Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 111/2019
PDF · 209.59 KB
No categories available
II. ÚS 111/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. júla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho
(sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti MEGA
TRUCKING SLOVAKIA s. r. o., IČO 36 581 461, Holubyho 12, Košice, zastúpenej
advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26,
Košice, v mene ktorej koná advokát JUDr. Róbert Ružbašán, ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cpr 1/2016 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti MEGA TRUCKING SLOVAKIA s. r. o.
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 Cpr 1/2016 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
17 Cpr 1/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti MEGA TRUCKING SLOVAKIA s. r. o. p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd
Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
MEGA TRUCKING SLOVAKIA s. r. o. trovy konania v sume 415,51 € (slovom
štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet advokátskej kancelárie AZARIOVÁ
& RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti MEGA TRUCKING
SLOVAKIA s. r. o., IČO 36 581 461, Holubyho 12, Košice (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cpr 1/2016
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení
žalovanej sporovou stranou v napadnutom konaní o náhradu nemajetkovej ujmy z titulu
porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, ktoré začalo podaním žaloby 20. januára 2016.
Sťažovateľka k priebehu napadnutého konania uviedla, že podaním doručeným okresnému
súdu 17. februára 2016 sa vyjadrila k obsahu žaloby, prvé pojednávanie sa uskutočnilo
17. júna 2016, ďalej sa uskutočnili pojednávania 9. novembra 2016, 18. januára 2017
a 22. februára 2017. Všetky ďalšie naplánované pojednávania boli zrušené. Žalobkyňa
podaním zo 6. marca 2017 navrhla prerušiť konanie z dôvodu materskej dovolenky
jej právnej zástupkyne. Dňa 2. januára 2018 došlo k zmene zákonného sudcu. Okresný súd
návrh na prerušenie konania zamietol uznesením sp. zn. 17 Cpr 1/2016 zo 4. júna 2018.
Prílohu sťažnosti tvorí prípis okresného súdu sp. zn. Spr. 18/2018 z 24. januára 2019,
ktorým boli zo strany predsedu súdu konštatované zistené prieťahy v napadnutom konaní.
3. Sťažovateľka v sťažnosti najmä namieta, že prieťahy v konaní boli spôsobené
nečinnosťou súdu v určitých obdobiach, ale aj jeho nesprávnym postupom a neefektívnou
činnosťou. Konanie z hľadiska jeho predmetu považuje sťažovateľka za štandardnú agendu
s jestvujúcou ustálenou judikatúrou. K meritu uvádza:
„Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu
už viac ako 3 roky, pričom Okresný súd Košice II bol nečinný počas cca polovice trvania
konania, a to najmä v období od 29.3.2017 do 4.6.2018, pričom aj po danom období síce
boli vytýčené termíny pojednávania, avšak žiadne pojednávanie sa reálne neuskutočnilo
a doposiaľ v predmetnej veci nie je právoplatne rozhodnuté.
Nečinnosť súdu v období od 29.3.2017 do 4.6.2018 bola odôvodnená najmä zmenou
zákonného sudcu. Máme však za to, že organizačné zmeny na súde či dôvody na strane
sudcu, nemôžu ísť na ťarchu účastníka súdneho konania.
... Sťažovateľ je presvedčený, že konanie Okresného súdu Košice II nesmeruje
k odstráneniu jeho právnej neistoty...“
4. Sťažovateľka na základe svojej sťažnostnej argumentácie žiada, aby ústavný súd
po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:
„I. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, postupom Okresného súdu Košice II v konaní pod sp. zn. 17Cpr/1/2016 bolo
porušené.
II. Okresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 17Cpr/1/2016 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov.
III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,- €,
ktoré je Okresný súd Košice II povinný do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu
vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu sťažovateľa.
IV. Okresný súd Košice II je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške
415,20 €...“
5. Sťažovateľka požadované finančné zadosťučinenie odôvodňuje takto:
„Skutočnosť, že sťažovateľ ako žalovaný, sa od konca roku 2015 do dnešného dňa
nedokáže domôcť právoplatného meritórneho rozhodnutia, a to aj za okolností, že sa
nejedná o extrémne zložitý a ťažko riešiteľný spor a pojednávania sú síce vytyčované ale
následne tesne pred termínom konania zrušené, spôsobila stratu dôvery v súdy a súdny
systém Slovenskej republiky a ich význam, pocit krivdy a nespravodlivosti.“
6. Uznesením sp. zn. II. ÚS 111/2019 zo 6. júna 2019 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľky na ďalšie konanie v rozsahu práv, ktorých porušenie namieta.
7. Na výzvu ústavného súdu predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr V/403/2019
z 20. júna 2019 ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní veci, a priebeh
napadnutého konania popísal takto:
„- žaloba pre porušenie zásady rovnakého zaobchádzania bola na tunajšom súde
podaná dňa 20.1.2016...
- dňa 8.2.2016 bola žalobkyňa vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanú
žalobu a táto bola zaslaná na vyjadrenie žalovanému.
- stanovisko k žalobe bolo súdu doručené 17.2.2016 a súdny poplatok bol zaplatený
dňa 2.3.2016...
- pojednávanie dňa 17.6.2016 sa uskutočnilo a bolo odročené za účelom doplnenia
dokazovania na deň 19.10.2016.
- dňa 17.8.2016 požiadala zástupkyňa žalobcu o odročenie pojednávania,
určeného na deň 19.10.2016... súd jej žiadosti vyhovel a odročil pojednávanie zo dňa
19.10.2016 na deň 9.11.2016.
- uvedené pojednávanie sa uskutočnilo... a za účelom vypočutia svedkov, ktorých
prítomnosť mala zabezpečiť strana žalovaného, bolo odročené na deň 18.1.2017...
a za účelom vypočutia ďalších svedkov bolo odročené na 22.2.2017,
- i toto pojednávanie sa uskutočnilo... a bolo odročené na deň 29.3.2017.
- dňa 8.3.2017 podala žalobkyňa návrh na prerušenie konania...
- dňa 28.3.2017 predložil žalovaný nesúhlas s prerušením konania a vyjadrenie
vo veci. V uvedený deň požiadala žalobkyňa elektronickým podaním o odročenie
pojednávania, určeného na 29.3.2017, z dôvodu náhlej zmeny zdravotného stavu. Súd jej
žiadosti vyhovel.
- dňa 2.1.2018 došlo v konaní k zmene zákonného sudcu po tom, čo pôvodne
konajúca zákonná sudkyňa bola pridelená na výkon funkcie na Krajský súd v Košiciach.
- uznesením zo dňa 4.6.2018 bol návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietnutý.
- uznesením zo dňa 11.7.2018 bolo do konania na strane žalobkyne ako osobitný
subjekt pribraté Slovenské národné stredisko pre ľudské práva so sídlom v Bratislave...
- z dôvodu ošetrovania člena rodiny sudcu bolo pojednávanie preročené na deň
19.12.2018.
- pojednávanie, určené na deň 19.12.2018, bolo zrušené.
- dňa 25.2.2019 požiadala žalobkyňa o odročenie pojednávania určeného
na 27.3.2019, z dôvodu plánovanej zahraničnej pracovnej cesty v uvedenom termíne. Súd
jej žiadosť akceptoval a určil nový termín pojednávania na deň 20.5.2019.
-uvedené pojednávanie sa uskutočnilo a za účelom vyhlásenia rozsudku bolo
odročené na deň 12.6.2019.
- dňa 12.6.2019 bolo vyhlásenie rozsudku zrušené a nový termín pojednávania
určený na 17.7.2019.“
8. K obsahu sťažnostných námietok predseda okresného súdu ďalej uviedol:
„Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že v období od 29.3.2017 do 4.6.2018
došlo v konaní k prieťahom, i keď boli objektívneho charakteru, keď samotná žalobkyňa
žiadala o prerušenie konania a následne o odročenie vytýčeného pojednávania z dôvodov
na jej strane. V uvedenom období došlo tiež k zmene zákonného sudcu v konaní, rovnako
z objektívnych dôvodov (preloženie pôvodne konajúcej zákonnej sudkyne na súd vyššieho
stupňa), ktorý sa s vecou musel oboznámiť, čo si vzhľadom na obsiahlosť spisového
materiálu vyžiadalo značný časový priestor. V čase prevzatia veci spis obsahoval viacej
ako 700 strán, pričom samotná žaloba s prílohami obsahovala viac ako 150 strán.
V neposlednom rade treba poukázať na skutkovú obtiažnosť veci, ktorá spočívala
vo vypočutí viacerých navrhnutých svedkov a ktorú dokladuje i obsiahlosť zápisníc
z jednotlivých pojednávaní.“
9. Ústavný súd spracovaný prehľad procesných úkonov overil jeho porovnaním
s obsahom spisového materiálu okresného súdu, a keďže mu zodpovedal, pre potreby
ďalšieho konania z neho vychádzal.
10. Sťažovateľka podaním z 28. júna 2019 na výzvu ústavného súdu oznámila,
že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti.
11. Vzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného
súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade
s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho
pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
II.
12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
16. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že konanie o antidiskriminačnej žalobe patrí k bežnej rozhodovacej činnosti
súdov a ani z predloženého súdneho spisu nevyplýva mimoriadna právna či faktická
náročnosť veci.
19. Správanie sťažovateľa ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovateľka
k predĺženiu konania neprispela podstatným spôsobom.
20. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
21. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že zatiaľ čo rôzne prieťahy nemusia samostatne
viesť ku konštatovaniu porušenia práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ak sa na ne prihliada spoločne a dohromady, môže dôjsť k porušeniu označeného práva
sťažovateľa (Deumeland proti Nemecku, rozsudok z 29. 5. 1986).
22. Z prehľadu procesných úkonov spracovaných okresným súdom vyplýva,
že o návrhu na prerušenie konania z 8. marca 2017 bolo rozhodnuté až uznesením
zo 4. júna 2018 a v tomto období bol okresný súd vo veci bezdôvodne nečinný. Následne
okresný súd nekonal až do 20. mája 2019, keď sa uskutočnilo ostatné pojednávanie.
Celková dĺžka konania teda predstavuje ku dňu rozhodovania ústavného súdu približne
3 a pol roka bez vydania meritórneho rozhodnutia s identifikovaným obdobím nečinnosti
okresného súdu v trvaní celkovo približne dva roky. Uvedený postup v konaní nemožno
považovať za sústredený a efektívny s cieľom odstránenia právnej neistoty sťažovateľky,
a preto nie je zlučiteľný s jej základným právom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právom
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
23. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť
a nedostatočné personálne obsadenie súdu nemožno akceptovať, vzhľadom na konštantnú
judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
24. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania
bez vydania meritórneho rozhodnutia a k zistenej nečinnosti okresného súdu dospel
k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný
súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné
právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku tohto nálezu).
III.
25. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
26. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto
sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy, druhou
vetou, prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Cpr 1/2016
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
27. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o ústavnom
súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu
sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
29. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
(m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
30. Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia spolu v sume
5 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
31. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
32. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä zistené obdobia
nečinnosti okresného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie
finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu
(bod 3 výroku tohto nálezu).
V.
33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
34. Sťažovateľka si sťažnosťou uplatnila nárok na náhradu trov konania pred
ústavným súdom.
35. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade
trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.
Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a ods. 1 písm. a)
a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
36. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]
vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
k úkonu po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 346,26 €. Vzhľadom na to, že právna
zástupkyňa sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ústavný
súd priznal náhradu trov konania zvýšenú o DPH, spolu v sume 415,51 € (bod 4 výroku
tohto nálezu).
37. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
38. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. júla 2019