Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 141/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. apríla 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, a maloletého , ,

, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2

a práv podľa , , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.

z 20. októbra 2016, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 12. januára 2017, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. júla 2019 a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 17. decembra 2019 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom

Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka v 1. rade“), a maloletého ,

(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu aj „sťažovatelia“), zastúpeného sťažovateľkou

v 1. rade ako jeho zákonnou zástupkyňou, obaja , vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 3, čl. 6, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 20. októbra 2016, uznesením Krajského súdu v Nitre

sp. zn. z 12. januára 2017, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 31. júla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov“) a uznesením ústavného súdu sp. zn. zo 17. decembra 2019 (ďalej

len „napadnuté uznesenie ústavného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj z napadnutého uznesenia ústavného súdu

vyplýva, že , , t. č. v Ústave na výkon trestu

odňatia slobody , bol rozsudkom okresného súdu sp. zn.

z 31. októbra 2002 odsúdený pre trestný čin vraždy, za ktorý mu bol uložený

trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov, z výkonu ktorého bol podmienečne

prepustený 22. marca 2010 na skúšobnú dobu v trvaní 7 rokov. Rozsudkom okresného súdu

bol uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa

dopustil v období od 31. júla 2013 do 13. februára 2014, za čo bol odsúdený na trest odňatia

slobody v trvaní 11 rokov nepodmienečne a súčasne mu bolo uložené protialkoholické

liečenie ústavnou formou.

Sťažovateľka v 1. rade je manželkou odsúdeného a súčasne bola

poškodenou v namietanom trestnom konaní a sťažovateľ v 2. rade je synom odsúdeného

.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti namietajú neprimeranosť trestu uloženého

odsúdenému rozsudkom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ktorý nepovažujú za racionálny a spravodlivý.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti požadujú, aby medzi trestom pre odsúdeného

a zásahom do ich práva na rodinný a súkromný život bola proporcionalita,

a v tejto súvislosti poukazujú aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

zo 7. augusta 2017. Sťažovatelia uvádzajú, že všeobecné súdy prihliadali

pri ukladaní trestu len na minulosť odsúdeného , no nevzali do úvahy

rozvrat rodiny, ktorý spôsobí tak vysoký uložený trest. Stav, v ktorom sa ocitli, sťažovatelia

považujú za zlé zaobchádzanie, tak ako to má na mysli čl. 3 dohovoru, a odkazujú na

rozhodnutia ústavného súdu, v ktorých je zdôraznený absolútny charakter zákazu zlého

zaobchádzania. Sťažovatelia uvádzajú, že odlúčenie od manžela a otca im spôsobuje ujmu

a uložený vysoký trest negatívne vplýva na ich zdravotný a duševný stav a citové vzťahy.

5. Na základe uvedených dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom

vyslovil:

„Ústavný súd konštatuje porušenie práv na proporcionality a extremnemu zásahu

do rodinného životu, súkromnemu života.

Konštatuje vplyv vysokému trestu na dieťa ktorému rodič ocitol vo výkone trestu.

Dani vysoký trest nerešpektuje žiadnu proporcionalitu.

Všetky vecí vyššie uvedene zrušuje a prikazuje Okresnému súdu Komárno všetko

zohľadniť – záujmy rodiny, záujmy dieťaťa a vplyvu vysokému trestu na vývoj dieťaťa

a citove väzby dieťa medzi otcom. Izoláciu rodiného príslušníka na tak dlhý čas berieme

ako spoločnú újmu na mučenie. A maximálnom priamom súvislostí.“

6. Sťažovatelia zároveň žiadajú, aby im z dôvodu nedostatku finančných

prostriedkov ústavný súd ustanovil advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným

súdom.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľov napadnutými

rozhodnutiami všeobecných súdov

12. Čo sa týka napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd upozorňuje,

že ústavný súd už v minulosti rozhodoval o možnom porušení označených práv

sťažovateľov, a to na podklade obdobných ústavných sťažností sťažovateľov. O odmietnutí

ústavnej sťažnosti sťažovateľky v 1. rade rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn.

zo 17. decembra 2019 a o odmietnutí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

v 2. rade rozhodol ústavný súd uznesením sp. zn. z 26. februára 2020.

13. Z v spojení s zákona

o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je neprípustná z dôvodu, že sa týka veci, o ktorej

ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach

konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

14. Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd

opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.

Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa

uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo, ak

chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.

15. Ústavný súd uvádza, že sťažovatelia aj v predchádzajúcich ústavných

sťažnostiach, tak ako aj v predmetnej ústavnej sťažnosti proti napadnutým rozhodnutiam

všeobecných súdov, v podstatnej časti namietali zásah do ich práva na rešpektovanie

súkromného a rodinného života v dôsledku neprimeraného trestu odňatia slobody uloženého

odsúdenému v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

.

16. Keďže ústavný súd po posúdení obsahu sťažnosti dospel k záveru, že predmetná

ústavná sťažnosť sa týka veci, o ktorej ústavný súd už právoplatne rozhodol, v tejto časti je

ústavnú sťažnosť potrebné odmietnuť pre prekážku rei iudicatae podľa § 56 ods. 2 písm. d)

v spojení s ako neprípustnú.

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených práv napadnutým

uznesením ústavného súdu

17. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej sa

sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia nimi označených práv napadnutým uznesením

ústavného súdu, odmietol podľa ako neprípustnú.

IV.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

19. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

20. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľov a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri

podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce

takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

21. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

22. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľov z dôvodu jej

neprípustnosti, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , ).

23. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

24. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľov uvedenými v petite ich ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia označených práv, k čomu v tomto prípade

nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu