Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 111/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho

(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MEGA

TRUCKING SLOVAKIA s. r. o., IČO 36 581 461, Holubyho 12, Košice, zastúpenej

advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,

Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Ružbašán, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti MEGA TRUCKING SLOVAKIA s. r. o.

podľa a právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti MEGA TRUCKING SLOVAKIA s. r. o. p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd

Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

MEGA TRUCKING SLOVAKIA s. r. o. trovy konania v sume 415,51 € (slovom

štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet advokátskej kancelárie AZARIOVÁ

& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MEGA TRUCKING

SLOVAKIA s. r. o., IČO 36 581 461, Holubyho 12, Košice (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

žalovanej sporovou stranou v napadnutom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu

porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré začalo podaním žaloby 20. januára 2016.

Sťažovateľka k priebehu napadnutého konania uviedla, že podaním doručeným okresnému

súdu 17. februára 2016 sa vyjadrila k obsahu žaloby, prvé pojednávanie sa uskutočnilo

17. júna 2016, ďalej sa uskutočnili pojednávania 9. novembra 2016, 18. januára 2017

a 22. februára 2017. Všetky ďalšie naplánované pojednávania boli zrušené. Žalobkyňa

podaním zo 6. marca 2017 navrhla prerušiť konanie z dôvodu materskej dovolenky

jej právnej zástupkyne. Dňa 2. januára 2018 došlo k zmene zákonného sudcu. Okresný súd

návrh na prerušenie konania zamietol uznesením sp. zn. zo 4. júna 2018.

Prílohu sťažnosti tvorí prípis okresného súdu sp. zn. Spr. 18/2018 z 24. januára 2019,

ktorým boli zo strany predsedu súdu konštatované zistené prieťahy v napadnutom konaní.

3. Sťažovateľka v sťažnosti najmä namieta, že prieťahy v konaní boli spôsobené

nečinnosťou súdu v určitých obdobiach, ale aj jeho nesprávnym postupom a neefektívnou

činnosťou. Konanie z hľadiska jeho predmetu považuje sťažovateľka za štandardnú agendu

s jestvujúcou ustálenou judikatúrou. K meritu uvádza:

„Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu

už viac ako 3 roky, pričom Okresný súd Košice II bol nečinný počas cca polovice trvania

konania, a to najmä v období od 29.3.2017 do 4.6.2018, pričom aj po danom období síce

boli vytýčené termíny pojednávania, avšak žiadne pojednávanie sa reálne neuskutočnilo

a doposiaľ v predmetnej veci nie je právoplatne rozhodnuté.

Nečinnosť súdu v období od 29.3.2017 do 4.6.2018 bola odôvodnená najmä zmenou

zákonného sudcu. Máme však za to, že organizačné zmeny na súde či dôvody na strane

sudcu, nemôžu ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.

... Sťažovateľ je presvedčený, že konanie Okresného súdu Košice II nesmeruje

k odstráneniu jeho právnej neistoty...“

4. Sťažovateľka na základe svojej sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„I. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, základné právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, postupom Okresného súdu Košice II v konaní pod sp. zn. bolo

porušené.

II. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €,

ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.

IV. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

415,20 €...“

5. Sťažovateľka požadované finančné zadosťučinenie odôvodňuje takto:

„Skutočnosť, že sťažovateľ ako žalovaný, sa od konca roku 2015 do dnešného dňa

nedokáže domôcť právoplatného meritórneho rozhodnutia, a to aj za okolností, že sa

nejedná o extrémne zložitý a ťažko riešiteľný spor a pojednávania sú síce vytyčované ale

následne tesne pred termínom konania zrušené, spôsobila stratu dôvery v súdy a súdny

systém Slovenskej republiky a ich význam, pocit krivdy a nespravodlivosti.“

6. Uznesením sp. zn. zo 6. júna 2019 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu práv, ktorých porušenie namieta.

7. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr

z 20. júna 2019 ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci, a priebeh

napadnutého konania popísal takto:

„- žaloba pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania bola na tunajšom súde

podaná dňa 20.1.2016...

- dňa 8.2.2016 bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanú

žalobu a táto bola zaslaná na vyjadrenie žalovanému.

- stanovisko k žalobe bolo súdu doručené 17.2.2016 a súdny poplatok bol zaplatený

dňa 2.3.2016...

- pojednávanie dňa 17.6.2016 sa uskutočnilo a bolo odročené za účelom doplnenia

dokazovania na deň 19.10.2016.

- dňa 17.8.2016 požiadala zástupkyňa žalobcu o odročenie pojednávania,

určeného na deň 19.10.2016... súd jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie zo dňa

19.10.2016 na deň 9.11.2016.

- uvedené pojednávanie sa uskutočnilo... a za účelom vypočutia svedkov, ktorých

prítomnosť mala zabezpečiť strana žalovaného, bolo odročené na deň 18.1.2017...

a za účelom vypočutia ďalších svedkov bolo odročené na 22.2.2017,

- i toto pojednávanie sa uskutočnilo... a bolo odročené na deň 29.3.2017.

- dňa 8.3.2017 podala žalobkyňa návrh na prerušenie konania...

- dňa 28.3.2017 predložil žalovaný nesúhlas s prerušením konania a vyjadrenie

vo veci. V uvedený deň požiadala žalobkyňa elektronickým podaním o odročenie

pojednávania, určeného na 29.3.2017, z dôvodu náhlej zmeny zdravotného stavu. Súd jej

žiadosti vyhovel.

- dňa 2.1.2018 došlo v konaní k zmene zákonného sudcu po tom, čo pôvodne

konajúca zákonná sudkyňa bola pridelená na výkon funkcie na Krajský súd v Košiciach.

- uznesením zo dňa 4.6.2018 bol návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietnutý.

- uznesením zo dňa 11.7.2018 bolo do konania na strane žalobkyne ako osobitný

subjekt pribraté Slovenské národné stredisko pre ľudské práva so sídlom v Bratislave...

- z dôvodu ošetrovania člena rodiny sudcu bolo pojednávanie preročené na deň

19.12.2018.

- pojednávanie, určené na deň 19.12.2018, bolo zrušené.

- dňa 25.2.2019 požiadala žalobkyňa o odročenie pojednávania určeného

na 27.3.2019, z dôvodu plánovanej zahraničnej pracovnej cesty v uvedenom termíne. Súd

jej žiadosť akceptoval a určil nový termín pojednávania na deň 20.5.2019.

-uvedené pojednávanie sa uskutočnilo a za účelom vyhlásenia rozsudku bolo

odročené na deň 12.6.2019.

- dňa 12.6.2019 bolo vyhlásenie rozsudku zrušené a nový termín pojednávania

určený na 17.7.2019.“

8. K obsahu sťažnostných námietok predseda okresného súdu ďalej uviedol:

„Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že v období od 29.3.2017 do 4.6.2018

došlo v konaní k prieťahom, i keď boli objektívneho charakteru, keď samotná žalobkyňa

žiadala o prerušenie konania a následne o odročenie vytýčeného pojednávania z dôvodov

na jej strane. V uvedenom období došlo tiež k zmene zákonného sudcu v konaní, rovnako

z objektívnych dôvodov (preloženie pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne na súd vyššieho

stupňa), ktorý sa s vecou musel oboznámiť, čo si vzhľadom na obsiahlosť spisového

materiálu vyžiadalo značný časový priestor. V čase prevzatia veci spis obsahoval viacej

ako 700 strán, pričom samotná žaloba s prílohami obsahovala viac ako 150 strán.

V neposlednom rade treba poukázať na skutkovú obtiažnosť veci, ktorá spočívala

vo vypočutí viacerých navrhnutých svedkov a ktorú dokladuje i obsiahlosť zápisníc

z jednotlivých pojednávaní.“

9. Ústavný súd spracovaný prehľad procesných úkonov overil jeho porovnaním

s obsahom spisového materiálu okresného súdu, a keďže mu zodpovedal, pre potreby

ďalšieho konania z neho vychádzal.

10. Sťažovateľka podaním z 28. júna 2019 na výzvu ústavného súdu oznámila,

že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti.

11. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil od ústneho

pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

II.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o antidiskriminačnej žalobe patrí k bežnej rozhodovacej činnosti

súdov a ani z predloženého súdneho spisu nevyplýva mimoriadna právna či faktická

náročnosť veci.

19. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľka

k predĺženiu konania neprispela podstatným spôsobom.

20. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

21. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že zatiaľ čo rôzne prieťahy nemusia samostatne

viesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ak sa na ne prihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť k porušeniu označeného práva

sťažovateľa (Deumeland proti Nemecku, rozsudok z 29. 5. 1986).

22. Z prehľadu procesných úkonov spracovaných okresným súdom vyplýva,

že o návrhu na prerušenie konania z 8. marca 2017 bolo rozhodnuté až uznesením

zo 4. júna 2018 a v tomto období bol okresný súd vo veci bezdôvodne nečinný. Následne

okresný súd nekonal až do 20. mája 2019, keď sa uskutočnilo ostatné pojednávanie.

Celková dĺžka konania teda predstavuje ku dňu rozhodovania ústavného súdu približne

3 a pol roka bez vydania meritórneho rozhodnutia s identifikovaným obdobím nečinnosti

okresného súdu v trvaní celkovo približne dva roky. Uvedený postup v konaní nemožno

považovať za sústredený a efektívny s cieľom odstránenia právnej neistoty sťažovateľky,

a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom podľa a právom

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť

a nedostatočné personálne obsadenie súdu nemožno akceptovať, vzhľadom na konštantnú

judikatúru ústavného súdu (napr. , ), podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

24. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania

bez vydania meritórneho rozhodnutia a k zistenej nečinnosti okresného súdu dospel

k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný

súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo sťažovateľky podľa a právo podľa dohovoru

(bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

25. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

26. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s , druhou

vetou, prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

IV.

27. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

28. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o ústavnom

súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu

sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ).

30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia spolu v sume

5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

32. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zistené obdobia

nečinnosti okresného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

(bod 3 výroku tohto nálezu).

V.

33. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

34. Sťažovateľka si sťažnosťou uplatnila nárok na náhradu trov konania pred

ústavným súdom.

35. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a)

a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

36. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

k úkonu po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 346,26 €. Vzhľadom na to, že právna

zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný

súd priznal náhradu trov konania zvýšenú o DPH, spolu v sume 415,51 € (bod 4 výroku

tohto nálezu).

37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júla 2019