Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 215/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa čl.

17 ods. 1, 2 a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť podľa

ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného

trestného súdu, pracoviska Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho oznámením z 21. mája 2019 v súvislosti s nerozhodnutím o žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu z 15. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. júna 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17

ods. 1, 2 a 5 (ďalej len „“), práva na slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) a práva na urýchlené preskúmanie zákonnosti väzby podľa čl. 17

ods. 2 a dohovoru postupom Špecializovaného trestného súdu,

pracoviska Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“) a jeho oznámením

z 21. mája 2019 v súvislosti s nerozhodnutím o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

z 15. mája 2019 (ďalej aj „oznámenie“).

2. Predmetná ústavná sťažnosť bola v súlade s čl. X bodom 3 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“), v zmysle ktorého nad rámec uvedeného rozsahu možno prideliť

aj naliehavé veci, rozhodnutie o ktorých neznesie odklad, pridelená náhodným výberom

pomocou technických a programových prostriedkov sudkyni spravodajkyni Jane

Laššákovej. V súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce pri predkladaní vecí do senátu

sudkyňou spravodajkyňou Janou Laššákovou pracuje II. senát ústavného súdu v zložení

Jana Laššáková (sudkyňa spravodajkyňa), Peter Molnár a Ľuboš Szigeti. Vzhľadom

na uvedené II. senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti sťažovateľa

v uvedenom zložení.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je väzobne trestne

stíhaný pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, 2 písm. d) a e)

a ods. 3 písm. b) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) s poukazom na , a a

písm. a) a iné zločiny a obzvlášť závažné zločiny.

4. Špecializovaný súd uznesením č. k. -15368 z 1. apríla 2019

v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. zo 17. apríla 2019 zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby z 15. marca 2019.

5. Sťažovateľ požiadal podaním z 15. mája 2019 špecializovaný súd o prepustenie

z väzby na slobodu a svoju žiadosť, na ktorej bol ním vyznačený dátum 15. mája 2019,

odovzdal na poštovú prepravu 20. mája 2019 (pondelok). Jeho žiadosť o prepustenie

z väzby na slobodu bola špecializovanému súdu doručená 21. mája 2019. Oznámením

sp. zn. z 21. mája 2019 špecializovaný súd sťažovateľovi oznámil,

že o jeho žiadosti z 15. mája 2019 rozhodovať nebude, keďže od právoplatného zamietnutia

predchádzajúcej žiadosti (17. apríla 2019) ešte neuplynulo tridsať dní a v posudzovanej

žiadosti sťažovateľ neuviedol ani iné dôvody [ Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

6. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že žiadosť doručil na poštovú prepravu

(až) po 33 dňoch odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu, keďže

jeho žiadosť z 15. mája 2019 bola odovzdaná na poštovú prepravu 20. mája 2019

a špecializovanému súdu doručená 21. mája 2019. Práve dátum doručenia jeho žiadosti

na poštovú prepravu by mal byť považovaný za rozhodujúcu skutočnosť pri posudzovaní

toho, kedy požiadal o prepustenie z väzby na slobodu, resp. opakoval svoju žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu. K tomuto sťažovateľ poukazuje aj na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že jeho „Základné právo... na osobnú slobodu podľa , ods. 2, ods. 5 ...

právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru... a právo na urýchlené

preskúmanie zákonnosti väzby podľa ... a Dohovoru...

postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v konaní sp. zn.

a jeho prípisom z 21. mája 2019 sp. zn. v súvislosti

s nerozhodnutím o žiadosti... o prepustenie z väzby na slobodu datovanej dňom

15. máj 2019 porušené bolo.

... Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica prikazuje

urýchlene rozhodnúť o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

datovanej dňom 15. máj 2019.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €,

ktorú mu je povinný zaplatiť Špecializovaný trestný súd do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Špecializovaný trestný súd je povinný uhradiť trovy právneho

zastúpenia na účet právneho zástupcu Mgr. Romana Tomana, PhD... do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným

spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

9. Ústavný súd opakovane judikoval, že v ustanoveniach a 5

garantujúcich základné právo na osobnú slobodu je obsiahnuté aj právo obvineného

iniciovať konanie, v ktorom by príslušný súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby

a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe

dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa

môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označených ustanovení

korešponduje právam vyplývajúcim z a 4 dohovoru (,

, ).

10. Európsky súd pre ľudské práva konštantne judikuje, že osoba pozbavená osobnej

slobody má právo na konanie spĺňajúce podstatné náležitosti podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru

„v primeraných intervaloch“ (rozsudok vo veci Molotchko proti Ukrajine z 26. 4. 2012,

sťažnosť č. 12275/10, bod 148). Pri väzbe sa vyžadujú krátke intervaly, keďže táto by mala

trvať len po prísne obmedzenú dobu ().

11. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , ). K ďalším dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti

alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, , ).

13. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že špecializovaný súd porušil jeho

základné právo podľa , 2 a 5 a právo podľa dohovoru svojím

postupom v napadnutom konaní a jeho oznámením špecifikovaným v bode 1.

14. Podľa názoru sťažovateľa vychádzal špecializovaný súd v oznámení z toho,

že za deň opakovania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu je potrebné považovať deň

napísaný na samotnej žiadosti, zatiaľ čo sám sťažovateľ je presvedčený o tom, že za deň

opakovania jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu je potrebné považovať deň,

keď bola žiadosť podaná na poštovú prepravu [§ 62 ods. 1 v spojení s § 63 ods. 6 písm. a)

].

15. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že zákonné obmedzenie opätovného

podávania žiadosti o prepustenie z väzby tou istou osobou uplynutím určitého času

od predchádzajúceho rozhodnutia súdu je akceptované ústavným súdom (,

, z nedávnych ), ale aj Európskym súdom pre ľudské práva

a za „nie neprimeraný“ časový interval medzi dvoma preskúmaniami je v zmysle judikatúry

považovaný jeden mesiac (rozsudok vo veci Bezicheri proti Taliansku z 25. 10. 1989,

sťažnosť č. 11400/85, bod 21). S uvedeným korešponduje aj právna úprava Trestného

poriadku, ktorá viaže novú žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu na uplynutie 30-dňovej

lehoty od právoplatnosti zamietajúceho rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti.

16. Pokiaľ ide o tento konkrétny prípad, ústavný súd konštatuje, že odhliadnuc

od skutočnosti, že z predmetného oznámenia špecializovaného súdu reálne vyplýva,

že za rozhodujúci považoval dátum napísaný na samotnej žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu, a nie dátum odovzdania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu na poštovú

prepravu, v tejto veci, ako uvádza jeho právny zástupca v ústavnej sťažnosti na s. 3,

„sťažovateľovi začala dňom 18.04.2019 plynúť 30 – dňová lehota na podanie novej žiadosti

o prepustenie z väzby na slobodu“. Táto lehota od posledného právoplatného rozhodnutia

uplynula 17. mája 2019 (piatok) a až po tomto termíne mohol sťažovateľ podať novú

žiadosť. V prípade sťažovateľa bol nepochybne právny úkon urobený 15. mája 2019, teda

ešte v čase, keď táto lehota zjavne neuplynula, ale je pravdou i to, že sťažovateľ podal svoju

žiadosť na poštovú prepravu až v pondelok 20. mája 2019, teda v tretí deň po skončení

zákonnej lehoty.

17. Špecializovaný súd následne o vybavení jeho žiadosti, ktorá mu bola doručená

21. mája 2019 (utorok), sťažovateľa obratom vyrozumel oznámením z 21. mája 2019, ktoré

mu bolo doručené 22. mája 2019 (streda). Teda už 22. mája 2019, t. j. o 2 dni od odovzdania

žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu na poštovú prepravu, mal sťažovateľ, ktorý je

väzobne trestne stíhaný, možnosť svoju žiadosť o prepustenie z väzby zopakovať. Ak by

ústavný súd aj akceptoval argumentáciu sťažovateľa týkajúcu sa určenia rozhodného

dátumu opakovania jeho žiadosti, ktorá prima facie nie je nezmyselná, prípadná

ústavnoprávna intenzita tvrdeného pochybenia špecializovaného súdu posudzovaná

v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu by ústavnému súdu neumožňovala po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie dospieť k záveru o porušení jeho označených práv

(bod 1). Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažovateľovu ústavnú sťažnosť podľa § 56

ods. 2 písm. g) odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, tak

ako rozhodol predtým uznesením z 11. júna 2019 aj I. senát ústavného súdu o takmer

identickej ústavnej sťažnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn. .

18. Obiter dictum ústavný súd dodáva, že od doručenia oznámenia špecializovaného

súdu sťažovateľovi 22. mája 2019 tento novou žiadosťou z 3. júna 2019 opakovane požiadal

o prepustenie z väzby a špecializovaný súd o jeho žiadosti rozhodol uznesením

z 12. júna 2019 tak, že ju opätovne zamietol, čo potvrdil aj najvyšší súd uznesením

vedeným pod sp. zn. z 26. júna 2019.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019