Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)PL. ÚS 17/2019
PDF · 159.53 KB
No categories available
PL. ÚS 17/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2019 v pléne
zloženom z predsedníčky pléna Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca
spravodajca), Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej, Mojmíra Mamojku, Miloša Maďara,
Petra Molnára, Petra Straku a Martina Vernarského vo veci návrhu podľa čl. 129 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky , ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o.,
Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák,
na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky
konaných v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019 o námietke
zaujatosti sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboša Szigetiho v konaní vedenom
na Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. PL. ÚS 17/2019 (sp. zn. Rvp 652/2019)
takto
rozhodol:
Sudca Ústavného súdu Slovenskej republiky Ľuboš Szigeti j e v y l ú č e n ý
z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom na Ústavnom súde Slovenskej republiky
pod sp. zn. PL. ÚS 17/2019 (sp. zn. Rvp 652/2019).
O d ô v o d n e n i e :
I.
Námietka zaujatosti
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2019
doručený návrh podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ,
, (ďalej aj „navrhovateľ“), na začatie
konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky konaných
v prvom kole 16. marca 2019 a v druhom kole 30. marca 2019.
2. Dňa 29. apríla 2019 podal navrhovateľ námietku zaujatosti sudcu ústavného súdu
Ľuboša Szigetiho podľa § 50 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“),
v ktorej v podstatnom uviedol, že vzťahy medzi nimi nie sú priaznivé, a odkázal na článok
v časopise Plus 7 dní s názvom „
“ a na video pod názvom „ “, ktoré je
prístupné na internetovej stránke YouTube. Navrhovateľ preto žiadal, aby plénum
ústavného súdu vylúčilo sudcu Ľuboša Szigetiho z prejednávania a rozhodovania vo veci
konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky vedenej
pod sp. zn. Rvp 652/2019.
3. Sudca Ľuboš Szigeti sa k námietke zaujatosti vyjadril podaním zo 7. mája 2019,
v ktorom v podstatnom uviedol, že vo vzťahu k navrhovateľovi neprechováva žiadnu
animozitu, ale vzhľadom na spochybnenie jeho nezaujatosti navrhol plénu ústavného súdu,
aby ho v predmetných veciach vylúčil z prejednania a rozhodnutia podľa § 51 ods. 1 prvej
vety zákona o ústavnom súde.
II.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská
4.1 Podľa § 49 ods. 1 zákona o ústavnom súde sudca ústavného súdu je vylúčený
z konania a rozhodovania vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom
konania, zúčastnenej osobe alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti. Dôvodom na vylúčenie sudcu ústavného súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe sudcu ústavného súdu v konaní o prerokúvanej veci alebo v jeho rozhodovaní
v iných veciach na ústavnom súde.
4.2 Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde účastník konania má právo vzniesť
námietku zaujatosti proti sudcom ústavného súdu, ktorí majú jeho vec prerokovať
a rozhodnúť. Námietku zaujatosti je účastník konania povinný vzniesť do desiatich dní
odo dňa, keď sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Účastník konania je povinný uviesť, kedy
sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia. Námietku zaujatosti musí účastník konania odôvodniť.
Sudca ústavného súdu, proti ktorému námietka smeruje, je povinný sa k námietke zaujatosti
vyjadriť. Na opakované námietky zaujatosti podané proti tomu istému sudcovi ústavného
súdu z toho istého dôvodu ústavný súd neprihliadne, ak už o predchádzajúcej rovnakej
námietke zaujatosti rozhodol.
4.3 Podľa § 51 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o ústavnom súde ak ide
o rozhodovanie v pléne ústavného súdu, o vylúčení sudcu ústavného súdu rozhoduje plénum
ústavného súdu. Sudca ústavného súdu, proti ktorému bola vznesená námietka zaujatosti
účastníkom konania, ktorý vyhlásil svoju zaujatosť vo veci alebo ktorý oznámil dôvody
vylúčenia podľa § 49 ods. 4, sa hlasovania o svojom vylúčení a hlasovania o vylúčení iného
sudcu ústavného súdu nezúčastní.
4.4 Podľa § 4 ods. 3 zákona o ústavnom súde v prípade, ak nie je prítomný predseda
ústavného súdu ani podpredseda ústavného súdu alebo ak nie je nikto vymenovaný
do funkcie predsedu ústavného súdu ani do funkcie podpredsedu ústavného súdu,
neodkladné úlohy predsedu ústavného súdu vykoná ten zo služobne najstarších sudcov
ústavného súdu, ktorý je vekom najstarší, ak nebol poverený sudca ústavného súdu podľa
odseku 4.
5. V súlade s už uvedenou právnou úpravou rozhodlo o námietke zaujatosti podanej
navrhovateľom plénum ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia,
keďže v konaní vedenom na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 17/2019
(sp. zn. Rvp 652/2019) navrhovateľ namietol zaujatosť celkovo štyroch sudcov ústavného
súdu – Ivana Fiačana, Ladislava Duditša, Libora Duľu a Ľuboša Szigetiho.
6. Ústavný súd skúma nestrannosť sudcu ústavného súdu zo subjektívneho hľadiska,
t. j. z hľadiska osobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, ako aj z objektívneho
hľadiska, t. j. či sudca dáva dostatočné záruky pre vylúčenie legitímnych pochybností o jeho
nestrannosti (pozri Micallef proti Malte, sťažnosť č. 17056/06, bod 93 odôvodnenia, resp.
Kyprianou proti Cypru, sťažnosť 73797/01, bod 119, pozri tiež III. ÚS 306/2014, časť III,
s. 6). Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade ide o vec, v ktorej rozhoduje plénum
ústavného súdu, je potrebné tiež spomenúť, že ak vo veci rozhoduje tribunál zložený
z viacerých sudcov, musí byť z rozhodovania vylúčený ten sudca, u ktorého sú dané
legitímne pochybnosti o nezaujatosti [pozri napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) vo veci Golubović proti Chorvátsku, sťažnosť č. 43947/10, bod 49
odôvodnenia].
7. Pri posúdení subjektívnej nestrannosti je cieľom zistenie, či je samotný sudca
vo veci nepredpojatý. Ide tu o „subjektívnu psychickú kategóriu vyjadrujúcu vnútorný
psychický vzťah sudcu k prerokovávanej veci“ (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 25 odôvodnenia). Vzhľadom na charakter tohto
vnútorného vzťahu je zrejmé, že relatívne presne o ňom môže vypovedať len sám sudca
(pozri napr. IV. ÚS 124/2010, bod 15 odôvodnenia, resp. uznesenie Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky č. k. 4 As 14/2004-70). Existencia subjektívnej nestrannosti sudcu sa
predpokladá (ide o vyvrátiteľnú domnienku), t. j. sudca sa považuje za subjektívne
nepredpojatého, pokiaľ nie sú predložené dôkazy o opaku (pozri napr. PL. ÚS 6/2013, časť
II, s. 10). Inak povedané, domnienku subjektívnej nestrannosti možno vyvrátiť len
objektívnym spôsobom (pozri napr. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
I. ÚS 1965/15, bod 26 odôvodnenia). Pokiaľ ide o dôkazy spôsobilé už uvedenú domnienku
vyvrátiť, tieto môžu spočívať vo vyjadrení nepriateľského postoja k účastníkom konania,
ale môže ísť napríklad aj o situáciu, keď sudca vykoná opatrenia zabezpečujúce,
aby v určitej veci rozhodoval. V niektorých prípadoch môže byť preukázanie subjektívnej
predpojatosti veľmi náročné, preto možno konštatovať, že požiadavka nestrannosti nemôže
byť dostatočne naplnená len subjektívnym testom. Na subjektívny test teda plynule
nadväzuje test objektívny, ktorý si všíma, či sudca vykazuje legitímne pochybnosti
z hľadiska jeho nestrannosti (II. ÚS 62/2017, bod 39 odôvodnenia). Uvedenú skutočnosť si
uvedomuje aj ESĽP, ktorý sa vo väčšine prípadov sústredí na objektívne hľadisko
nestrannosti. Na druhej strane však treba povedať, že v judikatúre ESĽP hranica medzi
subjektívnym a objektívnym hľadiskom nie je absolútne nepriepustná, keďže postup sudcu
môže vyvolať nielen objektívne dané pochybnosti o nestrannosti u externého pozorovateľa
(objektívneho hľadisko), ale zároveň môže vzbudzovať pochybnosti o jeho subjektívnej
nestrannosti. Takto napríklad v rozhodnutí vo veci Buscemi proti Taliansku považoval
ESĽP verejné vyjadrenia sudcu, z ktorých vyplývalo, že si vopred urobil zamietavý
(„unfavourable“) názor na vec sťažovateľa, za porušenie objektívneho testu nestrannosti,
zatiaľ čo vo veci Lavents proti Lotyšsku považoval verejné vyjadrenia sudcu kritizujúce
obhajobu odsúdeného a vyjadrujúce prekvapenie, že obžalovaný nepriznal vinu,
za porušenie subjektívneho testu nestrannosti (pozri Kyprianou proti Cypru, bod 119; pozri
tiež rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1965/15, bod 29
odôvodnenia).
8. V rámci objektívneho testu sa v zásade skúma, či, odhliadnuc od osobného
presvedčenia alebo správania sudcu, existujú v konkrétnej veci overiteľné skutočnosti, ktoré
vzbudzujú pochybnosti o jeho nestrannosti. Z tohto uhla pohľadu môže mať určitý význam
aj to, či sa sudca navonok javí ako nestranný. V stávke je totiž dôvera, ktorú musia súdy
v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať. Z uvedeného vyplýva,
že ak v konkrétnej veci existujú legitímne dôvody na obavu, že určitý sudca nie je
nestranný, pre rozhodnutie vo veci je stanovisko účastníka konania dôležité, nie je však
rozhodujúce. Rozhodujúca je až skutočnosť, že takúto obavu možno objektívne odôvodniť
(ESĽP vo veci Pescador Valero proti Španielsku, sťažnosť č. 62435/00, bod 23). Možno
preto uzavrieť, že sudca sa považuje za predpojatého aj vtedy, ak vzniká navonok legitímny
dojem, že by na rozhodnutí vo veci mohol mať osobný záujem (II. ÚS 62/2017, bod 7
odôvodnenia). Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne
nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán. Európsky súd pre ľudské
práva v tejto súvislosti často pripomína, že „spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná,
ale sa musí aj javiť, že je vykonávaná“ („justice must not only by done, it must also be seen
to be done“, pozri napr. III. ÚS 855/2016, bod 16 odôvodnenia).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
9. Podstatou námietky zaujatosti proti sudcovi Ľubošovi Szigetimu podanej
navrhovateľom je jeho tvrdenie, že vzťahy medzi nimi nie sú priaznivé s poukazom
na článok v časopise Plus 7 dní s názvom „
“ tvoriaci prílohu podanej námietky zaujatosti.
Z predmetného článku vyplýva, že sudca ústavného súdu Ľuboš Szigeti sa vo vzťahu
k svojmu disciplinárnemu konaniu a policajnému vyšetrovaniu vyjadril, že celá záležitosť
bola vykonštruovaná a vietor fúkal od , ktorého nezvolil za predsedu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (v roku 2003, pozn.). Taktiež podpísal petíciu Päť
viet, ktorou niektorí sudcovia upozorňovali ako súdnictvo pod navrhovateľovým riadením
funguje. Z uvedeného možno vyvodiť, že námietka zaujatosti navrhovateľa proti
označenému sudcovi ústavného súdu sa týka jeho pomeru k účastníkovi konania.
10. Sudcov pomer k účastníkom môže byť založený predovšetkým príbuzenským
alebo jemu obdobným vzťahom, ktorému v konkrétnom prípade môže byť daný na roveň
vzťah priateľský, či naopak, nepriateľský. Špecifický pomer sudcu k účastníkovi môže
vzniknúť aj v dôsledku toho, že účastník proti sudcovi podá trestné oznámenie alebo iný
návrh na začatie súdneho konania. Takéto konania účastníka proti sudcovi však samy osebe
ešte automaticky nezakladajú dôvod na vylúčenie sudcu z výkonu sudcovskej funkcie.
Až v prípade, ak sa účastníkovi podarí vyvolať skutočný právny spor (napr. súdne konanie,
disciplinárne konanie, resp. vznesenie obvinenia na základe trestného oznámenia účastníka
podávajúceho námietku zaujatosti), v ktorom sa záujmy sudcu dostanú do rozporu
so záujmami účastníka, prípadne ak vystupovanie účastníka vyústi do emotívne
ovplyvneného postoja sudcu, ktorý inak vo všeobecnosti predstavuje nepatričné vybočenie
z požiadavky na profesionálny prístup sudcu k účastníkom konania, môžu sa reálne objaviť
pochybnosti o nestrannosti a objektivite sudcu vzhľadom na jeho (do novej špecifickej
polohy postavený) vzťah k účastníkovi konania.
11. Z vyjadrenia označeného sudcu vyplýva, že vo vzťahu k navrhovateľovi
neprechováva žiadnu animozitu, ale vzhľadom na spochybnenie jeho nezaujatosti navrhol,
aby bol vylúčený z prejednania a rozhodnutia predmetnej veci. Ústavný súd už uviedol,
že pri objektívnom teste sú dôležitými kritériami (parametrami) dôvera verejnosti
v rozhodovanie v danej veci a s tým súvisiace skúmanie bezprostrednosti väzieb medzi
aktérmi veci (II. ÚS 36/2012). Skutočnosťou je, že medzi označeným sudcom
a navrhovateľom bolo v minulosti napätie, ktoré sa prejavilo aj v minulých vyjadreniach
tohto sudcu vo vzťahu k navrhovateľovi.
12. Vychádzajúc z uvedeného, dospel ústavný súd k záveru, že z hľadiska testu
objektívnosti je vhodnejšie sudcu ústavného súdu Ľuboša Szigetiho vylúčiť z prerokúvania
predmetnej veci, a preto ústavný súd v snahe o úplné odstránenie pochybností
o rozhodovaní tejto veci rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. októbra 2019
Jana B a r i c o v á
predsedníčka pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky