Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 612/2026

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-68

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. -451 z 31. marca 2026 takto

r o z h o d o l :

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I. Ústavná sťažnosť, skutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. augusta 2026 domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) v spojení so zákazom mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu podľa , základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení so zákazom mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podľa čl. 3 dohovoru uznesením krajského súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Sťažovateľ požaduje zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti a predovšetkým z obsahu rozhodovacej činnosti ústavného súdu, a to oznámenia o neprihliadnutí na podanie podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) č. k. -20 z 20. júla 2026 a uznesenia ústavného súdu č. k. -17 z 19. augusta 2026 vyplýva, že sťažovateľ sa domáha prieskumu ústavnosti uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 31. marca 2026, ktorým bolo v sťažnostnom konaní zrušené uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. -401 z 13. augusta 2025 o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.

3. Sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. -2951 z 20. októbra 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -3118 z 12. januára 2017 odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa a , ktorého zločinu sa dopustil voči jemu blízkym osobám a počas trvania 7-ročnej skúšobnej doby podmienečného prepustenia (na podklade uznesenia okresného súdu č. k. -15 z 22. marca 2010) z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 31. októbra 2002 (pre trestný čin vraždy).

4. Okresný súd uznesením č. k. -133 z 25. júla 2017 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -174 zo 14. novembra 2017 vyslovil, že sťažovateľ sa ako odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov, 9 mesiacov a 7 dní vykoná.

5. Z oznámenia ústavného súdu o neprihliadnutí na podanie č. k. -20 z 20. júla 2026 vyplýva, že sťažovateľ potom, ako sa oboznámil s napadnutým uznesením krajského súdu prostredníctvom prístupu do elektronického spisu 18. mája 2026, doručil ústavnému súdu 26. júna 2026 ústavnú sťažnosť z 29. mája 2026 elektronickou poštou z mailovej schránky s názvom „ “ , ktorú však dodatočne nedoručil v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe podľa o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Tento postup sťažovateľa vyvolal následok vyplývajúci z .

6. Sťažovateľ následne 31. júla 2026 adresoval ústavnému súdu ďalšie podanie obsahovo posúdené ako žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu priložil aj podanie z 29. mája 2026. Z uvedeného dôvodu ústavný súd vyhodnotil, že sťažovateľ k svojej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu prikladá len samotnú žiadosť bez podania, z obsahu ktorého by mohol ústavný súd vychádzať, následkom čoho o podaní sťažovateľa rozhodol svojím uznesením č. k. -17 z 19. augusta 2026 tak, že jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

7. Sťažovateľ však k veci vedenej pod sp. zn. () priložil 3. augusta 2026 ďalšie podanie, ktoré bolo vyhodnotené tak, že by mohlo ísť o novú ústavnú sťažnosť, a tak bolo jeho podanie zaevidované pod novú sp. zn. , o ktorej ústavný súd koná v predmetnej veci.

8. Z obsahu sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti vyplýva, že v nej namieta arbitrárnosť záverov, ku ktorým krajský súd v napadnutom uznesení dospel, a to pri posúdení tak prvej, ako i druhej materiálnej podmienky na jeho podmienečné prepustenie, a v tejto súvislosti sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa v spojení so zákazom mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení

so zákazom mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podľa čl. 3 dohovoru.

9. V druhej obsahovej línii namieta prieťahy pri rozhodovaní o jeho žiadosti (resp. žiadosti občianskeho združenia ELOJ UNIA, Horný val 8/17, Žilina, ktoré sťažovateľa zastupuje na podklade plnej moci), ktoré trvá od 4. septembra 2024 do času podania ústavnej sťažnosti 3. augusta 2026 už takmer 2 roky, čo je podľa jeho názoru porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd v súlade s predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa a posudzoval, či jej prijatiu na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v .

11. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s čl. 124 a nasl. ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

12. Ústavná sťažnosť nemá byť podávaná z dôvodu „procesnej opatrnosti či nedotknuteľnosti“ fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ale až vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže reálne domôcť ochrany svojich práv u ostatných orgánov verejnej moci. Postavenie ústavného súdu tak možno obrazne prirovnať k „záchrannej brzde“, ktorú je možné použiť až vtedy, ak zlyhajú všetky obvyklé a predvídané prostriedky na zabránenie vzniku hroziacej ujmy, teda zabránenie porušenia ústavných práv. Konanie o ústavnej sťažnosti však nie je a ani nemôže byť pomyselnou „skratkou“, ktorou by bolo možné obchádzať konanie už vedené, resp. ktoré môže byť vedené na návrh sťažovateľa pred inými orgánmi verejnej moci.

13. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu. Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí „formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou subsidiaritou je myslené to, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci ( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov zákona

o ústavnom súde, v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.

14. Ústavný súd generálne k obsahu sťažovateľom vznesených námietok a v súvislosti s ním namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poukazuje na to, že z obsahu týchto práv vyplýva, že sú „výsledkové“, čo znamená, že im musí zodpovedať proces ako celok (, , ), v dôsledku čoho je možné právne účinným spôsobom namietať ich porušenie v konaní pred ústavným súdom až po právoplatnom skončení daného konania, resp. uplatnení všetkých opravných prostriedkov v trestnom konaní vrátane tých pochybení, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu. Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú, a to prednostne, napr. všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti, prípadne iné orgány verejnej moci na to určené.

15. Krajský súd napadnutým uznesením zrušil uznesenie okresného súdu č. k. -401 z 13. augusta 2025 o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia so záverom nutnosti dôsledného vyhodnotenia splnenia materiálnych podmienok umožňujúcich vyhovieť návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Konkrétne krajský súd okresnému súdu uložil povinnosť doplniť dokazovanie zabezpečením podkladov pre riadne odôvodnenie posúdenia skutočného polepšenia sťažovateľa ako odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a predpokladu dôvodného očakávania, že po prepustení povedie riadny život, a to vo svetle novozistených skutočností. Zároveň uložil okresnému súdu povinnosť vysporiadať sa so sťažnostnými námietkami prokurátora, ako aj argumentáciou sťažovateľa ako odsúdeného.

16. Z uvedeného je teda zrejmé, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia označených práv a na nich obsahovo nadväzujúce princípy v neskončenom konaní, keď okresný súd bude opätovne rozhodovať v komplexnej rovine o splnení podmienok na podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody vyhodnotením splnenia materiálnych podmienok aj oproti jeho a prokurátorkou predostretým sťažnostným námietkam. Inými slovami, sťažovateľ má plnú procesnú možnosť uplatniť argumentáciu predloženú v podanej ústavnej sťažnosti a týkajúcu sa aj rozhodovacej činnosti ústavného súdu napr. , , vrátane aj nálezu ústavného súdu č. k. -30 zo 17. júla 2025 (bod 18 a 19), z ktorého vyplýva, že „v záverečných štádiách výkonu nepodmienečného trestu sú všeobecné súdy povinné obzvlášť dôsledne zvažovať možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného najmä za situácie, ak záujmové združenie poskytujúce pomoc v oblasti postpenitenciárnej starostlivosti ponúka záruku za správanie odsúdeného a ponúka možnosť resocializovať odsúdeného sprostredkovaním práce“.

17. Právomoc ústavného súdu rozhodnúť o porušení základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa v spojení so zákazom mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu podľa a porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení so zákazom mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania podľa čl. 3 dohovoru je tak kompetenčne limitovaná opätovným prejednaním veci na okresnom súde ako súde prvého stupňa, ktorého

povinnosťou bude opätovne vyhodnotiť splnenie podmienok na podmienečné prepustenie sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho tak odmieta ním podanú ústavnú sťažnosť v tejto jej časti z dôvodu neprípustnosti podľa v spojení s .

18. V druhej rovine svojej argumentácie sa sťažovateľ domáhal vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa napadnutým uznesením krajského súdu, pretože konanie o jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody trvá už takmer 2 roky (do času podania ústavnej sťažnosti).

19. Osobitne vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ústavný súd už judikoval argumentačnú potrebu riadneho odôvodnenia ústavnej sťažnosti poukazom na aspoň čiastočný chronologický opis skutkového stavu či uvedenie konkrétnych skutočností umožňujúcich reálne posúdenie ich negatívneho materiálneho dopadu na osobu sťažovateľa a jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (). Inými slovami, „ak ústavný súd ani pri vynaložení adekvátneho úsilia nevie v ústavnej sťažnosti dohľadať skutkové a právne dôvody vo vzťahu k namietanému postupu orgánu verejnej moci konať bez zbytočných prieťahov (všeobecný údaj, kedy konanie začalo, resp. ako dlho trvá nestačí), resp. ich nevie v prejednávanej veci dohľadať v rozsahu potrebnom na komplexné ústavnoprávne posúdenie (bez toho, aby si ich musel z vlastnej iniciatívy zabezpečiť), musí byť ústavná sťažnosť odmietnutá z dôvodu, že nemá náležitosti ustanovené zákonom podľa “ ().

20. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa napadnutým uznesením krajského súdu, a nie jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. alebo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (keď táto alternatíva je vhodnejšia z dôvodu zrušenia uznesenia okresného súdu č. k. - 401 z 13. augusta 2025 a vyvolania tak potreby opätovného konania vo veci). V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na právnu argumentáciu sťažovateľa v podanej ústavnej sťažnosti týkajúcu sa arbitrárnosti právnych záverov uznesenia krajského súdu č. k. -451 z 31. marca 2026 a rovnako tak aj na právne východiská týkajúce sa porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , z čoho vyplýva odborná zdatnosť sťažovateľa.

21. Sťažovateľom predložená argumentácia okrem toho trpí aj nedostatkom spočívajúcim v absencii konkrétnych úkonov v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj v postupe krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , keď poukaz len na celkovú dĺžku konania nepostačuje.

22. V nadväznosti na to ústavný súd odmieta túto časť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa a v sekundárnej rovine z dôvodu nesplnenia náležitostí ustanovených zákonom . Ústavný súd pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle a sťažovateľ môže opätovne podať ústavnú sťažnosť, domáhajúc sa vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , tak, aby zodpovedala po formálnej

a obsahovej stránke požiadavkám vyplývajúcim zo a prezentovaným judikatórnym východiskám.

23. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd uvádza, že takýmto žiadostiam vyhovie v prípade súčasného (kumulatívneho) splnenia podmienok vyplývajúcich z a jeho ustálenej doterajšej judikatúry v tejto oblasti, t. j. ak ustanovenie právneho zástupcu odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa (ak vzhľadom na svoje majetkové pomery nedisponuje dostatočnými zdrojmi na úhradu trov právneho zastúpenia) a ak zároveň nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Vzhľadom na odmietnutie sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti z dôvodov neprípustnosti podľa v spojení s , zjavnej neopodstatnenosti podľa a nesplnenia náležitostí ustanovených zákonom sťažovateľom podanej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. októbra 2026

Peter Molnár

predseda senátu