Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 410/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Miroslava Duriša

a Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , právne zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Hanáček & Hanáčková, s. r. o., Záhradnícka 41, Bratislava, v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. Darina Hanáčková, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom

pod sp. zn. a sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie náležitostí

ustanovených zákonom.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, .

2. Sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť okrem iného odôvodnil takto:

„Dňa 5.5.2004 v čase o 14:45 sťažovateľ osobne podal návrh na obnovu konania

na Okresnom súde Trnava. Elektronická podateľňa právnu vec pridelila dňa 6.5.2004

v čase o 13:50:38 zákonnej sudkyni , súdne oddelenie č. 25.

Predsedníčka Okresného súdu Trnava JUD. však dňa 5.5.2004

vydala opatrenie- Spr 650/04. v ktorom na strane 2 v odst. Č. 6 s účinnosťou od 5.5.2004

do 6.8.2004 zastavila nápad veci aj v súdnom oddelení č. 15 sudkyne

. a to z dôvodu nadmernej preťaženosti nevybavených vecí.

Napriek vyššie uvedenému, predsedníčka Okresného súdu Trnava dňa 5.5.2004

vyhotovila neprocesné opatrenie - spr 866/02-415, ktorým vec sťažovateľa pridelila sudkyni

súdne oddelenie č. 15. Mám za to, že toto opatrenie nebolo

vytvorené dňa 5.5.2004, ale bolo vytvorené spätne nakoľko návrh na obnovu konania som

podal tiež 5.5.2004 o 14:45. t.j. 15 minút pred skončením úradných hodín na Okresnom

súde Trnava a 15minút nie je dostatočný čas na vydanie uvedeného opatrenia.

Tiež poukazuje sťažovateľ na skutočnosť, že značka správneho registra nie je

zaevidovaná v správnom registri a určuje rok 2002.

Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedeným konaním predsedníčky Okresného súd

Trnava bolo porušené sťažovateľovo ústavné právo na zákonného sudcu, nakoľko vydané

opatrenie - Spr 866/02-415 je v rozpore s pridelením veci zákonnému sudcovi elektronickou

podateľňou, a tiež je v rozpore s opatrení Spr 650/04.

Sťažovateľ má za to, že vyššie uvedená svojvoľná manipulácia s pridelením veci

sťažovateľa sudkyni negatívne ovplyvnila samotný výsledok

konania.

... Mám za to, že takýto jav je v právnom štáte vyznávajúcom demokratické hodnoty

absolútne nežiaduci a neprípustný, nakoľko je v rozpore so zásadou zákazu odňatia vec

zákonnému sudcovi, t.j. je v rozpore s ustanovením

o súdoch a sudcoch a tiež s SR. s ustanovením

o sudoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov a s pravidlom 7a uvedeného interného predpisu súdu- Pravidlá učenia zákonného

sudcu.

... Predmetom napadnutého konania vedeného pred Okresným súdom Trnava

je návrh na obnovu konania, t. j. vec, ktorej povaha vyžadovala osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená,

že všeobecný súd mal a má povinnosť

• organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a skončená a aby vec prejednal zákonný sudca a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty.“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súde Trnava v sp. zn. 25Cb/l 3/2004, Krajským súdom v Trnave pod sp.zn.

, a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

, porušil základné právo , aby sa jeho vec

bola prerokovaná zákonným sudcom, zaručené v

a právo na prejednanie veci zákonným sudcom zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3.000,- Euro (slovom tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Trnava, Krajský súd Trnava

a Najvyšší súd SR povinní vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,94,- eur

(slovom dvestošesťdesiatjeden eur a 94 centov), ktorú je Okresný súd Trnava, Krajský súd

v Trnave a Najvyšší súd SR povinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu Advokátska

kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 41, Bratislava účet IBAN

4404 9900 do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

8. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní

bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

III.

Právne posúdenie

10. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

11. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Podľa sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí

pripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu,

ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

15. Z hľadiska predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti je významný najmä § 45

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu

na začatie konania, ak § 89 tohto zákona neustanovuje inak.

16. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha ( v spojení

s požiadavkami vyplývajúcimi z ), čím zároveň vymedzí

predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie

ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho

sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu,

ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

zvoleným advokátom. (m. m. , , ,

). Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom

súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania.

17. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu

zastúpeniu sťažovateľa jeho ústavná sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu

na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom

súde. Závažným nedostatkom ústavnej sťažnosti je absencia logického, kompaktného

a dostatočného odôvodnenia návrhu vo vzťahu k označeným porušovateľom. Sťažovateľ

v odôvodnení argumentuje nesprávnym postupom okresného súdu v súvislosti s opatrením

predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 866/02 z 5. mája 2004, ktorým bola právna vec

sťažovateľa pridelená sudkyni , čím podľa sťažovateľa došlo

k porušeniu jeho práva na zákonného sudcu, ale v petite ústavnej sťažnosti navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených práv okresným súdom v konaní

vedenom pod sp. zn. , krajským súdom v konaní vedenom pod sp. zn.

, sp. zn. a najvyšším súdom v konaní vedenom

pod sp. zn. , . Vo vzťahu k uvedeným porušovateľom,

ich postupu alebo konkrétnym rozhodnutiam sťažovateľ neuvádza žiadnu argumentáciu,

z ktorej by ústavný súd mohol ustáliť, čím označené všeobecné súdy porušili sťažovateľove

práva, či porušenie základného práva na zákonného sudcu sťažovateľ namietal v súdnom

konaní, resp. či je jeho ústavná sťažnosť podaná včas. Ústavný súd konštatuje,

že odôvodnenie ústavnej sťažnosti sťažovateľa zjavne nekorešponduje s navrhovaným

petitom.

18. Navyše, sťažovateľ k ústavnej sťažnosti nepripojil kópiu ani jedného

právoplatného rozhodnutia krajského súdu alebo najvyššieho súdu vydaných konaniach

označených v petite ústavnej sťažnosti , ktorými malo dôjsť k porušeniu jeho základného

práva na zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ k sťažnosti pripojil okrem opatrení predsedníčky

okresného súdu z roku 2004 o pridelení jeho právnej veci zákonnej sudkyni iba kópiu

uznesenia okresného súdu sp. zn. z 11. decembra 2008 právoplatného

24. januára 2009, ktorým bol návrh sťažovateľa na obnovu konania vedeného pod sp. zn.

zamietnutý. Ústavný súd konštatuje, že vo vzťahu k uvedenému postupu

okresného súdu a jeho rozhodnutiu by ústavnú sťažnosť sťažovateľa musel odmietnuť

v súlade s pre nedostatok právomoci

na jej rozhodnutie, keďže proti uvedenému rozhodnutiu bolo prípustné podanie odvolania.

19. V súvislosti s uvedenými nedostatkami ústavný súd pripomína, že tieto nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej

jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných

náležitostí podaní účastníkov konania (napr. , ,

, , , , ,

, , ). V tejto spojitosti ústavný súd

už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2

o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát

je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval

úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli

objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie

konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky

zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj

v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j.

bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

20. Ústavný súd dodáva, že podľa ak má návrh

na začatie konania uvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné

nedostatky, môže ústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky

odstránil. Ak účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh

na začatie konania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42

ods. 2 písm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.

21. V okolnostiach danej veci ústavný súd vzhľadom na nedostatok obsahových

náležitostí ústavnej sťažnosti nevyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej

sťažnosti spočívajúcich najmä v jej nedostatočnom odôvodnení.

22. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu