17. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre tiež zdôrazňuje, že nie je alternatívnou

ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov (m. m. , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ani preskúmavať,

či v konaní bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými

súdmi nedošlo k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania ( až ),

a tým k porušeniu základných práv alebo slobôd sťažovateľov. Do sféry pôsobnosti

všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie základného

práva alebo slobody (m. m. , , ).

18. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

19. Vychádzajúc z uvedených právnych názorov tvoriacich súčasť jeho ustálenej

judikatúry, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania posúdil ústavnú sťažnosť

sťažovateľa, ktorou namieta, že krajský súd „pri svojom konaní a rozhodovaní, ignoroval

taktiež aj Nálezy a rozhodnutia, či už Ústavného súdu, alebo Najvyššieho súdu SR -

, , , dokonca aj rozhodnutia samotných krajských

súdov, ktorými bol sťažovateľ za takých istých sociálnych, majetkových a zdravotných

podmienok od súdnych poplatkov oslobodený a boli rušené aj odmietavé rozhodnutia

centier a ktorými je súd tiež viazaný... To znamená, že sa jedná o nerovnaké zaobchádzanie

a diskrimináciu sťažovateľa, čo je neprípustné...“.

20. Sťažovateľ námietku, že v konaniach pred všeobecnými súdmi a dokonca

i v konaní pred ústavným súdom bol oslobodený od súdnych poplatkov,

resp. mu bol bezplatne ustanovený právny zástupca z dôvodu jeho nepriaznivých osobných,

majetkových a zárobkových pomerov, uviedol už v sťažnosti proti uzneseniu

sp. zn. z 2. augusta 2018 vydanému vyšším súdnym úradníkom.

21. Ústavný súd z odôvodnenia napadnutého uznesenia zistil, že krajský súd

sa predmetnou námietkou sťažovateľa zaoberal a okrem iného uviedol:

„... krajský súd poukazuje na to že majetkové, sociálne a osobné pomery žalobcu

posudzované pre účely rozhodnutia o jeho žiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov

boli preverované vo vzťahu k rôznym aj skorším časovým obdobiam. Taktiež je potrebné

prihliadnuť k odlišnosti predmetov konaní... Podmienky na oslobodenie od súdnych

poplatkov je preto nutné skúmať a posudzovať vždy vo vzťahu k aktuálne prebiehajúcemu

konaniu, ku ktorému sa oslobodenie od súdnych poplatkov má vzťahovať, pričom treba

vychádzať z časovo aktuálnych pomerov žiadateľa. V súvislosti s námietkou

žalobcu, že v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vedeným

pod sp. zn. bol žalobcovi ustanovený advokát, súd aj vzhľadom na vyššie

uvedené opätovne uvádza, že vo veci, ktorá je predmetom tohto konania bol žalobca

povinný preukázať majetkové, sociálne a osobne pomery ku dňu podania žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov, teda k mesiacu október 2017; uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky, ktorým bol žalobcovi ustanovený advokát bolo vydané

23. marca 2010. Navyše konanie vedené pred Ústavným súdom Slovenskej republiky

pod sp. zn. bolo skončené vydaním nálezu z 27. júla 2011,

v ktorom ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie základného právu žalobcu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru u ochrane ľudských práv u základných slobôd postupom okresného súdu,

za čo (okrem iného) bolo žalobcovi priznané finančné zadosťučinenie v sume 2.500,- eur.

... Krajský sud preto dospel k záveru, že u žalobcu v tomto konkrétnom konaní

predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov splnene neboli, súdny poplatok vo výške

35,- eur ako jednorazový výdavok vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalobcu

nie je tak vysoký, aby ho nebol žalobca schopný zaplatiť bez toho, aby bola ohrozená jeho

výživa, respektíve chod domácnosti. Vychádzajúc z uvedeného krajsky súd, konajúc

o sťažnosti žalobcu, dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, preto ju v zmysle ustanovenia

zamietol.“

22. Z argumentácie krajského súdu v napadnutom uznesení z 10. októbra 2018

dostatočne vyplýva záver, z akých dôvodov zamietol sťažnosť sťažovateľa smerujúcu proti

uzneseniu krajského súdu z 2. augusta 2018 o zamietnutí jeho návrhu na oslobodenie

od súdnych poplatkov. Krajský súd skúmal aktuálne pomery sťažovateľa,

ktoré sú relevantné pre rozhodnutie o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov, skúmal

výšku súdneho poplatku a sťažovateľovu spôsobilosť tento súdny poplatok zaplatiť

a tiež sa vysporiadal s námietkou sťažovateľa, že v iných konaniach bol od súdnych

poplatkov oslobodený, prípadne mu bol priznaný nárok na právnu pomoc. Uvedené právne

závery krajského súdu ústavný súd nepovažuje za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené,

preto sú ústavne udržateľné.

23. Odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je takto dostatočné

a vyčerpávajúce – sťažovateľ dostal odpovede na ťažiskové právne otázky rámcujúce

jeho vec – v konaní o jeho návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto právne

závery krajského súdu nie je potrebné zo strany ústavného súdu dopĺňať alebo revidovať,

naopak, ústavný súd môže na ne s ohľadom na sťažnostné námietky sťažovateľa v plnom

rozsahu odkázať, keďže podľa ústavného súdu sú ústavne udržateľné a obsahujú relevantné

a zrozumiteľne formulované právne argumenty.

24. Ústavný súd preskúmal námietky sťažovateľa primárne vo vzťahu

k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a dospel k záveru,

že medzi napadnutým postupom a uznesením krajského súdu a označeným základným

právom sťažovateľa podľa , ako aj právom podľa dohovoru, neexistuje taká príčinná

súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť o ich porušení. Vo vzťahu k namietanému

porušeniu ďalších sťažovateľom označených základných práv podľa , článkov ,

práv podľa dohovoru a článkov dohovoru, dodatkového protokolu a Dohovoru o právach

osôb so zdravotným postihnutím ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by indikovali

ich porušenie napadnutým uznesením krajského súdu z 10. októbra 2018. Je tiež relevantné,

že v tomto smere v ústavnej sťažnosti absentuje adekvátna argumentácia,

ktorou by sťažovateľ odôvodňoval ich porušenie.

25. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

II.3 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

26. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd

môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

27. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

28. V súvislosti so zisťovaním predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom ústavný súd vyzval sťažovateľa 21. júna 2019,

aby preukázal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Sťažovateľ reagoval na výzvu

podaním z 1. júla 2019 a predložil potvrdenie o svojich osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch spolu s prílohami.

29. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne

neopodstatnená. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku jej posúdenia

zistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie

a/alebo je zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený jeden z predpokladov ustanovenia

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku čoho nemožno žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom vyhovieť.

30. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa jednak

preto, lebo nemá právomoc na jej prerokovanie (stať II.1), a jednak z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (stať II.2), je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné

uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. , ).

31. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

napriek zdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ústavný súd

nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019