Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 360/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. L., P., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. J. T., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu

podľa a 5 postupom Okresného súdu Prešov pri

rozhodovaní o jeho žiadosti z 27. novembra 2008 o prepustenie z väzby a uznesením

Okresného súdu Prešov sp. zn. z 25. mája 2009, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 1. júna 2009

doručená sťažnosť M. L. (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na osobnú slobodu podľa a 5

(ďalej len ,,ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len ,,okresný súd“) pri

rozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby z 27. novembra 2008 a uznesením

okresného súdu sp. zn. z 25. mája 2009 (ďalej len „uznesenie okresného

súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol: ,,Dňa 27. novembra 2009 (správne

má byť 2008, pozn.) som si podal žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú som adresoval vecne

a miestne príslušnému Okresnému súdu v Prešove, žiadosť bola administratívne pridelená

sudcovi pre prípravné konanie, ktorý viedol môj spis sp. zn. , žiadosť bola súdu

doručená 3. decembra 2008. O tejto žiadosti doposiaľ nebolo súdom rozhodnuté.

Následne som si podal žiadosť o prepustenie z väzby v máji 2009, táto žiadosť už

bola podaná po podaní obžaloby, preto bola pridelená predsedovi senátu, ktorý vedie môj

spis sp. zn.: . O tejto mojej žiadosti súd rozhodol 25. mája 2009, tak že moju

žiadosť zamietol. Na súde pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby som namietal, že

ešte nebolo rozhodnuté o mojej skoršej žiadosti. Súd nevzal moju námietku do úvahy,

nakoľko podľa jeho vyjadrenia, sa moja skoršia žiadosť nachádza v spise sudcu pre

prípravné konanie a terajšia žiadosť v spise po podaní žaloby.

Nie je pritom významné, či žiadosť o prepustenie z väzby bola doručená sudcovi pre

prípravné konanie, alebo senátu Okresného súdu v Prešove. Nakoľko som žiadosť podával

miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu v Prešove. A tento súd sa mal s mojou

žiadosťou vysporiadať, teda v primeranej lehote o nej rozhodnúť.

Ak predseda senátu rozhodujúci o mojej žiadosti o prepustenie z väzby nemal

vedomosť, lebo táto bola založená v spise sudcu pre prípravné konanie, tak to nemôže byť

ospravedlnenie nesprávneho postupu Okresného súdu v Prešove.

Postupom Okresného súdu v Prešove bolo porušené moje ústavné právo na osobnú

slobodu. Súd nerozhodol v primeranej lehote o mojej žiadosti o prepustenie z väzby a

následne pri mojej ďalšej žiadosti súd nebral do úvahy moju skoršiu žiadosť.“

3. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd ,,Nálezom určil, že v postupe

Okresného súdu v Prešove, pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie z väzby z 27. novembra

2008 a následne uznesením Okresného súdu v Prešove z 25. mája 2009, ktorým mi bola

moja žiadosť o prepustenie z väzby zamietnutá, bolo porušené moje ústavné právo na

osobnú slobodu, nakoľko toto rozhodnutie nebolo vydané z dôvodov a spôsobom ako to

určuje , čím bolo porušené moje ústavné právo na osobnú slobodu, preto

žiadam, aby bolo napadnuté uznesenie Okresného súdu v Prešove zrušené ako protiústavné,

a aby bolo prikázané Okresnému súdu v Prešove, aby ma ihneď prepustil na slobodu.“ Ďalej

sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov

konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa vety prvej nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“)

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Ústavný súd sťažnosť pred predbežným prerokovaním zaslal na vyjadrenie

okresnému súdu a vyžiadal si príslušné trestné spisy (spis prípravného konania a spis

súdneho konania). Predseda okresného súdu vo vyjadrení uviedol, že na sťažovateľa bola

podaná obžaloba 3. decembra 2008, nasledujúci deň po podaní obžaloby bol určený termín

výsluchu obvineného (sťažovateľa) na 8. december 2008 a 9. decembra 2008 bolo

uznesením okresného súdu rozhodnuté o ďalšom trvaní väzby sťažovateľa, pričom sťažnosť

obvineného proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) 18.

decembra 2008 zamietol. Ďalej predseda okresného súdu uviedol, že senát v trestnej veci

vedenej pod sp. zn. nemohol rozhodnúť o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z

väzby, ktorú podal v novembri 2008, z dôvodu, že táto žiadosť nebola sudcom pre prípravné

konanie (sp. zn. ) postúpená na rozhodnutie senátu konajúcemu na podklade

obžaloby prokurátora. Z vyžiadaných spisov predseda okresného súdu pripojil len spis z

prípravného konania (sp. zn. ). Súdny spis sp. zn. nebol zaslaný,

pretože ide o nerozhodnutú väzobnú vec a termín predbežného prerokovania obžaloby bol

určený na 12. november 2009.

III.

7. Základná sťažnostná námietka sťažovateľa smeruje k tomu, že o jeho žiadosti o

prepustenie z väzby z 27. novembra 2008 okresným súdom nebolo rozhodnuté. Zo spisu

okresného súdu z prípravného konania ústavný súd zistil tieto relevantné skutočnosti:

18. augusta 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z

väzby, ktorú odôvodnil hlavne tým, že sa mu vážne zhoršil zdravotný stav,

24. októbra 2008 okresný súd uznesením rozhodol tak, že žiadosť sťažovateľa o

prepustenie z väzby zamietol, uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 4.

novembra 2008,

27. novembra 2008 sťažovateľ podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby, ktorú

odôvodnil tiež zlým zdravotným stavom, táto bola doručená okresnému súdu 3. decembra

2008,

3. decembra 2008 podal prokurátor okresnému súdu na sťažovateľa obžalobu,

10. decembra 2008 sudca pre prípravné konanie urobil v spise úradný záznam, že o

žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby z 27. novembra 2008 doručenej okresnému súdu

3. decembra 2008 nebude rozhodovať, pretože dôvody sú rovnaké ako pri predchádzajúcej

žiadosti a bola podaná pred uplynutím 30-dňovej lehoty.

8. Podľa má obvinený (ktorý je vo väzbe) právo

kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak sa žiadosť (o prepustenie z väzby)

zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí

tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo

právoplatnosť. Vychádzajúc z uvedeného zákonného ustanovenia a po oboznámení sa so

spisom okresného súdu neostáva ústavnému súdu iné, než konštatovať, že postupom

okresného súdu v súvislosti s nerozhodovaním o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby

podanej 27. novembra 2008 a doručenej okresnému súdu 3. decembra 2008 nedošlo k

porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu.

9. Okresný súd po oboznámení sa s obsahom žiadosti sťažovateľa dospel k záveru, že

neobsahuje nové skutočnosti, ktoré by umožňovali v zmysle

jej podanie ešte pred uplynutím zákonom predpokladanej 30-dňovej lehoty od

právoplatnosti rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti. Rozhodnutie o predchádzajúcej

žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby nadobudlo právoplatnosť 4. novembra 2008, čo

umožňuje ústavnému súdu konštatovať, že zákonná 30-dňová lehota na podanie novej

žiadosti o prepustenie z väzby neuplynula, pričom uvedený záver platí tak k 27. novembru

2008 (podanie novej žiadosti), ako aj k 3. decembru 2008 (doručenie novej žiadosti

okresnému súdu). Za týchto okolností mohol sťažovateľ podať novú žiadosť o prepustenie z

väzby len vtedy, ak by v nej uviedol iné dôvody ako v predchádzajúcej žiadosti. Ústavnému

súdu neprislúcha posudzovať totožnosť, resp. rozdielnosť dôvodov uvádzaných

sťažovateľom v jeho žiadostiach, možno však konštatovať, že tieto sú v rozhodujúcich

bodoch (zlý zdravotný stav) totožné. Vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok preto

o tejto žiadosti okresný súd nerozhodoval a urobil o tom úradný záznam v spise. Takýto

záver okresného súdu nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za arbitrárny či

dokonca svojvoľný, ktorý by vyžadoval ústavno-súdnu korekciu. Za procesné pochybenie

(avšak v okolnostiach prípadu bez ústavnoprávnej relevancie) ústavný súd považoval, že

úradný záznam v spise urobil sudca pre prípravné konanie až 10. decembra 2008, pričom

jeho jurisdikcia sudcu pre prípravné konanie sa skončila podaním obžaloby na sťažovateľa,

teda 3. decembra 2008 (mutatis mutandis ). Po tomto dátume by teda sudca pre

prípravné konanie nemohol rozhodovať o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby ani v

prípade, ak by už uplynula zákonná lehota na podanie novej žiadosti (§ 79 ods. 3 Trestného

poriadku). Napokon okresný súd už v senátnom zložení rozhodol o ďalšom trvaní väzby

sťažovateľa 9. decembra 2008 a sťažnosť sťažovateľa proti tomuto uzneseniu zamietol

krajský súd 18. decembra 2008.

10. Právo obvineného žiadať o prepustenie z väzby na slobodu nie je neobmedzeným

a absolútnym právom obvineného. Aj judikatúra štrasburských orgánov ochrany práva

pripúšťa zákonné obmedzenie opätovného podávania žiadosti o prepustenie z väzby tou

istou osobou uplynutím určitého času od predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Za primeraný

časový interval medzi dvoma preskúmaniami v prípade väzby vo veci Bezicheri c.

Taliansko (rozhodnutie z 25. októbra 1989, Annuaire, č. 164) súd hodnotil jednomesačný

interval. S uvedeným korešponduje aj právna úprava , ktorá viaže novú

žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu na uplynutie 30-dňovej lehoty od právoplatnosti

zamietajúceho rozhodnutia o predchádzajúcej žiadosti.

11. Keďže v súvislosti s nerozhodnutím o žiadosti sťažovateľa z 27. novembra 2008

o prepustenie z väzby ústavný súd nezistil možné porušenie príslušných zákonných

procesných postupov, nezistil ani možné porušenie základného práva na osobnú slobodu

podľa a 5 , ktoré v súvislosti s pozbavením osobnej slobody vyžadujú,

aby sa tak stalo zákonným spôsobom a zo zákonných dôvodov. O zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným právom alebo slobodou, ktorých

porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno

preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie ( alebo ). Preto bola sťažnosť v tejto

časti odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

12. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na osobnú

slobodu uznesením okresného súdu z 25. mája 2009 ústavný súd uvádza:

Ako vyplýva z , právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu v

prípade namietaného porušenia základných práv a slobôd je iba subsidiárna, teda ústavný

súd poskytuje ochranu len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Iným súdom je pritom všeobecný súd, ktorý v rámci svojej a zákonom zverenej

právomoci môže poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred namietaným porušením jeho práv a

slobôd. Ak takýto súd existuje, jeho právomoc predchádza právomoci ústavného súdu, ktorý

z tohto dôvodu nemôže sťažnosť prijať na ďalšie konanie a meritórne o nej rozhodnúť

(mutatis mutandis , ). V prípade namietaného uznesenia

okresného súdu z 25. mája 2009 bol sťažovateľ oprávnený domáhať sa ochrany svojich

práv, ktoré ním mali byť porušené riadnym inštančným postupom, čiže podaním sťažnosti,

o ktorej by rozhodoval krajský súd ako sťažnostný súd. Z obsahu pripojeného spisu

okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ tak prostredníctvom obhajcu aj urobil. Právomoc

konať a rozhodnúť o prípadnom porušení základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu

uznesením okresného súdu z 25. mája 2009 mal teda krajský súd, čo vylučuje právomoc

ústavného súdu. Preto bola sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti uzneseniu

okresného súdu z 25. mája 2009 odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

13. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že

sťažnosti by bolo vyhovené (žiadosť o primerané finančné zadosťučinenie, náhrada trov

konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2009