Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 214/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, sudcu Miroslava Duriša a sudcu

Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátskou

kanceláriou PIHORŇA & PARTNERS s. r. o., Hrnčiarska 29, Košice, v mene ktorej koná

advokát a konateľ Mgr. Peter Pihorňa, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-

okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)

na účet jeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie PIHORŇA & PARTNERS s. r. o.,

Hrnčiarska 29, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

uznesením č. k. -26 zo 4. júna 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , , (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Sťažovateľ sa stal vydražiteľom nehnuteľností zapísaných na

Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor pre okres Košice - okolie, obec

Blažice, katastrálne územie Blažice, a to:

Pozemky, parcely registra C:

- Parcela s parcelným číslom , druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria,

- Parcela s parcelným číslom , druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria.

Stavby:

- So súpisným číslom , popis stavby d: dom, postavenej na parcele registra „C“

o výmere

Spolu s príslušenstvom, ktoré nie je zapísané na Liste vlastníctva, alebo sa na list

vlastníctva nezapisuje.

Dražba bola vyhlásená na základe návrhu navrhovateľa dražby

, ktorá

je zapísaní v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: sa,

Dražobníkom nehnuteľností bola obchodná spoločnosť ,

so sídlom , , zapísaná v Obchodnom

registri Okresného súdu Bratislava I.

Dražba prebehla dňa 18.04.2012 o 12.00 hod na Miestnom úrade Košice - Staré

Mesto, Hviezdoslavova 7,040 01 Košice - Staré Mesto, pričom o tejto dražbe bola spísaná

Notárska zápisnica notárkou N 1181/2012, Nz. 13495/2012

a NCRIs 13848/2012. Na základe tejto notárskej zápisnice bol sťažovateľ zapísaný

ako vlastník nehnuteľnosti Rozhodnutím zo dňa 25.04.2012.»

3. Ďalej sťažovateľ uviedol: „Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

sťažovateľ vyzval bývalých vlastníkov nehnuteľnosti ako aj osoby užívajúce nehnuteľnosť

o jej vypratanie, pričom nehnuteľnosť nebola vyprataná. Vzhľadom ku skutočnosti,

že obyvatelia nehnuteľnosti túto nevypratali, bol sťažovateľ nútený na podanie návrhu

na vydanie rozkazu na vypratanie nehnuteľnosti, kde zároveň sťažovateľ aj požiadal

o oslobodenie o platenie súdnych poplatkov, pričom oslobodenie mu nebolo priznané.

Následne sťažovateľ 15.11.2012 zaplatil súdny poplatok a následne 12.12.2012

oznámil Okresnému súdu Košice - okolie svoj súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia

pojednávania. Následným podaním zo dňa sťažovateľ urgoval Okresný súd.

Po urgencii sťažovateľa súd začal vykonávať úkony smerujúce k postupu v konaní,

pričom dňa 04.06.2013 vykonal úkon, a to vydanie uznesenia o ustanovení opatrovníka

pre žalovaného v 2/ rade, č. k. - 39 a zaslal vyjadrenie žalovaného v 1/ rade

žalobcovi. Po tomto úkone Okresný súd nevykonal žiaden ďalší úkon až do dňa 11.04.2016,

kedy zrušil svoje predchádzajúce uznesenie č. k. - 39 a vydal nové uznesenie

č. k. , kde ustanovil nového opatrovníka na zastupovanie žalovaného

v 2/ rade. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že Okresný súd v Konaní nevykonal viac ako

34 mesiacov žiaden úkon, čo sťažovateľ považuje za neprijateľné.

Následne trvalo Okresnému súdu takmer ďalšie dva roky, t. j. 23 mesiacov, kým bolo

vytýčené pojednávanie vo veci na deň 17.04.2018 o 11.04.2018.“

4. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ

navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné práva podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochranne ľudských práva a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie

v konaní vedenom porušené boli.

2. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.400,- EUR,

ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50,- EUR

(slovom tristodeväťdesiat eur päťdesiat eurocentov), ktorú je Okresný súd Košice - okolie

povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupca PIHORŇA & PARTNERS s.r.o.,

Advokátska kancelária do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa

5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 17. apríla 2019, v ktorom

predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:

„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. bola

zistená krátkodobá nečinnosť súdu ale aj dlhšie obdobie, kde súd nekonal vôbec a to

v období od 5.6.2013, kedy súd vyjadrenie žalovaného k žalobe doručoval právnemu

zástupcovi žalobcu až do 11.4.2016, kedy súd uznesením rozhodol o zrušení a ustanovení

nového opatrovníka pre žalovaného v 2. rade a zároveň v októbri 2016 poučenia

o procesných právach a povinnostiach doručoval stranám sporu podľa Civilného sporového

poriadku. Nečinnosť súdu bola zistená aj v období od novembra 2016 kedy bola súdu

doručená závada v doručení súdnej písomností a táto bola opätovne doručovaná

žalovanému v 2. rade prostredníctvom Obecného úradu Blažice v máji 2017.

Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd neeviduje sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

vo vyššie uvedenom súdnom konám podanú v zmysle ust. a nasl.

Z. z. o súdoch.

Z dôvodu rovnomerného pracovného zaťaženia sudcov tunajšieho súdu bola vec dňa

1.3.2019 pridelená na ďalšie konanie a rozhodovanie sudcovi ,

ktorý vo veci začal konať.“

6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k ústavnej sťažnosti bol aj tento priebeh

doteraz vykonaných procesných úkonov napadnutého konania:

„3.8.2012 - právny zástupca žalobcu vyzvaný na vyplnenie Tlačiva pre dokladovanie

pomerov účastníka konania ( na základe žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov);

30.8.2012 - súdu doručené vyplnené tlačivo o pomeroch účastníka konania;

27.9.2012 - uznesením súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov;

18.10.2012 - žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku;

15.11.2012 - súdny poplatok za návrh na začatie konania zaplatený;

29.11.2012 - poučenia o procesných právach a povinnostiach odoslané stranám

sporu;

6.12.2012 - súdu doručené závady v doručení adresované žalovaným v 1. a 2. rade

(adresát neznámy);

12.12.2012 - podanie PZ žalobcu - súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia

pojednávania;

27.2.2013 - podanie PZ žalobcu - urgencia o pokračovanie v konaní;

28.2.2013 - nedoručené písomnosti súdu doručované prostredníctvom Obvodného

oddelenia PZ Bohdanovce žalovaným v 1. a 2. rade; prešetrovaný pobyt žalovaných

v 1. a 2. rade prostredníctvom Obecného úradu Blažice;

21.3.2013 - súdu doručená odpoveď z Obecného úradu Blažice a OO PZ

Bohdanovce (žalovanému v 1. rade doručené písomnosti súdu, žalovaný v 2. rade neznámy-

nedoručené);

2.4.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe;

4.6.2013 - súd uznesením ustanovil pre žalovaného v 2. rade opatrovníka;

5.6.2013 - vyjadrenie žalovaného k žalobe odoslané PZ žalobcu;

11.4.2016 - súd uznesením zrušil uznesenie zo dňa 4.6.2013 a zároveň ustanovil

nového opatrovníka pre žalovaného v 2. rade;

26.10.2016 - pripojený spis bol vylúčený zo spisu;

27.10.2016 - poučenia o procesných právach a povinnostiach odoslané stranám

sporu, žalovaným aj uznesenie na vyjadrenie sa k žalobe ( podľa );

14.11.2016 - súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho zastupovania

pre žalobcu novým právny zástupcom;

24.11.2016 - súdu doručená závada v doručení pre žalovaného v 2. rade ( zásielka

neprevzatá v odbernej lehote);

12.5.2017 - nedoručená zásielka súdu žalovanému v 2. rade doručovaná

prostredníctvom Obecného úradu Blažice;

22.5.2017 - súdu doručená odpoveď Obecného úradu Blažice - nedoručenie zásielky

súdu žalovanému v 2. rade (zdržiava sa v ČR);

19.6.2017 - žiadosť odoslaná Obvodnému súdu pre Prahu 7 o prešetrenie pobytu

v Českej republike;

14.7.2017 - Odpoveď Obvodného súdu pre Prahu 7;

27.7.2017 - zásielka súdu odoslaná žalovanému v 2. rade na adresu do ČR - podľa

oznámenia Obvodného súdu pre Prahu 7;

22.8.2017 - súdu doručená závada v doručení písomností pre žalovaného v 2. rade

(nevyžádano);

18.12.2017 - písomnosti súdu doručované žalovanému v 2. rade vyvesením

na úradnej tabuli súdu;

22.1.2018 - oznámenie o podanej žalobe zvesené z úradnej tabule súdu;

28.3.2018 - vytýčený termín pojednávania na 17.4.2018;

17.4.2018 - pojednávanie, odročené na neurčito, s tým, že PZ žalobcu predloží súdu

svoje vyjadrenie a potrebný počet žalôb, ak dôjde k rozšíreniu žalobného návrhu a žalovaný

v 1. rade predloží plnú moc na zastupovanie právnym zástupcom;

9.5.2018 - súdu doručené podanie PZ žalobcu bez príloh;

15.5.2018 - súdu doručená žiadosť žalovaného v 1. rade o odročenie pojednávania;

26.6.2018 - PZ žalobcu vyzvaný na zaslanie vyjadrenia, resp. návrhu na rozšírenie

okruhu pasívne legitimovaných účastníkov;

9.7.2018 - súdu doručené PZ žalobu doplnenie žaloby;

15.8.2018 - PZ žalobcu vyzvaný na oznámenie dátumov narodení žalovaných

(na základe jeho doplnenia žaloby);

27.8.2018 - súdu doručené vyjadrenie PZ žalobcu - žiadosť o vyžiadanie osobných

údajov žalovaných súdom;

15.11.2018 - žiadosť o poskytnutie údajov prostredníctvom Obecného úradu Blažice;

28.1.2019 - súdu doručená odpoveď z Obecného úradu Blažice;

1.3.2019 - spis bol z dôvodu dodržania zásady rovnomerného zaťaženia sudcov

na tunajšom súde, na základe Dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2019 pod č. 1SprR/5/19,

pridelený do senátu 20C sudcovi ;

4.4.2019 - PZ žalobcu odoslané oznámenie o zmene zákonného sudcu; Obecnému

úradu Blažice odoslaná žiadosť o poskytnutie informácií ohľadom žalovaných (či došlo

k nejakej zmene).“

Okresný súd prípisom z 20. júna 2019 opísal ďalší priebeh napadnutého konania,

ktorý bol takýto:

„3.5.2019 - súdu bola doručená odpoveď obecného úradu, na základe žiadosti

zo dňa 4.4.2019;

20.5.2019 - súd rozhodol uznesením o pripustení do konania ďalších žalovaných

a zároveň rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu;

22.5.2019 - poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou

na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu a doplneniu k žalobe doručované žalovaným;

31.5.2019 - súdu doručená žiadosť žalovaných o odklad vyjadrenia sa k uzneseniu

na dobu 90 kalendárnych dní. Spis je toho času na lehote.“

7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko

v podaní z 10. júla 2019, v ktorom okrem iného uviedol:

«Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť prípadu je potrebné uviesť, že ako to

vychádza zo spisového materiálu, je predmetom namietaného konanie rozhodnutie

o vlastníckom práve, resp. rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti, aby mohol sťažovateľ

nerušene využívať svoje vlastnícke práva. Pričom sťažovateľ je v procesnom postavení

žalobcu, čo nasvedčuje tomu, že má na predmetnom konaní a na vyriešení danej otázky

naliehavý právny záujem. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol v roku 2012,

a to príklepom licitátora. Zastávame názor, že nejde o zložitú právnu otázku, aj vzhľadom

na všetky podklady, ktoré boli už pri žalobe pripojené ako prílohy a ktorými preukázal

vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. K podaniu žaloby na okresný súd došlo

12.07.2012, čo v súčasnosti predstavuje sedem rokov od podania žaloby, vzhľadom

na predmetnú skutočnosť, že za sedem rokov v danej veci prebehlo vo veci iba jedno

pojednávanie, pričom merito veci nebolo vôbec prejednávané a vec nebola skončená, máme

za to, že ide o neprimerane dlhú dobu na prejednanie veci, ktorá svojou podstatou vôbec nie

je zložitá.

Samotné konanie sťažovateľa v konaní žiadnym spôsobom neprispelo k prieťahom

v konaní. V konaní niekoľkokrát podával Urgenciu, a to po prvýkrát už dňa 27.02.2013,

vzhľadom na to, že od podania žaloby ubehlo 8 mesiacov a v konaní nebol vytýčený

ani termín pojednávania. Je pravdou, že v konaní sťažovateľ nepodal sťažnosť v súlade

so o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V predmetnej veci poukazujeme na judikatúru ESĽP, v ktorej už niekoľkokrát poukázal

na to, že sťažnosť predsedovi súdu nie je účinným a efektívnym prostriedkom nápravy,

a to vo veci Tibor Ivan proti Slovenskej republike, v ktorom celkové konanie na prvom

stupni trvalo 4 roky a 4 mesiace a v danej veci súd rozhodol, že ide o neprimeranú dĺžku

konania, vzhľadom na celkovú dĺžku konania. Rovnako ako vo veci Ištván a Ištvánova proti

Slovenskej republike a Grešáková proti Slovenskej republike z roku 2016.

Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje prieťahy v konaní je aj samotné vyjadrenie

okresného súdu, ktorý priznal prieťahy v konaní a ktoré nijako neodôvodnil, a to za obdobie

od 05.06.2013 až do 11.04.2016 a následne obdobie 11.2016 až 05.2017. Je na mieste však

poukázať aj na postup okresného súdu od mája 2017, ktorý v predmetnom spore

považujeme nie vždy za efektívny a sústredený a bol poznačený aj krátkodobými obdobiami

nečinnosti. Za takéto konanie považujeme konanie súdu od mája 2017 až po január 2018

a predovšetkým Výzva súdu zo dňa 15.08.2018, kedy súd vyzval sťažovateľa, aby doručil

súdu dátumy narodenia žalovaných ako aj určilo zákonných zástupcov maloletých, pričom

ide o osobné údaje a žalobca sa ich nemá odkiaľ dozvedieť a rovnako ani na požiadanie

príslušného orgánu mu nebudú vydané. Tieto údaje je oprávnený od príslušných orgánov

vyžadovať súd a nie sťažovateľ, od predmetného podania súd neurobil žiaden ďalší úkon

až do zmeny zákonného sudcu. V tejto súvislosti poukazujeme na doterajšiu rozhodovaciu

prax ústavného súdu, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v konaní nemusí dochádzať len

nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu

právnej neistoty účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej

sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“

(, , ).»

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

14. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho

konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných

záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo

na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť

odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu

v primeranej dobe (, ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (obdobne , ).

16. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom,

že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

IV. 1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

17. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 11. apríla 2019 a prípise z 20. júna 2019, ktoré

ústavný súd považuje za preukázané.

IV. 2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu

18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

(ďalej aj „“) a .

20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117

ods. 1 , podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia

oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi

deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v a , podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného

sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa )

a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení

, a Správneho súdneho

poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy

týchto poriadkov.

22. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z ‒ opredbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

23. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej

lehote uvedených v bode 16 odôvodnenia tohto nálezu ústavný súd otázku existencie

zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,

a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci

jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania a postup

okresného súdu.

24. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že vlastnícke spory tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto

prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je

právne ani skutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti

za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných

prieťahov.

25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.

26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.

Doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov od jeho začatia) ústavný súd

v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.

Okrem toho ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom priebehu napadnutého

konania vykonával iba jednoduché procesné úkony ako doručovanie písomností účastníkom

konania a zisťovanie ich trvalých bydlísk, resp. miest ich trvalého pobytu, teda dosiaľ

nerozhodoval o merite veci.

27. Na zložitosť napadnutého konania nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu

vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti, na druhej strane však uviedla obdobia úplnej nečinnosti

okresného súdu.

28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

29. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu

v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

(bod 2 výroku nálezu), a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ.

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

32. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

33. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo

slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo

uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia

sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 400 €

z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu

vyvolanú nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona

o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

VI.

Trovy konania

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.

39. Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 predstavuje spolu

s režijným paušálom (2 x 9,21 €) sumu 325,42 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom

dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia

o registrácii pre DPH)], preto bola uvedená suma zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 390,50 €.

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

ods. 1 ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2019