Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 343/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 27. februára

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako podanú zjavne

neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. júna 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“),

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a uznesením

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 27. februára

2019.

2. Z obsahu sťažnosti a najmä priloženého namietaného rozsudku krajského súdu

sp. zn. z 27. februára 2019 vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní

o zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 699 eur s príslušným úrokom

z omeškania proti Územnému bytovému družstvu Košice-Ťahanovce (ďalej len

,,žalovaný“).

O predmetnej žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 15. júna 2015 tak, že žalobcovi priznal sumu 849,50 eur s úrokom z omeškania počítaným

od dátumu doručenia žaloby žalovanému a v prevyšujúcej časti žalovaného nároku

s príslušenstvom žalobu zamietol. Odvolací krajský súd rozsudkom sp. zn.

zo 7. decembra 2016 odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti istiny s príslušenstvom potvrdil a v časti

nepriznaných úrokov z omeškania (úroky pripadajúce na dobu pred doručením žaloby

žalovanému) zrušil a vrátil späť na konanie okresnému súdu. Po tomto zrušujúcom

rozsudku krajského súdu a čiastočnom späťvzatí žaloby zostal sporným nárok na zaplatenie

úroku z omeškania z priznanej istiny vo výške 849, 50 eur od 18. februára 2002 do

doručenia žaloby žalovanému, t. j. 2. februára 2012. Okresný súd v poradí 2. rozsudkom sp.

zn. z 23. júna 2017 v časti konanie zastavil (žalobcovo čiastočné späťvzatie),

v časti o spornom nároku na úrok z omeškania žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

3. Z namietaného rozsudku krajského súdu tiež vyplýva, že okresný súd po vyhlásení

rozsudku uznesením sp. zn. z 5. septembra 2017, právoplatným 12. októbra

2017, pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil

ako žalobca VIA IUSTITIA, o. z., Hlavná 15, Košice, na návrh pôvodného žalobcu

z dôvodu, že tejto spoločnosti postúpil predmetnú pohľadávku voči

žalovanému a priložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Právnická osoba VIA IUSTITIA,

o. z., so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu súhlasila.

4. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 23. júna 2017 v časti

sporného nároku na úrok z omeškania a náhrady trov konania podal žalobca odvolanie.

Výrok o zastavení časti konania nebol odvolaním napadnutý. Odvolací súd namietaným

rozsudkom sp. zn. z 27. februára 2019 potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

5. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že v konaní predložil niekoľko písomností

preukazujúcich riadne uplatnenie si práva u dlžníka pri výzve na úhradu. Súd napriek jeho

žiadosti nevykonal vo veci dokazovanie, ktoré by do sporu „vnieslo pravdu a svetlo

poznania“. Zároveň sťažovateľ namieta, že „súd nadržal v konaní žalovanému a to bez

akýchkoľvek známok zdržanlivosti, a v konaní často deklaroval neochotu vykonávať svoje

právomoci nestranne a nezaujato“. Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domnieva, že

došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie, a zároveň namieta, že v konaní došlo k prieťahom, keďže žaloba bola podaná

v roku 2010 a právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia nastala 5. apríla 2019.

6. Z obsahu sťažnosti možno vyrozumieť, že sťažovateľ sa domáha toho, aby

ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2019,

ústavný súd zruší rozsudok krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2019 a vráti

mu vec na opätovné konanie.

Sťažovateľ sa tiež domáha, aby ústavný súd rozhodol, že jeho základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. porušené, a aby mu ústavný súd priznal primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 5 000 eur.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a) na

prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez

zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

13. Ako podstatu sťažnosti sťažovateľa možno označiť sťažovateľom namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 27. februára 2019, keďže súd nevykoval

sťažovateľom navrhované dôkazy a v konaní „nadržiaval“ žalovanému, teda nebol

nestranný a nezaujatý. Sťažovateľ tiež namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu vedenom pod

sp. zn. a v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. ,

a to z dôvodu, že žaloba bola podaná ešte v roku 2010 a právoplatnosť a vykonateľnosť

rozhodnutia nastala až 5. apríla 2019.

14. Ústavný súd zo sťažovateľom priloženého rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 27. februára 2019 zistil, že ako žalobca je v uvedenom konaní označená

právnická osoba, a to VIA IUSTITIA, o. z., Hlavná 15, Košice, IČO 42 409 306. Sťažovateľ

je v namietanom rozsudku označený ako zástupca tejto právnickej

osoby. Ako z namietaného rozsudku vyplýva, sťažovateľ bol

pôvodným žalobcom v uvedenom súdnom spore, avšak okresný súd uznesením sp. zn.

z 5. septembra 2017, ktorý sa stal právoplatným 12. októbra 2017, na návrh

samotného sťažovateľa pripustil, aby do konania na jeho miesto žalobcu vstúpila uvedená

právnická osoba VIA IUSTITIA, o. z., z dôvodu, že tejto spoločnosti postúpil predmetnú

pohľadávku voči žalovanému, čo sťažovateľ aj preukázal zmluvou o postúpení pohľadávky.

Z uvedeného vyplýva, že od 12. októbra 2017 bola stranou v konaní (účastníkom konania)

právnická osoba VIA IUSTITIA, o. z., nie sťažovateľ, a zároveň opak sťažovateľ

nepreukázal.

15. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je podaná niekým zjavne

neoprávneným. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou

sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. , ,

, ). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

namietaným postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť

vtedy, ak sťažovateľ nie je účastníkom (resp. stranou) napadnutého konania alebo aspoň

jeho relevantnej (namietanej) časti.

16. Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať

sa ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba

len v záujme ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. ,

). Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, pričom ak ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom,

to prichádza do úvahy v zásade len vtedy, ak sťažovateľ je účastníkom (stranou) súdneho

konania, v ktorom malo dôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv alebo slobôd

(m. m. , ).

17. Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej ústavný súd

poskytuje týmto právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom

uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu tohto práva ešte mohlo dochádzať alebo

porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. , , ,

, ).

18. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

v posudzovanej veci podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne legitimovaný na jej podanie,

a to ani vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

(keďže po 12. októbri 2017 už nebol stranou napadnutého konania, teda ani v čase, keď

krajský súd vydal napadnutý rozsudok), ako ani vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 5. júna 2019.

Po 12. októbri 2017, keď na miesto sťažovateľa vstúpil do konania nový žalobca, však

už nemohlo dochádzať ďalším postupom konajúceho súdu k porušovaniu tohto základného

práva sťažovateľa, keďže už nebol jeho účastníkom, a to napriek tomu, že konanie bolo

v celom rozsahu skončené až namietaným rozsudkom krajského súdu z 27. februára 2019,

ktorý nadobudol právoplatnosť 5. apríla 2019.

19. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ústavná sťažnosť

sťažovateľa je podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju z dôvodu podľa § 56 ods. 2

písm. e) odmietol.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2019