Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 315/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-58

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcu Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) a sudcu Mojmíra Mamojku o ústavnej sťažnosti

, , , ,

, , ,

, , , ,

, a , , ,

zastúpených advokátkou , , ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. ,

takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

, a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a ich právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. , , ,

a p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie každému

v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e im Okresný súd Bratislava V

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť ,

, , a trovy

konania v sume 914,70 € (slovom deväťstoštrnásť eur a sedemdesiat centov) na účet ich

právnej zástupkyne , , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej aj „sťažovateľka 1“),

, , (ďalej aj „sťažovateľka 2“),

, , (ďalej

aj „sťažovateľka 3“), , ,

(ďalej aj „sťažovateľ 1“), a , ,

(ďalej aj „sťažovateľ 2“ a spolu aj „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou

, , ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že námietky sťažovateľov

týkajúce sa porušenia práv zaručených a dohovoru smerujú

proti postupu okresného súdu, ktorý v napadnutom konaní prejednáva žalobu hlavného

mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej aj „hlavné mesto“ alebo „žalobkyňa“) vo veci

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v samotnej žalobe

a určenia neplatnosti kúpnych zmlúv. Sťažovateľka 3 a sťažovateľ 1 sú pôvodnými

žalovanými. Sťažovateľka 1, sťažovateľka 2 a sťažovateľ 2 sú právnymi nástupcami

pôvodnej žalovanej.

3. Ústavnú sťažnosť sťažovatelia odôvodňujú tým, že okresný súd v napadnutom

konaní „nekonal... plynule a bez zbytočných prieťahov, keď jednotlivé úkony robil niekedy

za pár mesiacov a niekedy aj rokov. Sťažovatelia majú za to, že vzhľadom na dĺžku konania

v právne nie tak náročnej veci, sú vo veci ničím neodôvodnené zbytočné prieťahy.“.

4. Sťažovatelia zdôrazňujú, že pôvodná žaloba bola podaná v roku 2001 a okresný

súd uskutočnil pojednávanie naposledy ešte v roku 2002, avšak bez meritórneho prejednania

veci. Celková dĺžka napadnutého konania vedeného okresným súdom, ktorá predstavuje

v čase podania ústavnej sťažnosti viac ako 18 rokov, je pritom neprimeraná.

5. Na podklade uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva zaručeného a práva zaručeného

dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, okresnému súdu prikáže konať

bez zbytočných prieťahov a sťažovateľom prizná primerané finančné zadosťučinenie

každému v sume po 10 000 € a náhradu trov konania.

6. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujú

„pretrvávajúcou právnou neistotou, keď majú za to, že nemožno od občanov v právnom

štáte, akým je aj Slovenská republika dosť dobre spravodlivo žiadať, aby ako účastníci

súdneho konania čakali na právoplatné rozhodnutie 18 rokov.“.

II.

Procesný postup ústavného súdu, chronológia úkonov okresného súdu v napadnutom

konaní, vyjadrenie okresného súdu k ústavnej sťažnosti

7. Ešte pred predbežným prerokovaním veci ústavný súd vyzval okresný

súd na vyjadrenie sa k ústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v prípise

sp. zn. Spr 3183/2019 z 1. júla 2019 vyjadril súhlas s vyjadrením zákonnej sudkyne,

ktoré bolo prílohou predmetného prípisu, a v závere s prihliadnutím na vysokú zaťaženosť

počtom pridelených vecí predseda okresného súdu zdôraznil, že zastáva názor, že zákonná

sudkyňa v napadnutom konaní postupovala v primeraných lehotách.

8. Vo vyjadrení tvoriacom prílohu prípisu predsedu okresného súdu zákonná sudkyňa

okrem skutočností dôležitých pre posúdenie aktívnej legitimácie sťažovateľov na podanie

ústavnej sťažnosti, s ktorými sa ústavný súd vysporiadal v rámci predbežného prerokovania

ústavnej sťažnosti (k tomu pozri body 15 až 19 uznesenia ústavného súdu

sp. zn. z 20. augusta 2019), uviedla:

„Žalobný návrh od počiatku vykazoval vady, predovšetkým v okruhu účastníkov

na strane žalovaných, keď viacerí žalovaní nemali spôsobilosť byť účastníkmi konania

v dôsledku úmrtia, resp. prevodu nehnuteľnosti na ďalšie osoby, ale aj ďalšie, ktoré sa súd

pokúšal odstrániť. Žalobca tieto vady postupne odstraňoval, pričom si vyžadoval predĺžené

lehoty. Žalobca viackrát signalizoval súdu, že zvažuje späťvzatie žaloby. Súd sa pokúšal

o prejednanie veci s takým veľkým počtom účastníkov, vyzýval žalovaných na zvolenie

spoločného zástupcu, resp. určil im na konanie v zmysle spoločného

zástupcu, s čím takmer všetci nesúhlasili, resp. žiadali o vylúčenie ich veci na samostatné

konanie.

Opakovane vo veci súd uznesením zo dňa 24.4.2017 v zmysle

rozhodol, že za procesné spoločenstvo žalovaných bude konať žalovaná v 18. rade

. Viacerí žalovaní v 15-dňovej lehote oznámili súdu, že s takýmto

postupom nesúhlasia, je preto vylúčený postup súdu podľa , teda nie je možné

nariadiť pojednávanie, na ktoré predvolá a bude konať len so zástupcom žalovaných.

To znamená, že na pojednávanie bude nutné prevolávať všetkých žalovaných, viac ako 60

a u mnohých aj ich zvolených právnych zástupcov. Uznesením zo dňa 1.4.2014 súd v zmysle

vylúčil z konania vec voči žalovaným v 64. a . rade,

(aj ďalších), keďže títo nesúhlasili s ustanovením spoločného zástupcu podľa § 29a ods. 1

Konanie voči vylúčeným žalovaným sa vedie pod sp. zn. . Súd v tomto

konaní rozhodol rozsudkom zo dňa 10.3.2015 tak, že žalobu zamietol. Krajský súd

uznesením zo dňa 30.3.2017 rozsudok zo dňa 10.3.2015 zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. Súd opakovane v tejto veci rozhodol rozsudkom dňa 23.5.2019. V súčasnosti plynie

15-dňová lehota na podanie odvolania proti doručenému rozsudku.

V konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, doplnené v intenciách

odvolacieho súdu, ktoré je totožné a použiteľné aj pre konanie , preto sa

pojednávanie v tejto veci za účasti viac ako 60 žalovaných nariadi až po skončení veci

a to najmä z dôvodu procesnej ekonomiky. V prípade, že rozsudok vo veci

nadobudne právoplatnosť, je možnosť späťvzatia žaloby v konaní ;

v prípade, že bude odvolacím súdom zmenený, bude aj rozhodnutie v tomto konaní obdobné.

Objektívne možno dĺžku konania 18 rokov považovať za neprimeranú, avšak

vzhľadom na všetky okolnosti popísané vyššie som presvedčená, že som konala

v primeraných lehotách aj s ohľadom na vysokú zaťaženosť počtom vecí (viac ako 500),

ktoré som v danom období mala pridelené. Okrem toho som vybavovala staršiu agendu

oddelenia prevzatú v r. 2003 po predchádzajúcich sudkyniach. Veci na pojednávania som

vytyčovala jednak v poradí ako napadli, jednak podľa stavu v akom boli rozpojednávané,

ale najmä s prihliadnutím na to, aby podstatne staršie veci mohli byť rozhodnuté čo najskôr

a aby som nespôsobovala zbytočné prieťahy aj v iných veciach. Efektivita konania v danom

spore je predovšetkým dôsledkom aktivity, resp. neaktivity sporných strán, nedostatky

žalobného návrhu, ktoré sa odstraňovali, nesúhlas žalovaných s prejednaním veci

s ich spoločným zástupcom, náročné dokazovanie a zabezpečenie procesných práv všetkým

žalovaným na pojednávaní.“

9. Ústavný súd uznesením č. k. -42 z 20. augusta 2019 ústavnú

sťažnosť sťažovateľov prijal na ďalšie konanie.

10. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom, ktorý

si ústavný súd zapožičal, bol zistený tento prehľad procesných úkonov:

- Dňa 12. februára 2001 bola okresnému súdu doručená žaloba hlavného mesta proti

žalovaným v 1. až 62. rade o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie

špecifikovaným v samotnej žalobe a určenie neplatnosti kúpnych zmlúv.

- Okresný súd vyzval 2. marca 2001 žalobkyňu na predloženie písomných

vyhotovení žaloby a na predloženie listinných dôkazov na preukázanie pasívnej legitimácie

žalovaných v 2. až 61. rade. Žalobkyňa 13. marca 2001 požiadala o predĺženie lehoty.

Vyžiadané listiny boli žalobkyňou okresnému súdu doručené 10. apríla 2001.

- Dňa 3. októbra 2001 a následne opätovne 6. novembra 2001 si okresný súd vyžiadal

od Okresného úradu Bratislava V listy vlastníctva, ktoré mu boli doručené 7. decembra

2001.

- Okresný súd 14. januára 2002 vyzval žalobkyňu na zaplatenie súdneho poplatku.

Súdny poplatok bol žalobkyňou zaplatený 6. februára 2002.

- Dňa 6. februára 2002 okresný súd vyzval žalovaných na vyjadrenie sa k žalobe.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili v období od 20. marca 2002 do 28. marca 2002.

- Dňa 4. júla 2002 okresný súd vyzval žalovaného – Slovenský pozemkový fond

(ďalej aj „žalovaný“) na vyjadrenie sa k žalobe.

- Okresný súd požiadal 11. septembra 2002 Krajský súd v Bratislave o predloženie

archívnych spisov Čd 2830/1960, Čd 3510/1959 a Čd 1568/1960, ktoré mu boli

následne doručené 17. septembra 2002; zároveň bol nariadený termín pojednávania

na 8. október 2002.

- Dňa 7. októbra 2002 požiadal žalovaný – Slovenský pozemkový fond o odročenie

termínu pojednávania. Dňa 8. októbra 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo

odročené na 14. november 2002.

- Dňa 25. októbra 2002 okresný súd prostredníctvom Notárskeho úradu notárky

JUDr. Daniely Šikutovej zisťoval okruh dedičov po zomrelom žalovanom.

- Právna zástupkyňa žalovaného požiadala 13. novembra

2002 o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu choroby a požiadala o preročenie

termínu z dôvodu, že jej klient nesúhlasí s pojednávaním v neprítomnosti právneho

zástupcu. Na podklade uvedených skutočností okresný súd pojednávanie nariadené

na 14. november 2002 odročil bez prejednania veci na neurčito.

- Žalobkyňa podala 14. novembra 2002 návrh na zmenu žaloby.

- Dňa 14. novembra 2002 okresný súd zisťoval údaje vo veci dedičských konaní

po zomrelých žalovaných.

- Dňa 18. februára 2003 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného

na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žaloby a súčasne vyzval Okresný súd Bratislava I

na zaslanie spisov vo veci dedičských konaní a Správu katastra Bratislava V požiadal

o predloženie spisov. Vyžiadané spisy boli okresnému súdu predložené 21. marca 2003

zo strany Okresného súdu Bratislava I a 3. marca 2003 zo strany Správy katastra Bratislava

V.

- Dňa 18. augusta 2003 okresný súd opätovne požiadal Okresný súd

Bratislava I o zaslanie spisov v dedičských konaniach.

- Dňa 30. augusta 2004 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného

na vyjadrenie sa k návrhu na zmenu žaloby. Na výzvu reagovala právna zástupkyňa

žalovaného 10. septembra 2004 oznámením, podľa ktorého bolo vyžiadané vyjadrenie

okresnému súdu zaslané už 11. septembra 2003.

- Dňa 27. septembra 2004 okresný súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa

k stanovisku žalovaného. Žalobkyňa sa vyjadrila podaním doručeným okresnému súdu

13. októbra 2004, ktoré bolo následne 19. októbra 2004 doručované na vyjadrenie

žalovanému.

- Dňa 28. decembra 2004 okresný súd urgoval žalovaného o vyjadrenie. Žalovaný

zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobkyne 9. februára 2005. Dňa 20. apríla 2005 bolo

vyjadrenie žalovaného doručované na zaujatie stanoviska žalobkyni.

- Okresný súd uznesením č. k. -326 z 18. marca 2008 pripustil vstup

do konania žalovanej 61 a žalovanému 62 a zároveň pripustil zmenu žaloby.

- Dňa 20. marca 2008 bolo nariadené pojednávanie na 27. máj 2008.

- Dňa 2. apríla 2008 žalovaný (Slovenský pozemkový fond) požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní právneho zástupcu a navrhol napadnuté konanie

prerušiť.

- Dňa 27. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo konanie prerušené

podľa (ďalej aj „OSP“).

- Žalovaný (Slovenský pozemkový fond) okresný súd 12. januára 2009 informoval

o tom, že odpadol dôvod, pre ktorý bolo napadnuté konanie prerušené.

- Dňa 15. júna 2011 okresný súd vyzval žalobkyňu na oznámenie, či trvá na žalobe

aj proti žalovaným, ktorí zomreli, a či žiada o pokračovanie v konaní s právnymi

nástupcami alebo berie žalobu v časti smerujúcej proti zomrelým späť a žiada konanie

zastaviť. Na žiadosť reagovala žalobkyňa žiadosťou o predĺženie lehoty.

- Dňa 15. júna 2011 okresný súd vyzval právnu zástupkyňu

na oznámenie mien účastníkov na strane žalovaných, ktorých zastupuje.

- Dňa 27. januára 2012 okresný súd urgoval žalobkyňu o spresnenie okruhu

žalovaných. Žalobkyňa na výzvu okresného súdu reagovala ďalšou žiadosťou o predĺženie

lehoty a zároveň okresný súd informovala o tom, že zvažuje späťvzatie žaloby. Okresný súd

žiadosti žalobkyne vyhovel a spis dal na lehotu do 9. marca 2012.

- Dňa 2. mája 2012 žalobkyňa opätovne doručila okresnému súdu oznámenie o tom,

že zvažuje späťvzatie, o ktorom bude rokovať mestské zastupiteľstvo v Bratislave v máji

2012, na podklade čoho bol spis opätovne daný na lehotu do septembra 2012.

- Okresný súd 20. septembra 2012 zisťoval výsledok rokovania mestského

zastupiteľstva v Bratislave, podľa ktorého žalobkyňa aj naďalej trvá na podanej žalobe

a v lehote 1 mesiaca upraví okruh žalovaných v súlade so zmeneným právnym stavom.

Na podklade uvedených skutočností bol spis daný na lehotu do 2. novembra 2012.

- Dňa 17. decembra 2012 okresný súd opätovne zisťoval stav vypracovania podania,

ktorým mala žalobkyňa ustáliť okruh účastníkov na strane žalovaných v súlade s právnym

stavom. Žalobkyňa opätovne požiadala o predĺženie lehoty do 31. januára 2013,

na podklade čoho bol spis daný na lehotu do 1. februára 2013.

- Dňa 30. januára 2013 žalobkyňa vzala späť žalobu v časti smerujúcej proti

žalovanej 12 a žalovanému 24 z dôvodu, že títo zomreli ešte pred podaním žaloby.

- Dňa 3. januára 2014 okresný súd uznesením č. k. -374 konanie proti

žalovaným 12 a 24 zastavil a súčasne žalovaných vyzval na oznámenie spoločného zástupcu

v zmysle , resp. vyzval žalovaných, či súhlasia s okresným súdom navrhovaným

spoločným zástupcom – Slovenským pozemkovým fondom. Na výzvu okresného súdu

žalovaní reagovali podaniami doručovanými v priebehu januára až marca 2014.

- Dňa 28. marca 2014 žalovaní 11, 64 a 65 vyjadrili nesúhlas so spoločným

zástupcom navrhnutým okresným súdom a podali návrh na vylúčenie veci na samostatné

konanie.

- Okresný súd uznesením č. k. -521 z 1. apríla 2014 vylúčil prejednanie

žaloby v časti smerujúcej proti žalovaným 11, 64 a 65 na samostatné konanie (konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. ).

- Dňa 29. júna 2016 okresný súd požiadal o doručenie právoplatného rozhodnutia

vo veci dedičského konania po poručiteľke na podklade oznámenia právneho zástupcu

zo 4. februára 2014 o prevzatí právneho zastupovania právnych nástupcov po poručiteľke.

Na výzvu reagoval právny zástupca podaním doručeným okresnému súdu 18. júla 2016.

- Uznesením okresného súdu č. k. -542 z 10. apríla 2017 bolo konanie

v časti žaloby smerujúcej proti žalovanému 63 zastavené.

- Okresný súd uznesením č. k. -547 z 24. apríla 2017 podľa § 75 ods. 2

(ďalej len „“) rozhodol, že za procesné spoločenstvo

na strane žalovaných koná žalovaná 18 – . Okresný súd zároveň

žalovaných s výnimkou žalovanej 18 poučil, že im nebude doručovať ďalšie rozhodnutia

a predvolania na pojednávanie okrem žaloby a zmeny žaloby, ak do 15 dní od doručenia

uznesenia neoznámia, že s takýmto postupom nesúhlasia.

- Žalovaní reagovali na výzvu okresného súdu podaniami doručovanými okresnému

súdu v priebehu mája 2017, v ktorých vyjadrili nesúhlas s ustanovením spoločného

zástupcu.

- Dňa 28. augusta 2018 okresný súd na podklade zistenia, že konanie o vylúčenej

časti žaloby (konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. ) má zásadný

význam pre napadnuté konanie, rozhodol z dôvodu procesnej ekonomiky, že nariadi

pojednávanie v napadnutom konaní až po skončení veci vedenej pod sp. zn. ,

resp. okresný súd zváži prerušenie konania podľa . Spis daný na lehotu

do 31. januára 2019.

- Dňa 15. apríla 2019 bol spis opätovne daný na lehotu do 30. augusta 2019

z dôvodu, že vo veci vedenej pod sp. zn. bol nariadený termín pojednávania

na 25. máj 2019.

11. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

predsedu okresného súdu na prípadné doplnenie vyjadrenia k ústavnej sťažnosti

sp. zn. Spr 3183/2019 z 1. júla 2019 a oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo

ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr 3183/2019

z 19. septembra 2019 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o ústavnej

sťažnosti, a vyjadrenie k ústavnej sťažnosti z 1. júla 2019 nedoplnil.

12. Ústavný súd vyzval 13. septembra 2019 právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa

vyjadrila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu

okresného súdu sp. zn. Spr 3183/2019 z 1. júla 2019 na vedomie a prípadné zaujatie

stanoviska. Ústavný súd zároveň právnu zástupkyňu sťažovateľov upozornil, že v prípade,

ak v stanovenej lehote svoje stanovisko ku konaniu ústneho pojednávania o ústavnej

sťažnosti ústavnému súdu nedoručí, ústavný súd bude zastávať názor, že v danej veci

súhlasí s upustením od neho.

13. Právna zástupkyňa sťažovateľov sa v stanovenej lehote a ani do dňa

rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti nevyjadrila. Na podklade uvedených

skutočností ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) so súhlasom účastníkov konania upustil od ústneho pojednávania vo veci

ústavnej sťažnosti, keďže dospel k záveru, že od prípadného pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

o ústavnom súde.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

IV.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

19. Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie, či postupom okresného

súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

20. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ktoré je garantované v , osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (m. m. , , , ).

21. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

22. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (m. m. , ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu

je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav

právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (napr. § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1), ktorý platil

do 30. júna 2016, a v súčasnosti už vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157

ods. 1 . V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(m. m. , , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú

- právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

- správanie subjektu (strany sporu) a

- postup samotného súdu.

24. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

IV.A Právna a faktická zložitosť veci

25. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie

vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným

v samotnej žalobe a určenie neplatnosti kúpnych zmlúv. Napadnuté konanie považuje

ústavný súd vzhľadom na pomerne veľký okruh subjektov na strane žalovaných

(66 žalovaných podľa uznesenia okresného súdu č. k. -542 z 10. apríla 2017)

ako fakticky zložité. Faktická zložitosť konania sa navyše zvýrazňuje postupným

rozširovaním okruhu žalovaných z dôvodu úmrtia pôvodných žalovaných. Ústavný súd vzal

do úvahy, že potreba identifikovať právnych nástupcov pôvodných žalovaných objektívne

sťažuje postup okresného súdu a spôsobuje predĺženie napadnutého konania. Sumarizujúc

uvedené, ústavný súd konštatuje, že faktická zložitosť prejednávanej veci nepochybne

prispieva k predĺženiu konania, nemožno ňou však ospravedlňovať neodôvodnenú

nečinnosť a ani nesústredený postup okresného súdu v napadnutom konaní, a to najmä

vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie sa v súčasnosti po viac ako 18 rokoch

od jeho začatia stále nachádza v procesnom počiatku ustaľovania okruhu subjektov –

žalovaných.

26. S prihliadnutím na procesné štádium napadnutého konania a za situácie, keď vec

nebola dosiaľ meritórne prejednaná ani na jednom pojednávaní, nemožno objektívne

vysloviť záver, že vec žaloby hlavného mesta je právne zložitá.

IV.B Správanie subjektu (strany sporu)

27. Pri preskúmavaní kritéria správania sťažovateľov ako subjektov napadnutého

konania v procesnom postavení žalovaných ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu

skutočnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že k predĺženiu napadnutého konania

významnejším spôsobom prispeli sťažovatelia svojím správaním.

28. V súvislosti s predmetným kritériom prihliadol ústavný súd aj na skutočnosť,

že žalovaní neakceptovali postup okresného súdu podľa a nesúhlasili

s ustanovením zástupcu žalovaných. Odmietnutie procesného postupu podľa

zo strany žalovaných tak nevyhnutne kladie vyššie časové nároky na samotný okresný súd

pri vykonávaní jednotlivých procesných úkonov (napr. predvolávanie všetkých žalovaných,

príp. ich právnych zástupcov na pojednávanie a doručovanie relevantných písomností

všetkým žalovaným, resp. ich právnym zástupcom). Na uvedené skutočnosti ústavný súd

preto prihliadol pri rozhodovaní o sume primeraného finančného zadosťučinenia.

IV.C Postup okresného súdu v napadnutom konaní

29. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ). Za neefektívnu činnosť, ktorá môže

zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , ústavný súd považuje aj nesprávnu, resp. nesústredenú činnosť

štátneho orgánu (m. m. ).

30. Z obsahu predloženého spisu ústavný súd zistil, že doterajší priebeh konania je

poznačený predovšetkým viacerými kratšími a dlhšími obdobiami absolútnej nečinnosti

okresného súdu. Absolútnou nečinnosťou okresného súdu sa vyznačuje obdobie

od apríla 2001, keď boli okresnému súdu doručené vyžiadané listiny, do októbra 2001,

keď si okresný súd vyžiadal listy vlastníctva (6 mesiacov), a od augusta 2003, keď

si okresný súd opätovne vyžiadal spisy v dedičských konaniach, do augusta 2004,

keď okresný súd vyzval právnu zástupkyňu žalovaného na vyjadrenie sa k zmene žaloby

(12 mesiacov). Ďalšími dlhšími obdobiami absolútnej nečinnosti sa vyznačujú obdobia

od apríla 2005, keď okresný súd doručoval vyjadrenie žalovaného žalobkyni,

do marca 2008, keď okresný súd pripustil vstup ďalších subjektov na strane žalovaných

a zároveň pripustil zmenu žaloby (takmer 3 roky), a od januára 2009, keď odpadol dôvod,

pre ktorý bolo napadnuté konanie prerušené, do júna 2011, keď okresný súd vyzval

žalobkyňu na oznámenie, či trvá na podanej žalobe (takmer 2 a pol roka), a od januára 2013,

keď došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, do januára 2014, keď okresný súd vo veci

čiastočného späťvzatia žaloby rozhodol (1 rok). Obdobia dlhšej nečinnosti možno

identifikovať aj od apríla 2014, keď okresný súd vylúčil prejednanie žaloby v príslušnej

časti na samostatné konanie, do júna 2016, keď okresný súd žiadal príslušné rozhodnutia

v dedičských konaniach (viac ako 2 roky), a od júla 2016, keď bolo okresnému súdu

doručené podanie strany v spore, do apríla 2017, keď bolo okresným súdom konanie v časti

smerujúcej proti žalovanému 63 zastavené (9 mesiacov), a aj od mája 2017, keď sa žalovaní

vyjadrili k ustanoveniu spoločného zástupcu, až do augusta 2018, keď sa okresný

súd rozhodol, že vo veci bude nariaďovať pojednávanie až po skončení veci vedenej

pod sp. zn. (1 rok a 3 mesiace). Celková doba absolútnej nečinnosti

okresného súdu je 12 rokov.

31. Ako nesústredený hodnotí ústavný súd postup okresného súdu, v dôsledku

ktorého tento v auguste 2004 urgoval právnu zástupkyňu žalovaného na vyjadrenie sa

k zmene žaloby, a to aj napriek tomu, že podľa oznámenia právnej zástupkyne žalovaného

bolo žiadané vyjadrenie doručené okresnému súdu už v septembri 2003. Za neprimerané

považuje ústavný súd aj rozhodovanie okresného súdu vo veci zmeny žaloby. O návrhu

na zmenu žaloby, ktorý bol okresnému súdu doručený 14. novembra 2002, tento rozhodol

až 18. marca 2008. Za nesústredený možno považovať aj postup okresného súdu, ktorý

aj napriek tomu, že prejednanie časti žaloby vylúčil na samostatné konanie už v apríli 2014,

posúdil predmetné konanie o vylúčenej časti žaloby ako majúce zásadný význam

pre rozhodnutie v napadnutom konaní až v auguste 2018, na podklade čoho následne spis

uložil na lehotu.

V.

Záver

V.A K bodu 1 výrokovej časti nálezu

32. Na základe skutočností uvedených v časti IV tohto nálezu ústavný súd dospel

k záveru, že nesústredenou činnosťou okresného súdu, ako aj kratšími a dlhšími obdobiami

absolútnej nečinnosti okresného súdu s prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku

napadnutého konania bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.B K bodu 2 výrokovej časti nálezu

33. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom ak ústavný súd ústavnej sťažnosti

vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou

nečinnosťou, vo veci konal.

34. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľov ústavný súd prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov.

V.C K bodom 3 a 5 výrokovej časti nálezu

35. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

Z vyplýva, že ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

(m. m. napr. ). Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný

súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

37. Sťažovatelia si uplatnili primerané finančné zadosťučinenie v sume každému

po 10 000 €, ktorú odôvodnili skutočnosťami bližšie uvedenými v bode 6 tohto nálezu.

38. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc

na intenzitu zistených nedostatkov v postupe okresného súdu a obdobia absolútnej

nečinnosti okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci existujú dôvody

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľmi požadovanú sumu

finančného zadosťučinenia (zohľadňujúc aj faktickú zložitosť veci) však ústavný súd

považuje za zjavne neprimeranú. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia každému

zo sťažovateľov v sume po 1 500 €, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto nálezu.

39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd ústavnej sťažnosti v časti

požadovanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia prevyšujúcej sumu 1 500 €

pre každého zo sťažovateľov nevyhovel tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto

nálezu.

V.D K bodu 4 výrokovej časti nálezu

40. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

41. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré

im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.

42. Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľov náhradu trov konania

v sume 914,70 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby

podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom, podanie sťažnosti podľa ). Ústavný súd vychádzal

zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2019

v sume 163,33 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby

za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2019

v sume 9,80 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Podľa § 13 ods. 2

vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Pri právnom zastupovaní 5 sťažovateľov

a hodnote jedného právneho úkonu u každého z nich v sume 81,67 € je celková suma

náhrady trov konania po započítaní sumy režijného paušálu (10 × 9,80 €) vo výške

914,70 €. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľov

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

43. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľov ( v spojení s ).

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. októbra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu