Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 360/09
PDF · 146.58 KB
No categories available
I. ÚS 360/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 360/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra
2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., P., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom
JUDr. J. T., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu
podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov pri
rozhodovaní o jeho žiadosti z 27. novembra 2008 o prepustenie z väzby a uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 33 T 200/08 z 25. mája 2009, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. L. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 1. júna 2009
doručená sťažnosť M. L. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) pri
rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 27. novembra 2008 a uznesením
okresného súdu sp. zn. 33 T 200/08 z 25. mája 2009 (ďalej len „uznesenie okresného
súdu“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol: ,,Dňa 27. novembra 2009 (správne
má byť 2008, pozn.) som si podal žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú som adresoval vecne
a miestne príslušnému Okresnému súdu v Prešove, žiadosť bola administratívne pridelená
sudcovi pre prípravné konanie, ktorý viedol môj spis sp. zn. 0 Tp 48/08, žiadosť bola súdu
doručená 3. decembra 2008. O tejto žiadosti doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté.
Následne som si podal žiadosť o prepustenie z väzby v máji 2009, táto žiadosť už
bola podaná po podaní obžaloby, preto bola pridelená predsedovi senátu, ktorý vedie môj
spis sp. zn.: 33 T 200/08. O tejto mojej žiadosti súd rozhodol 25. mája 2009, tak že moju
žiadosť zamietol. Na súde pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby som namietal, že
ešte nebolo rozhodnuté o mojej skoršej žiadosti. Súd nevzal moju námietku do úvahy,
nakoľko podľa jeho vyjadrenia, sa moja skoršia žiadosť nachádza v spise sudcu pre
prípravné konanie a terajšia žiadosť v spise po podaní žaloby.
Nie je pritom významné, či žiadosť o prepustenie z väzby bola doručená sudcovi pre
prípravné konanie, alebo senátu Okresného súdu v Prešove. Nakoľko som žiadosť podával
miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu v Prešove. A tento súd sa mal s mojou
žiadosťou vysporiadať, teda v primeranej lehote o nej rozhodnúť.
Ak predseda senátu rozhodujúci o mojej žiadosti o prepustenie z väzby nemal
vedomosť, lebo táto bola založená v spise sudcu pre prípravné konanie, tak to nemôže byť
ospravedlnenie nesprávneho postupu Okresného súdu v Prešove.
Postupom Okresného súdu v Prešove bolo porušené moje ústavné právo na osobnú
slobodu. Súd nerozhodol v primeranej lehote o mojej žiadosti o prepustenie z väzby a
následne pri mojej ďalšej žiadosti súd nebral do úvahy moju skoršiu žiadosť.“
3. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd ,,Nálezom určil, že v postupe
Okresného súdu v Prešove, pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby z 27. novembra
2008 a následne uznesením Okresného súdu v Prešove z 25. mája 2009, ktorým mi bola
moja žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá, bolo porušené moje ústavné právo na
osobnú slobodu, nakoľko toto rozhodnutie nebolo vydané z dôvodov a spôsobom ako to
určuje Trestný poriadok, čím bolo porušené moje ústavné právo na osobnú slobodu, preto
žiadam, aby bolo napadnuté uznesenie Okresného súdu v Prešove zrušené ako protiústavné,
a aby bolo prikázané Okresnému súdu v Prešove, aby ma ihneď prepustil na slobodu.“ Ďalej
sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov
konania.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o
ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 17 ods. 2 vety prvej ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody
inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený
zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o
postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Ústavný súd sťažnosť pred predbežným prerokovaním zaslal na vyjadrenie
okresnému súdu a vyžiadal si príslušné trestné spisy (spis prípravného konania a spis
súdneho konania). Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol, že na sťažovateľa bola
podaná obžaloba 3. decembra 2008, nasledujúci deň po podaní obžaloby bol určený termín
výsluchu obvineného (sťažovateľa) na 8. december 2008 a 9. decembra 2008 bolo
uznesením okresného súdu rozhodnuté o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa, pričom sťažnosť
obvineného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) 18.
decembra 2008 zamietol. Ďalej predseda okresného súdu uviedol, že senát v trestnej veci
vedenej pod sp. zn. 33 T 200/08 nemohol rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z
väzby, ktorú podal v novembri 2008, z dôvodu, že táto žiadosť nebola sudcom pre prípravné
konanie (sp. zn. 0 Tp 48/08) postúpená na rozhodnutie senátu konajúcemu na podklade
obžaloby prokurátora. Z vyžiadaných spisov predseda okresného súdu pripojil len spis z
prípravného konania (sp. zn. 0 Tp 48/08). Súdny spis sp. zn. 33 T 200/08 nebol zaslaný,
pretože ide o nerozhodnutú väzobnú vec a termín predbežného prerokovania obžaloby bol
určený na 12. november 2009.
III.
7. Základná sťažnostná námietka sťažovateľa smeruje k tomu, že o jeho žiadosti o
prepustenie z väzby z 27. novembra 2008 okresným súdom nebolo rozhodnuté. Zo spisu
okresného súdu z prípravného konania ústavný súd zistil tieto relevantné skutočnosti:
18. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z
väzby, ktorú odôvodnil hlavne tým, že sa mu vážne zhoršil zdravotný stav,
24. októbra 2008 okresný súd uznesením rozhodol tak, že žiadosť sťažovateľa o
prepustenie z väzby zamietol, uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 4.
novembra 2008,
27. novembra 2008 sťažovateľ podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú
odôvodnil tiež zlým zdravotným stavom, táto bola doručená okresnému súdu 3. decembra
2008,
3. decembra 2008 podal prokurátor okresnému súdu na sťažovateľa obžalobu,
10. decembra 2008 sudca pre prípravné konanie urobil v spise úradný záznam, že o
žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 27. novembra 2008 doručenej okresnému súdu
3. decembra 2008 nebude rozhodovať, pretože dôvody sú rovnaké ako pri predchádzajúcej
žiadosti a bola podaná pred uplynutím 30-dňovej lehoty.
8. Podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku má obvinený (ktorý je vo väzbe) právo
kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak sa žiadosť (o prepustenie z väzby)
zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí
tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo
právoplatnosť. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia a po oboznámení sa so
spisom okresného súdu neostáva ústavnému súdu iné, než konštatovať, že postupom
okresného súdu v súvislosti s nerozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby
podanej 27. novembra 2008 a doručenej okresnému súdu 3. decembra 2008 nedošlo k
porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu.
9. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom žiadosti sťažovateľa dospel k záveru, že
neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by umožňovali v zmysle § 79 ods. 3 Trestného poriadku
jej podanie ešte pred uplynutím zákonom predpokladanej 30-dňovej lehoty od
právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti. Rozhodnutie o predchádzajúcej
žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby nadobudlo právoplatnosť 4. novembra 2008, čo
umožňuje ústavnému súdu konštatovať, že zákonná 30-dňová lehota na podanie novej
žiadosti o prepustenie z väzby neuplynula, pričom uvedený záver platí tak k 27. novembru
2008 (podanie novej žiadosti), ako aj k 3. decembru 2008 (doručenie novej žiadosti
okresnému súdu). Za týchto okolností mohol sťažovateľ podať novú žiadosť o prepustenie z
väzby len vtedy, ak by v nej uviedol iné dôvody ako v predchádzajúcej žiadosti. Ústavnému
súdu neprislúcha posudzovať totožnosť, resp. rozdielnosť dôvodov uvádzaných
sťažovateľom v jeho žiadostiach, možno však konštatovať, že tieto sú v rozhodujúcich
bodoch (zlý zdravotný stav) totožné. Vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok preto
o tejto žiadosti okresný súd nerozhodoval a urobil o tom úradný záznam v spise. Takýto
záver okresného súdu nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za arbitrárny či
dokonca svojvoľný, ktorý by vyžadoval ústavno-súdnu korekciu. Za procesné pochybenie
(avšak v okolnostiach prípadu bez ústavnoprávnej relevancie) ústavný súd považoval, že
úradný záznam v spise urobil sudca pre prípravné konanie až 10. decembra 2008, pričom
jeho jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie sa skončila podaním obžaloby na sťažovateľa,
teda 3. decembra 2008 (mutatis mutandis I. ÚS 115/07). Po tomto dátume by teda sudca pre
prípravné konanie nemohol rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby ani v
prípade, ak by už uplynula zákonná lehota na podanie novej žiadosti (§ 79 ods. 3 Trestného
poriadku). Napokon okresný súd už v senátnom zložení rozhodol o ďalšom trvaní väzby
sťažovateľa 9. decembra 2008 a sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu zamietol
krajský súd 18. decembra 2008.
10. Právo obvineného žiadať o prepustenie z väzby na slobodu nie je neobmedzeným
a absolútnym právom obvineného. Aj judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva
pripúšťa zákonné obmedzenie opätovného podávania žiadosti o prepustenie z väzby tou
istou osobou uplynutím určitého času od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Za primeraný
časový interval medzi dvoma preskúmaniami v prípade väzby vo veci Bezicheri c.
Taliansko (rozhodnutie z 25. októbra 1989, Annuaire, č. 164) súd hodnotil jednomesačný
interval. S uvedeným korešponduje aj právna úprava Trestného poriadku, ktorá viaže novú
žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu na uplynutie 30-dňovej lehoty od právoplatnosti
zamietajúceho rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti.
11. Keďže v súvislosti s nerozhodnutím o žiadosti sťažovateľa z 27. novembra 2008
o prepustenie z väzby ústavný súd nezistil možné porušenie príslušných zákonných
procesných postupov, nezistil ani možné porušenie základného práva na osobnú slobodu
podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy, ktoré v súvislosti s pozbavením osobnej slobody vyžadujú,
aby sa tak stalo zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov. O zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých
porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno
preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť
porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 101/03 alebo IV. ÚS 136/05). Preto bola sťažnosť v tejto
časti odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
12. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú
slobodu uznesením okresného súdu z 25. mája 2009 ústavný súd uvádza:
Ako vyplýva z čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu v
prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd je iba subsidiárna, teda ústavný
súd poskytuje ochranu len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Iným súdom je pritom všeobecný súd, ktorý v rámci svojej ústavou a zákonom zverenej
právomoci môže poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred namietaným porušením jeho práv a
slobôd. Ak takýto súd existuje, jeho právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ktorý
z tohto dôvodu nemôže sťažnosť prijať na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť
(mutatis mutandis II. ÚS 130/02, III. ÚS 152/03). V prípade namietaného uznesenia
okresného súdu z 25. mája 2009 bol sťažovateľ oprávnený domáhať sa ochrany svojich
práv, ktoré ním mali byť porušené riadnym inštančným postupom, čiže podaním sťažnosti,
o ktorej by rozhodoval krajský súd ako sťažnostný súd. Z obsahu pripojeného spisu
okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ tak prostredníctvom obhajcu aj urobil. Právomoc
konať a rozhodnúť o prípadnom porušení základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu
uznesením okresného súdu z 25. mája 2009 mal teda krajský súd, čo vylučuje právomoc
ústavného súdu. Preto bola sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti uzneseniu
okresného súdu z 25. mája 2009 odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že
sťažnosti by bolo vyhovené (žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov
konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. novembra 2009