Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 467/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateliek ,

, , a ,

, , zastúpených advokátom

JUDr. Dušanom Klimom, advokátska kancelária, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom,

vo veci namietaného porušenia základných práv podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod č. k. -509 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a pre

nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

29. apríla 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie

základných práv podľa (ďalej len „“)

a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod č. k. -509 (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením

č. k. -509 z 9. januára 2018 rozhodol o nároku na náhradu trov konania prvej

inštancie a trov odvolacieho konania, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 21. júla 2015.

Proti označenému uzneseniu okresného súdu žalovaný podal 14. marca 2018 odvolanie,

ku ktorému sa sťažovateľky vyjadrili 20. apríla 2018.

3. Sťažovateľky v odôvodnení ústavnej sťažnosti uviedli, že „na základe nekonania

Okresného súdu... podali na súd žiadosť o oznámenie kedy bolo odvolanie zaslané

odvolaciemu súdu

... Prvoinštančný súd na žiadosť odpovedal dňa 1.4.2019. Z vyjadrenia je tak

preukázané a nesporné, že po dobu viac ako 1 roka nebol schopný odvolanie odoslať

Krajskému súdu, čim objektívne znemožnil vyššej súdnej autorite konať a rozhodnúť

v merite veci a vytvoril tak z dôvodu technických príčin bezdôvodný prieťah v konaní.

... Sťažovatelia majú za to, že postupom okresného súdu v posudzovanom konaní

narušil plynulosť konania jeho postup bol neefektívny, má taktiež za to že obdobie

nečinnosti, v ktorom okresný súd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka

... Prieťahy sú spôsobené výhradne postupom súdu...“.

V ďalšom sťažovateľky poukázali na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa

zbytočných prieťahov v konaní.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol o nej nálezom, v ktorom vysloví, že ich

základné práva podľa , listiny a právo podľa

dohovoru boli porušené, zaviaže okresnému súdu podané odvolanie spolu so spisom

urýchlene odoslať krajskému súdu, prizná sťažovateľkám primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2000 €, ako aj náhradu trov konania.

5. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej

len „rozvrh práce“) bola vec 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi

Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce bola prejednaná v prvom senáte

ústavného súdu v zložení Jana Baricová – predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš

Maďar.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Ústavný súd môže podľa až g)

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, ktorý je podaný

navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti

navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, ktorý nemá náležitosti

ustanovené zákonom, ktorý je neprípustný, ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

ktorý je podaný oneskorene alebo ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa

túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení – 140 , a to za presne

vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie

konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 43, § 122, § 123, § 124 a § 132 ods. 1

a 2 . Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je

ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania ( ).

Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým

vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu

domáha ( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Ústavný súd

zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí

v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú

zastúpené advokátom.

11. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že ústavná

sťažnosť napriek tomu, že sťažovateľky sú zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom –

advokátom, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti návrhu na začatie konania

pred ústavným súdom ustanovené v a v .

12. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

13. Podľa :

(1) Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania

podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

14. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľky v petite predloženého

návrhu koncipovaného kvalifikovaným zástupcom neuviedli, proti komu sťažnosť smeruje,

a neoznačili ani zásah, ktorým mali byť porušené ich označené práva. Sťažovateľky

za porušovateľa svojich práv označili okresný súd, avšak len v záhlaví a v obsahu návrhu,

nie aj v jeho petite. V petite ústavnej sťažnosti neoznačili ani napadnuté konanie, v ktorom

malo dôjsť k porušeniu ich práv, a to uvedením jeho spisovej značky.

15. Po posúdení obsahu tejto ústavnej sťažnosti ústavný súd nepovažoval za potrebné

vyzývať právneho zástupcu sťažovateľky na odstránenie jej nedostatkov (§ 56 ods. 3 zákona

o ústavnom súde), pretože v tomto prípade by ich odstránenie aj tak viedlo len k zjavne

bezúspešnému uplatneniu sťažovateľkou namietaných práv, resp. z pohľadu princípu

materiálnej ochrany ústavnosti by na výsledok prerokovania tejto veci nemalo žiaden vplyv

(pozri body 18 až 20 tohto odôvodnenia).

16. V súvislosti s nedostatkom zákonom ustanovených náležitostí ústavnej sťažnosti

ústavný súd pripomína, že tieto nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto

postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom

z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(napr. , , , , ,

, , , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

uviedol: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

17. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí ustanovených zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní [ ].

18. Nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, ústavný súd

dodáva, že v okolnostiach prípadu sťažovateliek prichádzalo do úvahy odmietnutie ústavnej

sťažnosti aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Ako možno vyvodiť z doterajšej

rozhodovacej činnosti ústavného súdu, zjavná neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti

namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už označený všeobecný súd

meritórne rozhodol pred podaním ústavnej sťažnosti podľa

(), a preto už k namietanému porušovaniu označeného práva nečinnosťou

tohto orgánu nemôže dochádzať (m. m. ).

19. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie

je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právu

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

20. Podľa názoru ústavného súdu v prípade, ak by právny zástupca sťažovateľky

postupoval pri písaní ústavnej sťažnosti v tejto veci s náležitou odbornou starostlivosťou,

nemohli by mu uniknúť právne skutočnosti dôležité pre jej posúdenie zistené ústavným

súdom, ktorý v súčinnosti s okresným súdom zistil, že po tom, čo sa sťažovateľky 20. apríla

2018 vyjadrili k odvolaniu žalovaného, okresný súd 16. mája 2018 predložil spis spolu

s odvolaním na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd odvolanie žalovaného posúdil

podľa jeho obsahu ako návrh na opravu uznesenia, preto 8. júna 2018 vrátil spis okresnému

súdu bez rozhodnutia o odvolaní s pokynom, aby okresný súd vydal opravné uznesenie.

Okresný súd v súlade s pokynom odvolacieho súdu vydal 18. júna 2018 opravné uznesenie

č. k. -532 (ďalej aj „opravné uznesenie“), ktorým opravil záhlavie uznesenia

č. k. -509 z 9. januára 2018 v časti označenia žalovaného. Opravné uznesenie

okresného súdu bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateliek 27. októbra 2018

a 6. decembra 2018 nadobudlo právoplatnosť. Keďže opravným uznesením nedošlo

k zmene výroku uznesenia okresného súdu č. k. -509 z 9. januára 2018, toto

uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2018. Ústavná sťažnosť namietajúca postup

okresného súdu vo veci odvolania žalovaného proti uzneseniu okresného súdu z 9. januára

2018 bola ústavnému súdu doručená 29. apríla 2019, resp. podaná na poštovú prepravu

25. apríla 2019, teda po tom, čo súdy konajúce vo veci sťažovateliek právoplatne rozhodli.

Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd v čase podania ústavnej sťažnosti už nemohol

žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh napadnutého konania, prípadne

prieťahy v ňom (, ), keďže v tom čase už bolo o nároku

na náhradu trov konania (teda vo veci odvolania žalovaného) právoplatne rozhodnuté,

v dôsledku čoho bola odstránená právna neistota sťažovateliek. Pre úplnosť ústavný súd

dodáva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti bolo okresným súdom rozhodnuté aj o výške

náhrady trov konania, a to uznesením vyššieho súdneho úradníka sp. zn.

zo 16. apríla 2019.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana B a r i c o v á

predsedníčka senátu