Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 56/2019
PDF · 214.7 KB
No categories available
III. ÚS 56/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov
Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou
Vajdovou, Bárdošova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Čadca č. k. 11 P 31/2016-944 z 22. mája 2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 5. augusta
2018 doručená a 13. februára 2019 doplnená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu
Čadca (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. 11 P 31/2016-944 z 22. mája 2018 (ďalej len
,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh sťažovateľa v právnej
veci starostlivosti súdu o maloletú okresný súd uznesením č. k. 11 P 31/2016-629 z 18. júla
2017 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatrie. Na zodpovedanie celkovo piatich otázok bola ustanovenej znalkyni stanovená
lehota 60 dní, avšak znalecký posudok bol spolu s vyúčtovaním okresnému súdu doručený
až 30. novembra 2017. Uznesením okresného súdu vydaným vyššou súdnou úradníčkou
č. k. 11 P 31/2016-863 z 21. marca 2018 (ďalej len ,,uznesenie vyššej súdnej úradníčky“)
bolo rozhodnuté o priznaní odmeny súdnej znalkyni za vypracovanie uvedeného znaleckého
posudku vo výške 2 156,18 €. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal sťažovateľ
sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením okresného súdu tak, že bola
zamietnutá.
3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, akým spôsobom odôvodnil
podanú sťažnosť proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, a prečo žiadal, aby súdnej
znalkyni nebola priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku. Sťažovateľ
namietal oneskorenosť predloženia znaleckého posudku zo strany znalkyne. Tiež namietal,
že znalecký posudok podľa neho nebol vypracovaný riadne. V tejto súvislosti sťažovateľ
namietal jeho nedostatočné a tendenčné spracovanie, neumožňujúce riadne preskúmanie
jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov pri jeho vypracovaní. Ďalej v podanej
sťažnosti namietol aj tú skutočnosť, že znalkyňa mala nesprávne vyúčtovať odmenu
za vypracovanie znaleckého posudku, teda namietal nesprávnosť priznania odmeny súdnej
znalkyni s poukazom na ustanovenia zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,zákon č. 382/2004 Z. z.“).
4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný súd jemu, resp. jeho právnej zástupkyni,
spolu s napadnutým uznesením okresného súdu nezaslal aj vyúčtovanie, ktoré okresnému
súdu predložila znalkyňa, z ktorého okresný súd vychádzal pri priznaní odmeny znalkyni.
2
Dodal, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jeho základné právo
domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ namietal,
že okresný súd sa v ňom nezaoberal jeho podstatnými argumentmi, ktoré uviedol v podanej
sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, ktoré opieral aj o konkrétne ustanovenia
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z. z. o odmenách,
náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov
v znení neskorších predpisov. Konkrétne uviedol, že v nej namietal:
,,... v bode 9 sťažnosti... že podľa § 5 písm. b) vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o znalcovi
patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom 19,92 eura.
v bode 11 sťažnosti... že podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z. hodinová odmena
nepatrí znalcovi v odbore zdravotníctvo a farmácia a znalcovi v odbore právne vzťahy
k cudzine za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena alebo len podielová
odmena.
v bode 14 sťažnosti... prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom zahŕňa
aj štúdium obsahu podkladov, za čo prináleží znalcovi paušálna odmena, v danom prípade
určená podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 491/2004 Z.z., vo výške 19,92,-€... znalkyňa
si vyúčtovala 24 hodín za analýzu spisu a jeho spracovanie do posudku, štúdiom zdravotnej
dokumentácie a spracovanie do posudku, čo malo byť zahrnuté v paušálnej odmene, keďže
úlohou znalca nie je analýza spisu, taktiež štúdium zdravotnej dokumentácie, čo má byť
zahrnuté v úkonoch znaleckého vyšetrenia a spracovania posudku. Znalkyňa postupovala
pri vyúčtovaní nesprávne, keďže si účtovala aj poradu znalcov...
v bode 15 sťažnosti... že v bode IV... sa uvádzajú výdavky znalkyne spojené
s činnosťou konzultanta. Z napadnutého uznesenia však nevyplýva, že by znalkyňa
preukázala vznik týchto výdavkov, tj. ich skutočnú úhradu. V rozpise sa taktiež uvádza
štúdium spisu, forenzná analýza v rozsahu 5 hodín, štúdium zdravotnej dokumentácie
v rozsahu 3 hodín písomné vypracovanie znaleckého posudku, dokonca v rozsahu 25 hodín,
v čom je zahrnutá záverečná forenzná analýza získaných údajov, pričom uvedené malo byť
vo vypracovaní vyhodnotenia diagnostiky a spracovaní a vyhodnotení
psychodiagnostických metodík. Aj v tomto bode vyúčtovania sa uvádzajú 3 hodiny porady
znalcov, čo znamená, že znalci sa radili 3 hodiny, pričom obaja si účtovali za poradu, čo
nemožno považovať za znalecký úkon, a už vôbec nie za úkon účelný v súlade so zásadou
hospodárnosti.
v bode 16 neprehľadnosťou a duplicitou v zmiešaných vyúčtovacích položkách
(sťažovateľ vychádzal len z napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky, čím boli
porušené jeho práva...“
6. V závere sťažovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje
za zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a to z dôvodu, že okresný súd sa sťažovateľovými
námietkami vôbec nezaoberal a súdnej znalkyni priznal odmenu v rozpore s uvedenými
právnymi normami.
7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
,,1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn.
11P/31/2016-944 zo dňa 22.5.2018 porušené boli.
2. Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. 11P/31/2016-944 zo dňa 22.5.2018
zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.
3. Okresný súd Čadca je povinný nahradiť trovy konania vo výške
390,50 EUR na účet advokátky Mgr. Ivety Vajdovej, Bárdošova 25, 831 01 Bratislava
do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu
8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
4
9. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
12. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
15. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľ
namieta vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu jeho arbitrárnosť a zjavnú
neodôvodnenosť záverov v ňom uvedených, a to z dôvodu, že okresný súd sa vôbec
nezaoberal sťažovateľovými námietkami, ktoré uviedol v podanej sťažnosti proti vydanému
uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, a súdnej znalkyni priznal odmenu v rozpore s právnymi
predpismi upravujúcimi výpočet odmeny pre súdnych znalcov.
16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (III. ÚS 66/2018).
17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv
na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať
tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,
ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4
ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu
6
ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných
procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru
18. V súvislosti s ústavnými sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv
a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho
úloha pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu
ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej
interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných
súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré
zo základných práv a slobôd. K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite
a presvedčivo odôvodniť ich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval,
že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je
právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý
proces (m. m. III. ÚS 491/2018).
19. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného
súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným
právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m.
20. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy však
nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných
dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (III. ÚS 383/2016).
21. Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento
výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať.
Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich
konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného
hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie
niektorého základného práva alebo slobody (III. ÚS 306/2018).
22. V napadnutom uznesení okresného súdu sa okresný súd v relevantnej časti
odôvodnenia k podstate veci vyjadril:
,,Pokiaľ išlo o vyhodnotenie otcom v sťažnosti tvrdenej skutočnosti, že znalecký
posudok bol podaný oneskorene, súd uvádza, že znalecký posudok bol podaný včas.
IV. výrokom uznesenia č. k. 11P/31/2016-863 zo dňa 21.03.2018, súd uložil znalkyni
podať znalecký posudok písomne v lehote 60 dní od doručenia súdneho spisu v piatich
vyhotoveniach s tým, že podľa bodu 7. odôvodnenia predmetného uznesenia môže znalkyňa
požiadať súd pred uplynutím tejto lehoty o jej predĺženie v prípade, že nebude vzhľadom
na pracovnú vyťaženosť schopná podať znalecký posudok v lehote stanovenej súdom. Súdny
spis bol doručený súdnej znalkyni najskôr dňa 08.08.2017 (expedovaný z okresného súdu
bol dňa 07.08.2017). Dňa 08.10.2017, teda v lehote na podanie žiadosti (lehota odo dňa
08.08.2017 uplynula dňa 09.10.2017), znalkyňa doručila súdu žiadosť o predĺženie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku o 6 – 8 týždňov, a to vzhľadom na časovú náročnosť
8
realizácie úkonov znaleckého vyšetrovania v spolupráci s konzultantom z odboru
psychológia.
Dňa 31.10.2017 súd predĺžil znalkyni lehotu na vypracovanie znaleckého posudku
do 01.12.2017.
Dňa 30.11.2017 bol súdu doručený znalkyňou vypracovaný znalecký posudok spolu
s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie (č. l. 702 a nasl. spisu).
Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že znalecký posudok podala znalkyňa včas, v lehote
určenej súdom.
... súd uvádza, že vyúčtovanie znalečného zodpovedá rozsahu a náročnosti vykonanej
práce. Odmena je primeraná odborným požiadavkám, ako aj časovej náročnosti znalečnej
úlohy. Zložitosť vypracovania znaleckého posudku nemožno posudzovať len podľa počtu
strán, z ktorých znalecký posudok pozostáva, ale je potrebné prihliadnuť na náročnosť
úlohy z hľadiska odbornosti potrebnej k vypracovaniu znaleckého posudku, ale i charakter
úlohy, ktorá bola znalkyni zadaná, na množstvo účelne vynaloženej práce potrebnej
na jej splnenie. V tomto prípade náročnosť znaleckého posudku spočívala i v skutočnosti,
že znalkyňa so súhlasom súdu pribrala konzultanta... z dôvodu, že zodpovedanie otázok
uložených v uznesení, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie, týkajúcich sa popisu
osobnosti rodičov, vybudovaných vzájomných citových vzťahov k maloletej, možnosti
ovplyvňovania, úpravu styku, bolo potrebné konzultovať so znalcom z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.
... Podrobnejšiu úpravu znalečného obsahuje vyhláška č. 491/2004 Z. z...
Pri posudzovaní miery kvality podaného znaleckého úkonu je potrebné primárne vychádzať
z vymedzenia znaleckej úlohy (v danom prípade ustanovenej uznesením č. k. 11P/31/2016-
629 zo dňa 18.07.2017). Rozhodnutie o priznaní znalečného predpokladá predloženie
kvalifikovaného vyúčtovania znalečného, v súlade so znaleckou tarifou tak, aby rozbor
jednotlivých položiek vyúčtovania uspokojivo preukazoval naplnenie kritérií rozhodovania
o znalečnom (kvalitu, kvantitu, náročnosť a mieru odborných znalostí, ktoré bolo nutné
na podanie znaleckého posudku vynaložiť). Požiadavku kvalifikovaného vyúčtovania
uplatňovaného znalečného znalcom, obsahujúceho konkretizáciu jednotlivých zložiek
odbornej duševnej činnosti, ktoré si vyžiadalo podanie znaleckého posudku v danej veci súd
považoval za splnenú... Pri určení účelnosti a časovej primeranosti jednotlivých úkonov
znaleckej činnosti zákon č. 382/2004 Z. z... ako ani vyhláška č. 491/2004 Z. z....
neustanovuje konkrétny postup ako by mal súd hodnotiť časovú primeranosť jednotlivých
úkonov vynaložených znalcom. Účelnosť a časovú primeranosť jednotlivých úkonov
znaleckej činnosti súd preto posudzuje s odhadom rozumného časového fondu, reálne
využitého znalcom na štúdium spisu, vypracovanie dokumentácie a spracovanie znaleckého
úkonu... Znalkyňa vo vyúčtovaní, predloženom súdu dňa 30.11.2017, určila svoj počet hodín
z hľadiska tarifnej odmeny počtom 54 hodín... Znalkyňa, ktorá bola pribratá k vypracovaniu
znaleckého posudku ako konzultant, určila svoj počet hodín z hľadiska tarifnej odmeny
počtom 76 hodín... Súd rozsah 54 hodín špecifikovaných vo vyúčtovaní znalkyňou považuje
za primeraný aj s poukazom na reálny časový fond... Rovnako považuje za primeraný
rozsah 76 hodín špecifikovaných vo vyúčtovaní konzultantkou považuje za primeraný
s poukazom na reálny časový fond... Každá znalecká činnosť a znalecký úkon znalca
v rámci toho ktorého súdneho konania je špecifický, neopakovateľný a jedinečný, preto
nemožno objektivizovať časovú náročnosť znaleckej činnosti toho ktorého znalca ani výšku
jeho vyúčtovaného znalečného. Súd v danom prípade považuje vyšpecifikovaný počet hodín
znalkyňami za primeraný.“ Podľa posúdenia ústavného súdu vzhľadom na uvedené nie je
možné napadnuté uznesenie okresného súdu považovať za arbitrárne, závery v ňom uvedené
boli z ústavnoprávneho hľadiska relevantne zdôvodnené. O svojvôli pri výklade a aplikácii
zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento
natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.
Ako už bolo uvedené, vykladať a aplikovať zákony je primárne v právomoci všeobecných
súdov a skutočnosť, že sa sťažovateľ právnym názorom okresného súdu nestotožňuje,
nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto
názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím
vlastným.
23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti
a napadnutého uznesenia okresného súdu konštatuje, že medzi namietaným porušením
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením okresného súdu absentuje
10
relevantná príčinná súvislosť, preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a podľa § 56
ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ju bolo potrebné odmietnuť.
24. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bezpredmetné rozhodovať
o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. októbra 2019
Mojmír Mamojka
predseda senátu