Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 475/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky obchodnej spoločnosti BUDO SPORT spol. s r. o., Južná trieda 48, Košice,

IČO 36 314 471, zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 20. decembra 2018

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti BUDO SPORT spol. s r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Dňa 3. mája 2019 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný

súd“) doručená a 6. mája 2019 doplnená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti

BUDO SPORT spol. s r. o., Južná trieda 48, Košice, IČO 36 314 471 (ďalej

len „sťažovateľka“ alebo v citáciách „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného

práva podľa (ďalej len „“) a podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 20. decembra 2018 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

(ďalej len „rozvrh práce“) bola náhodným výberom pomocou technických a programových

prostriedkov prerozdelená a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi

Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce na konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti

senátov ústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu,

ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená. V súlade s čl. II bodu 3

písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí do senátu sudcom spravodajcom

Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová,

predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar. Ústavnú sťažnosť sťažovateľky

preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou

Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti KOMUNÁLNEJ

poisťovni, a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava (ďalej len „žalovaný“),

zaplatenia poistného plnenia vo výške 2 010,70 € s príslušenstvom. Pred vyjadrením

žalovaného k podanej žalobe vzala sťažovateľka podaním z 5. novembra 2013 žalobu

čiastočne späť v sume 974,56 € a domáhala sa zaplatenia poistného plnenia už len

v sume 1 036,14 €. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 15. marca 2017

zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľke sumu 971,24 € spolu s príslušenstvom,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, sťažovateľke priznal právo na náhradu trov konania

v rozsahu 94 % a štátu priznal (bolo vykonané znalecké dokazovanie, pozn.) voči

sťažovateľke právo na náhradu trov v rozsahu 6 % a voči žalovanému v rozsahu 94 %.

5. Na základe podaného odvolania krajský súd napadnutým rozsudkom v prvom

výroku potvrdil rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, druhým výrokom zmenil

rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo, tretím výrokom zmenil tento rozsudok vo výroku o náhrade

trov štátu tak, že štátu priznáva nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľke

ako žalobkyni v rozsahu 50 % a proti žalovanému v rozsahu 50 %, a štvrtým výrokom

priznal sťažovateľke proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu.

6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta nesprávny postup krajského súdu, ktorý

podľa nej nerešpektuje základné princípy, na ktorých je postavený

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), najmä

s poukazom na , podľa ktorého „... súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci“.

7. V danom prípade si „... sťažovateľ podanou žalobou uplatnil nárok

v sume 2 010,70 EUR. Ešte pred vyjadrením žalovaného k žalobe však sťažovateľ zobral

podanú žalobu čiastočne späť v sume 974,56 EUR. Následne už bola predmetom konania

(v podstate počas takmer celého sporu) len suma istiny v sume 1 036,14 EUR.

Suma 2 010,70 EUR predmetom konania bola len do čiastočného späťvzatia žaloby

zo strany sťažovateľa, ktoré bolo urobené úplne na začiatku sporu ešte pred vyjadrením

žalovaného k žalobe. Eventuálny čiastočný neúspech sťažovateľa v rozsahu 51,7 %, ako to

v odôvodnení rozhodnutia uviedol krajský súd je preto s poukazom na ustanovenie § 256

ods. 1 možné konštatovať len vo vzťahu k štádiu konania

do čiastočného späťvzatia žaloby. Následne vo vzťahu k ostatnému priebehu konania bol

sťažovateľ takmer v celom rozsahu úspešný, nakoľko predmetom konania bola už len

suma 1 036,14 EUR, z ktorej bolo sťažovateľovi prisúdená suma 971,24 EUR...

... Za štádium konania po čiastočnom späťvzatí žaloby by mu teda mala byť priznaná

náhrada trov konania v rozsahu 94 %, ako rozhodol okresný súd, nakoľko v tomto rozsahu

boli náklady na uplatňovanie nárokov sťažovateľa v súdnom konaní uplatňované účelne.“.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka argumentuje, že „v danom prípade došlo

k postupu všeobecného súdu, ktorý je v zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Ide

o rozhodnutie, ktorým došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu“

a navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Košiciach druhým a tretím výrokom rozsudku sp. zn.

zo dňa 20.12.2018 porušil základné právo sťažovateľa BUDO SPORT spol.

s. r. o. na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a právo

na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv

a slobôd.

2. Druhý a tretí výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo dňa 20.12.2018 sa zrušuje a vec sa vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi BUDO SPORT spol. s. r. o. sa priznáva náhrada trov právneho

zastúpenia v sume 415,51 EUR, ktorú je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, advokáta, do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

12. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

13. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať

ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. , ).

15. Ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že návrh na rozhodnutie

(petit) v sťažnosti nie je určitý. Sťažovateľka v petite nešpecifikovala, ktoré základné právo

zaručené v čl. 6 dohovoru má byť napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu porušené.

Vychádzajúc z celkového obsahu sťažnosti, možno však konštatovať, že sťažovateľka

sa domáha vyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. Na základe toho ústavný súd ustálil predmet tohto konania tak, ako to je uvedené

v záhlaví tohto uznesenia.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Ústavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť ().

III.

Právne posúdenie ústavným súdom

19. Predmetom ústavnej sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie označených

práv podľa a dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý zmenil

rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania a trov štátu tak, že žiadnej

zo strán sporu nepriznal náhradu trov konania a štátu priznal voči sťažovateľke

aj žalovanému nárok na náhradu trov konania, a to v rozsahu 50 % voči každému z nich.

20. Ústavný súd uvádza, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania

je integrálnou súčasť súdneho konania a zásadne je výsadou všeobecného súdu. V rámci

tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný

súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,

a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom

z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie

z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda

i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané,

problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade

extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä

na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho

predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. , ).

21. Uvedené stabilné právne názory ústavného súdu korešpondujú i širšiemu poňatiu

jeho „prieskumného“ vzťahu k všeobecným súdom. Ústavný súd totiž nie je súčasťou

systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený

preskúmavať a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie

skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým

predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného

súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by

sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (m. m. , , ).

22. Z uvedených dôvodov rozhodnutie o náhrade trov konania nedosahuje spravidla

samo osebe intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd bez

ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní

problematiky trov konania t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred

všeobecnými súdmi akcesorickej povahy, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu

napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo

k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym spôsobom alebo

že bolo zasiahnuté aj iné právo (porovnaj m. m. , , ,

).

23. Vo veci sťažovateľky podľa názoru ústavného súdu o takýto výnimočný prípad

nejde. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľky nezistil

v skutkových a právnych záveroch napadnutého rozsudku krajského súdu týkajúcich sa

rozhodnutia o trovách konania a trovách štátu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo

jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

24. Krajský súd odôvodnil v relevantnej časti napadnutý rozsudok, ktorým zmenil

rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania, uvádzajúc, že

„... k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo za účinnosti

a súd prvej inštancie aj samostatným uznesením podľa konanie v časti

o zaplatenie istiny 974,56 eur s prísl. zastavil s tým, že o náhrade trov konania rozhodne

v rozhodnutí o veci samej. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o čiastočnom späťvzatí

žaloby sa pri posudzovaní náhrady trov konania v súvislosti so späťvzatím žaloby

vychádzalo pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia a to z ustanovenia

§ 146 ods. 2 O .s. p...

... Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné

so skorším ustanovením Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi

(žalovanému pozn.), že k čiastočnému späťvzatiu žaloby a k zastaveniu konania vo výške

974,56 eur s prísl. došlo bez toho, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom zavinil zastavenie

konania, v tejto časti teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania, a preto platí, že kto

zavinil čiastočné zastavenie konania mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech

z hľadiska posudzovania náhrady trov konania sa pričíta opačnej strane sporu. V danom

prípade žiadna zo strán nemala plný úspech vo veci, pričom ak strana nemá plný úspech

vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci t. j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je z časti

úspešná a z časti neúspešná. Vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok možno vyvodiť,

že tak žalobca ako aj žalovaný bol čiastočne úspešný a čiastočne neúspešný (žalobca bol

úspešný v rozsahu 48,3 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 51,7 %), pričom ich vzájomný

úspech a neúspech je približne rovnaký, a preto odvolací súd zastáva názor, že v danom

prípade je možné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ustanovenie § 255 ods. 2

a vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“.

25. Vo vzťahu k náhrade trov štátu vzniknutých nariadeným znaleckým

dokazovaním krajský súd uviedol, že „... ustanovenie nemá ekvivalent

v novom procesnom predpise účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie t. j.

v ... Odvolací súd preto v súlade s , 2

a s prihliadnutím na princíp všeobecnej spravodlivosti dospel k tomu, že od štátu nemožno

spravodlivo požadovať, aby znášal náklady tohto sporového konania za situácie, že na

základe návrhu žalovaného, ku ktorému pristúpil aj žalobca, bol vykonaný predmetný dôkaz

a že na základe výsledku sporu bol žalobca ako aj žalovaný čiastočne úspešný a čiastočne

neúspešný. Odvolací súd zastáva názor, že na daný prípad je potrebné vo vzťahu k štátu

analogicky aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého ak pri dokazovaní vznikne

povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva povinnosti

pri ich uplatnení ako svedok a tiež aj ust. , podľa ktorého nárok na náhradu

výdavkov má aj iná osoba, ktorej pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s jej

výdavkami.“.

26. S prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského

súdu ústavný súd konštatuje, že krajský súd pri rozhodovaní o trovách konania a trovách

štátu (body 39 až 43 napadnutého rozsudku) ústavne udržateľným spôsobom interpretoval

príslušné zákonné ustanovenia (, vo vzťahu k náhrade trov

konania a a vo vzťahu k náhrade trov štátu), do interpretácie ktorých

ústavný súd nie je oprávnený vstupovať a nahrádzať prijaté právne závery krajského súdu,

ktoré sú v predmetnom prípade racionálne, logické a nevykazujúce znaky arbitrárnosti

ani zjavnej neodôvodnenosti či svojvôle. Sťažovateľkou namietané pochybenie

všeobecného súdu nedosahuje podľa názoru ústavného súdu takú intenzitu, že by na jeho

základe bolo možné spochybniť ústavnú regulárnosť napadnutého súdneho konania.

27. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade niet

žiadnej spojitosti medzi napadnutými výrokmi v rozsudku krajského súdu a namietaným

porušením základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

28. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľky uvedenými v petite (bod 8) nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu