Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 305/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, v mene ktorej koná advokát

a konateľ Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom pod sp. zn.

), a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra

2018 doručená ústavná sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že «Dĺžka celého

prebiehajúceho konania ako celku pred krajským súdom. sp. zn. -49 ako

správnym súdom od momentu podania správnej žaloby (28.10.2014) do dátumu podania

tejto sťažnosti (03.09.2018), takmer 4 roky, konkrétne 3 roky a 11 mesiacov (celkovo

47 mesiacov) nie je ničím ospravedlniteľná.

Opierajúc sa o štrasburskú judikatúru. sťažovateľ si dovoľuje výslovne požiadať

ústavný súd. aby preskúmal celú dĺžku konania pred správnym súdom. Inak povedané,

podľa štrasburskej judikatúry nie je dôležité, aktuálne, pred ktorým konkrétnym orgánom

verejnej moci sa daná vec nachádza, resp. koľko orgánov v danej veci konalo a koná.

rozhodujúca je jedine celková dĺžka prebiehajúceho konania, za ktorú v danom prípade

zodpovedá Slovenská republika ako právny štát. Ak by ústavný súd nepreskúmal celkovú

dĺžku konania pred správnym súdom, teda od momentu podania žaloby (28.10.2014)

až po súčasnosť, hoci o to sťažovateľ výslovne žiada, tento postup by nebol súladný

s kritériami dohovoru, pretože sťažovateľ by nemohol mať úžitok z „účinného prostriedku

nápravy“ v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“).

V takom prípade by podľa sťažovateľa došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 dohovoru

posudzovaného samostatne i v spojení s článkom 13 dohovoru (Rozhodnutie ESĽP vo veci

Hoholm proti Slovenskej republike, rozsudok z 13. januára 2015).

Pre upresnenie sťažovateľ dodáva, že v danej právnej veci podal sťažnosť datovanú

dňa 03.08.2016 na ústavný súd pre porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd uznesením zo dňa 03.08.2017, sp. zn. -12 rozhodol tak

že sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.».

3. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol, že «Od dátumu rozhodnutia

(03.08.2017) ústavného súdu uplynul 1 rok a 1 mesiac, za dobu ktorú podľa sťažovateľa

nastali nové právne relevantné skutočnosti potvrdzujúce porušenie sťažovateľových

namietaných základných práv.

Po prvé, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe

podanej kasačnej sťažnosti rozsudok krajského súdu zo dňa 28.09.2016, sp. zn.

-49 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Do dátumu podania

tejto sťažnosti na prieťahy v konaní krajský súd vo veci právoplatne nerozhodol a v danej

veci nenariadil termín pojednávania. Z danej súvislosti vyplýva, že vo veci sťažovateľa

v konaní pred krajským súdom nejde o právoplatne skončenú vec a preto podľa sťažovateľa

ústavný súd už nemôže prihliadnuť na to, že napadnuté konanie je v súčasnosti právoplatne

skončené, tak ako to urobil v uznesení sp. zn. -12.

Po druhé, ústavný súd v označenom uznesení uviedol, že postup krajského súdu

v napadnutom konaní nebol bez prieťahov, avšak zjavne sa nevyznačuje takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Podľa sťažovateľa

vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie a od uznesenia ústavného súdu uplynulo 1 rok a 1 mesiac

a vo veci dosiaľ krajský súd právoplatné nerozhodol, takéto konanie možno kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle a podľa č. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše

najvyšší súd ako kasačný súd sa stotožnil s kasačnými dôvodmi sťažovateľa, čo súčasne

potvrdzuje aj nesprávnu činnosť krajského súdu ako správneho súdu. Inak povedané,

to čo sťažovateľ signalizoval ústavnému súdu v prvej sťažnosti na prieťahy v konaní

a rovnako aj v konaní pred krajským súdom, bolo potvrdené najvyšším súdom.

V sťažovateľovom prípade nejde len o nečinnosť krajského súdu ako takú, ale dôvodom

zbytočných prieťahov v konaní je najmä nesprávna činnosť krajského súdu. Zbytočné

prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne

k odstráneniu právnej neistoty a rovnako aj nesprávnou činnosťou štátneho orgánu.

Ústavný súd v označenom náleze na strane 13 v bode 12 uviedol: „... Nad rámec

uvedeného ústavný súd konštatuje, že predmetná sťažnosť mohla byť odmietnutá aj pre

neprípustnosť...“ Napriek tomu, že ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní

neodmietol z dôvodu jeho neprípustnosti, v danej súvislosti poukázal na to, že sťažnosť nie

je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,

ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje, a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.».

4. Sťažovateľ napokon uviedol, že „Pre upresnenie sťažovateľ dodáva, že v danej

právnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

pretože podľa stabilnej štrasburskej judikatúry sťažnosť na prieťahy u predsedu súdu

sa nepovažuje za účinný opravný prostriedok. Aj preto sa sťažovateľ touto sťažnosťou

opakovane (už druhý krát) priamo obracia na ústavný súd.

Ďalej zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že prostriedok nápravy neprimeranej dĺžky

konania, ktorý nemá preventívny ani kompenzačný účinok, nie je treba vyčerpať (Puchstein

proti Rakúsku § 31). Prostriedok nápravy v oblasti neprimeranej dĺžky konania musí

fungovať bez zbytočných prieťahov a poskytovať zodpovedajúcu úroveň nápravy (Scordino

proti Taliansku (č. 1) [Veľký senát], § 195 a 204-207). Z uvedeného možno rezultovať,

že nemožno od sťažovateľa požadovať iba formalistické podania na prieťahy v konaní pred

správnym súdom, ktoré by mali predchádzať konaniu pred ústavným súdom. Preventívny

a kompenzačný účinok prichádza do úvahy iba v konaní pred ústavným súdom.“.

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66

Bratislava, sp. zn. -49 porušené bolo.

Krajskému súdu v Bratislave. Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, sp. zn.

-49 prikazuje v právnej veci sťažovateľa konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi za prieťahy v konaní priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5 000

Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je povinný Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10,

813 66 Bratislava, sp. zn. -49 vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu SK58

0200 0000 0039 9351 3153, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Bratislave,

Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, sp. zn. -49 povinný vyplatiť na účet jeho

právneho zástupcu SK58 0200 0000 0039 9351 3153, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom

je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom krajského súdu, ktorým malo

byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred

súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “ (m. m.

), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. , ).

12. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. , ,

), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa “ (napr. ).

13. Z ústavnej sťažnosti vrátane príloh k nej priložených a zo zistení ústavného súdu

vyplýva, že napadnuté konanie z pohľadu namietaných prieťahov bolo už predmetom

skúmania ústavným súdom, ktorý ústavnú sťažnosť sťažovateľa z 3. augusta 2016

uznesením sp. zn. z 3. augusta 2017 odmietol ako zjavne neopodstatnenú,

pretože prieťahy v ňom zistené zjavne nedosahovali takú intenzitu, v dôsledku ktorej

by mohlo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.

14. Krajský súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -49 z 28. septembra

2016, proti ktorému sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť a vec bola

predložená na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“). Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 1. marca 2018 rozsudok krajského

súdu z 28. septembra 2018 zrušil a vec vrátil krajskému súdu 15. marca 2018 na ďalšie

konanie.

15. Na základe pokynu predsedníčky senátu krajského súdu z 15. februára 2019 boli

vyžiadané podklady potrebné na rozhodnutie vo veci od Špecializovaného trestného súdu –

pracoviska Banská Bystrica. Po oboznámení sa s požadovanou dokumentáciou krajský súd

23. mája 2019 vyhlásil rozhodnutie vo veci, pričom zo zapožičaného súdneho spisu

krajského súdu je zrejmé, že rozsudok bol už aj v písomnej forme vypracovaný a doručený

účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že v čase rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti bolo už krajským súdom v merite veci opätovne rozhodnuté.

16. Na základe uvedeného a vyhodnotenia samotného priebehu napadnutého konania

ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu nebol síce optimálny ani dostatočne

efektívny, no na druhej strane, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku konania a všetky okolnosti

danej veci, ústavný súd dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom konaní v súhrne

nedosiahli takú intenzitu, žeby v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevysloví porušenie základného

práva zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu

buď nevyhovie (napr. ), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ). K takémuto záveru, hodnotiac všetky okolnosti

danej veci, dospel ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti.

18. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

19. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019