Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 56/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov

Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného advokátkou Mgr. Ivetou

Vajdovou, Bárdošova 25, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -944 z 22. mája 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 5. augusta

2018 doručená a 13. februára 2019 doplnená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len ,,ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Okresného súdu

Čadca (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. -944 z 22. mája 2018 (ďalej len

,,napadnuté uznesenie okresného súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na návrh sťažovateľa v právnej

veci starostlivosti súdu o maloletú okresný súd uznesením č. k. -629 z 18. júla

2017 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia

psychiatrie. Na zodpovedanie celkovo piatich otázok bola ustanovenej znalkyni stanovená

lehota 60 dní, avšak znalecký posudok bol spolu s vyúčtovaním okresnému súdu doručený

až 30. novembra 2017. Uznesením okresného súdu vydaným vyššou súdnou úradníčkou

č. k. -863 z 21. marca 2018 (ďalej len ,,uznesenie vyššej súdnej úradníčky“)

bolo rozhodnuté o priznaní odmeny súdnej znalkyni za vypracovanie uvedeného znaleckého

posudku vo výške 2 156,18 €. Proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky podal sťažovateľ

sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením okresného súdu tak, že bola

zamietnutá.

3. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ uviedol, akým spôsobom odôvodnil

podanú sťažnosť proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, a prečo žiadal, aby súdnej

znalkyni nebola priznaná odmena za vypracovanie znaleckého posudku. Sťažovateľ

namietal oneskorenosť predloženia znaleckého posudku zo strany znalkyne. Tiež namietal,

že znalecký posudok podľa neho nebol vypracovaný riadne. V tejto súvislosti sťažovateľ

namietal jeho nedostatočné a tendenčné spracovanie, neumožňujúce riadne preskúmanie

jeho obsahu a overenie odôvodnenosti postupov pri jeho vypracovaní. Ďalej v podanej

sťažnosti namietol aj tú skutočnosť, že znalkyňa mala nesprávne vyúčtovať odmenu

za vypracovanie znaleckého posudku, teda namietal nesprávnosť priznania odmeny súdnej

znalkyni s poukazom na ustanovenia o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,“).

4. Ďalej sťažovateľ uviedol, že okresný súd jemu, resp. jeho právnej zástupkyni,

spolu s napadnutým uznesením okresného súdu nezaslal aj vyúčtovanie, ktoré okresnému

súdu predložila znalkyňa, z ktorého okresný súd vychádzal pri priznaní odmeny znalkyni.

2

Dodal, že napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jeho základné právo

domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde podľa čl. 46 ods. 1

, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru.

5. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažovateľ namietal,

že okresný súd sa v ňom nezaoberal jeho podstatnými argumentmi, ktoré uviedol v podanej

sťažnosti proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, ktoré opieral aj o konkrétne ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách,

náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

v znení neskorších predpisov. Konkrétne uviedol, že v nej namietal:

,,... v bode 9 sťažnosti... že podľa vyhlášky č. o znalcovi

patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom 19,92 eura.

v bode 11 sťažnosti... že podľa vyhlášky č. hodinová odmena

nepatrí znalcovi v odbore zdravotníctvo a farmácia a znalcovi v odbore právne vzťahy

k cudzine za čiastkové úkony, za ktoré mu patrí len paušálna odmena alebo len podielová

odmena.

v bode 14 sťažnosti... prevzatie a prvotné oboznámenie sa so spisom zahŕňa

aj štúdium obsahu podkladov, za čo prináleží znalcovi paušálna odmena, v danom prípade

určená podľa vyhlášky č. , vo výške 19,92,-€... znalkyňa

si vyúčtovala 24 hodín za analýzu spisu a jeho spracovanie do posudku, štúdiom zdravotnej

dokumentácie a spracovanie do posudku, čo malo byť zahrnuté v paušálnej odmene, keďže

úlohou znalca nie je analýza spisu, taktiež štúdium zdravotnej dokumentácie, čo má byť

zahrnuté v úkonoch znaleckého vyšetrenia a spracovania posudku. Znalkyňa postupovala

pri vyúčtovaní nesprávne, keďže si účtovala aj poradu znalcov...

v bode 15 sťažnosti... že v bode IV... sa uvádzajú výdavky znalkyne spojené

s činnosťou konzultanta. Z napadnutého uznesenia však nevyplýva, že by znalkyňa

preukázala vznik týchto výdavkov, tj. ich skutočnú úhradu. V rozpise sa taktiež uvádza

štúdium spisu, forenzná analýza v rozsahu 5 hodín, štúdium zdravotnej dokumentácie

v rozsahu 3 hodín písomné vypracovanie znaleckého posudku, dokonca v rozsahu 25 hodín,

v čom je zahrnutá záverečná forenzná analýza získaných údajov, pričom uvedené malo byť

vo vypracovaní vyhodnotenia diagnostiky a spracovaní a vyhodnotení

psychodiagnostických metodík. Aj v tomto bode vyúčtovania sa uvádzajú 3 hodiny porady

znalcov, čo znamená, že znalci sa radili 3 hodiny, pričom obaja si účtovali za poradu, čo

nemožno považovať za znalecký úkon, a už vôbec nie za úkon účelný v súlade so zásadou

hospodárnosti.

v bode 16 neprehľadnosťou a duplicitou v zmiešaných vyúčtovacích položkách

(sťažovateľ vychádzal len z napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky, čím boli

porušené jeho práva...“

6. V závere sťažovateľ uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu považuje

za zjavne neodôvodnené a arbitrárne, a to z dôvodu, že okresný súd sa sťažovateľovými

námietkami vôbec nezaoberal a súdnej znalkyni priznal odmenu v rozpore s uvedenými

právnymi normami.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn.

-944 zo dňa 22.5.2018 porušené boli.

2. Uznesenie Okresného súdu Čadca sp. zn. -944 zo dňa 22.5.2018

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Čadca je povinný nahradiť trovy konania vo výške

390,50 EUR na účet advokátky Mgr. Ivety Vajdovej, Bárdošova 25, 831 01 Bratislava

do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

4

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

15. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Sťažovateľ

namieta vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu jeho arbitrárnosť a zjavnú

neodôvodnenosť záverov v ňom uvedených, a to z dôvodu, že okresný súd sa vôbec

nezaoberal sťažovateľovými námietkami, ktoré uviedol v podanej sťažnosti proti vydanému

uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, a súdnej znalkyni priznal odmenu v rozpore s právnymi

predpismi upravujúcimi výpočet odmeny pre súdnych znalcov.

16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

17. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv

na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať

tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov,

ktoré tento článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu

6

ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom

predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných

procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov

na súdnu ochranu podľa , ako aj právo zaručené v dohovoru

().

18. V súvislosti s ústavnými sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv

a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho

úloha pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu

ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej

interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných práv a slobôd. K zákonnej povinnosti všeobecných súdov náležite

a presvedčivo odôvodniť ich rozhodnutia ústavný súd už v minulosti judikoval,

že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý

proces (m. m. ).

19. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného

súdu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m.

).

20. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa však

nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania ().

21. Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento

výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu doň zasahovať.

Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich

konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie

niektorého základného práva alebo slobody ().

22. V napadnutom uznesení okresného súdu sa okresný súd v relevantnej časti

odôvodnenia k podstate veci vyjadril:

,,Pokiaľ išlo o vyhodnotenie otcom v sťažnosti tvrdenej skutočnosti, že znalecký

posudok bol podaný oneskorene, súd uvádza, že znalecký posudok bol podaný včas.

IV. výrokom uznesenia č. k. -863 zo dňa 21.03.2018, súd uložil znalkyni

podať znalecký posudok písomne v lehote 60 dní od doručenia súdneho spisu v piatich

vyhotoveniach s tým, že podľa bodu 7. odôvodnenia predmetného uznesenia môže znalkyňa

požiadať súd pred uplynutím tejto lehoty o jej predĺženie v prípade, že nebude vzhľadom

na pracovnú vyťaženosť schopná podať znalecký posudok v lehote stanovenej súdom. Súdny

spis bol doručený súdnej znalkyni najskôr dňa 08.08.2017 (expedovaný z okresného súdu

bol dňa 07.08.2017). Dňa 08.10.2017, teda v lehote na podanie žiadosti (lehota odo dňa

08.08.2017 uplynula dňa 09.10.2017), znalkyňa doručila súdu žiadosť o predĺženie lehoty

na vypracovanie znaleckého posudku o 6 – 8 týždňov, a to vzhľadom na časovú náročnosť

8

realizácie úkonov znaleckého vyšetrovania v spolupráci s konzultantom z odboru

psychológia.

Dňa 31.10.2017 súd predĺžil znalkyni lehotu na vypracovanie znaleckého posudku

do 01.12.2017.

Dňa 30.11.2017 bol súdu doručený znalkyňou vypracovaný znalecký posudok spolu

s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie (č. l. 702 a nasl. spisu).

Z vyššie uvedeného tak vyplýva, že znalecký posudok podala znalkyňa včas, v lehote

určenej súdom.

... súd uvádza, že vyúčtovanie znalečného zodpovedá rozsahu a náročnosti vykonanej

práce. Odmena je primeraná odborným požiadavkám, ako aj časovej náročnosti znalečnej

úlohy. Zložitosť vypracovania znaleckého posudku nemožno posudzovať len podľa počtu

strán, z ktorých znalecký posudok pozostáva, ale je potrebné prihliadnuť na náročnosť

úlohy z hľadiska odbornosti potrebnej k vypracovaniu znaleckého posudku, ale i charakter

úlohy, ktorá bola znalkyni zadaná, na množstvo účelne vynaloženej práce potrebnej

na jej splnenie. V tomto prípade náročnosť znaleckého posudku spočívala i v skutočnosti,

že znalkyňa so súhlasom súdu pribrala konzultanta... z dôvodu, že zodpovedanie otázok

uložených v uznesení, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie, týkajúcich sa popisu

osobnosti rodičov, vybudovaných vzájomných citových vzťahov k maloletej, možnosti

ovplyvňovania, úpravu styku, bolo potrebné konzultovať so znalcom z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí a dospelých.

... Podrobnejšiu úpravu znalečného obsahuje ..

Pri posudzovaní miery kvality podaného znaleckého úkonu je potrebné primárne vychádzať

z vymedzenia znaleckej úlohy (v danom prípade ustanovenej uznesením č. k. -

629 zo dňa 18.07.2017). Rozhodnutie o priznaní znalečného predpokladá predloženie

kvalifikovaného vyúčtovania znalečného, v súlade so znaleckou tarifou tak, aby rozbor

jednotlivých položiek vyúčtovania uspokojivo preukazoval naplnenie kritérií rozhodovania

o znalečnom (kvalitu, kvantitu, náročnosť a mieru odborných znalostí, ktoré bolo nutné

na podanie znaleckého posudku vynaložiť). Požiadavku kvalifikovaného vyúčtovania

uplatňovaného znalečného znalcom, obsahujúceho konkretizáciu jednotlivých zložiek

odbornej duševnej činnosti, ktoré si vyžiadalo podanie znaleckého posudku v danej veci súd

považoval za splnenú... Pri určení účelnosti a časovej primeranosti jednotlivých úkonov

znaleckej činnosti .. ako ani ...

neustanovuje konkrétny postup ako by mal súd hodnotiť časovú primeranosť jednotlivých

úkonov vynaložených znalcom. Účelnosť a časovú primeranosť jednotlivých úkonov

znaleckej činnosti súd preto posudzuje s odhadom rozumného časového fondu, reálne

využitého znalcom na štúdium spisu, vypracovanie dokumentácie a spracovanie znaleckého

úkonu... Znalkyňa vo vyúčtovaní, predloženom súdu dňa 30.11.2017, určila svoj počet hodín

z hľadiska tarifnej odmeny počtom 54 hodín... Znalkyňa, ktorá bola pribratá k vypracovaniu

znaleckého posudku ako konzultant, určila svoj počet hodín z hľadiska tarifnej odmeny

počtom 76 hodín... Súd rozsah 54 hodín špecifikovaných vo vyúčtovaní znalkyňou považuje

za primeraný aj s poukazom na reálny časový fond... Rovnako považuje za primeraný

rozsah 76 hodín špecifikovaných vo vyúčtovaní konzultantkou považuje za primeraný

s poukazom na reálny časový fond... Každá znalecká činnosť a znalecký úkon znalca

v rámci toho ktorého súdneho konania je špecifický, neopakovateľný a jedinečný, preto

nemožno objektivizovať časovú náročnosť znaleckej činnosti toho ktorého znalca ani výšku

jeho vyúčtovaného znalečného. Súd v danom prípade považuje vyšpecifikovaný počet hodín

znalkyňami za primeraný.“ Podľa posúdenia ústavného súdu vzhľadom na uvedené nie je

možné napadnuté uznesenie okresného súdu považovať za arbitrárne, závery v ňom uvedené

boli z ústavnoprávneho hľadiska relevantne zdôvodnené. O svojvôli pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom možno uvažovať len v prípade, ak by sa tento

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.

Ako už bolo uvedené, vykladať a aplikovať zákony je primárne v právomoci všeobecných

súdov a skutočnosť, že sa sťažovateľ právnym názorom okresného súdu nestotožňuje,

nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto

názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím

vlastným.

23. Vzhľadom na uvedené ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti

a napadnutého uznesenia okresného súdu konštatuje, že medzi namietaným porušením

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým uznesením okresného súdu absentuje

10

relevantná príčinná súvislosť, preto je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená a podľa § 56

ods. 2 písm. g) ju bolo potrebné odmietnuť.

24. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, bolo bezpredmetné rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľa v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2019

Mojmír Mamojka

predseda senátu