Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 542/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Pribinova 20, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, vo veci namietaného

zásahu do ústavného princípu rovnosti v právach podľa a 2 Slovenskej

republiky, porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. augusta 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra

2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného zásahu

do ústavného princípu rovnosti v právach podľa a 2 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 11. augusta 2020 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že maloleté deti sťažovateľa

, , a , (ďalej

spolu len „maloleté deti“), sú zverené do osobnej starostlivosti ich matky

, , (ďalej len „matka“).

O úprave styku sťažovateľa s maloletými deťmi na čas do rozvodu manželstva

bolo naposledy rozhodnuté uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. októbra

2018. Konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode je vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. . Uvedené

konanie nie je v časti konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom právoplatne

skončené, keď Krajský súd v Bratislave, ktorému bol spis predložený 3. júla 2020,

rozhoduje o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 9. septembra 2019.

3. Sťažovateľ sa návrhom na vydanie neodkladného opatrenia z 19. júla 2020

domáhal na Okresnom súde Poprad zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti

oboch rodičov. Alternatívne navrhol neodkladným opatrením zveriť maloleté deti do jeho

starostlivosti, matku maloletých detí zaviazať prispievať na ich výživu sumou 10 € na každé

dieťa a upraviť styk matky s maloletými deťmi. Zároveň navrhol určiť maloletým deťom

miesto trvalého pobytu na adrese jeho trvalého pobytu s tým, že neodkladné opatrenie bude

trvať do doby právoplatnosti rozhodnutia vo veci úpravy rodičovských práv a povinností

vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. .

4. Okresný súd Poprad uznesením sp. zn. z 23. júla 2020 (ďalej aj

„uznesenie okresného súdu“) návrh sťažovateľa na vydanie neodkladného opatrenia

zamietol. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu.

5. Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy nezohľadnili lekárske správy špecialistov-

ortopédov, ktoré svedčia o nezdravom stave maloletých detí a ich nezdravom vývoji,

a to vzhľadom na skutočnosť, že ponechali rovnaké nezdravé výchovné prostredie detí

u ich matky, nezohľadnili skutočnosť, že matka maloletých detí, ktorá má deti zverené

do starostlivosti, sa nezaoberala nezdravým vývojom detí, resp. nedostatkom vhodných

pohybových aktivít detí, a matke nevadí ani ich podvýživa. Podľa názoru sťažovateľa

krajský súd zmenil podstatu jeho odvolania, keď sa zaoberal len podvýživou maloletých

detí, pričom podstatou jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a odvolania boli

námietky o krivom raste členkových a chrbtových kostí maloletých detí.

6. Všeobecné súdy podľa názoru sťažovateľa „negovali, resp. rozporovali“ diagnózy

indikované lekármi špecialistami, keď zároveň argumentácia krajského súdu je v rozpore

so skutkovým stavom. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ním

do konania predložené lekárske správy preukazujú, že nedostatok pohybu

spôsobil/spôsobuje krivý rast členkov a chrbtových kostí maloletých detí. Za tento

nedostatok pohybu môže podľa jeho názoru matka maloletých detí, v ktorej osobnej

starostlivosti sa od roku 2017 nachádzajú. Vzhľadom na uvedené je toho názoru,

že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola preukázaná potreba zmeny osobnej

starostlivosti, keďže je vylúčené, aby pri dobrej starostlivosti mali maloleté deti

také závažné zdravotné problémy.

7. V ďalšej argumentačnej rovine sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy rozhodli

nezákonne, keď v predmetnej veci nevypočuli maloleté deti a poukázanie krajského súdu

na „korigovanie“ názoru detí nemá žiadnu oporu v zákone. Namieta tiež, že krajský súd

„vedome nezobral do úvahy“ znalecký posudok vypracovaný súdnou znalkyňou

PhD., z 12. novembra 2019, ktorý bol prílohou jeho návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Sťažovateľ namieta nezákonnosť prideľovania jeho odvolaní na krajskom súde,

keď tieto boli za posledné dva roky pridelené vždy len dvom senátom, a to senátu 21 CoP

a 24 CoP, a to napriek skutočnosti, že na krajskom súde pôsobí podľa aktuálneho rozvrhu

práce 17 senátov CoP. Táto skutočnosť vytvára dôvodné pochybnosti sťažovateľa

o zákonnosti prideľovania jeho vecí krajskému súdu.

9. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta jeho diskrimináciu krajským

súdom, keď za preferenčného rodiča tento označil matku maloletých detí, čo sťažovateľ

považuje za zjavnú diskrimináciu jeho osoby ako muža/otca.

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na ochranu

pred diskrimináciou a právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 12 ods. 1,

ods. 2, SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. -24 zo dňa

11.8.2020 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. -24 zo dňa 11.8.2020 sa

zrušuje a vec sa Krajskému súdu Prešove vracia na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 1 Eur (slovom jedno euro), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný

zaplatiť do troch dní od právoplatností tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi náhradu trov právneho

zastúpenia.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“).

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

17. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému

právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. ,

), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.

K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy,

ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby ().

21. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. ,

podľa ktorého sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

22. Vo svojej ustálenej judikatúre ústavný súd zdôrazňuje, že ochrana ústavnosti

nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu. Je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade

zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci

(napr. ).

23. Z hľadiska sťažovateľom uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia

je predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd meritórne

posudzuje neodkladné opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu

napadnutého rozhodnutia o vydaní neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu

na jeho vydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd

môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o neodkladných opatreniach

iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,

ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu.

24. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia

musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené.

25. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd ako odvolací súd

v konaní nevypočul maloleté deti. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na tú časť

odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 20, pozn.), kde krajský súd poukázal

na skutočnosť, že túto námietku považoval za nedôvodnú z dôvodu, aby maloleté deti neboli

naďalej vystavované pohovorom a šetreniam v častých súdnych konaniach. V tejto

súvislosti poukázal na skutočnosť, že sa pridržiava svojho názoru, ktorý už vyslovil

v uznesení sp. zn. zo 17. októbra 2019 (rozhodnutie preskúmané

ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , pozn.) a v uznesení sp. zn.

zo 17. decembra 2019 (rozhodnutie preskúmané ústavným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. , pozn.), a to, že názor maloletého Olivera

bývať so sťažovateľom reflektuje, avšak tento jeho názor bolo s prihliadnutím na ostatné

kritériá najlepšieho záujmu maloletého potrebné korigovať. Ústavný súd v tomto kontexte

upriamuje pozornosť na skutočnosť, že názor, resp. vôľu či prianie maloletého dieťaťa,

v dôsledku ktorej by v tomto prípade došlo k zmene výkonu osobnej starostlivosti, nie je

možné stotožňovať s pojmom „záujem dieťaťa“. Rovnako je tento termín potrebné

ontologicky oslobodiť aj od pojmu „záujem rodiča“, keďže oba tieto záujmy môžu,

ale aj nemusia sledovať totožný účel. V prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na úprave

práv a povinností k ich maloletým deťom, je to práve všeobecný súd, komu prináleží

vyhodnotiť obsah pojmu najlepší záujem dieťaťa v kontexte individuálnych okolností toho -

ktorého prípadu. Vzhľadom na uvedené je námietka o nevypočutí maloletých detí

a nezákonnom korigovaní názoru maloletého Olivera z ústavnoprávneho hľadiska zjavne

neopodstatnená.

26. Nad rámec uvedeného ústavný súd upriamuje pozornosť na skutočnosť,

že predmetom konania, v ktorom krajský súd vydal napadnuté uznesenie, bol návrh

na zmenu osobnej starostlivosti z dôvodu zdravotných problémov maloletých detí, a preto

podstatná je tá skutočnosť, že sťažovateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti v miere

potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia. Konkrétne k sťažovateľom tvrdenej

podvýžive (ktorú sťažovateľ zjavne konzultoval s odborníkmi len telefonicky, pozn.)

krajský súd uviedol, že jediným vierohodným a akceptovateľným dôkazom na preukázanie

problémov s podvýživou maloletých detí by bola odborná lekárska správa, ktorú však

sťažovateľ do konania nepredložil. Sťažovateľ podvýživu identifikoval len na základe

použitia kalkulačiek na výpočet indexu telesnej hmotnosti (BMI) z verejne dostupných

zdrojov na internete, keď navyše použil zjavne kalkulačky určené na výpočet indexu

telesnej hmotnosti dospelého človeka, a nie dieťaťa (bod 15 napadnutého uznesenia, pozn.).

K námietke krivého rastu členkových a chrbtových kostí poukázal krajský súd

na skutočnosť, že z lekárskych správ predložených do konania sťažovateľom vyplýva,

že maloleté deti majú diagnostikované ploché nohy a ich zdravotný stav je plne

kompenzovaný zdravotníckymi pomôckami, a to ortopedickými vložkami. Zároveň nie je

preukázané, že matka nedodržiava odbornými lekármi doporučené rehabilitačné cvičenia

zamerané na korekciu ortopedických problémov maloletých detí.

27. Vzhľadom na uvedené pokiaľ krajský súd s prihliadnutím na skutočnosť,

že predmetom konania bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorého účelom

je rýchle a pružné riešenie situácie, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah všeobecného súdu,

nezistil dôvod bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, nemožno

jeho záver považovať za svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený a nevyplýva

z neho ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil

dôvody, pre ktoré sa stotožnil s názorom okresného súdu, že nebola osvedčená dôvodnosť

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.

28. Vo vzťahu k sťažovateľom predneseným námietkam o jeho „dôvodných

pochybnostiach“ o zákonnosti prideľovania jeho odvolaní krajskému súdu je nutné uviesť,

že sťažovateľ neuvádza v ústavnej sťažnosti také argumenty, ktoré by vnášali relevantné

pochybnosti ústavnoprávneho charakteru do procesu prideľovania jeho vecí krajskému

súdu. Sťažovateľ dôvodí výlučne tým, že jeho odvolania sú prideľované výlučne dvom

senátom krajského súdu, a to senátu 21 CoP a 24 CoP, a to napriek skutočnosti, že podľa

aktuálneho rozvrhu krajského súdu tam pôsobí 17 senátov CoP. Ústavný súd sa oboznámil

s rozvrhom práce krajského súdu na rok 2020 v znení jeho dodatku č. 3 z 26. júna 2020,

ktorý bol aktuálny v čase pridelenia odvolania sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

v tejto veci, a konštatuje, že zo 17 senátov CoP bola štrnástim z nich prideľovaná agenda

CoP v pomere 0, jednému senátu v pomere 1 a iba dvom senátom (21 CoP a 24 CoP) bola

prideľovaná pomerom 10. Ústavný súd preto považuje aj túto námietku sťažovateľa

za zjavne neopodstatnenú.

29. Vzhľadom na uvedené ústavný súd v časti týchto námietok odmietol ústavnú

sťažnosť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

30. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, ktorou poukazuje na skutočnosť,

že krajský súd vedome nevzal do úvahy znalecký posudok č. 22/2019, vypracovaný

znalkyňou z 12. novembra 2019, a teda nevzal do úvahy

skutočnosti uvedené v tomto znaleckom posudku, ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby opísal nielen skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom, ale uviedol

najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Iba strohé konštatovanie

bez ďalšieho nie je dostačujúcim odôvodnením, na základe ktorého by ústavný súd mohol

a mal preskúmať sťažovateľom tvrdené porušenie a dohovorom zaručených práv

(m. m. ).

31. Táto sťažovateľom v ústavnej sťažnosti uvedená argumentácia je vedená výlučne

vo všeobecnej rovine, čo nezodpovedá požiadavke v zmysle § 123 ods. 1 písm. d) zákona

o súde, v zmysle ktorého musí ústavná sťažnosť okrem iného obsahovať konkrétne

skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho

základných práv a slobôd. Uvedené zakladá dôvod aj na odmietnutie ústavnej sťažnosti

sťažovateľa podľa pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

32. K namietanému zásahu do ústavných princípov zakotvených v čl. 12 ods. 1 a 2

je potrebné uviesť, že sťažovateľ svoju diskrimináciu ako muža – otca namieta

v spojení alebo v nadväznosti na namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k porušeniu

základného práva podľa , je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k namietaným

zásahom do ústavného princípu rovnosti v právach podľa a 2 .

33. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto

časti podľa ako zjavne neopodstatnenú.

34. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody podľa ,

alebo ľudského práva alebo základnej slobody podľa kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. decembra 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu