Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 269/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. júla 2020

v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana a Petra Straku

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavné sťažnosti ,

, , pre namietané porušenie jej základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Košice II č. k. -288 z 13. augusta 2019 (), uznesením

Okresného súdu Košice II č. k. -344 z 18. decembra 2019 ()

a uznesením Okresného súdu Košice II č. k. -383 z 21. apríla 2020

() a takto

rozhodol:

1. Ústavné sťažnosti vedené pod sp. zn. ,

a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude naďalej vedené

pod sp. zn. .

2. Ústavné sťažnosti o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

3. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

11. septembra 2019 (), 24. januára 2020 () a 10. júna 2020

() doručené ústavné sťažnosti ,

, (ďalej len ,,sťažovateľka“), proti označeným

uzneseniam Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“), ktoré boli vydané v rámci

núteného výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Všetky tri ústavné sťažnosti pripadli

sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi.

2. Napadnutým uznesením okresného súdu č. k. -288

z 13. augusta 2019 bola sťažovateľke uložená pokuta vo výške 500 € za neplnenie

povinnosti umožniť , otcovi maloletej , styk

s maloletou v súlade s právoplatným rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 5. mája 2016, ktorého výkon bol nariadený uznesením okresného súdu

č. k. -116 zo 7. marca 2018. Uznesením č. k. -344

z 18. decembra 2019 bola sťažovateľke za neumožnenie styku otca s maloletou opätovne

uložená pokuta vo výške 500 €. Uznesením č. k. -383 z 21. apríla 2020

okresný súd sťažovateľke uložil pokutu vo výške 1 000 € a podľa § 383 ods. 1 písm. b)

rozhodol o pozastavení výplaty prídavku na dieťa

a príplatku k prídavku na dieťa.

3. Sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom nie je právne zastúpená. V ústavných

sťažnostiach uvádza, že ich podáva z dôvodu, že sa k veci vyjadrila naposledy

16. apríla 2019 a odvtedy jej nebolo umožnené vyjadriť sa k aktuálnemu stavu veci. Ďalej

poukazuje na to, že bývalý manžel dlhodobo poškodzuje jej dobré meno, má dlhodobé

problémy s alkoholom, o čom informovala opatrovníčku aj okresný súd. Pred dvere bytu

pre maloletú neprišiel. Dňa 28. februára 2019 podstúpila maloletá psychologické vyšetrenie,

znalecký posudok nebol sťažovateľke zaslaný. V závere žiada ústavný súd, aby jej bolo

umožnené vyjadriť sa a vypovedať osobne na súde.

4. Výzvou z 20. februára 2020 ústavný súd sťažovateľku vyzval, aby v lehote 30 dní

odstránila vady podania spočívajúce v absencii právneho zastúpenia. Sťažovateľka si výzvu

(uloženú zásielku) prevzala 9. marca 2020. Dňa 8. apríla 2020 doručila ústavnému súdu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu, že momentálne je v ťažkej životnej

situácii a nemá finančné prostriedky na advokáta.

5. Ústavný súd si k posúdeniu veci vyžiadal spis okresného súdu. Z neho vyplynulo,

že rozsudkom sp. zn. z 5. mája 2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. marca 2017 (právoplatný

12. mája 2017) bol upravený styk maloletej s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletou v súdom určených dňoch a hodinách, a to prvé dva mesiace za prítomnosti

zamestnankyne neziskovej organizácie Miesto pod Slnkom v priestoroch tejto organizácie

a v ďalších mesiacoch samostatne s tým, že otec maloletú vyzdvihne a odovzdá v byte

matky v určené hodiny. Okrem toho bola rodičom maloletej uložená povinnosť podrobiť

sa sociálnemu a odbornému poradenstvu po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

6. Z uznesenia okresného súdu č. k. -116 zo 7. marca 2018, ktorým bol

nariadený výkon rozsudku okresného súdu, vyplýva, že styk maloletej s otcom

sa na základe horeuvedeného súdneho rozhodnutia nerealizoval, a preto súd nariadil jeho

výkon. K uvedenému záveru súd dospel na základe správy kolízneho opatrovníka

a vyjadrení otca, keďže matka sa na výzvu súdu k tvrdeniam otca nevyjadrila. Uvedené

uznesenie bolo na podklade odvolania sťažovateľky preskúmané a potvrdené uznesením

krajského súdu sp. zn. z 30. novembra 2018.

7. Okresný súd výzvou z 11. februára 2019 vyzval kolízneho opatrovníka maloletej,

aby prešetril pomery v rodine maloletej (č. l. 191). Z vyjadrenia (č. l. 213 ‒ 216) vyplýva,

že matka maloletú na stretnutia (ktorých sa malo uskutočniť 14) do priestorov neziskovej

organizácie ani raz nepriviedla a dcérinu účasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.

Dostavil sa len otec maloletej. Poradenstvo uložené rodičom a maloletej sa nerealizovalo,

keďže matka na písomné pozvania nereagovala a na konzultácie sa nedostavila. Dostavil

sa opäť len otec maloletej. Matka oproti tomu uviedla, že otec naposledy prišiel po maloletú

29. marca 2018, inak sa v súdom určených dňoch nedostavil. Uvedené potvrdil aj otec

sťažovateľky. Správa kolízneho opatrovníka bola zaslaná obom rodičom maloletej

na vyjadrenie.

8. Dňa 13. augusta 2019 okresný súd vydal ústavnou sťažnosťou napadnuté

uznesenie č. k. -288, ktorým sťažovateľke uložil prvú pokutu za neplnenie

povinností vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozsudku. Z uznesenia vyplýva,

že:

- podľa vyjadrení otca v marci, apríli, máji, júni a júli 2019 nedošlo ani k jednému

stretnutiu otca s maloletou, pretože stretnutia boli zo strany matky zmarené;

- podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka sa styk otca s dieťaťom nerealizuje, matka

napriek dohodnutému termínu sociálneho zisťovania nesprístupnila kolíznemu

opatrovníkovi domácnosť ani s ním nespolupracuje;

- podľa vyjadrenia matky sa otec po maloletú nedostavuje. Na základe uvedeného

považoval súd preukázané, že matka súdne rozhodnutie nerešpektuje, maloletú na styk

s otcom nepripravuje, ale ,naopak, mu bráni. Tvrdenie sťažovateľky uvedené v jej vyjadrení

zo 16. apríla 2019, že otec sa po maloletú v určených dňoch nedostavil, považoval okresný

súd za vyvrátené jednak tvrdeniami otca, ale aj zisteniami kolízneho opatrovníka.

9. Dňa 10. októbra 2019 vyzval okresný súd kolízneho opatrovníka o nové

prešetrenie pomerov a podanie správy o realizovaných stretnutiach otca s maloletou

(č. l. 316). Správu kolízneho opatrovníka na vyjadrenie otcovi ani matke maloletej

nezasielal. Uznesením č. k. -344 z 18. decembra 2019 uložil sťažovateľke

v poradí druhú pokutu. Považoval za preukázané, že matka aj naďalej nerešpektuje súdne

rozhodnutie, maloletú na styk s otcom nepripravuje a v určenom čase sa v mieste bydliska

buď nenachádza, alebo sa s otcom nekontaktuje. Matka nespolupracuje ani s kolíznym

opatrovníkom, ktorému na výzvy a žiadosti o spoluprácu a šetrenie neodpovedá.

Preto považoval za dôvodné uložiť jej ďalšiu pokutu na vynútenie povinnosti stanovenej

rozsudkom.

10. Dňa 13. marca 2020 prevzala sťažovateľka vyjadrenie otca z 12. februára 2020,

v ktorom súd informuje o marení styku s maloletou v decembri 2019 a januári a februári

2020, ktoré jej bolo okresným súdom zaslané na vedomie (č. l. 353 – 362). Sťažovateľka

na toto vyjadrenie nijako nereagovala. Výzvou z 20. februára 2020 vyzval okresný súd

kolízneho opatrovníka o nové prešetrenie pomerov. Dňa 2. marca 2020 požiadal otec

maloletej o výkon rozhodnutia odňatím dieťaťa a jeho odovzdaním do starostlivosti otca

v určených dňoch a hodinách. Okresný súd uznesením č. k. -383

z 21. apríla 2020 uložil sťažovateľke v poradí tretiu pokutu a rozhodol tiež o zastavení

vyplácania prídavku na dieťa sťažovateľke. Okresný súd považoval za preukázané, že matka

maloletej rozhodnutie súdu naďalej nerešpektuje. Neodpovedá ani na výzvy a žiadosti

o spoluprácu kolízneho opatrovníka (nedvíha telefóny, nereaguje na klopanie na dvere

a ignoruje písomné predvolania). Ďalej uviedol, že nezistil žiadne okolnosti,

ktoré by nasvedčovali tomu, že styk maloletej s otcom nie je v jej záujme, resp. že existujú

ospravedlniteľné dôvody, ktoré bránia realizácii styku. Keďže uložené pokuty neviedli

k rešpektovaniu povinnosti uloženej rozsudkom, uložil okresný súd tentokrát pokutu

vo výške 1 000 € a zároveň rozhodol o zastavení výplaty prídavku na dieťa v zmysle

. Zároveň matku upozornil

na to, že ak nebude naďalej rešpektovať rozhodnutie súdu, môže súd pristúpiť k odňatiu

maloletého dieťaťa a jeho odovzdaniu tomu z rodičov, ktorému rozhodnutie priznáva právo

na styk po obmedzený čas.

II.

11. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

12. Podľa v záujme hospodárnosti

konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo

spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým

sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie

skôr.

13. Vzhľadom na to, že všetky tri ústavné sťažnosti sťažovateľky spolu obsahovo

a vecne súvisia (sťažnosti sa týkajú toho istého vykonávacieho konania, ide o totožných

účastníkov a predmetom napadnutých rozhodnutí je pokračovanie v nerešpektovaní

povinnosti stanovenej jedným a tým istým rozsudkom), ústavný súd v záujme hospodárnosti

konania rozhodol, že prerokovávanú vec spája na spoločné konanie, ktoré bude naďalej

vedené pod sp. zn. .

III.

14. Ústavný súd je podľa (ďalej len „“)

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa rozhoduje

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

15. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) musí byť navrhovateľ v celom konaní zastúpený advokátom.

Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd odmietne návrh,

ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd

nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37.

17. Podľa ústavný súd odmietne návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

Za zjavne neopodstatnený ústavný súd považuje taký návrh, pri prerokovaní ktorého

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. ,

, , ).

18. Sťažovateľka nie je právne zastúpená a požiadala o ustanovenie právneho

zástupcu. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ústavný súd

môže (musí) ustanoviť sťažovateľovi na jeho žiadosť právneho zástupcu za súčasného

splnenia dvoch podmienok, a to takýto postup musí byť odôvodnený majetkovými pomermi

navrhovateľa a nesmie ísť o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

19. Ústavný súd pritom vo svojej judikatúre už ustálil (napr. , bod 29;

, bod 17; , bod 21), že o „zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti“ ide v situácii, keď ústavný súd už zo sťažovateľom

predložených tvrdení a podkladov zistí, že ide o návrh, na prerokovanie ktorého nemá

právomoc, ktorý je neprípustný, ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

ktorý je oneskorený alebo je zjavne neopodstatnený [teda je daný jeden z dôvodov

na odmietnutie uvedených v ustanovení pod písm. a),

d), e), f) a g)]. Inými slovami, ide o prípady, keď by ústavná sťažnosť nemohla byť úspešná

ani v prípade odstránenia vady spočívajúcej v nedostatku právneho zastúpenia.

20. O takýto prípad ide aj v posudzovanej veci, keďže ústavná sťažnosť je zjavne

neopodstatnená.

21. Sťažovateľka namietala predovšetkým skutočnosť, že od apríla 2019 jej nebolo

umožnené k veci sa vyjadriť. Ústavný súd jej námietky subsumoval pod právo na súdnu

ochranu podľa a špecificky právo vyjadriť sa k veci v zmysle

ods. 2 , resp. právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), v rámci ktorého je zaručené

aj právo na kontradiktórne konanie.

22. Ústavný súd podotýka, že k namietanému porušeniu dotknutého práva malo dôjsť

vo vykonávacom konaní vo veciach maloletých, teda v konaní, ktorého účelom

je zabezpečenie dobrovoľného či núteného výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa

s rodičom. Nemožno totiž opomenúť, že štát prostredníctvom napadnutého konania

zabezpečuje svoj pozitívny záväzok vyplývajúci z práva na súkromný a rodinný život

v zmysle a dohovoru a práva rodičov na starostlivosť o deti,

resp. práva detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť v zmysle a

dohovoru.

23. Právo dieťaťa a rodiča „byť spolu“ je jedným zo základných prvkov rodinného

života, a to aj v prípade, že sa vzťah rodičov rozpadol. Štátne orgány (v tomto prípade

všeobecný súd) sú povinné prijať všetky opatrenia smerujúce k rozvoju existujúceho puta

medzi dieťaťom a jeho rodičom a naviazaniu styku medzi nimi [rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva vo veci Voleský proti Českej republike z 29. júna 2004, č. 63627/00

(ďalej len „Voleský proti Českej republike“), § 117 – 118]. Medzi takéto opatrenia patria

aj donucovanie prostriedky upravené v a nasl. ,

ktoré sú všeobecné súdy povinné použiť pre účely zabezpečenia najlepšieho záujmu

dieťaťa. Ústavný súd však zdôrazňuje, že pri ich realizácii musia brať ohľad na záujmy,

práva a slobody dotknutých osôb, predovšetkým na najvyšší záujem dieťaťa a jeho práva

(Voleský proti Českej republike, § 118).

24. V tomto kontexte je nutné posudzovať aj námietku sťažovateľky na porušenie

jej procesného práva – práva vyjadriť sa k veci (uloženiu pokuty za nerešpektovanie

súdneho rozhodnutia). Pri posudzovaní námietky porušenia procesných práv účastníka musí

ústavný súd zohľadňovať tiež povahu dotknutého konania a rozsah, v akom sa to-ktoré

procesné právo v danom konaní vzhľadom na jeho povahu uplatní. Záruky vyplývajúce

z práva na spravodlivý proces podľa dohovoru, resp.

a z (kontradiktórnosť nevynímajúc) sa v plnej miere uplatnia v konaní

o veci samej (vrátane rozhodovania o opravných prostriedkoch). V nadväzujúcich štádiách

konania už je priestor na „diskusiu“ zúžený. Ústavný súd nespochybňuje právo účastníka

na kontradiktórnosť konania o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých ako také.

V minulosti už v prípade jeho porušenia poskytol sťažovateľom ochranu (napr. nález

sp. zn. z 19. 4. 2018). Avšak je nutné mať na zreteli, že obsah práv

a povinností účastníkov konania už bol jednoznačne ustálený právoplatným a vykonateľným

rozhodnutím. To je dôvodom, prečo je v týchto štádiách konania obmedzený aj rozsah

dôvodov, ktoré môžu „zvrátiť“ povinnosť plnenia [napr. § 377 ods. 2 alebo § 380 v spojení

s vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou

sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých

(ďalej len „vyhláška“), podľa ktorej súd pred uložením donucujúceho opatrenia zisťuje

existenciu „ospravedlniteľných dôvodov“ neplnenia rozhodnutia]. Predovšetkým v tejto

fáze konania už nie je možné spochybňovať právo na styk druhého rodiča s dieťaťom

ako také, resp. jeho rozsah. Otázka, či a v akom rozsahu je styk druhého rodiča s dieťaťom

v záujme dieťaťa, už bola zodpovedaná v konaní o úprave styku. Druhý rodič je povinný

toto rozhodnutie rešpektovať. Z pohľadu posúdenia ústavnosti postupu všeobecného súdu

sú preto relevantné konkrétne skutkové okolnosti a povaha námietok, ktoré sťažovateľ

vo vykonávacom konaní vznáša (resp. chcel vzniesť).

25. Zo spisového materiálu (uznesenie okresného súdu č. k. -116

zo 7. marca 2018 o nariadení výkonu rozhodnutia, uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 30. novembra 2018 a uznesenia napadnuté ústavnou sťažnosťou),

vyplýva, že styk otca s maloletou sa od vydania rozsudku nerealizoval ani raz (!). Tvrdenia

matky (že si otec dcéru nevyzdvihol, resp. že ju príslušné inštitúcie nekontaktovali, že otec

má problémy s alkoholom) boli súdom opakovane označené za nepodložené, v rozpore

s tvrdeniami ostatných účastníkov, účelové či nemajúce vplyv na výkon rozhodnutia.

Ústavný súd zo zapožičaného spisového materiálu zistil, že sťažovateľke bolo

vo vykonávacom konaní umožnené vyjadriť sa niekoľkokrát, a to pri nariadení výkonu

rozhodnutia (keď sa sťažovateľka k predmetu veci – teda neumožnení styku nevyjadrila),

pred prijatím v poradí prvého rozhodnutia o uložení pokuty (keď jej súd zaslal správu

kolízneho opatrovníka; vyjadrenie sťažovateľky bolo riadne reflektované v rozhodnutí

súdu) a pred prijatím tretieho rozhodnutia (keď dostala na vedomie vyjadrenie otca

z 12. februára 2020 o ďalšom marení styku z jej strany, pričom na toto podanie a tvrdenia

v ňom uvedené nijako nereagovala). Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka mala

vo vykonávacom konaní dostatočný priestor na vyjadrenie. Vzhľadom

na to, že sťažovateľka chronicky a kontinuálne nerešpektuje dotknuté súdne rozhodnutie,

nemá význam, aby ju súd v každom ďalšom prípade neumožnenia styku vyzýval

na vyjadrenie. Zo skutkových okolností daného prípadu je evidentný jej úmysel neumožniť

styk maloletej s otcom za žiadnych okolností, čo je však podľa právoplatného rozhodnutia

v rozpore so záujmom maloletej. Ústavný súd preto v postupe všeobecného súdu za daných

okolností neidentifikoval zásah do základných práv sťažovateľky.

26. Ústavný súd v závere zdôrazňuje, že všeobecné súdy a ďalšie zainteresované

orgány a osoby musia brať v každom štádiu konania na zreteľ predovšetkým záujmy

maloletého dieťaťa. Musia tiež dbať na to, aby k výkonu rozhodnutia pristúpili dostatočne

promptne tak, aby sa vzťahy medzi rodičom a dieťaťom nestihli narušiť, resp. aby sa ešte

mohli obnoviť. Citlivosť riešenia (núteného výkonu rozhodnutia) je o to dôležitejšia

v prípadoch, keď nevraživosť jedného z rodičov voči druhému (resp. ich vzájomná

nevraživosť) môže plynutím času zanechať stopy na vzťahu dieťaťa k rodičovi. Pokiaľ

z rozhodnutia o úprave styku, ku ktorého nútenému výkonu dochádza až s odstupom istého

času, vyplýva potreba postupného privykania maloletého dieťaťa na jedného z rodičov (prvá

fáza uskutočňovania styku mala prebehnúť na neutrálnej pôde za prítomnosti

zamestnankyne neziskovej organizácie), o to viac sa táto potreba javí významná v situácii,

keď od právoplatnosti rozhodnutia do jeho výkonu z nepochopiteľných dôvodov márne

uplynulo už niekoľko rokov (pričom otec maloletej žiadal o výkon už 3. júla 2017).

27. S ohľadom na to, že v posudzovanom prípade ústavný súd považoval napadnuté

rozhodnutia za ústavne konformné, odmietol všetky tri ústavné sťažnosti sťažovateľky

ako zjavne neopodstatnené podľa . Keďže

ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti v zmysle § 37 zákona

o ústavnom súde, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky na ustanovenie právneho

zástupcu bez toho, aby skúmal jej majetkové pomery.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júla 2020

Martin Vernarský predseda senátu