Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 136/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Záujmového združenia

právnických osôb Asociácia pre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO 45744971,

zastúpenej advokátskou kanceláriou SLAVIKATTORNEYS s. r. o., Mlynarovičova 13,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát Mgr. Slavomír Slávik, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 8. novembra 2018 a uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 2. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť Záujmového združenia právnických osôb Asociácia

pre arbitráž, Rusovská cesta 15, Bratislava, IČO 45744971 (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 8. novembra 2018 a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 2. januára 2019 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn.

vedené exekučné konanie oprávneného

(ďalej len „oprávnený“), proti povinnej

, o vymoženie sumy 364,66 € s príslušenstvom.

Okresný súd prípisom z 11. mája 2018 vyzval Stály rozhodcovský súd zriadený pri

sťažovateľke (ďalej len „rozhodcovský súd“) na zaslanie rozhodcovského spisu vedeného

pod sp. zn. v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Následne okresný súd

výzvou z 21. júna 2018 vyzval rozhodcovský súd na predloženie originálu rozhodcovského

spisu v listinnej podobe. Uvedená výzva bola zaslaná aj sťažovateľke ako zriaďovateľovi

rozhodcovského súdu.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. z 8. novembra 2018 uložil

sťažovateľke poriadkovú pokutu v sume 100 €.

5. Okresný súd uznesením sp. zn. z 2. januára 2019 zamietol

sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu sp. zn.

z 8. novembra 2018.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na to, že exekučné konanie

je návrhovým konaním s plnou zodpovednosťou navrhovateľa za výsledok konania.

Uvedené podľa názoru sťažovateľky znamená, že oprávnený v exekučnom konaní

má uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno k uplatneniu jeho nároku v exekučnom

konaní.

7. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentuje skutočnosťou, že pokiaľ okresný

súd považoval za potrebné skúmať obsahové náležitosti a dodržanie formy rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu, mal tento žiadať od oprávneného, ktorý ním taktiež

disponoval. Sťažovateľka v súvislosti s uvedeným poukazuje na skutočnosť, že okresný súd

v rozpore s princípom proporcionality „zaťažil“ povinnosťou predložiť listinu tretí subjekt,

ktorý nie je účastníkom exekučného konania a nenesie procesnú zodpovednosť za jeho

výsledok. Okresný súd pritom nepoukázal, z akého dôvodu je potrebné predkladať

rozhodcovský spis vrátane rozhodcovského rozsudku v listinnej podobe.

8. Sťažovateľka namieta aj absenciu uvedenia skutočností, z ktorých by vyplývalo

odôvodnenie uloženia poriadkovej pokuty a odôvodnenie primeranosti jej samotnej výšky.

Podľa názoru sťažovateľky je uloženie poriadkovej pokuty v sume 100 € v zjavnom

nepomere k predmetu konania, ktorým je vymoženie sumy 364,66 €.

9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„Okresný súd Banská Bystrica rozhodnutím sp. zn. zo dňa

8. novembra 2018 a rovnako tak sp. zn. zo dňa 2. januára 2019 porušil

základné právo Záujmového združenia právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom

Rusovská cesta 3674/15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744 971 na súdnu ochranu podľa čl. 46

.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozhodnutia Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. zo dňa 8. novembra 2018 a rovnako tak sp. zn.

zo dňa 2. januára 2019.

Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň priznáva Sťažovateľovi právo na náhradu

trov konania v plnom rozsahu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti

nešpecifikovala konkrétny odsek označeného , avšak z obsahu ústavnej

sťažnosti jednoznačne vyplynulo, že namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa , ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto rozhodnutia.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 8. novembra 2018

17. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa uznesením okresného súdu sp. zn.

z 8. novembra 2018.

18. Z princípu subsidiarity podľa citovaného (ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) vyplýva, že ústavný súd môže konať

o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými ústavnými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich (, , ).

19. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu (, ).

20. Sťažovateľka v tomto prípade mala v zmysle príslušných ustanovení zákona

č. v znení neskorších predpisov právo domáhať sa

ochrany svojich práv podaním sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu vydanému vyšším

súdnym úradníkom. Túto možnosť sťažovateľka aj využila, a preto, uplatňujúc princíp

subsidiarity, ktorý vyplýva z citovaného , ústavný súd nemá právomoc

preskúmavať uznesenie okresného súdu, ktoré vydal vyšší súdny úradník, pretože ho

preskúmal sudca okresného súdu, rozhodujúc o sťažnosti sťažovateľky.

21. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti

odmietnuť pre nedostatok právomoci v zmysle § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením okresného súdu sp. zn. z 2. januára 2019

22. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľky spočíva v námietke, že okresný súd

svoje rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty primerane neodôvodnil. Podľa názoru

sťažovateľky okresný súd sa obmedzil len na teoretický výklad inštitútu poriadkovej pokuty

bez toho, aby tieto závery premietol aj do konkrétneho skutkového stavu veci, a neuviedol,

z akého dôvodu je potrebné predložiť rozhodcovský spis a rozhodcovský rozsudok

v listinnej podobe.

23. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(m. m. , tiež napr. , , , ).

24. K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení či nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m.

, m. m. ). V súvislosti s namietaným uznesením okresného súdu

z 2. januára 2019 je zároveň potrebné pripomenúť, že ústavný súd nepredstavuje opravnú

inštanciu všeobecných súdov (napr. ), a preto nemôže preskúmavať rozhodnutia

všeobecných súdov, pokiaľ tieto súdy vo svojej činnosti postupujú v súlade s právami

na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenými v siedmom oddiele druhej hlavy .

Ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci všeobecného súdu by bola opodstatnená

len v prípade jeho nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou.

25. Ústavný súd po oboznámení sa s uznesením okresného súdu sp. zn.

z 2. januára 2019 konštatuje, že tomuto uzneseniu nie je z ústavnoprávneho

hľadiska čo vytknúť. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na jasné, zrozumiteľné

a náležité odôvodnenie uznesenia zo strany okresného súdu.

26. Konkrétne k námietke sťažovateľky o neodôvodnení potreby uloženia

poriadkovej pokuty okresný súd v bode 19 uznesenia uviedol: „... premietnutím vyššie

uvedených teoretických predpokladov na uloženie poriadkovej pokuty na danú vec má súd

za to, že stupeň a závažnosť previnenia Asociácie odôvodňovali uloženie poriadkovej pokuty

a zdôvodnenie jej uloženia bolo vyšším súdnym úradníkom uvedené v ods. 6, 7

a 8. odôvodnenia. Navyše súd uvádza, že prvým zákonným dôvodom na uloženie

poriadkovej pokuty je, že nekonaním Asociácie, keď napriek povinnosti uloženej jej súdom

predložiť rozhodcovský spis v listinnej podobe, predložila len naskenovaný obsah spisu

na CD nosiči marila uplatnenie základného práva oprávneného na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené , nakoľko bez predloženia

rozhodcovského spisu v požadovanej listinnej forme súd nemôže vzhľadom na pochybnosti

o dodržaní zákonom vyžadovanej formy exekučného titulu vykonať šetrenie (dokazovanie

listinou podľa ) dodržania formy rozhodcovského rozsudku a tak adekvátne

rozhodnúť o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Naplnený bol aj ďalší zákonný

predpoklad na uloženie poriadkovej pokuty vyplývajúci z exemplifikatívne uvedeného

správania v , keď Asociácia svojím nekonaním v zmysle uloženej

povinnosti súdu hrubo sťažila postup konania tým, že súdu neposkytla súčinnosť

predložením požadovaného rozhodcovského spisu v listinnej forme. Preto neobstojí ani

námietka sťažovateľa, že konajúcemu súdu poskytol súčinnosť a vyhovel jeho žiadosti.“

27. K námietke sťažovateľky o neodôvodnení výšky uloženej poriadkovej pokuty

okresný súd v bode 20 uznesenia uvádza: „... vyšší súdny úradník riadne odôvodnil výšku

uloženej povinnosti, keď uviedol, že pri stanovení výšky zohľadnil závažnosť porušenia

povinnosti, ktorú súd vo výzve uložil ako aj skutočnosť, že poriadková pokuta bola uložená

právnickej osobe. Zákon umožňuje uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 500,- eur, t. j.

je stanovená len maximálna výška a je zachované moderačné právo súdu pri určení jej

výšky. Rozhodujúcim pri určení výšky poriadkovej pokuty nie je predmet konania - udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 364,66 eur ako sa domnieva sťažovateľ, ale

skutočnosť závažnosti porušenia povinnosti uloženej súdom (neposkytnutie súčinnosti súdu

ani na opakovanú výzvu) a rovnako aj skutočnosť, že poriadková pokuta bola uložená

právnickej osobe, ktorá je oprávnená prejednávať a rozhodovať súdne spory alternatívnym

spôsobom a teda je osobou, ktorá by mala byť znalá práva a ktorej by malo byť z vlastnej

činnosti zrejmé, ako je potrebné postupovať v konaní, a to i poskytovaním súčinnosti strán

sporu, príp. iných tretích subjektov.“

28. K sťažovateľkinej námietke o zaťažení tretieho subjektu, ktorý nie je účastníkom

exekučného konania, povinnosťou v rozpore s princípom proporcionality ústavný súd

uvádza, že sťažovateľka je zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý primárne disponuje

rozhodcovským spisom, a teda aj samotným rozhodcovským rozsudkom, ktorý je v danej

veci exekučným titulom. Za týchto okolností nie je rozhodné, komu okresný súd uložil

povinnosť predložiť exekučný titul v listinnej podobe, a teda neobstojí námietka

sťažovateľky, že okresný súd mal predmetný rozhodcovský rozsudok žiadať

od oprávneného v exekučnom konaní, podstatnejšie pre vec je to, že povinnosť splnená

nebola, hoci mala a mohla byť. Z pohľadu zákonnej definície poriadkovej pokuty preto

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu nemožno v uznesení okresného súdu vidieť

arbitrárnosť či nezákonnosť.

29. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať

správnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým

rozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen

nadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa (čl. 2

ods. 2 ), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu a ústavnoprávny rozmer

vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov

uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok

porušenie garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež v prípadoch absencie

primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom. Takéto vybočenie,

resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade sťažovateľky nevzhliadol.

Jej ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím všeobecného súdu.

Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo prejednávanú vec

do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí sťažovateľkino

tvrdenie o porušení jej základného práva ako zjavne neopodstatnené, o to viac, ak prihliadne

na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolala sama tým, že neuposlúchla príkaz

okresného súdu a nesplnila povinnosť ním uloženú (m. m. ).

30. Navyše, ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť

smeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie

ústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných

prípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne

závažnom rozsahu [intenzite (, , )].

Posudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, čo taktiež zakladá

dôvod na jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (m. m. ,

).

31. Ústavný súd preto konštatuje, že uznesením okresného súdu nedošlo k porušeniu

sťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa , a preto

ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre zjavnú neopodstatnenosť.

32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. novembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu