Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 130/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Záujmového

združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava,

IČO 45744971, zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o.,

Mlynarovičova 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Slavomír Slávik,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

z 5. februára 2019 a sp. zn. z 2. apríla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna

2019 doručená ústavná sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia

pre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO 45744971 (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o., Mlynarovičova 13,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 5. februára 2019 (ďalej aj „uznesenie z 5. februára 2019“) a sp. zn.

z 2. apríla 2019 (ďalej aj „uznesenie z 2. apríla 2019“, spolu ďalej aj

„napadnuté uznesenia“).

2. V zmysle čl. X bodu 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1

zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa 17. októbra 2019

prerozdelená a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi, ktorý je v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu

práce členom štvrtého senátu ústavného súdu.

3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 5. februára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 102 ods. 1 písm. a)

v spojení s v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) uložil sťažovateľovi ako zriaďovateľovi Stáleho

rozhodcovského súdu (ďalej len „rozhodcovský súd“) poriadkovú pokutu v sume 100 €.

Dôvodom na uloženie poriadkovej pokuty bola skutočnosť, že sťažovateľ žiadnym

spôsobom nereagoval na výzvu okresného súdu na predloženie spisu rozhodcovského súdu

sp. zn. .

4. Proti označenému uzneseniu z 5. februára 2019 sťažovateľ podal sťažnosť, ktorú

okresný súd uznesením sp. zn. z 2. apríla 2019 vydaným zákonným sudcom

zamietol ako nedôvodnú podľa v spojení s zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Exekučný poriadok“).

5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa uzneseniami okresného súdu sp. zn.

z 5. februára 2019 a sp. zn. z 2. apríla 2019. Sťažovateľ

poukazuje na to, že exekučné konanie je návrhovým konaním s plnou zodpovednosťou

navrhovateľa (oprávneného) za výsledok konania. Uvedené podľa názoru sťažovateľa

znamená, že oprávnený v exekučnom konaní má uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné

bremeno k uplatneniu jeho nároku v exekučnom konaní.

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež argumentuje, že pokiaľ okresný súd považoval

za potrebné skúmať obsahové náležitosti a dodržanie formy rozhodcovského rozsudku

ako exekučného titulu, mal tento žiadať od oprávneného, ktorý ním taktiež disponoval.

Sťažovateľ v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že okresný súd v rozpore

s princípom proporcionality „zaťažil“ povinnosťou predložiť listinu tretí subjekt, ktorý nie

je účastníkom exekučného konania a nenesie procesnú zodpovednosť za jeho výsledok.

Okresný súd pritom neuviedol, z akého dôvodu je potrebné predkladať rozhodcovský spis

vrátane rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe.

7. Podľa sťažovateľa v napadnutých uzneseniach okresného súdu absentuje

aj uvedenie skutočností, z ktorých by vyplývala odôvodnenosť samotného uloženia

poriadkovej pokuty, ako aj odôvodnenie primeranosti jej výšky. Podľa názoru sťažovateľa

uloženie poriadkovej pokuty v sume 100 € je v zjavnom nepomere k „závažnosti sťaženia

postupu súdu v prejednávanej veci“.

8. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. zo dňa

5. februára 2019 a rovnako tak sp. zn. zo dňa 2. apríla 2019 porušil

základné právo Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom

Rusovská cesta 3674/15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 na súdnu ochranu podľa čl. 46

.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutia Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. zo dňa 5. februára 2019 a rovnako tak sp. zn.

zo dňa 2. apríla 2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.“

9. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu z 5. februára 2019.

10. Pred samotným posúdením ústavnej sťažnosti sťažovateľa v rámci jej

predbežného prerokovania poukazuje ústavný súd na skutočnosť, že sťažovateľ k ústavnej

sťažnosti nepripojil kópiu napadnutých uznesení okresného súdu tak, ako to vyžaduje

ustanovenie o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Ústavný

súd však nepovažoval za potrebné a hospodárne vyzývať sťažovateľa na predloženie

predmetných kópií, keďže z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že v namietanom prípade

okresný súd rozhodoval vo veci sťažovateľa, ktorá je skutkovo aj právne identická s vecou,

ktorá bola predmetom prieskumu zo strany štvrtého senátu ústavného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a v ktorej mal ústavný súd k dispozícii kópie tam

namietaných uznesení okresného súdu (obsahovo, resp. odôvodnením zjavne totožných

s rozhodnutiami namietanými v tomto konaní, pozn.). Sťažovateľ navyše vo svojej ústavnej

sťažnosti popísal, resp. citoval podstatný obsah napadnutých uznesení okresného súdu

v takej miere, ktorá v spojení so skutočnosťou uvedenou v predchádzajúcej vete ústavnému

súdu postačovala na preskúmanie sťažovateľom namietaného porušenia jeho označeného

základného práva.

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia

o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii

a intervencii sa nepoužijú.

18. Podľa súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie

skutkového stavu, aby ju predložil.

19. Podľa súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,

kto sťažuje postup konania najmä tým, že nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju

nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami.

20. Podľa výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím

na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

21. Podstata ústavnej sťažnosti v posudzovanej veci spočíva v námietke arbitrárnosti

postupu okresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa pri ukladaní poriadkovej pokuty

nerešpektoval princípy legality, primeranosti a proporcionality.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti

nešpecifikoval konkrétny odsek označeného , avšak z obsahu ústavnej sťažnosti

jednoznačne vyplynulo, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

garantovaného v , ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to

je uvedené aj v záhlaví tohto rozhodnutia.

III.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva

uznesením okresného súdu sp. zn. z 5. februára 2019

23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (aj) uznesením okresného súdu sp. zn.

z 5. februára 2019.

24. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže, resp. mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (m. m. ).

25. Sťažovateľ v danom prípade mal v zmysle príslušných ustanovení Civilného

sporového poriadku právo domáhať sa ochrany svojich práv (ktorých porušenie namieta aj

v podanej ústavnej sťažnosti, pozn.) podaním sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

vydanému vyšším súdnym úradníkom, o ktorej bol oprávnený a povinný rozhodnúť

zákonný sudca. Túto možnosť sťažovateľ aj využil, a preto, uplatňujúc princíp subsidiarity,

ktorý vyplýva z už citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať uznesenie okresného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, pretože to bolo

preskúmané sudcom okresného súdu, ktorý o sťažnosti sťažovateľa rozhodol uznesením

z 2. apríla 2019.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného základného práva

uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. apríla 2019

27. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke, že okresný súd svoje

rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty riadnym spôsobom neodôvodnil. Podľa názoru

sťažovateľa okresný súd „sa len obmedzil na teoretický výklad inštitútu poriadkovej pokuty

bez toho, aby tieto závery premietol aj do konkrétneho skutkového stavu veci“, a neuviedol,

„z akého dôvodu je potrebné predkladať rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského

rozsudku v listinnej forme“.

28. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , tiež napr. , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.

, m. m. ).

29. V kontexte sťažovateľom vznesených výhrad je potrebné pripomenúť, že ústavný

súd nepredstavuje opravnú inštanciu všeobecných súdov (napr. ), a preto

nemôže preskúmavať ich rozhodnutia, pokiaľ v konkrétnom prípade postupovali v súlade

s právami zúčastnených subjektov na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom

oddiele druhej hlavy . Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného

súdu by bola opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou.

30. Dôvodnosť uloženia poriadkovej pokuty sťažovateľovi neprislúcha ústavnému

súdu hodnotiť z iného než ústavnoprávneho hľadiska. Ako už bolo načrtnuté, právomoc

ústavného súdu nenahrádza postupy a rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa

na skúmanie namietanej nesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo vzťahu k všeobecným súdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných

pochybení všeobecných súdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie

o poriadkových pokutách (procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí

jednoznačne do výlučnej kompetencie všeobecných súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty

ich nezávislého súdneho rozhodovania.

31. V okolnostiach posudzovanej veci ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti

sťažovateľa konštatuje, že postup okresného súdu, ktorý sťažovateľovi uložil poriadkové

opatrenie vo forme poriadkovej pokuty, zjavne nevykazuje znaky arbitrárnosti, resp.

svojvôle.

32. Vo vzťahu ku kľúčovej výhrade sťažovateľa, že hoci nie je účastníkom

exekučného konania, okresný súd ho zaťažil povinnosťou predložiť rozhodcovský spis,

čo je podľa sťažovateľa v rozpore s princípom proporcionality, ústavný súd poukazuje na už

citované ustanovenie , ktoré (v exekučnom konaní v spojení s Exekučného

poriadku, pozn.) oprávňuje príslušný súd uložiť edičnú povinnosť každému, kto má vec

potrebnú na zistenie skutkového stavu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie

v konkrétnom konaní. V danom prípade je sťažovateľ zriaďovateľom rozhodcovského súdu

a ako taký primárne disponuje rozhodcovským spisom vrátane rozhodcovského rozsudku,

ktorý je v dotknutom konaní exekučným titulom. Okresný súd teda postupoval v súlade

so svojím zákonným oprávnením, a preto neobstojí námietka sťažovateľa, že predmetný

rozhodcovský rozsudok mal exekučný súd požadovať od oprávneného v exekučnom konaní.

Z pohľadu zákonnej definície poriadkovej pokuty tak s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu nemožno v uznesení okresného súdu, ktorý sťažovateľovi za nesplnenie

jeho edičnej povinnosti uložil poriadkovú pokutu, vidieť arbitrárnosť či svojvôľu.

33. Okresný súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom

odôvodnil aj výšku uloženej poriadkovej pokuty, keď (ako to vyplýva z obsahu samotnej

ústavnej sťažnosti, pozn.) v tejto súvislosti uviedol: „... súd prihliadol na závažnosť konania

zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorý svojou nečinnosťou sťažuje postup súdu, ktorý

vo veci nemôže z dôvodu jeho pasivity rozhodnúť (či už poveriť súdneho exekútora

vykonaním exekúcie, alebo návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť). Výškou pokuty má

pôsobiť na zriaďovateľa rozhodcovského súdu, ktorého rozsudky sú exekučnými titulmi

vo viacerých konaniach vedených exekučným súdom, výchovne, aby do budúcna rešpektoval

výzvy súdu tak, aby konanie bolo hospodárne a ukončené v primeranej lehote. Uloženie

pokuty vo výške 100,00 eur považuje súd vzhľadom na uvedené v danom prípade za

primerané aj s prihliadnutím na časté ignorovanie výziev súdu rozhodcovským súdom aj

v iných exekučných konaniach vedených súdom, v ktorých sú exekučnými titulmi

rozhodcovské rozsudky vydané ním zriadeným rozhodcovským súdom.“

34. V nadväznosti na už uvedené ústavný súd dodáva, že nie je jeho úlohou

prehodnocovať správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade,

ak by s takým rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť

nepreskúmateľné nielen nadriadeným súdom, pretože zákon takúto možnosť výslovne

nepripúšťa ( ), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu

a ústavnoprávny rozmer vylúčené aj z prieskumu ústavného súdu. Opodstatnenosť sťažnosti

podľa preto v obdobných veciach prichádza do úvahy iba v prípadoch

extrémneho vybočenia zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie garantovaných základných práv

a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia

všeobecným súdom. Takéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd

v prípade sťažovateľa nevzhliadol. Jeho ústavná sťažnosť je v podstate len vyjadrením

nesúhlasu s rozhodnutím všeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič,

čo by posunulo prejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa

ústavnému súdu javí sťažovateľovo tvrdenie o porušení jeho základného práva ako zjavne

neopodstatnené o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolal

sám tým, že neuposlúchol príkaz okresného súdu a nesplnil si povinnosť ním uloženú

(m. m. ).

35. Ústavný súd napokon poukazuje aj na svoju stabilnú rozhodovaciu činnosť,

z ktorej vyplýva, že ak ústavná sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne

o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy

taktiež len v celkom výnimočných prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite (,

, )]. Posudzovaná vec pritom takúto intenzitu zjavne

nedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti (m. m. , ).

36. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd konštatuje, že uznesením

okresného súdu z 2. apríla 2019 nedošlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva

na súdnu ochranu podľa , a preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

37. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti

ako celku bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa v nej

obsiahnutými vrátane jeho návrhu na odloženie vykonateľnosti uznesenia okresného súdu

sp. zn. z 5. februára 2019, ktoré by mohlo mať opodstatnenie len v prípade

prijatia (zodpovedajúcej časti) ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu