Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 455/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd „postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského

súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. “ a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnou sťažnosťou podľa (ďalej len

„ústava“) doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

11. septembra 2019 sa , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhal vydania nálezu, ktorým

by ústavný súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd

podľa (ďalej len „“) a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe návrhu

žalobcu (ďalej len „žalobca“) okresný súd uznesením č. k. -81

z 25. februára 2019 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sťažovateľovi ako žalovanému

zakázal používať slovom alebo písmom na adresu žalobcu alebo v súvislosti s ním, a to

v komunikácii s akoukoľvek osobou či orgánom verejnej moci slová „podvod, člen

organizovanej skupiny, člen bytovej mafie, alebo synonymické výrazové prostriedky“

do právoplatného skončenia konania. Proti tomuto rozhodnutiu sa sťažovateľ odvolal.

Krajský súd uznesením sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil.

3. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že

postupom okresného súdu, ako aj postupom krajského súdu v označenom konaní došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces,

pričom „vyslovenie takéhoto nálezu má význam aj z preventívneho hľadiska, aby sa do

budúcna takáto situácia neopakovala“. K tomu odcitoval príslušné znenia článkov

a dohovoru a poukázal na podstatu týchto práv, odkazujúc na judikatúru ústavného súdu.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti žiada, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené boli.

Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1,

a právo na spravodlivý súdny proces podľa

ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

Košice v konaní vedenom pod sp. zn.: porušené boli.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je podanie podania vo forme ustanovenej § 40

, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených a , a a a ďalších

procesných podmienok vyplývajúcich z .

12. Podľa ak tento zákon na podanie nevyžaduje

osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

a podpis.

13. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

14. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

III.

16. Ako z citovaných ustanovení vyplýva, uplatnenie

právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych aj obsahových

náležitostí ústavnej sťažnosti.

17. Ústavný súd, vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti pri jej predbežnom

prerokovaní, zistil, že hoci bola koncipovaná sťažovateľom, ktorý je zároveň advokátom,

úplne v nej absentujú právne dôvody namietaného porušenia ním označených práv

postupom okresného súdu a krajského súdu, ktorých uvedenie je jednou z osobitných

náležitostí ústavnej sťažnosti podľa .

18. Odôvodnenie ústavnej sťažnosti (bod 3) obsahuje iba strohé konštatovanie

sťažovateľa, že bolo nariadené neodkladné opatrenie, proti ktorému podal odvolanie, ako aj

konštatovanie, že všeobecné súdy porušili ním označené práva, avšak bez toho, aby uviedol

akým spôsobom sa mali všeobecné súdy označeného zásahu do jeho práv dopustiť. Ústavnej

sťažnosti chýba ústavnoprávne relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec

pre ústavný prieskum napadnutého postupu (pravdepodobne aj rozhodnutí, pozn.)

okresného súdu a krajského súdu ( v spojení s ).

19. Ústavný súd po dôkladnom zvážení veci nevyzýval sťažovateľa na odstránenie

opísaného nedostatku podľa , pretože sťažovateľ ako

advokát je osoba znalá práva, a v zmysle

v spojení s sa považuje za schopného konať s náležitou

znalosťou veci spojenou s jeho odbornosťou, pričom ide o kľúčový nedostatok spočívajúci

v absencii odôvodnenia ústavnej sťažnosti ústavnoprávnou argumentáciou (teda nie „len“

o formálny nedostatok). Ústavný súd v rámci svojej judikatúry sťažovateľom opakovane

pripomína, že nedostatok právne relevantného odôvodnenia ústavnej sťažnosti má

vo vzťahu k namietaným porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody

významné procesné dôsledky, pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky

ústavný súd o návrhoch sťažovateľa uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr.

, , , ,

a iné).

20. Je základnou povinnosťou sťažovateľa, aby opísal nielen skutkový stav, z ktorého

vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom, ale uviedol

najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Iba strohé konštatovanie

bez ďalšieho nie je dostačujúcim odôvodnením, na základe ktorého by ústavný súd mohol

a mal preskúmať sťažovateľom tvrdené porušenie a dohovorom zaručené práva.

Uvedené platí o to viac v konkrétnej veci, keďže ak ide o vlastnú kauzu advokáta,

od ktorého sa očakáva, že pozná zmysel úkonov právnej služby a vykonáva ich tak, aby boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura

scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo.

21. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. c) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

22. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu

rozhodovať o návrhu sťažovateľa obsiahnutom v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu