Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 214/2019
PDF · 286.65 KB
No categories available
I. ÚS 214/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. septembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, sudcu Miroslava Duriša a sudcu
Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátskou
kanceláriou PIHORŇA & PARTNERS s. r. o., Hrnčiarska 29, Košice, v mene ktorej koná
advokát a konateľ Mgr. Peter Pihorňa, vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-
okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 115/2012 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 115/2012 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 11 C 115/2012 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť trovy
konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)
na účet jeho právnej zástupkyne advokátskej kancelárie PIHORŇA & PARTNERS s. r. o.,
Hrnčiarska 29, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
uznesením č. k. I. ÚS 214/2019-26 zo 4. júna 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť , , (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C 115/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:
«Sťažovateľ sa stal vydražiteľom nehnuteľností zapísaných na
Okresným úradom Košice - okolie, katastrálny odbor pre okres Košice - okolie, obec
Blažice, katastrálne územie Blažice, a to:
Pozemky, parcely registra C:
- Parcela s parcelným číslom , druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria,
- Parcela s parcelným číslom , druh pozemku zastavané plochy
a nádvoria.
Stavby:
- So súpisným číslom , popis stavby d: dom, postavenej na parcele registra „C“
o výmere
Spolu s príslušenstvom, ktoré nie je zapísané na Liste vlastníctva, alebo sa na list
vlastníctva nezapisuje.
Dražba bola vyhlásená na základe návrhu navrhovateľa dražby
, ktorá
je zapísaní v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: sa,
Dražobníkom nehnuteľností bola obchodná spoločnosť ,
so sídlom , , zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I.
Dražba prebehla dňa 18.04.2012 o 12.00 hod na Miestnom úrade Košice - Staré
Mesto, Hviezdoslavova 7,040 01 Košice - Staré Mesto, pričom o tejto dražbe bola spísaná
Notárska zápisnica notárkou N 1181/2012, Nz. 13495/2012
a NCRIs 13848/2012. Na základe tejto notárskej zápisnice bol sťažovateľ zapísaný
ako vlastník nehnuteľnosti Rozhodnutím P 356/12 zo dňa 25.04.2012.»
3. Ďalej sťažovateľ uviedol: „Po nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
sťažovateľ vyzval bývalých vlastníkov nehnuteľnosti ako aj osoby užívajúce nehnuteľnosť
o jej vypratanie, pričom nehnuteľnosť nebola vyprataná. Vzhľadom ku skutočnosti,
že obyvatelia nehnuteľnosti túto nevypratali, bol sťažovateľ nútený na podanie návrhu
na vydanie rozkazu na vypratanie nehnuteľnosti, kde zároveň sťažovateľ aj požiadal
o oslobodenie o platenie súdnych poplatkov, pričom oslobodenie mu nebolo priznané.
Následne sťažovateľ 15.11.2012 zaplatil súdny poplatok a následne 12.12.2012
oznámil Okresnému súdu Košice - okolie svoj súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia
pojednávania. Následným podaním zo dňa sťažovateľ urgoval Okresný súd.
Po urgencii sťažovateľa súd začal vykonávať úkony smerujúce k postupu v konaní,
pričom dňa 04.06.2013 vykonal úkon, a to vydanie uznesenia o ustanovení opatrovníka
pre žalovaného v 2/ rade, č. k. 11C/115/2012 - 39 a zaslal vyjadrenie žalovaného v 1/ rade
žalobcovi. Po tomto úkone Okresný súd nevykonal žiaden ďalší úkon až do dňa 11.04.2016,
kedy zrušil svoje predchádzajúce uznesenie č. k. 11c/115/2012 - 39 a vydal nové uznesenie
č. k. 11C/115/2012, kde ustanovil nového opatrovníka na zastupovanie žalovaného
v 2/ rade. Z obsahu spisu je teda zrejmé, že Okresný súd v Konaní nevykonal viac ako
34 mesiacov žiaden úkon, čo sťažovateľ považuje za neprijateľné.
Následne trvalo Okresnému súdu takmer ďalšie dva roky, t. j. 23 mesiacov, kým bolo
vytýčené pojednávanie vo veci na deň 17.04.2018 o 11.04.2018.“
4. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ
navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochranne ľudských práva a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice - okolie
v konaní vedenom 11C/115/2012 porušené boli.
2. Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
11 C/115/2012 konať bez zbytočných prieťahov.
3. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.400,- EUR,
ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 390,50,- EUR
(slovom tristodeväťdesiat eur päťdesiat eurocentov), ktorú je Okresný súd Košice - okolie
povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupca PIHORŇA & PARTNERS s.r.o.,
Advokátska kancelária do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa
5. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti prípisom
sp. zn. 1 SprV 149/2019 doručeným ústavnému súdu 17. apríla 2019, v ktorom
predsedníčka okresného súdu okrem iného uviedla:
„Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov v konaní sp. zn. 11C/115/2012 bola
zistená krátkodobá nečinnosť súdu ale aj dlhšie obdobie, kde súd nekonal vôbec a to
v období od 5.6.2013, kedy súd vyjadrenie žalovaného k žalobe doručoval právnemu
zástupcovi žalobcu až do 11.4.2016, kedy súd uznesením rozhodol o zrušení a ustanovení
nového opatrovníka pre žalovaného v 2. rade a zároveň v októbri 2016 poučenia
o procesných právach a povinnostiach doručoval stranám sporu podľa Civilného sporového
poriadku. Nečinnosť súdu bola zistená aj v období od novembra 2016 kedy bola súdu
doručená závada v doručení súdnej písomností a táto bola opätovne doručovaná
žalovanému v 2. rade prostredníctvom Obecného úradu Blažice v máji 2017.
Zároveň Vám oznamujem, že tunajší súd neeviduje sťažnosť sťažovateľky na prieťahy
vo vyššie uvedenom súdnom konám podanú v zmysle ust. § 62 a nasl. zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch.
Z dôvodu rovnomerného pracovného zaťaženia sudcov tunajšieho súdu bola vec dňa
1.3.2019 pridelená na ďalšie konanie a rozhodovanie sudcovi ,
ktorý vo veci začal konať.“
6. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k ústavnej sťažnosti bol aj tento priebeh
doteraz vykonaných procesných úkonov napadnutého konania:
„3.8.2012 - právny zástupca žalobcu vyzvaný na vyplnenie Tlačiva pre dokladovanie
pomerov účastníka konania ( na základe žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov);
30.8.2012 - súdu doručené vyplnené tlačivo o pomeroch účastníka konania;
27.9.2012 - uznesením súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov;
18.10.2012 - žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku;
15.11.2012 - súdny poplatok za návrh na začatie konania zaplatený;
29.11.2012 - poučenia o procesných právach a povinnostiach odoslané stranám
sporu;
6.12.2012 - súdu doručené závady v doručení adresované žalovaným v 1. a 2. rade
(adresát neznámy);
12.12.2012 - podanie PZ žalobcu - súhlas s rozhodnutím o veci bez nariadenia
pojednávania;
27.2.2013 - podanie PZ žalobcu - urgencia o pokračovanie v konaní;
28.2.2013 - nedoručené písomnosti súdu doručované prostredníctvom Obvodného
oddelenia PZ Bohdanovce žalovaným v 1. a 2. rade; prešetrovaný pobyt žalovaných
v 1. a 2. rade prostredníctvom Obecného úradu Blažice;
21.3.2013 - súdu doručená odpoveď z Obecného úradu Blažice a OO PZ
Bohdanovce (žalovanému v 1. rade doručené písomnosti súdu, žalovaný v 2. rade neznámy-
nedoručené);
2.4.2013 - súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe;
4.6.2013 - súd uznesením ustanovil pre žalovaného v 2. rade opatrovníka;
5.6.2013 - vyjadrenie žalovaného k žalobe odoslané PZ žalobcu;
11.4.2016 - súd uznesením zrušil uznesenie zo dňa 4.6.2013 a zároveň ustanovil
nového opatrovníka pre žalovaného v 2. rade;
26.10.2016 - pripojený spis 11C/83/2012 bol vylúčený zo spisu;
27.10.2016 - poučenia o procesných právach a povinnostiach odoslané stranám
sporu, žalovaným aj uznesenie na vyjadrenie sa k žalobe ( podľa CSP);
14.11.2016 - súdu doručené oznámenie o prevzatí právneho zastupovania
pre žalobcu novým právny zástupcom;
24.11.2016 - súdu doručená závada v doručení pre žalovaného v 2. rade ( zásielka
neprevzatá v odbernej lehote);
12.5.2017 - nedoručená zásielka súdu žalovanému v 2. rade doručovaná
prostredníctvom Obecného úradu Blažice;
22.5.2017 - súdu doručená odpoveď Obecného úradu Blažice - nedoručenie zásielky
súdu žalovanému v 2. rade (zdržiava sa v ČR);
19.6.2017 - žiadosť odoslaná Obvodnému súdu pre Prahu 7 o prešetrenie pobytu
v Českej republike;
14.7.2017 - Odpoveď Obvodného súdu pre Prahu 7;
27.7.2017 - zásielka súdu odoslaná žalovanému v 2. rade na adresu do ČR - podľa
oznámenia Obvodného súdu pre Prahu 7;
22.8.2017 - súdu doručená závada v doručení písomností pre žalovaného v 2. rade
(nevyžádano);
18.12.2017 - písomnosti súdu doručované žalovanému v 2. rade vyvesením
na úradnej tabuli súdu;
22.1.2018 - oznámenie o podanej žalobe zvesené z úradnej tabule súdu;
28.3.2018 - vytýčený termín pojednávania na 17.4.2018;
17.4.2018 - pojednávanie, odročené na neurčito, s tým, že PZ žalobcu predloží súdu
svoje vyjadrenie a potrebný počet žalôb, ak dôjde k rozšíreniu žalobného návrhu a žalovaný
v 1. rade predloží plnú moc na zastupovanie právnym zástupcom;
9.5.2018 - súdu doručené podanie PZ žalobcu bez príloh;
15.5.2018 - súdu doručená žiadosť žalovaného v 1. rade o odročenie pojednávania;
26.6.2018 - PZ žalobcu vyzvaný na zaslanie vyjadrenia, resp. návrhu na rozšírenie
okruhu pasívne legitimovaných účastníkov;
9.7.2018 - súdu doručené PZ žalobu doplnenie žaloby;
15.8.2018 - PZ žalobcu vyzvaný na oznámenie dátumov narodení žalovaných
(na základe jeho doplnenia žaloby);
27.8.2018 - súdu doručené vyjadrenie PZ žalobcu - žiadosť o vyžiadanie osobných
údajov žalovaných súdom;
15.11.2018 - žiadosť o poskytnutie údajov prostredníctvom Obecného úradu Blažice;
28.1.2019 - súdu doručená odpoveď z Obecného úradu Blažice;
1.3.2019 - spis bol z dôvodu dodržania zásady rovnomerného zaťaženia sudcov
na tunajšom súde, na základe Dodatku č. 1 k rozvrhu práce na rok 2019 pod č. 1SprR/5/19,
pridelený do senátu 20C sudcovi ;
4.4.2019 - PZ žalobcu odoslané oznámenie o zmene zákonného sudcu; Obecnému
úradu Blažice odoslaná žiadosť o poskytnutie informácií ohľadom žalovaných (či došlo
k nejakej zmene).“
Okresný súd prípisom z 20. júna 2019 opísal ďalší priebeh napadnutého konania,
ktorý bol takýto:
„3.5.2019 - súdu bola doručená odpoveď obecného úradu, na základe žiadosti
zo dňa 4.4.2019;
20.5.2019 - súd rozhodol uznesením o pripustení do konania ďalších žalovaných
a zároveň rozhodol o pripustení zmeny žalobného návrhu;
22.5.2019 - poučenia o procesných právach a povinnostiach spolu s výzvou
na vyjadrenie sa k žalobnému návrhu a doplneniu k žalobe doručované žalovaným;
31.5.2019 - súdu doručená žiadosť žalovaných o odklad vyjadrenia sa k uzneseniu
na dobu 90 kalendárnych dní. Spis je toho času na lehote.“
7. K vyjadreniu okresného súdu k sťažnosti sťažovateľ zaujal svoje stanovisko
v podaní z 10. júla 2019, v ktorom okrem iného uviedol:
«Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť prípadu je potrebné uviesť, že ako to
vychádza zo spisového materiálu, je predmetom namietaného konanie rozhodnutie
o vlastníckom práve, resp. rozhodnutie o vyprataní nehnuteľnosti, aby mohol sťažovateľ
nerušene využívať svoje vlastnícke práva. Pričom sťažovateľ je v procesnom postavení
žalobcu, čo nasvedčuje tomu, že má na predmetnom konaní a na vyriešení danej otázky
naliehavý právny záujem. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol v roku 2012,
a to príklepom licitátora. Zastávame názor, že nejde o zložitú právnu otázku, aj vzhľadom
na všetky podklady, ktoré boli už pri žalobe pripojené ako prílohy a ktorými preukázal
vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. K podaniu žaloby na okresný súd došlo
12.07.2012, čo v súčasnosti predstavuje sedem rokov od podania žaloby, vzhľadom
na predmetnú skutočnosť, že za sedem rokov v danej veci prebehlo vo veci iba jedno
pojednávanie, pričom merito veci nebolo vôbec prejednávané a vec nebola skončená, máme
za to, že ide o neprimerane dlhú dobu na prejednanie veci, ktorá svojou podstatou vôbec nie
je zložitá.
Samotné konanie sťažovateľa v konaní žiadnym spôsobom neprispelo k prieťahom
v konaní. V konaní niekoľkokrát podával Urgenciu, a to po prvýkrát už dňa 27.02.2013,
vzhľadom na to, že od podania žaloby ubehlo 8 mesiacov a v konaní nebol vytýčený
ani termín pojednávania. Je pravdou, že v konaní sťažovateľ nepodal sťažnosť v súlade
so zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V predmetnej veci poukazujeme na judikatúru ESĽP, v ktorej už niekoľkokrát poukázal
na to, že sťažnosť predsedovi súdu nie je účinným a efektívnym prostriedkom nápravy,
a to vo veci Tibor Ivan proti Slovenskej republike, v ktorom celkové konanie na prvom
stupni trvalo 4 roky a 4 mesiace a v danej veci súd rozhodol, že ide o neprimeranú dĺžku
konania, vzhľadom na celkovú dĺžku konania. Rovnako ako vo veci Ištván a Ištvánova proti
Slovenskej republike a Grešáková proti Slovenskej republike z roku 2016.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje prieťahy v konaní je aj samotné vyjadrenie
okresného súdu, ktorý priznal prieťahy v konaní a ktoré nijako neodôvodnil, a to za obdobie
od 05.06.2013 až do 11.04.2016 a následne obdobie 11.2016 až 05.2017. Je na mieste však
poukázať aj na postup okresného súdu od mája 2017, ktorý v predmetnom spore
považujeme nie vždy za efektívny a sústredený a bol poznačený aj krátkodobými obdobiami
nečinnosti. Za takéto konanie považujeme konanie súdu od mája 2017 až po január 2018
a predovšetkým Výzva súdu zo dňa 15.08.2018, kedy súd vyzval sťažovateľa, aby doručil
súdu dátumy narodenia žalovaných ako aj určilo zákonných zástupcov maloletých, pričom
ide o osobné údaje a žalobca sa ich nemá odkiaľ dozvedieť a rovnako ani na požiadanie
príslušného orgánu mu nebudú vydané. Tieto údaje je oprávnený od príslušných orgánov
vyžadovať súd a nie sťažovateľ, od predmetného podania súd neurobil žiaden ďalší úkon
až do zmeny zákonného sudcu. V tejto súvislosti poukazujeme na doterajšiu rozhodovaciu
prax ústavného súdu, podľa ktorej k zbytočným prieťahom v konaní nemusí dochádzať len
nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu
právnej neistoty účastníkov súdneho konania. „Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu
môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej
sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol.“
(IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04).»
8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,
pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,
ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie
veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Na splnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).
14. Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho
konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov v kontexte medzinárodných
záväzkov Slovenskej republiky je garantovať účastníkom súdneho konania právo
na prerokovanie ich veci v primeranej dobe (v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru) a zabezpečiť
odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu
v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).
15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (obdobne III. ÚS 127/03, IV. ÚS 221/04).
16. Judikatúra ESĽP a nadväzne i judikatúra ústavného súdu sa tiež ustálila v tom,
že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada
aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval
aj v danom prípade.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
IV. 1 K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní
17. Obsah zapožičaného súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 115/2012
potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení z 11. apríla 2019 a prípise z 20. júna 2019, ktoré
ústavný súd považuje za preukázané.
IV. 2 Vyhodnotenie postupu okresného súdu
18. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
19. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“) a Správneho súdneho poriadku.
20. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117
ods. 1 OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP,
podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi
deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP a čl. 12 CMP, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného
sporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)
a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení
Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho
poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy
týchto poriadkov.
22. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 ‒ § 172 CSP opredbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
23. Vychádzajúc zo základných kritérií hodnotenia prejednania veci v primeranej
lehote uvedených v bode 16 odôvodnenia tohto nálezu ústavný súd otázku existencie
zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,
a preto aj v prípade sťažovateľa preskúmal z hľadiska charakteru prejednávanej veci
jej skutkovú a právnu zložitosť, ďalej správanie sťažovateľa v priebehu konania a postup
okresného súdu.
24. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že vlastnícke spory tvoria súčasť bežnej sporovej agendy všeobecných súdov a o takýto
prípad ide aj v predmetnej veci. Ústavný súd poznamenáva, že napadnuté konanie nie je
právne ani skutkovo zložité, a preto nie je možné okresný súd zbaviť zodpovednosti
za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných
prieťahov.
25. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto
súdneho konania. Ústavný súd nezistil na strane sťažovateľa také skutočnosti, ktoré
by zásadným spôsobom ovplyvnili dĺžku napadnutého konania.
26. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu.
Doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 7 rokov od jeho začatia) ústavný súd
v okolnostiach danej veci považuje z ústavnoprávneho hľadiska za neakceptovateľnú.
Okrem toho ústavný súd konštatuje, že okresný súd v doterajšom priebehu napadnutého
konania vykonával iba jednoduché procesné úkony ako doručovanie písomností účastníkom
konania a zisťovanie ich trvalých bydlísk, resp. miest ich trvalého pobytu, teda dosiaľ
nerozhodoval o merite veci.
27. Na zložitosť napadnutého konania nepoukázala ani predsedníčka okresného súdu
vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti, na druhej strane však uviedla obdobia úplnej nečinnosti
okresného súdu.
28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
nálezu).
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu
v napadnutom konaní porušené, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov
(bod 2 výroku nálezu), a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľ.
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
32. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo
slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo
uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné
zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia
sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
34. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 400 €
z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti, poukazujúc okrem iného na právnu neistotu
vyvolanú nečinnosťou a neefektívnym postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
36. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
11 C 115/2012, berúc do úvahy konkrétne okolnosti veci, ústavný súd považoval priznanie
sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona
o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
VI.
Trovy konania
37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
38. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.
39. Náhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,
podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“). Náhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2018 predstavuje spolu
s režijným paušálom (2 x 9,21 €) sumu 325,42 €. Právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom
dane z pridanej hodnoty [ďalej len „DPH“ (na základe predloženej fotokópie osvedčenia
o registrácii pre DPH)], preto bola uvedená suma zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18
ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného
paušálu boli priznané v celkovej sume 390,50 €.
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP).
41. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. septembra 2019