Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/98/2016

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného T. W. , pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ (§ 138 písmeno b/, písmeno j/) zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení zákona číslo 1/2014 Z.z. (ďalej len „prejednávaná vec"), o odvolaní obžalovaného T. W., o odvolaní manželky obžalovaného T. W. O. W. a o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne (ďalej len „okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa") z 20.10.2016, sp. zn. 11T/66/2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 12. januára 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného T. W., odvolanie manželky obžalovaného T. W. O. W. a odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa konajúci v senáte napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného T. W. (ďalej len „obžalovaný“) vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ (§ 138 písmeno b/, písmeno j/) zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení zákona číslo 1/2014 Z.z. (ďalej len „“) na tom skutkovom základe, že: v období od 31. júla 2013 do 13. februára 2014 v obci Y., v dome číslo XXX, v ktorom býval v spoločnej domácnosti so svojou manželkou O. W., nar. X.X.XXXX, svoju starou matkou L. W., nar. XX.X.XXXX a svojou svokrou L. M., nar. XX.X.XXXX, tieto v stave opitosti denne verbálne ponižoval vulgárnymi nadávkami, vyhrážal sa im zabitím, a to aj spôsobom, že hrozil pustením plynu a výbuchom domu, vyžadoval od nich, aby ho bez výhrad poslúchali a plnili jeho požiadavky a aby sa správali podľa jeho predstáv, v dvoch prípadoch - dňa 30.12.2013 a 22. januára 2014 zavrel všetky tri poškodené a svojho maloletého syna v dome, aby sa nevedeli dostať z domu, a to dňa 30.12.2013 v situácii, keď predtým vypol elektrinu a sám z domu odišiel a dňa 22. januára 2014 v situácii, že poškodeným zobral ich mobilné telefóny okrem telefónu svojej manželky, ktorý mala skrytý, a najmenej v šiestich prípadoch

- v dňoch 31. júla 2013, 6. augusta 2013, 28. novembra 2013, 30. decembra 2013, 22. januára 2014 a 13. februára 2014 - ich napadol aj fyzicky tak, že svoju manželku ťahal za vlasy, fackal a udieral ju, a to otvorenou dlaňou, ale aj päsťou po tvári a keď po takýchto útokoch spadla na zem, kopal do nej a fyzicky napádal aj svoju starú matku a svokru, a to údermi päsťou do tela, v dôsledku ktorých útokov tieto

- vzhľadom na ich vek a telesnú konštrukciu - obvykle spadli na zem, kde do nich kopal, pričom takto konal vždy v situácii, keď mu stará matka a svokra dohovárali, resp. snažili sa mu zabrániť v útokoch na jeho manželku O. W., pričom svedkom týchto útokov bol aj jeho maloletý, dva a pol ročný syn, a takto konal, hoci bol rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 1T/45/2001 z 31. októbra 2002 odsúdený za trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 11 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený dňom 22. marca 2010, a to na skúšobnú dobu v trvaní 7 rokov.

Za tento zločin súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 208 odsek 2 Trestného zákona a s použitím § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere jedenásť rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona obžalovanému uložil (ochranné) protialkoholické liečenie ústavnou formou. Napadnutý rozsudok bol v tej dobe obžalovanému ustanovenej obhajkyni, okresnému prokurátorovi a poškodenej O. W. oznámený vyhlásením v ich prítomnosti na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 20.10.2016; obžalovanému, poškodenej L. W. a poškodenej L. M. bol napadnutý rozsudok oznámený doručením jeho rovnopisu 03.11.2016. Obžalovaný prostredníctvom v tej dobe mu ustanovenej obhajkyne písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 24.10.2016, teda včas, podal proti napadnutému rozsudku odvolanie bez uvedenia, proti ktorému jeho výroku smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo (§ 311 odsek 1 Trestného poriadku), ktoré (rovnako prostredníctvom v tej dobe mu ustanovenej obhajkyne) odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 07.11.2016 a to tvrdením, že súd prvého stupňa vykonal v prejednávanej veci rozsiahle dokazovanie, nesprávne však posúdil skutkový stav veci, konaním obžalovaného neboli naplnené znaky predmetného zločinu a k žiadnemu trestnoprávne postihnuteľnému týraniu poškodených z jeho strany nedošlo a preto je výrok o vine napadnutého rozsudku nesprávny. Nie je pravdou, že by v napadnutom rozsudku popísaným spôsobom týral svoju manželku, svokru a starú mamu, samotné poškodené potvrdili, že neboli týrané, neboli zistené žiadne následky na ich zdravotnom stave a nie je dôkaz o potrebe ich lekárskeho ošetrenia. Taktiež vypočutí svedkovia neposkytli žiadny dôkaz, či už o fyzickom alebo psychickom týraní poškodených obžalovaným, z ich výpovedí na hlavnom pojednávaní sa preukázalo, že nie sú naplnené znaky zločinu, pre ktorý je stíhaný, vykonané dôkazy nedávajú reálny základ pre právny záver, že sa zažalovaný skutok stal a preto mal byť spod obžaloby oslobodený. Vzhľadom na to obžalovaný navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) ním podanému odvolaniu vyhovel tak, že podľa § 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku napadnutý rozsudok zruší a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku ho spod obžaloby na neho v prejednávanej veci 27.06.2014 podanej, podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodí. Obžalovaný sám písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 31.10.2016, teda tiež včas, podal proti napadnutému rozsudku odvolanie a to tiež bez uvedenia, proti ktorému jeho výroku smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Takto podané odvolanie obžalovaný odôvodnil ďalším písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 05.12.2016 a to zopakovaním svojich obhajobných tvrdení, podrobne uvedúc obsah podľa jeho názoru pre rozhodnutie o jeho vine v prejednávanej veci relevantných dôkazov a poukážuc na rozpory v nich. Namietal predovšetkým správnosť skutkových zistení súdu prvého stupňa majúcich neopodstatnene viesť k odsudzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku a následne aj právnych úvah súdu prvého stupňa, ktorými v prejednávanej veci zažalovaný skutok právne posúdil. Mal za to, že súd prvého stupňa mal prihliadnuť iba na tie dôkazy, ktoré boli pred ním vykonané a ktoré sú pravé a nie na tie, ktoré vykonali orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú vždy manipulované alebo vynútené. Rozsiahlym spôsobom (sčasti zopakujúc obsah svojich skorších písomných podaní, vrátane riadnych opravných prostriedkov podaných proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa o väzbe obžalovaného v prejednávanej veci) tvrdil, že súd prvého stupňa zvýhodňoval okresného prokurátora, že dôkazy boli cenzurované a nevykonané podľa rovnakých podmienok a parametrov, prejednávanú vec predsedníčka senátu súdu prvého stupňa riešila jednosmerne, neumožnila mu záverečnú reč, nemohol sa účinne brániť na to vyštudovaným právnikom, v tej dobe mu ustanovená obhajkyňa ho pred hlavným pojednávaním nevyhľadala a postup pri jeho obhajobe s ním nekonzultovala, súd prvého stupňa nezaručil ústavou a dohovorom mu garantované právo na spravodlivý proces a s v tej dobe mu ustanovenou obhajkyňou vyvolali stav, aby sa prestal brániť a opustil pojednávaciu miestnosť, okresný prokurátor úmyselne roztrúsil na malé kúsky ďalšie veci, ktoré sú pred súdom (na oblasti civilného práva, ale poukazujú na to, že ide čisto o majetok a dôkazy), ktoré sú len na tento stav nechce okresný prokurátor obnoviť. Obžalovaný tvrdil, že bol diskriminovaný aj tým, že bol trestaný v podmienke. Zo všetkých týchto dôvodov obžalovaný odvolací súd požiadal, aby napadnutý rozsudok podľa § 321 Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na vykonanie ďalšieho dokazovania. Poškodená O. W., ktorá je manželkou obžalovaného (a preto osobou podľa § 308 odsek 2 Trestného poriadku na to oprávnenou, ďalej len „manželka obžalovaného“) písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 02.11.2016, teda (s poukazom na ustanovenie § 309 odsek 4 Trestného poriadku) tiež včas podala proti napadnutému rozsudku odvolanie v prospech obžalovaného a to bez uvedenia, proti ktorému jeho výroku smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo. Takto podané

odvolanie odôvodnila písomnými podaniami postupne doručenými súdu prvého stupňa 02.11.2016, 07.11.2016, 16.11.2016 a odvolaciemu súdu 30.11.2016 a to jednak stotožnením sa s písomnými dôvodmi odvolania obžalovaného vypracovanými jeho v tej dobe ustanovenou obhajkyňou, jednak námietkami správnosti a hodnovernosti v prejednávanej veci vykonaného dokazovania obviňujúc orgány činné v trestnom konaní zo zmanipulovania dôkazov a svedkov Z., R. W. a L. W., ako aj znalkyňu O. z klamstva. Nesúhlasila s napadnutým rozsudkom, súd prvého stupňa obvinila, že obžalovaného odsúdil z pomsty, z porušenia zákonov a ľudských práv, z toho, že naučil obhajcov a psychológov, aby išli proti obžalovanému, že naviedol psychológa na klamstvá, aby jeho lživým znaleckým posudkom mohol beztrestne odsúdiť obžalovaného a tak nemusel platiť náhradu škody jeho rodine, že pojednávania nenahrával na CD-čka a že im nedovolil predložiť dôkazy od lekárov o tom, že obžalovaný proti nim nespáchal žiadny trestný čin. Rovnako nesúhlasila s dôvodmi odvolania okresného prokurátora smerujúceho proti výroku o treste napadnutého rozsudku a podaného v neprospech obžalovaného, ktoré je plné klamstiev, tvrdila, že okresný prokurátor naletel R. W., uveril jeho klamstvám, nemá čo na takej funkcii hľadať, je amatér a prijala by predloženie jeho abdikácie, preto okresného prokurátora, rovnako ako predsedníčku senátu (ktorá v „samosúdení“, porušovaní tunajších aj zákonov EÚ pokračuje tak ako v komunistickom režime, je na zozname 228 sudcov, ktorí v rokoch 1977 - 1989 odsúdili nevinných ľudí za opustenie Československa) treba vyzliecť z talára. Okresný prokurátor písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 03.11.2016, teda tiež včas, podal odvolanie smerujúce proti výroku o treste napadnutého rozsudku a v neprospech obžalovaného. Odôvodneniu napadnutého rozsudku vytkol, že výmeru jedenásť rokov obžalovanému uloženého trestu odňatia slobody bližšie nezdôvodnil, keď len citoval ustanovenie § 34 odsek 4 Trestného zákona, v ktorom sú uvedené kritériá ukladania trestov a po citovaní ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona konštatoval, že nezistil ani poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti, resp. že mal za to, že na dosiahnutie nápravy obžalovaného postačuje uloženie trestu na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby. Okresný prokurátor mal za to, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obžalovanému a určení jeho výmery neprihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, najmä bez dostatočného vysvetlenia konštatoval, že trest na dolnej hranici do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby (jedenásť rokov až pätnásť rokov) je v prípade obžalovaného dostatočný na dosiahnutie jeho nápravy. S poukazom na účel trestu uvedený v § 34 odsek 1 Trestného zákona a kritériá pri určovaní jeho výmery uvedené v § 34 odsek 4 Trestného zákona, sudcovskú individualizáciu trestu, charakteristický znak trestu, ktorým je ujma spočívajúca vo významnom zásahu do práv páchateľa, odlišnosti trestných činov a s nimi spojené stanovovanie trestných sadzieb, význam trestu v jeho prispievaní k udržiavaniu kriminality v určitých hraniciach, potrebu primeranosti trestu aj z pohľadu judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako teoretické východiská okresný prokurátor mal za to, že ukladané tresty nemajú na obžalovaného žiadny prevýchovný účinok a k jeho náprave neprispievajú. V prejednávanej veci zažalovaného skutku sa obžalovaný dopustil krátko po tom, čo bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu vo výmere jedenásť rokov a šesť mesiacov za trestný čin vraždy (spáchaný obdobne ako v prejednávanej veci voči fyzicky slabším obetiam - ženám a to nielen vo verbálnej, ale aj vo fyzickej agresivite), od podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu odňatia slobody fakticky žil takým spôsobom, ktorý viedol k opätovnému stretu so zákonom a to najmä z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov a tak sa naplnila prognóza znalca - psychológa obsiahnutá v posudku podanom v tejto skoršej trestnej veci, závery ktorého sú fakticky totožné so závermi oboch znaleckých posudkov podaných v prejednávanej veci. Je zjavné, že obžalovaný sa nepoučil z chýb, ktorých sa v minulosti dopustil ako aj to, že tento skorší, už vykonaný nepodmienečný trest odňatia slobody nijako významne neovplyvnil jeho postoj k rešpektovaniu morálnych a zákonných noriem, ktorý záver je podopretý jeho správaním sa v prejednávanej veci. V tejto súvislosti okresný prokurátor poukázal na početné písomné podania obžalovaného plné arogancie a invektív voči senátu súdu prvého stupňa, intervenujúcej prokurátorke a znalkyni Mgr. G. O. ako na aj opakované požiadavky na zmenu obhajcov, ktorých sa v prejednávanej veci vystriedalo celkom šesť, čo svedčí o tom, že obžalovaný nie je schopný akceptovať jemu nevyhovujúce skutočnosti, pri hodnotení ktorých má až zarážajúco nekritický vzťah k svojim záujmom. Pokiaľ teda súd prvého stupňa obžalovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, podľa názoru okresného prokurátora postupoval v rozpore s ustanoveniami § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých všetkých dôvodov odvolaciemu súdu navrhol, aby podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ v spojení s § 322 odsek 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby zvýšenej podľa § 38 odsek 5 Trestného zákona.

Obžalovaný sa k odvolaniu okresného prokurátora vyjadril jednak sám, a to písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 21.11.2016, jednak prostredníctvom svojej ďalšej (21.11.2016 mu ustanovenej) obhajkyne, a to písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 21.12.2016. V písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora obžalovaný zopakoval svoje obhajobné tvrdenia zvlášť tie, ktoré majú svedčiť o zaujatej úlohe okresného prokurátora v nezákonnom a nedôvodnom stíhaní obžalovaného v prejednávanej veci, o jeho chladnom nezáujme o spravodlivosť, úmyselnom bránení tomu, aby pravda vyšla najavo, nerešpektovaní prezumpcie neviny, fabrikovaní dôkazov a presadzovaní skresleného, skutočnosti nezodpovedajúceho stavu veci, v ktorej súvislosti s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva obžalovaný tvrdil, že už boli informované európske kontrolné orgány a že ako rodina zvažujú podať na okresného prokurátora žalobu za to, že postupuje ako súkromná osoba, ochraňuje zločincov a chce odsúdiť nevinného. Odvolací súd požiadal, aby jednak neakceptoval svojvoľný „arbitrálný“ názor uvedený v odvolaní okresného prokurátora, celú vec zrušil a vrátil tam kde patrí, do prípravného konania, lebo veci uvedené v odvolaní okresného prokurátora nezodpovedajú štandardom právneho štátu, pôsobia na celú rodinu, neprimerane trestajú a za pravdu nemôže byť nikto trestaný, jednak vec hodnotil v duchu medzinárodných zmlúv a nevynechal ani dohovor o právach dieťaťa a o záujme na tom, aby vyrastalo v úplnej a harmonickej rodine a prostredí, a teda aby zo všetkých týchto dôvodov odvolanie okresného prokurátora zamietol, pretože je proti všetkým európskym hodnotám. V písomnom vyjadrení k odvolaniu okresného prokurátora podanom prostredníctvom obhajkyne obžalovaný poukázal na svoje obhajobné tvrdenia, aktuálnu dôkaznú situáciu v prejednávanej veci vzniknutú po zmene výpovede jeho manželky a jej matky, poškodenej L. M., pohnútku svedka R. W. naviesť poškodené na podanie trestného oznámenia a na ich pôvodné, obžalovaného usvedčujúce výpovede, dostať obžalovaného do väzenia, presvedčiť starú matku obžalovaného, aby sa domáhala vrátenia daru poskytnutému obžalovanému darovacou zmluvou, čo sa mu po vzatí obžalovaného v prejednávanej veci do väzby aj podarilo. Hodnotiac v prejednávanej veci súdom na hlavnom pojednávaní vykonané relevantné dôkazy (výpovede poškodených O. W. a L. M., ale aj L. W., znalecký posudok podaný O.. G. O., výpovede svedkov - susedov a známych obžalovaného, potvrdenie Obecného úradu Y. z 25.11.2014 a lekárske potvrdenie MUDr. A. týkajúce sa ošetrenia poškodenej L. W. z 15.02.2014) mal obžalovaný za to, že napriek rozsahu vykonaného dokazovania nie je možné nad akúkoľvek pochybnosť ustáliť, že svojim konaním naplnil zákonné znaky zločinu týrania a že nedošlo k spáchaniu skutku kladeného mu za vinu, z ktorých všetkých dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a spod obžaloby ho podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodiť. Verejné zasadnutie odvolacieho súdu (ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie o odvolaniach obžalovaného, jeho manželky a okresného prokurátora 02.12.2016) sa po rozhodnutí podľa § 294 odsek 2 Trestného poriadku uskutočnilo v neprítomnosti manželky obžalovaného, ktorá sa ho z ospravedlniteľných dôvodov uvedených v jej písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 02.01.2017 nemohla zúčastniť od začiatku a do pojednávacej siene (rovnako ako poškodená L. W.) vošla až v dobe pred vyhlásením tohto uznesenia a zotrvala v nej do skončenia verejného zasadnutia. Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrvala na písomných dôvodoch odvolania okresného prokurátora smerujúceho proti výroku o treste napadnutého rozsudku a podaného v neprospech obžalovaného, nepovažujúc za potrebné tieto doplniť a navrhla mu vyhovieť. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného a v jeho prospech podané odvolanie jeho manželky mala za to, že výrok o vine napadnutého rozsudku zodpovedá riadne zistenému skutkovému stavu veci a zákonu zodpovedajúcemu právnemu posúdeniu skutku, tvrdenia oboch týchto odvolateľov, ktorými napádajú postup okresného prokurátora sú neopodstatnené, motivované snahou vyviniť obžalovaného, z ktorých všetkých dôvodov ich považuje za nedôvodné. V konečnom návrhu navrhla na podklade odvolania okresného prokurátora zrušiť napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/ Trestného poriadku vo výroku o treste a obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby upravenej s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona a na jeho výkon ho zaradiť do ústavu so stredným stupňom stráženia. Odvolanie obžalovaného a odvolanie manželky obžalovaného navrhla zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné. Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu pridŕžajúc sa písomných odôvodnení odvolania obžalovaného mala za to, že v prípravnom konaní zadovážené dôkazy, ktoré obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali, boli na hlavnom pojednávaní spochybnené a preto navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť. Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora mala za to, že z dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení obžalovaného k nemu je toto nedôvodné. V konečnom návrhu odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zrušil, obžalovaného podľa § 285 písmeno

a/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil a odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu mal za to, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav veci, nevykonal všetky dôkazy, ktoré by mohli preukázať jeho nevinu, neprihliadol ani na zistené a preukázané, v jeho prospech svedčiace fakty. Opakovane poukázal na manipuláciu s dôkazmi, ktorej sa dopustil jeho strýko R. W., na jeho, k tomu ho vedúcu zištnú pohnútku, a preto je presvedčený, že v prejednávanej veci zažalovaný skutok sa nestal. Všetky tieto svoje tvrdenia sa snažil dokázať údajmi z počítača, ktoré sa však medzičasom stratil, napriek tomu tvrdil, že vie svoju nevinu dokázať. V konečnom návrhu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a spod obžaloby ho oslobodiť, prípadne, ak to bude odvolací súd považovať za potrebné a vhodné, vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby dokazovanie doplnil o existujúce dôkazy, ktoré v novom konaní pred súdom prvého stupňa označí. Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku. V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací súd preskúmal výrok o vine napadnutého rozsudku (proti ktorému zjavne a predovšetkým smerovalo odvolanie obžalovaného ako aj v jeho prospech podané odvolanie jeho manželky), výrok o treste napadnutého rozsudku (proti ktorému smerovalo v neprospech obžalovaného podané odvolanie okresného prokurátora), s poukazom na ustanovenie § 321 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku (okrem výroku o treste) aj výrok napadnutého rozsudku o obžalovanému uloženom ochrannom liečení a napokon tiež správnosť postupu konania, ktoré všetkým týmto výrokom napadnutého rozsudku predchádzalo (proti ktorému podľa svojho obsahu nepochybne smerovalo odvolanie obžalovaného a v jeho prospech jeho manželkou podané odvolanie), a to aj z hľadiska zistenia prípadných, odvolaniami obžalovaného, jeho manželky a okresného prokurátora nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého dôvodov uvedených v § 371 odsek 1 Trestného poriadku. Plnením tejto svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými mohli byť objasnené všetky základné skutočnosti a okolnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku a ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o vine obžalovaného, ako aj o uloženom mu treste a ochrannom liečení. Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych takých závažných chýb (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku), ktoré by boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci, alebo práva obhajoby. Skutkové zistenia uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku aj z dôvodov vyššie uvedených preto vychádzajú z výsledkov úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania a zodpovedajú všetkým kritériám uvedeným v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku). Súd prvého stupňa k týmto skutkovým zisteniam dospel po tom, čo jednotlivé dôkazy vyhodnotil v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a napokon aj v súlade s logickou metódou myslenia a uvažovania (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku). V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného, s ktorými sa aj odvolací súd bez zásadných výhrad stotožňuje a v podrobnostiach na ktoré, ako na správne a úplné, poukazuje nepovažujúc za potrebné tieto žiadnym spôsobom pozmeniť alebo doplniť. Odvolacie námietky obžalovaného a jeho manželky, obsahom ktorých sú tvrdenia o porušení ustanovení majúcich zabezpečiť objasnenie veci a práva obhajoby, o nejasnosti, neúplnosti a nesprávnosti skutkových zistení výroku o vine napadnutého rozsudku a o potrebe vykonania ďalších dôkazov na ich objasnenie sú síce rozsiahle, avšak z podstatnej časti všeobecné a pokiaľ sú konkrétne, tak síce výrazne citovo podmienené a zafarbené, agresívne presadzujúce náhľad oboch týchto odvolateľov na spravodlivosť rozhodnutia o vine obžalovaného v prejednávanej veci (a o uloženom mu treste), avšak

zjavne neopodstatnené, pretože neobsahujú v hore naznačenom smere žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti alebo právne úvahy. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zvlášť uviesť, že ani odvolací súd v štádiu odvolacieho konania (rovnako ako súd prvého stupňa v konaní po podaní obžaloby) nebol oprávnený preskúmavať nezaujatosť alebo pohnútky postupu a rozhodnutí okresného prokurátora a to ani ako orgánu štátu vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní a podávajúceho obžalobu (§ 230, § 231 odsek 1 písmeno a/, § 234 a § 235 Trestného poriadku), ani ako strany v konaní pred súdom, ktorou sa po podaní obžaloby stal (§ 10 odsek 11 veta druhá Trestného poriadku). Súd prvého stupňa v prejednávanej veci podanú obžalobu preskúmal iba z hľadiska, či v nej môže nariadiť hlavné pojednávanie alebo či v nej treba nariadiť predbežné prejednanie, pri ňom preskúmať aj zákonnosť dôkazného materiálu a v opodstatnenom prípade zistenia závažných procesných chýb, najmä porušenia ustanovení zabezpečujúcich práva obhajoby obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi (§ 243 a § 244 odsek 1 písmeno g/ Trestného poriadku), pričom aj podľa názoru odvolacieho súdu podmienky a predpoklady takéhoto postupu a rozhodnutia opodstatnene nezistil a v prejednávanej veci správne nariadil hlavné pojednávanie. Pokiaľ ide okresnému prokurátorovi odvolaním obžalovaného vytýkané úmyselné nespojenie všetkých s prejednávanou vecou súvisiacich vecí, v ktorých v súčasne dobe súd prvého stupňa koná, na spoločné konanie nemôže odvolací súd nemôže neupozorniť, že po podaní obžaloby môže spojiť na spoločné konanie a rozhodnutie iba súd (§ 21 odsek 3 Trestného poriadku), pričom spoločné konanie prichádza do úvahy iba vo veciach, v ktorých boli podané samostatné obžaloby pre trestné činy na toho istého obvineného alebo na viacerých obvinených pre trestné činy, ktoré spolu súvisia (§ 18 odsek 1 Trestného poriadku) a preto bolo spoločné konanie o trestnom čine obžalovaného vedené v prejednávanej veci s vecami, v ktorých súd prvého stupňa koná v civilnom procese, vylúčené. Rovnako odvolací súd nie je oprávnený preskúmať postup obžalovanému v prejednávanej veci ustanovených obhajcov pri plnení ich práv a povinností z hľadísk spôsobu obhajovania jeho záujmov a účelnosti využívania prostriedkov a spôsobov obhajoby, v ktorej súvislosti však nemôže nepoznamenať, že jednak súd prvého stupňa napokon všetkým žiadostiam obžalovaného na zmenu v prejednávanej veci mu ustanovených obhajcov vyhovel a to napriek tomu, že ani v jednom prípade oslobodenia obžalovanému ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania nebolo objektívne zistené dlhodobé, teda nie jednorazové, ale opakované zanedbanie povinností obhajcu predpokladané ustanovením § 43 odsek 1 Trestného poriadku), jednak pokiaľ ani jeden z obžalovanému ustanovených obhajcov neuspokojil jeho požiadavky na kvalitu v hore uvedenom smere mu poskytovanej právnej pomoci, nič mu (alebo inej na to oprávnenej osobe) nebránilo obhajcu spĺňajúceho takéto ním nastavené kritériá si zvoliť a svojou obhajobou ho podľa § 39 odsek 1 Trestného poriadku splnomocniť. Obžalovaným vytýkané porušenie jeho práva na spravodlivý proces majúce spočívať v tom, že súd prvého stupňa vyvolal (spolu s v tej dobe mu ustanovenou obhajkyňou) stav, aby sa prestal brániť a opustil pojednávaciu sieň a tak mu neumožnil záverečnú reč, je zjavne neopodstatnené, pretože obžalovaný výslovne odmietol účasť na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 20.10.2016 so začiatkom o 08.30 hodine a keďže ho po splnení podmienok a predpokladov ustanovených v § 252 odsek 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa vykonal v jeho neprítomnosti, obžalovaný sa takto sám zbavil možnosti na ňom uplatniť svoje práva na obhajobu, vrátane záverečnej reči a posledného slova (§ 34 odsek 1, odsek 2, § 272, § 274 a § 275 Trestného poriadku), pričom zvlášť pohnútka, ktorá ho k tomu viedla (nevyhovenie jeho, v hore naznačenom smere ďalšej nedôvodnej žiadosti o „výmenu“ v tej dobe mu ustanovenej obhajkyne) nemohla mať a nemá na zákonnosť a opodstatnenosť takéhoto postupu súdu prvého stupňa žiadny vplyv a význam. Odvolacie námietky manželky obžalovaného, obsahom ktorých je tvrdenie, že súd prvého stupňa hlavné pojednávanie nenahrával na CD a že obhajobe nedovolil predložiť dôkazy od lekárov o tom, že obžalovaný proti poškodeným nespáchal žiadny trestný čin, sú zjavne neodôvodnené, pretože o spôsobe vyhotovovania zápisnice o hlavnom pojednávaní podľa § 58 odsek 3 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu, hlavné pojednávanie sa s využitím technického zariadenia určeného na zaznamenanie zvuku a uchováva (§ 61a Trestného poriadku), o odmietnutí jediného návrhu poškodenej na doplnenie dokazovania (vyžiadaním správy od obvodného lekára, či na nich videl stopy po úderoch, lebo tam ona a jej matka, poškodená L. M., chodili často), podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd prvého stupňa rozhodol na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 20.10.2016 aj podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnene, pretože jednak takýto dôkazný prostriedok nebol spôsobilý objasniť okolnosť pre rozhodnutie o vine obžalovaného podstatnú, jednak súd prvého stupňa postupom podľa § 269 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní vykonal viaceré takéto (lekárske správy) listinné dôkazy objasňujúce v podstate tie isté skutočnosti a okolnosti a keďže svoje právo zaobstarať

navrhovaný dôkaz (od lekárov o tom, že obžalovaný proti poškodeným nespáchal žiadny trestný čin) zrejme samotná táto odvolateľka (majúca súčasne ako poškodená postavenie strany konania) nevyužila (§ 2 odsek 10 veta druhá Trestného poriadku), nemohol sa súd prvého stupňa dopustiť ňou mu vytýkanej chyby spočívajúcej v tom, že nedovolil jeho predloženie. Odvolací súd pri plnení svojej prieskumnej povinnosti nezistil ani žiadne také skutočnosti a okolnosti, ktoré by nasvedčovali opodstatnenosti ostatných tvrdení manželky obžalovaného o tom, že orgány činné v trestnom konaní v prejednávanej veci zmanipulovali dôkazy, že súd prvého stupňa obžalovaného odsúdil z pomsty, že naučil obhajcov a psychológov, aby išli proti obžalovanému a že naviedol psychológa na klamstvá, aby ho ním podaným lživým znaleckým posudkom mohol beztrestne odsúdiť a tak nemusel platiť náhradu škody. V tejto súvislosti odvolací súd nemôže túto odvolateľku (a to opäť a zhodne ako v odôvodnení svojho skoršieho rozhodnutia o väzbe obžalovaného z 18.12.2015 sp. zn. 4Tos/139/2015) neupozorniť, že trestné stíhanie v prejednávanej veci bolo začaté na podklade ňou ústne podaného (a v zápisnici zo 14.02.2014 zaznamenaného) oznámenia o skutočnostiach majúcich nasvedčovať tomu, že bol spáchaný trestný čin (ktoré je podľa § 119 odsek 2 Trestného poriadku tiež dôkazným prostriedkom), pred podaním ktorého bola podľa § 62 odsek 2 Trestného poriadku ako oznamovateľka poučená aj o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov, vrátane následkov krivého obvinenia a preto sa javí zvlášť udivujúce, že práve ona požaduje za (neskôr a aj v súčasnosti zrejme už ňou nechcené) trestnoprávne následky a dôsledky v tomto jej oznámení (a vo viacerých jej ďalších výpovediach uskutočnených po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia) tvrdených skutočností a okolností vyvodiť právnu zodpovednosť nielen voči iným svedkom a znalcom, ale dokonca aj voči orgánom činným v trestnom konaní a súdu prvého stupňa. Na opodstatnenosť záveru odvolacieho súdu o úplnosti zistenia skutkového stavu prejednávanej veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (zvlášť o vine obžalovaného) súdom prvého stupňa nemajú žiadny vplyv a význam ani tvrdenia obžalovaného (obsiahnuté v jeho vyjadreniach na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu) o potrebe doplnenia dokazovania o vykonanie ďalších dôkazov, ktoré však buď (ako to sám uviedol) už neexistujú (stratené údaje z počítača), alebo ktoré zamýšľal označiť až v konaní pred súdom prvého stupňa po vrátení mu veci odvolacím súdom, ktorý postup po zrušení napadnutého rozsudku alternatívne navrhol. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel odvolací súd k záveru, že vykonaním v prejednávanej veci pre rozhodnutie o vine obžalovaného potrebných dôkazov ani ohľadne skutkových otázok uvedených v § 119 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno e/ Trestného poriadku (či sa skutok stal, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal, aká je jeho závažnosť a aký je jeho následok) nezostali žiadne také dôvodné pochybnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu jedného z dvoch pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 4 Trestného poriadku (v ktorom je upravená prezumpcia neviny), ktorým je pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“. V hore naznačenej súvislosti a reagujúc aj na odvolacie námietky obžalovaného vytýkajúce súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie v prejednávanej veci vykonaných dôkazov, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní napadnutým odsudzujúcim rozsudkom prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa iba o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané (§ 278 odsek 2 Trestného poriadku), ktorými v prejednávanej veci sú aj postupom podľa § 264 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní na vysvetlenie rozporov poškodeným O. W. a L. M. predložené zápisnice o ich skorších (obžalovaného zo spáchania v prejednávanej veci zažalovaného skutku usvedčujúcich) výpovediach (zákonnosť zadováženia ktorých v prípravnom konaní napokon nenamietali v proti napadnutému rozsudku podaných odvolaniach ani obžalovaný, ani jeho manželka), ako aj postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítaný, obžalovaným 05.07.2014 svedkovi R. W. napísaný (a týmto svedkom súdu prvého stupňa predložený) list, obsah ktorého závažným spôsobom spochybňuje pravdivosť obžalovaným (ale v neskorších štádiách trestného stíhania už aj poškodenými O. W. a L. M.) tvrdenej úlohy tohto svedka (a jeho manželky I. W.) pri údajne lživom obvinení obžalovaného (trestným oznámením podaným poškodenou O. W.) a zorganizovaní jeho usvedčenia po začatí trestného stíhania a vnesení obvinenia (výpoveďami všetkých troch poškodených). Odôvodnenie napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku obsahuje aj nevyhnutne potrebné a relevantné právne úvahy, ktorými sa súd prvého stupňa spravoval pri posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného, na ktoré odvolací súd ako na správne poukazuje považujúc ich (aj s prihliadnutím na to, že v písomných dôvodoch proti výroku o vine napadnutému rozsudku podaného odvolania obžalovaný ani v tomto smere neuviedol žiadne, správnosť právnych úvah súdu prvého stupňa spochybňujúce relevantné

skutočnosti alebo okolnosti) za potrebné iba sčasti doplniť a sčasti spresniť v tom smere, že obžalovaný protiprávnym úmyselným (§ 15 písmeno a/ Trestného zákona) konaním popísaným v zažalovanom skutku naplnil všetky zákonné znaky objektívnej aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 písmeno d/ (§ 138 písmeno b/, písmeno j/) Trestného zákona, pričom ani o existencii priamej príčinnej súvislosti medzi týmto protiprávnym konaním a úmyselným zavinením obžalovaného na strane jednej a následkom vzniknutým na záujme chránenom ustanovením § 208 Trestného zákona, vrátane oboch okolností uvedených v ustanoveniach § 138 písmeno b/ (páchanie trestného činu po dlhší čas), písmeno j/ (páchanie trestného činu na viacerých osobách) Trestného zákona ako závažnejší spôsob konania podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby podľa odseku 2 písmeno d/ § 208 Trestného zákona neboli a nie sú žiadne pochybnosti (§ 321 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona). Po zákonu zodpovedajúcom a vykonaným dôkazom opodstatnenom právnom posúdení v prejednávanej veci zažalovaného skutku ako vyššie označeného zločinu súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému ukladal trest podľa zákonnej sadzby ustanovenej v odseku 2 § 208 Trestného zákona (na sedem rokov až pätnásť rokov), a to po nepochybne správnom skutkovom zistení opätovného spáchania zločinu v prejednávanej veci (vo vzťahu ku skoršiemu odsúdeniu a potrestaniu obžalovaného právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31.10.2002 sp. zn. 1T/45/2001 pre trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006) upravenej s použitím § 38 odsek 5, odsek 8 Trestného zákona zvýšením jej dolnej hranice o jednu polovicu (na jedenásť rokov), teda činiacej jedenásť rokov až pätnásť rokov (§ 321 odsek 1 písmeno d Trestného poriadku). Odôvodnenie napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa jeho výroku o treste nie je (ako na to sčasti opodstatnene v ním v neprospech obžalovaného a proti výroku o treste napadnutého rozsudku podanom odvolaní poukázal okresný prokurátor) v súlade s požiadavkami ustanovenými v § 168 odsek 1 Trestného poriadku, pretože súd prvého stupňa v ňom neuviedol všetky, pre určenie druhu trestu ukladaného obžalovanému a jeho výmery podstatné skutočnosti a okolnosti a relevantné právne úvahy, ktorými sa mal spravovať, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku). Nepochybná skutočnosť vylúčenia použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona v prípade ukladania trestu s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona totiž ani v prejednávanej veci sama osebe nezbavila súd prvého stupňa povinnosti nezistenie u obžalovaného žiadnych poľahčujúcich a priťažujúcich okolností odôvodniť, pretože jednak v prípade prevahy poľahčujúcich nad priťažujúcimi, použitie ustanovenia § 38 odsek 3 Trestného zákona nie je ani v prípade súčasného použitia § 38 odsek 5 Trestného zákona vylúčené, jednak je súd na priťažujúce a poľahčujúce okolnosti povinný podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadnuť pri určovaní druhu a výmery ukladaného trestu. Táto chyba však v prejednávanej veci nemala žiadny vplyv na správnosť (zákonnosť a opodstatnenosť) obžalovanému napadnutým rozsudkom uloženého druhu a výmery trestu, pretože objektívne u neho nebolo možné zistiť žiadnu, v ustanovení § 36 Trestného zákona uvedenú poľahčujúcu ani v ustanovení § 37 Trestného zákona uvedenú priťažujúcu okolnosť, a to v prípade jeho skoršieho odsúdenia rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31.10.2002 sp. zn. 1T/45/2001 (§ 37 písmeno m/ Trestného zákona - bol už za trestný čin odsúdený) preto, že tomu bránilo ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona (bola okolnosťou podmieňujúcou použitie § 38 odsek 5 Trestného zákona). V súvislosti s vyššie označeným skorším odsúdením obžalovaného a zrejme s ním súvisiacu jeho odvolaciu námietku jeho údajnej diskriminácie majúcej spočívať v tom, že bol trestaný v podmienke, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v prípade existencie skoršieho odsúdenia páchateľa za zločin je povinný použiť pri ukladaní trestu ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, z ktorej povinnosti pripúšťa zákon iba jednu výnimku (ustanovenou v § 38 odsek 7 Trestného zákona) pri ukladaní zvýšeného úhrnného alebo súhrnného trestu podľa § 41 odsek 2 alebo podľa § 42 a zistení, že by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne, o ktorý prípad však v prejednávanej veci evidentne nešlo. Nepochybná skutočnosť, že obžalovaný bol v prejednávanej veci odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia nemohla mať žiadny vplyv a význam pre určenie druhu ukladaného trestu ani z hľadísk ustanovených v § 49 odsek 2 Trestného zákona, pretože podmienečný odklad výkonu napadnutým rozsudkom mu uloženého trestu bol vylúčený jeho výmerou prevyšujúcou dva roka (§ 49 odsek 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o výmeru jedenásť rokov obžalovanému napadnutým rozsudkom bezprostredne na dolnej hranici trestnej sadzby (ustanovenej v odseku 2 § 208 Trestného zákona a upravenej s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona) túto aj odvolací súd považuje za zodpovedajúcu všetkým kritériám ustanoveným v § 34 odsek 4 Trestného zákona a súčasne podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona aj

zabezpečujúcu tak ochranu spoločnosti pred obžalovaným ako páchateľom trestného činu (tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život), súčasne iných odradí od páchania trestných a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku). Odvolací súd mal za to, že skutočnosti, okolnosti a právne úvahy obsiahnuté v odôvodnení okresným prokurátorom v neprospech obžalovaného podaného odvolania smerujúceho proti výroku o treste napadnutého rozsudku nie sú (ani jednotlivo a ani vo svojom súhrne) spôsobilé odôvodniť záver, že obžalovanému napadnutým rozsudkom v rámci zákonnej trestnej sadzby vo výmere jedenásť rokov uložený trest odňatia slobody je neprimeraný, že bol uložený vo výmere, ktorá je v zrejmom rozpore s hľadiskami určenými v § 34 odsek 4 Trestného zákona a že preto je príliš mierny. Naopak, uloženie obžalovanému trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby (teda vo výmere trinásť a viac rokov) by bolo podľa názoru odvolacieho súdu neprimerane prísne, a to nielen preto, že na spáchanie úmyselného trestné činu v prejednávanej veci môže prihliadnuť súd rozhodujúci podľa § 68 odsek 2 Trestného zákona o osvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31.10.2002 sp. zn. 1T/45/2001, ale aj s prihliadnutím na súčasný postoj dvoch (O. W. a L. M.) z troch v prejednávanej veci poškodených k obžalovanému a k trestnému činu, ktorý na nich spáchal. K tvrdeniu obžalovaného (obsiahnutému v jeho vyjadrení k dôvodom v jeho neprospech okresným prokurátorom podaného odvolania smerujúceho proti výroku o treste napadnutého rozsudku), o pôsobení jeho odsúdenia a potrestania v prejednávanej veci na celú rodinu, o potrebe prihliadnutia na práva dieťaťa a záujem na tom, aby vyrastalo v úplnej a harmonickej rodine a prostredí, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že trest uložený mu napadnutým rozsudkom zodpovedá aj požiadavke ustanovenej v § 34 odsek 3 Trestného zákona (trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby), pretože mu bol uložený bezprostredne na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prejednávanej veci totiž neboli zistené žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného (a napokon ani on sám si ich prevahou viacerých významných poľahčujúcich okolností nad neexistujúcou priťažujúcou okolnosťou nevytvoril), ktoré by mohli opodstatniť zistenie, že použitie trestnej sadzby ustanovenej v odseku 2 § 208 Trestného zákona a upravenej s použitím § 38 odsek 5 Trestného zákona by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, ktoré by podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona umožnili uložiť mu trest aj pod jej dolnú hranicu. Napokon nemožno nepoznamenať, že akýmkoľvek nepriaznivým účinkom obžalovanému uloženého trestu na jeho rodinu a jemu blízke osoby mohol (a v budúcnosti môže) najúčinnejšie predísť on sám tým, že bude viesť riadny život a nepáchať trestné činy, zvlášť voči jemu blízkym a ostatným osobám tvoriacim jeho rodinu. Keďže obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 31.10.2002 sp. zn. 1T/45/2001 za úmyselný trestný čin vraždy podľa § 219 odsek 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006 (z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 22.03.2010) súd prvého stupňa ho podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona (teda tejto zistenej skutočnosti opodstatnene a zákonu zodpovedajúcim spôsobom) na výkon napadnutým rozsudkom mu uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom podľa názoru odvolacieho súdu neboli zistené žiadne také skutočnosti alebo okolnosti určujúce závažnosť obžalovaným v prejednávanej veci spáchaného trestného činu a mieru jeho narušenia, ktoré by mohli odôvodniť záver, že by jeho náprava mohla byť lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu iného (minimálneho alebo maximálneho) stupňa stráženia. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 odsek 1 Trestného poriadku tiež správne a úplne uviedol aj všetky skutočnosti a okolnosti, ktoré mal za preukázané a tiež svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov vykonaných v súvislosti s výrokom napadnutého rozsudku o ústavnom ochrannom protialkoholickom liečení, ktoré podľa § 73 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona obžalovanému napadnutým rozsudkom uložil, a preto na ne odvolací súd stotožniac sa s nimi iba poukazuje, nepovažujúc za potrebné ich ani pozmeniť, ani doplniť (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) a to napokon aj preto, že voči tomuto výroku napadnutého rozsudku nesmerovalo odvolanie žiadneho z odvolateľov. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže odvolací súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 odsek 1 písmeno a/ až písmeno e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu niektorého z výrokov napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného, odvolanie manželky obžalovaného podané

v jeho prospech a odvolanie okresného prokurátora podané v neprospech obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku zamietol, zistiac, že ani jedno z nich nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).