Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 10 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (19)Uznesenie_17Nt-2-2019.pdf
PDF · 73.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17Nt/2/2019
Uznesenie
Okresný súd Komárno v trestnej veci obnovy konania odsúdeného F. A. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, na verejnom zasadnutí konanom v Komárne dňa 6. augusta 2020, predsedníčkou senátu JUDr. Dominikou Hudecovou, PhD. takto
rozhodol:
Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh navrhovateľky K. A., narodenej 9.1.1982, bytom Chotín, Hlavná 192 a odsúdeného F. A., narodeného 6.8.1978, trvale bytom Chotín, Hlavná 192, t.č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, na N. V. J., ktoré sa skončilo rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12.1.2017 zamieta, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
odôvodnenie:
Poškodená K. A., súčasne manželka odsúdeného F. A., oprávnená v zmysle §396 odsek 3 Trestného poriadku, podala na Okresný súd Komárno návrh na povolenie obnovy konania v trestnej veci F. A., vedenej na Okresnom súde Komárno pod spisovou značkou 11T/66/2014. Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/66/2014-2951 zo dňa 20.10.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/98/2016-3118 zo dňa 12.1.2017 bol F. A. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere odsúdený.
Navrhovateľka K. A. na verejnom zasadnutí uskutočnenom dňa 06.08.2020 uviedla, že povolenie obnovy konania žiada preto, lebo nesúhlasí s tým, ako bol celý prípad uzavretý. Žiaden orgán nebral ohľad na vôľu poškodenej, pričom poukázala na svoje písomné podania, v ktorých odkázala na judikatúru Európskeho súdneho dvora, rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky a ochranu záujmov rodiny, ktoré podložila niekoľkými konkrétnymi rozhodnutiami. Poukázala na Smernicu Európskeho parlamentu a rady č. 2012/29/EU z 25. októbra 2012. Navrhovateľka chcela, aby jej manžel bol liečený a nie zatvorený na 11 rokov, potrebu čoho podporila aj znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Lívia Katonová, ktorá vo svojom výsluchu uviedla, že by stačilo liečenie a nie trest 11 rokov a odtrhnúť od seba rodinu. Navrhovateľka uviedla, že celé obvinenie je klamstvo, ktoré vymyslel U. A. a ktorým týrajú celú jej rodinu, v dôsledku čoho ochorela aj matka navrhovateľky ako aj jej syn. Syn ochorel kvôli tomu, že mu zobrali otca. Každý deň ho hľadá, pýta sa, kedy sa vráti, miluje ho a chýba mu otec. Syn nemá kamarátov, má len rodičov. V dôsledku jeho ochorenia navrhovateľka nemôže pracovať a musia žiť iba z príspevku v hmotnej núdzi. Matka ochorela kvôli nervozite, že súdy neberú ohľad na jej výpoveď. Bolo by načase, aby súd našiel kompromis, aby sa ich rodina konečne dostala z tejto otrasnej a ťažkej situácie a mohla normálne fungovať.
Odsúdený F. A. na verejnom zasadnutí uviedol, že svoj návrh zakladá na tom, že výška trestu, ktorý mu bol súdom vymeraný, pokladá za extrémne vysoký a neprimeraný. Takýto trest skôr uvažuje za
negáciu spravodlivosti, ako za spravodlivý trest. Odsúdený poukázal, že nie je tak silne narušený, aby musel vykonávať 11-ročný trest, ktorý dokáže podložiť dôkazmi, najmä znaleckými vyjadreniami a skutočnosťou, že v krátkom čase bol preradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň svoj návrh odôvodnil, negatívnym vplyvom na jeho rodinu, predovšetkým na jeho syna ako aj manželku, ktorej nedávno psychologička diagnostikovala poruchu, ktorá môže prerásť až k syndrómu straty rodinného príslušníka. U syna už bol minulý rok diagnostikovaný ADHD, ktorá trvá už rok. Choroba sa u neho bohužiaľ nezlepšila a je nutné zvyšovať terapeutické dávky liekov, ktoré užíva, čo preukázal odpoveďou na žiadosť z poisťovne Dôvera zo dňa 2.7.2020. Syn má špeciálny program v škole, nestýka sa so žiakmi v škole, žije len s rodinou. Manželka žije len z obmedzených finančných prostriedkov a nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby poskytla synovi dostatočnú intenzitu stretávania sa a návštev s otcom, čo má jednoznačne negatívny vplyv na všetkých. Spoločne s manželkou by vedeli koordinovať synov zdravotný stav a ktorý by smeroval spoločným úsilím k vyliečeniu. Odsúdený poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky 1US-511/2019, ktoré bolo vydané na podnet mojej manželky, zastúpenej JUDr. Máriou Kántorovou. Situáciu týkajúcu sa rodinu odsúdeného v súčasnosti rieši aj verejná ochrankyňa práv a to ochranu práva dieťaťa vedené pod číslom 171/2020 VOP. Odsúdený zároveň navrhol, aby súd podrobil manželku znaleckému skúmaniu vplyvu tejto situácie. O tejto poruche v súčasnosti disponuje JUDr. Décsiová z Nových Zámkov. Vo veci neprimeraného zásahu do rodinného života bol odsúdenému pridelený advokát JUDr. Kaduc a partners z Trnavy za účelom podania návrhu na Ústavný súd. Už toto samotné pridelenie advokáta Centrom predpokladá, že spor nebude bezúspešný. Z predložených dostatočne veľa dôkazov preukazujúcich, že výške uloženého trestu je neprimeraná a je nutné individualizovať, aby sa predišlo negatívnym vplyvom na rodinu odsúdeného, pričom poukázal na dôvodovú správu zákona č. 217/2018 Z. z., kde je presne špecifikované negatívne vplyvy na rodinu.
Obhajkyňa odsúdeného uviedla, že trest uložený Okresným súdom Komárno v konaní sp. zn. 11T/66/2014 je neprimeraný. Považuje za preukázané, aký negatívny dopad na situáciu vyvolaná v predmetnom konaní na súčasný život rodiny odsúdeného a najmä na ich maloletého syna. Nejedná sa pritom len o nepriaznivú finančnú situáciu rodiny, ktorá po odsúdení jej živiteľa musí vyžiť zo 150,- Eur mesačne, čo je nepredstaviteľné. Ale predovšetkým o nepriaznivý zdravotný stav jeho syna, ktorý má tendenciu sa zhoršovať. Súd by mal brať na zreteľ pochybenia Okresného súdu Komárno v pôvodnom konaní, kedy vôbec nebol braný ohľad na rozhodujúce skutočnosti svedčiace v prospech odsúdeného, osobitne zmenenú výpoveď poškodenej a svedkyne Jozafovej.
Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol návrh odsúdeného zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por. poukazujúc na to, že tento nespĺňa podmienky obnovy konania v zmysle § 394 Tr. por.
Vo veci obnovy konania navrhovateľka ako aj odsúdený predložili súdu dve skupiny dôkazov. Prvá skupina dôkazov, sú skutočnosti preukazujúce situáciu rodiny odsúdeného, zdravotný a psychický stav syna odsúdeného, manželky, svokry, ich finančná situácia, ako aj skutočnosti tvrdiace, že obvinenie bolo vykonštruované U. A., nakoľko všetky tieto skutočnosti boli už v pôvodnom konaní ako aj v konaniach o obnovy konania vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. značkou 3Nt/5/2018 a sp. značkou 2Nt/2/2017 predložené a prednesené. Skutočnosť, že odsúdený je momentálne odlúčený od svojej rodiny, je to spôsobené právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, čo nie je porušením práva na súkromný život, resp. spolužitie s manželkou a dieťaťom, je to trest za čin, za ktorý bol uznaný vinným.
Druhú skupinu dôkazov tvoria rozhodnutia vo veciach, o ktorých sa odsúdený domnieval, že sa dajú aplikovať na jeho prípad avšak v súlade s §394 odsek 4 Trestného poriadku, skutočnosťou skôr neznámou je rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutím prokurátora alebo súdu Slovenskej republiky alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody obvineného, ak negatívne dôsledky tohto rozhodnutia nemožno inak napraviť, strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa článku 125 odsek 3 Ústavy Slovenskej voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Okresný súd Komárno nemá v kompetencii rozhodovať o prípadnom porušení základných ľudských práv alebo slobôd odsúdeného, v zmysle uvedeného ustanovenia.
Čo sa týka dôkazov navrhnutých na verejnom zasadnutí, a to skúmanie psychického stavu manželky odsúdeného a prípadne aj syna, súd nepripustil vykonanie týchto dôkazov, z dôvodu, že tieto skutočnosti
súd nespochybňuje, avšak ako už bolo uvedené, tieto skutočnosti súd nepokladá za skutočnosti doteraz neznáme.
Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo zrejmom rozpore s účelom trestu.
Na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Vychádzajúc najmä z vyššie citovaného zákonného ustanovenia možno konštatovať, že navrhovateľka a ani odsúdený neuviedli ani nepredložili žiadne skutočnosti, resp. nenavrhli vykonať také dôkazy, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť v danom prípade iné rozhodnutie či už vo výroku o vine alebo treste, ktorý by bol pre odsúdeného priaznivejší, ako to vyžaduje predmetné ustanovenie zákona.
Nakoľko súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku návrh K. A. a odsúdeného Františka Dufeka na povolenie obnovy konania postupom podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.