Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 8 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (13)I. ÚS 465/2019
PDF · 162.23 KB
No categories available
I. ÚS 465/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,
, , zastúpeného advokátom JUDr. Richardom
Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 28 Cb 2/2002
z 24. apríla 2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3 Obo 19/2018 z 29. januára 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla
2019 mailom a 16. apríla 2019 osobne do podateľne doručená ústavná sťažnosť
, , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 28 Cb 2/2002 z 24. apríla 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“)
a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 3 Obo 19/2018 z 29. januára 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho
súdu“).
2. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej
republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej
len „rozvrh práce“) bola ústavná sťažnosť sťažovateľa náhodným výberom pomocou
technických a programových prostriedkov pridelená 17. októbra 2019 sudcovi
spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce
prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová, predsedníčka senátu,
sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom
v spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 659 695,90 € proti
žalovanej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. (ďalej len „žalovaný“). Krajský súd
rozhodol napadnutým rozsudkom v prvej inštancii tak, že žalobu sťažovateľa zamietol
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Najvyšší súd ako súd odvolací na základe sťažovateľom podaného odvolania
rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
4. K porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivé
súdne konanie došlo podľa sťažovateľa tým, že všeobecné súdy „nepostupovali v zmysle
platnej a účinnej právnej normy, sa náležite nevysporiadali so všetkými argumentmi
sťažovateľa, napadnuté rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, čím sa v konečnom dôsledku
dopustili porušenia zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti)“, a tým
podľa názoru sťažovateľa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
5. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu
ako aj napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu,
ako aj napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie
konanie a aby mu priznal náhradu trov konania.
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý
je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom
krajského súdu č. k. 28 Cb 2/2002-1502 z 24. apríla 2018 a rozsudkom najvyššieho súdu
sp. zn. 3 Obo 19/2018 z 29. januára 2019.
12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch.
II.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu
14. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať
a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými
namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv
a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená
na princípe subsidiarity, t. j. ústavný súd má právomoc konať, ak o ochrane týchto práv
a slobôd už nemôže rozhodovať iný súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je
ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto
ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza
uplatneniu právomoci ústavného súdu (II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04,
15. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až
v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú (IV. ÚS 133/09, I. ÚS 341/09). Opačný záver by znamenal popretie
princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc
ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (III. ÚS 149/04). Inými slovami, ústavná
sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich
po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov ochrany práv uplatniteľných v súlade
so zákonom v systéme orgánov verejnej moci (IV. ÚS 62/08, I. ÚS 279/09).
16. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
17. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnutý rozsudok
krajského súdu bol preskúmaný najvyšším súdom na základe sťažovateľom podaného
odvolania. Odvolanie v tomto prípade predstavovalo účinný opravný prostriedok ochrany
práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Odvolacie konanie
bolo skončené napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu
v časti namietaného porušenia označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu
je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje čl. 127 ods. 1 ústavy.
To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného
porušenia označených práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom krajského súdu a zakladá
dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona
o ústavnom súde.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu
18. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv
a slobôd v konaní pred ústavným súdom je doručenie podania vo forme ustanovenej § 40
zákona o ústavnom súde, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí
ustanovených § 34 ods. 1, § 39 ods. 3 a 4, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde a ďalších
procesných podmienok vyplývajúcich z § 55, § 124 a § 132 zákona o ústavnom súde.
19. Podľa § 55 písm. d) zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania je
neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.
20. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
21. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie
ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne
prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov
hodných osobitného zreteľa.
22. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu
k vyčerpaniu právnych prostriedkov, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných
práv a slobôd, neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, ani nepreukázal dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré nevyčerpal tieto zákonom priznané právne prostriedky.
23. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa.
24. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vlastným šetrením zistil, že sťažovateľ
mu zamlčal, že 11. apríla 2019 (súčasne s podaním ústavnej sťažnosti, pozn.) podal proti
napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým rozhodol vo veci ako súd odvolací,
mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.
26. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho
práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého
porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom
(m. m. III. ÚS 1/04). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych
prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych
predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom
príslušným orgánom (m. m. IV. ÚS 177/05, IV. ÚS 180/2010).
27. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch
mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu... Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,
lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym
opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia
o mimoriadnom opravnom prostriedku.
28. Sťažovatelia nemajú podľa ústavy, zákona o ústavnom súde a stabilizovanej
judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej
ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými
súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá
sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo
je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí
(čl. 142 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 CSP). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú
všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného
práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto
základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1
ústavy (m. m. IV. ÚS 193/2010, I. ÚS 178/2011, IV. ÚS 453/2011, III. ÚS 703/2017).
29. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.
30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími
požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je
podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto
prípade nedošlo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2019
Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu