Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 103/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

maloletého sťažovateľa , , zastúpeného

zákonnou zástupkyňou , , obaja

, vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1

Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.

z 20. októbra 2016, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 12. januára 2017, uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 31. júla 2019 a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 17. decembra 2019 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť maloletého o d m i e t a .

2. Žiadosti maloletého o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť maloletého sťažovateľa ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného zákonnou

zástupkyňou , , obaja

(ďalej len „matka sťažovateľa“), vo veci namietaného porušenia práv podľa čl. 6 ods. 1

a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práv podľa čl. 3 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej spolu aj ako

„označené práva“) rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 20. októbra 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 12. januára 2017

(ďalej aj „uznesenie krajského súdu“), uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 31. júla 2019 (ďalej ako „uznesenie

najvyššieho súdu“ spolu aj ako „rozhodnutia všeobecných súdov“) a uznesením ústavného

súdu sp. zn. zo 17. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie

ústavného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj napadnutého uznesenia ústavného súdu

vyplýva, že otec sťažovateľa , ,

(ďalej len „otec sťažovateľa“),

bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 31. októbra 2002 odsúdený pre trestný

čin vraždy, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov,

z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 22. marca 2010 na skúšobnú dobu v trvaní

7 rokov. Rozsudkom okresného súdu bol otec sťažovateľa uznaný vinným zo zločinu

týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa dopustil v období od 31. júla 2013

do 13. februára 2014, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov

nepodmienečne a súčasne mu bolo uložené protialkoholické liečenie ústavnou formou.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie čl. 6 dohovoru, keď uvádza:

„... súdy nezabezpečili spravodlivý proces a od samého začiatku odmietajú akceptovať

Dohovor o právach dieťaťa...“

4. Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že ústavný súd napadnutým uznesením

nerešpektoval najlepší záujem dieťaťa. V tejto súvislosti uvádza: „Dňa 7.2.2020 som sa

dozvedel o existencii rozhodnutia ÚS SR sp. zn. -14 zo dňa 17.12.2019.

Ja ako dieťa som účastníkom tohto konania vďaka tomu, že som poškodený smerom

k neprimeranému trestu ocka , nar: , ktorý bol odsúdený

na mechanicky 11 ročný trest bez akéhokoľvek sa zváženie okolností prípadu alebo pomerov

páchateľa, rodinu vplyv na dieťa, zdravotný stav, zdravotný stav dieťaťa.“

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. zo 7. augusta 2017, ktorý je podľa jeho názoru potrebné

analogicky uplatniť aj v jeho prípade.

6. Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy sa nezaoberali otázkou vplyvu

uloženého trestu na jeho najlepší záujem ako maloletého dieťaťa.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol o porušení jeho práv „garantovaných“ Dohovorom o právach dieťaťa,

zrušil rozsudok okresného súdu, uznesenie krajského súdu aj najvyššieho súdu,

ako aj napadnuté uznesenie ústavného súdu. Ako „nemajetkovú ujmu“ žiada prepustiť

svojho otca z výkonu trestu odňatia slobody.

8. Sťažovateľ požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní

pred ústavným súdom.

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

13. Podľa návrh na začatie konania je neprípustný, ak

a) sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých

sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli

splnené,

b) ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu alebo

d) to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

19. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť

prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej

verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo

zákonodarnými orgánmi.

20. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou

Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú

spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich

prípadoch zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

21. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že aj keď v petite ústavnej sťažnosti

absentuje označenie konkrétnych odsekov jednotlivých článkov dohovoru, ako aj Dohovoru

o právach dieťaťa, resp. úplne absentuje označenie článkov dohovoru a Dohovoru o právach

dieťaťa, ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti ustálil predmet konania (s prihliadnutím

na skutočnosť, že ide o maloletého sťažovateľa bez kvalifikovaného právneho zástupcu,

pozn.) pred ústavným súdom tak, ako je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

III. 1 K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu,

uznesením krajského súdu a uznesením najvyššieho súdu

22. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k zachovaniu

lehoty na podanie ústavnej sťažnosti podľa prihliadal

na skutočnosť, že sťažovateľ sa (ako maloleté dieťa, pozn.) dozvedel o existencii porušenia

ním označených práv až 7. februára 2020 (tak, ako to uvádza v ústavnej sťažnosti, pozn.),

a to z napadnutého uznesenia ústavného súdu.

23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , tiež napr. , , , ).

24. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že medzi namietanými rozhodnutiami

všeobecných súdov a právami sťažovateľa absentuje príčinná súvislosť. Sťažovateľ namieta,

že všeobecné súdy zasiahli do jeho práv ako maloletého dieťaťa neprimerane vysokým

trestom uloženým jeho otcovi rozhodnutiami všeobecných súdov.

25. Ústavný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že Dohovor o právach dieťaťa v čl. 9

ods. 3 uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa

oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma

rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

26. Situácia, v ktorej je maloleté dieťa oddelené od jedného z rodičov v dôsledku

právoplatného rozhodnutia všeobecných súdov o odsúdení jedného z rodičov na trest

odňatia slobody, je prirodzeným dôsledkom autoritatívneho výroku všeobecných súdov,

keď ďalší styk maloletého dieťaťa s jeho odsúdeným rodičom je v Slovenskej republike

bližšie upravený o výkone trestu odňatia slobody a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje návštevy

odsúdeného v závislosti od jeho zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

V tomto smere však ústavná sťažnosť neobsahuje žiadnu argumentáciu ani námietky.

27. V tejto veci ústavný súd považuje za dôležité poukázať na skutočnosť,

že sťažovateľ (ktorý má v čase rozhodovania ústavného súdu 7 rokov, pozn.) podal ústavnú

sťažnosť zastúpený svojou matkou , ktorá, ako to vyplýva

z rozhodnutí všeobecných súdov, bola poškodenou v trestnom konaní vedenom proti otcovi

sťažovateľa, a to pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby. V tejto súvislosti ústavný súd

poukazuje na skutočnosť, že otcovi sťažovateľa bol práve s prihliadnutím na jeho námietky

o pôsobení jeho odsúdenia a potrestania v prejednávanej veci na celú rodinu, o potrebe

prihliadnutia na práva dieťaťa (sťažovateľa, pozn.) a záujem na tom, aby vyrastalo v úplnej

a harmonickej rodine a prostredí, uložený trest odňatia slobody bezprostredne na dolnej

hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (s. 16 odôvodnenia uznesenia krajského súdu,

pozn.). Uvedené úzko súvisí aj s argumentáciou sťažovateľa o analogickom použití nálezu

Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo 7. augusta 2017. V tomto

kontexte ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že všeobecné súdy vzali v prípade otca

sťažovateľa do úvahy aj námietky o pôsobení jeho odsúdenia na jeho maloletého syna

(sťažovateľa, pozn.). Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že analogické použitie

nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo 7. augusta 2017

je v danom prípade (bez ohľadu na skutočnosť, že Ústavný súd Českej republiky rozhodoval

o porušení práv obžalovaného, a nie jeho maloletého syna, pozn.) neopodstatnené.

28. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž

vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách (napr. ,

, ).

29. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo

k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ). Ak nie sú splnené tieto predpoklady na preskúmanie

rozhodnutí všeobecných súdov, ústavný súd nemôže dospieť k záveru o vecnej spojitosti

medzi základnými právami alebo slobodami, ktorých porušenie sa namieta, a napadnutým

rozhodnutím všeobecných súdov, prípadne postupom, ktorý mu predchádzal.

30. Za arbitrárne, a preto protiústavné možno považovať tie rozhodnutia, ktorých

odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom

na preukázané skutkové a právne skutočnosti (, ).

31. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia rozhodnutí všeobecných súdov

konštatuje, že v nich nezistil žiaden vnútorný rozpor ani žiadne popretie zmyslu, účelu

či znenia aplikovaných právnych noriem. Práve naopak, rozhodnutia všeobecných súdov

sú založené na racionálnych úvahách, preto aj celkom legitímne, právne akceptovateľné

a ústavne konformné.

32. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv napadnutým

uznesením ústavného súdu

33. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

34. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej sa

sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia ním označených práv napadnutým uznesením

ústavného súdu, odmietol podľa ako neprípustnú.

IV.

K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

35. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

36. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

37. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

a ani zjavne neopodstatnená.

38. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti, ako aj jej neprípustnosti, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

).

39. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku rozhodnutia).

40. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu