Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 251/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej, zo sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Menichom,

R. Viesta 5323/75, Martin, ktorou namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2018

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Menichom, R. Viesta 5323/75,

Martin, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol ako zákonný dedič účastníkom

napadnutého dedičského konania vedeného okresným súdom. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 3. marca 2016 potvrdil nadobudnutie dedičstva jednotlivým

dedičom. Sťažovateľ podal 19. júla 2016 proti tomuto uzneseniu odvolanie.

Sťažovateľ v sťažnosti popisuje priebeh napadnutého súdneho konania a v tejto

súvislosti okrem iného uvádza:

„Súdny komisár v danej veci nepostupoval súlade so zákonom - ustanovením § 200

a nasl. CMSP:

a) pri zisťovaní aktív a pasív dedičstva napriek upozorneniam sťažovateľa nevykonal

súpis majetku po poručiteľovi

b) nesprávne vyhodnotil daný skutkový a právny stav veci, osvojil si bez ďalšieho

právne stanovisko druhého zákonného dediča - sestry sťažovateľa tým, že uznal jej

jednostranné a nepreukázané tvrdenie, že hnuteľný majetok veľkej hodnoty / umelecké

obrazy a starožitnosti / po poručiteľovi jej patrí z titulu ústneho darovania poručiteľom - ku

ktorému nemá sťažovateľ prístup a s ktorým sestra sťažovateľa voľne disponuje a nakladá

c) nesprávne a v rozpore s ustanovením § 200, ods. 1) CMSP zistil hodnotu majetku

poručiteľa, a to nie k dátumu jeho úmrtia t. j. ku dňu 27. 10. 2011 ale až k 28. 2. 2012, kde

medzitým druhý dedič nakladal voľne s finančnými prostriedkami na účte poručiteľa

d) Okresný súd v Žiline vydal v predmetnom dedičskom konaní rozhodnutie -

Uznesenie čís. -94 zo dňa 31. 3. 2016 / pozn. doručené žalobcovi 14. 7. 2016 /

tj, 4 roky a päť mesiacov po smrti poručiteľa vrátane pochybení na ktoré poukazujeme

vyššie

Postup súdu v tejto veci sa v uvedenom období vyznačoval nesprávnosťou,

nečinnosťou, nesústredenosťou, ktorej dôsledkom boli nielen zbytočné prieťahy v konaní,

ale aj celková neprimeraná dĺžka celého konania.

Sťažovateľ sa touto sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 z Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd...

Právna a faktická zložitosť prejednávanej veci nie je zložitá, patrí k štandardnej

agende všeobecných súdov, takže ju súd mal skončiť do niekoľkých mesiacov. Prosté

plynutie času v trvaní niekoľkých rokov vedie k nenapraviteľným dôsledkom v právnom

a skutkovom postavení sťažovateľa.“

Na základe citovanej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jeho základných práv

podľa a a práva podľa dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní a priznal mu finančné zadosťučinenie v sume

20 000 €.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po podaní odvolania

sťažovateľom bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline 3. augusta 2017. Odvolací súd

uznesením sp. zn. z 30. augusta 2017 potvrdil odvolaním napadnuté

uznesenie okresného súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. októbra 2017, čím bolo

napadnuté konanie vedené okresným súdom právoplatne skončené.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je aj posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne

neopodstatnenú. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Predmetom predbežného prerokovania je sťažnosť sťažovateľa, ktorou primárne

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom predpokladom vyslovenia porušenia týchto práv je

v zmysle doterajšej judikatúry ústavného súdu trvajúce súdne konanie, v ktorom je

sťažovateľom označený orgán verejnej moci neodôvodnene nečinný alebo je jeho postup

neefektívny takým významným spôsobom, že to vytvára stav, ktorý je nezlučiteľný

s podstatou a obsahom základného práva podľa , resp. práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pripomína, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa si zároveň osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv neexistujú

zásadné odlišnosti (napr. , ), čo umožňuje preskúmať ich namietané

porušenie spoločne.

Ústavný súd pri posudzovaní sťažností, ktorými sťažovatelia namietajú porušenie

svojho základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej ústavný súd poskytuje týmto

právam ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť pred ústavným súdom uplatnená v čase, keď

k namietanému porušeniu tohto práva ešte mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte

mohlo trvať (m. m. , , , ). Ak v čase,

keď sťažnosť bola ústavnému súdu doručená, už nemôže dochádzať k porušovaniu

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa zákona

o ústavnom súde (napr. ).

Aplikujúc svoju ustálenú judikatúru, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ podal

sťažnosť, ktorou namieta postup okresného súdu v napadnutom konaní (16. marca 2018,

pozn.) v čase, keď už okresný súd v tomto konaní právoplatne rozhodol (16. októbra 2017,

pozn.) a napadnuté konanie bolo skončené.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že v posudzovanej veci v čase

doručenia sťažnosti už okresný súd nemohol porušovať základné právo sťažovateľa

podľa a ani jeho právo podľa dohovoru, a preto

pri predbežnom prerokovaní jeho sťažnosti odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní

Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

, a to z tých istých dôvodov, ako namieta porušenie svojho základného

práva podľa , resp. práva podľa dohovoru. V nadväznosti

na túto skutočnosť ústavný súd pripomína, že primeraná celková dĺžka, rýchlosť a plynulosť

súdneho konania sú obsahom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , a nie základného práva podľa .

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej

opakovane pripomína, že prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu

, pokiaľ namietané porušenie tohto základného práva (základného práva

garantovaného ) nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie

konkrétne okolnosti posudzovaného prípadu (najmä predmet konania, teda čo je

pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (napr.

).

V posudzovanom prípade sťažovateľom namietané nedostatky v postupe okresného

súdu v napadnutom konaní zjavne nedosahujú takú intenzitu, že by sa dalo uvažovať

o odmietnutí spravodlivosti. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti pri predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie

porušenia práva alebo slobody ( prvá veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2018