Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 465/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Richardom

Kovalčíkom, Rázusova 1, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 24. apríla 2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 29. januára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. apríla

2019 mailom a 16. apríla 2019 osobne do podateľne doručená ústavná sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 24. apríla 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského súdu“)

a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 29. januára 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie najvyššieho

súdu“).

2. V súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 (ďalej

len „rozvrh práce“) bola ústavná sťažnosť sťažovateľa náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov pridelená 17. októbra 2019 sudcovi

spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II bodu 3 písm. a) rozvrhu práce

prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová, predsedníčka senátu,

sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom

v spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1 659 695,90 € proti

žalovanej spoločnosti Všeobecná úverová banka, a. s. (ďalej len „žalovaný“). Krajský súd

rozhodol napadnutým rozsudkom v prvej inštancii tak, že žalobu sťažovateľa zamietol

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Najvyšší súd ako súd odvolací na základe sťažovateľom podaného odvolania

rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil ako

vecne správny podľa (ďalej len „“)

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. K porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a na spravodlivé

súdne konanie došlo podľa sťažovateľa tým, že všeobecné súdy „nepostupovali v zmysle

platnej a účinnej právnej normy, sa náležite nevysporiadali so všetkými argumentmi

sťažovateľa, napadnuté rozhodnutia nedostatočne odôvodnili, čím sa v konečnom dôsledku

dopustili porušenia zásady zákazu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti)“, a tým

podľa názoru sťažovateľa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

5. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

ako aj napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu,

ako aj napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie a aby mu priznal náhradu trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru rozsudkom

krajského súdu č. k. -1502 z 24. apríla 2018 a rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. januára 2019.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch.

II.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

14. Z citovaného vyplýva, že právomoc ústavného súdu konať

a rozhodovať o ústavných sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ktorými

namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy, je založená

na princípe subsidiarity, t. j. ústavný súd má právomoc konať, ak o ochrane týchto práv

a slobôd už nemôže rozhodovať iný súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je

ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

uplatneniu právomoci ústavného súdu (, , ,

).

15. Zmysel a účel princípu subsidiarity treba vidieť v tom, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú (, ). Opačný záver by znamenal popretie

princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu, na ktorom je založená právomoc

ústavného súdu podľa (). Inými slovami, ústavná

sťažnosť podľa je nástrojom ochrany základných práv nastupujúcich

po vyčerpaní všetkých dostupných prostriedkov ochrany práv uplatniteľných v súlade

so zákonom v systéme orgánov verejnej moci (, ).

16. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

17. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnutý rozsudok

krajského súdu bol preskúmaný najvyšším súdom na základe sťažovateľom podaného

odvolania. Odvolanie v tomto prípade predstavovalo účinný opravný prostriedok ochrany

práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu. Odvolacie konanie

bolo skončené napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu. Pre rozhodnutie ústavného súdu

v časti namietaného porušenia označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu

je teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje .

To vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum ústavnou sťažnosťou prezentovaného

porušenia označených práv sťažovateľa napadnutým rozsudkom krajského súdu a zakladá

dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona

o ústavnom súde.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu

18. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv

a slobôd v konaní pred ústavným súdom je doručenie podania vo forme ustanovenej § 40

, ako aj splnenie všeobecných a osobitných náležitostí

ustanovených , a , a a ďalších

procesných podmienok vyplývajúcich z , a .

19. Podľa návrh na začatie konania je

neprípustný, ak to ustanovuje tento zákon v § 132 ods. 2 alebo § 142 ods. 2.

20. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

21. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

22. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k vyčerpaniu právnych prostriedkov, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných

práv a slobôd, neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, ani nepreukázal dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré nevyčerpal tieto zákonom priznané právne prostriedky.

23. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

24. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vlastným šetrením zistil, že sťažovateľ

mu zamlčal, že 11. apríla 2019 (súčasne s podaním ústavnej sťažnosti, pozn.) podal proti

napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu, ktorým rozhodol vo veci ako súd odvolací,

mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

26. Ak zákon podmieňuje prípustnosť sťažnosti vyčerpaním opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho

práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti sťažnosti uplatňovanie práva, ktorého

porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným spôsobom

(m. m. ). Vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd

účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych

predpisov, neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom

príslušným orgánom (m. m. , ).

27. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu... Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

28. Sťažovatelia nemajú podľa , a stabilizovanej

judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich systémov súdnej

ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany poskytovanej všeobecnými

súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd. Toto „poradie“ sa nedá

sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že aj všeobecné súdnictvo

je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho právomocí

( v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia vyčerpajú

všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho základného

práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať o ochranu tohto

základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1

(m. m. , , , ).

29. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietol podľa pre neprípustnosť.

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, pretože rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana B a r i c o v á predsedníčka senátu