Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 384/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov, vo veci namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu zaručeného v a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva nebyť odňatý zákonnému

sudcovi zaručeného v a Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. sp. zn. , z 1. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“, v citáciách aj „žalobca“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného

v a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. , z 1. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal na Okresnom súde

Prešov (ďalej len „okresný súd“) žalobu „o náhradu za vecné bremeno“, o ktorej rozhodol

okresný súd naposledy uznesením sp. zn. z 15. augusta 2018 tak, že podanie

sťažovateľa odmietol, druhým výrokom priznal náhradu trov žalovanému a tretím výrokom

sťažovateľovi vrátil súdny poplatok. Proti označenému uzneseniu okresného súdu

sťažovateľ podal odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie

z viacerých dôvodov, medzi iným aj s argumentáciou, že vo veci od počiatku rozhoduje

nezákonný sudca, o čom svedčí aj uznesenie dovolacieho súdu sp. zn.

z 25. augusta 2016, ktorým dovolací súd zrušil výrok uznesenia krajského súdu sp. zn.

, ktorým krajský súd rozhodol o tom, že sudca JUDr. Eduard Valenčin nie je

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Sťažovateľ ďalej uviedol, že následne

krajský súd uznesením sp. zn. , zo 16. mája 2017 vec vrátil

okresnému súdu bez meritórneho prejednania, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, že odvolaciemu súdu po zrušení označeného výroku dovolacím súdom, ktorým

sudca nebol vylúčený, už nezostal prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie, a zároveň

uviedol, že vzhľadom na obsah tvrdení sťažovateľa je potrebné byť toho názoru, že

sťažovateľ uplatnil ako strana sporu námietku zaujatosti (bod 7 predmetného uznesenia

krajského súdu, pozn.). Po vrátení veci opätovne rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 15. augusta 2018 tak, že podanie sťažovateľa odmietol, priznal nárok

na náhradu trov protistrane a rozhodol o vrátení súdneho poplatku sťažovateľovi.

Sťažovateľ opätovne podal proti označenému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie,

v rámci ktorého okrem iného opätovne tvrdil, že vo veci konal a rozhodol nezákonný sudca.

O tomto odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd napadnutým uznesením sp. zn.

, zo 4. apríla 2019 tak, že zrušil odvolaním napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením a vec vrátil okresnému súdu

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Sťažovateľ nespokojný s odôvodnením označeného

uznesenia krajského súdu zo 4. apríla 2019 návrhom žiadal doplnenie rozhodnutia, keďže

krajský súd nerozhodol o jeho podstatnej námietke, že rozhodnutie „súdu prvej inštancie

vydal sudca, ktorý nebol určený v súlade s ust. §3 ods. 3 zákona o súdoch, tzn. v súlade

so zákonom a s rozvrhom práce“. Krajský súd o tomto návrhu sťažovateľa rozhodol

napadnutým uznesením tak, že návrh zamietol.

3. Sťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namieta, že napadnutým

uznesením krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv. Napadnuté uznesenie

krajského súdu považuje za arbitrárne, keďže krajský súd o jeho návrhu rozhodol v rozpore

s jeho označenými právami. Tým, že sťažovateľ nedostal na svoju zásadnú námietku jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď, malo podľa jeho názoru dôjsť k odmietnutiu práva na spravodlivé

súdne konanie a taktiež k porušeniu jeho práva na náležité odôvodnenie súdneho

rozhodnutia. Namietané porušenie svojho práva na zákonného sudcu sťažovateľ odôvodnil

tým, že celé konanie v sťažovateľovej veci je zaťažené vadou zmätočnosti, ktorého

následkom je aj porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu, keďže v konaní aj

naďalej koná a rozhoduje nezákonný sudca.

4. Vychádzajúc z uvedeného a sťažnostnej argumentácie, sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol vo veci samej nálezom takto:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu

podľa a ,

Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Prešove rozhodnutím sp. zn.

-524 a zo dňa 01. 08. 2019 porušené boli.

3. Krajskému súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

a sa prikazuje rozhodnúť o sťažovateľovej námietke, že v konaní vedenom

na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. -2012 koná a rozhoduje nezákonný sudca.

4. , , , sa

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 21.000,- EUR (slovom:

dvadsaťjedentisíc EUR), ktoré je Krajský súd v Prešove povinný vyplatiť mu do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Michala Feciľaka, advokáta so sídlom

Jesenná 8, 080 05 Prešov, a to do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...

9. Podľa a listiny nikoho nemožno odňať jeho

zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

11. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrh, ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. V zmysle konštantnej

judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(, , ).

13. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súdom vyššej inštancie

rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd

preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či

v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie právnych

predpisov s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie

všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak

by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, , ).

14. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľa podľa , identického práva podľa listiny

a analogického práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť napadnutým

uznesením krajského súdu. Ide procesné rozhodnutie, ktorým krajský súd zamietol návrh

sťažovateľa na doplnenie rozhodnutia, ktorým krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu

vo všetkých jeho výrokoch a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

15. V tejto súvislosti už ústavný súd viackrát judikoval, že ak pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 132

ods. 2 ; ďalej porov. aj mutatis mutandis ,

, , , ). Za situácie, ak právny

poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov podľa (predtým Občianskeho súdneho

poriadku), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom (napr.

).

16. Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa

je založená na princípe subsidiarity, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu

poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej

právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie

je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. , ).

17. Podstata a účel princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je

a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (porovnaj m. m.

, , , ).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

uznesením krajského súdu

18. Ústavný súd považoval za potrebné ozrejmiť procesné okolnosti veci, ktoré boli

nevyhnutné pre posúdenie dôvodnosti výhrad sťažovateľa, ako aj samotnej sťažnosti.

Krajský súd po zrušení svojho výroku o nevylúčení sudcu rozhodnutím dovolacieho súdu

vec bez meritórneho rozhodnutia vrátil okresnému súdu na účel prejednania a rozhodnutia

o výhradách sťažovateľa vo vzťahu k sudcovi, ktorý rozhodoval vec sťažovateľa ako súd

prvej inštancie, pretože absentoval výrok súdu prvej inštancie, ktorý by mal preskúmať.

Okresný súd následne opätovne rozhodol o žalobe sťažovateľa uznesením, ktorým podanie

sťažovateľa odmietol. Z odôvodnenia neskoršieho zrušujúceho uznesenia krajského súdu

sp. zn. , zo 4. apríla 2019 vyplýva, že okresný súd sa

nevysporiadal s viacerými podaniami sťažovateľa, najmä však tými, ktorými žiadal

pripustiť zmenu žaloby. K námietke uvedenej v odvolaní, že okrem iného vec rozhodol

nezákonný sudca, krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia stanovisko

nezaujal. To bol aj dôvod, pre ktorý sťažovateľ navrhol krajskému súdu, aby svoje kasačné

rozhodnutie zo 4. apríla 2019 doplnil, keďže sa s jeho zásadnou námietku v odôvodnení

svojho kasačného uznesenia nevysporiadal. Krajský súd napadnutým uznesením návrh

sťažovateľa na doplnenie rozhodnutia zamietol.

19. Sťažovateľ namietal arbitrárnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým

rozhodol o jeho návrhu na doplnenie zrušujúceho uznesenia krajského súdu z dôvodu, že

takýmto postupom došlo k porušeniu jeho procesných práv, pretože nedalo jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na jeho námietku týkajúcu sa zákonného sudcu. Ústavný súd

po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu

konštatuje, že námietky sťažovateľa o porušení jeho označených procesných práv sú

neopodstatnené. Krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia v podstatnom

uviedol:

„3. Podľa ust. , ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu

konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj

bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú

ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh

zamietne. Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov

pôvodného rozsudku.

4. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že doplnenie rozsudku je možné v prípade, ak

dôjde k nedostatkom v rozhodovaní súdu, to znamená, že keď nastane situácia, keď súd

rozhodne opomenúť o niektorej časti predmetu konania, napríklad o príslušenstve,

pohľadávke alebo o vzájomnej žalobe. Tie vyššie spomenuté nedostatky je možné napraviť

dopĺňacím rozsudkom vydaným bud' na návrh strany sporu alebo za podmienok uvedených

v zákone aj bez návrhu. Ide pritom o pochybenia, ktoré sa týkajú výroku rozsudku sú však

odlišné od tých ktoré je možné napraviť vydaním opravného uznesenia podľa

(porovnaj komentár Nakladatelství C. H. Beck Števček, Ficová,

Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol. strana 827).

5. Z obsahu a účelu ustanovenia § 225 vyplýva, že nerozhodnutie súdu o niektorej

časti konania môže sa stať predmetom doplnenia v prípade, ak návrh bol podaný, avšak

doplnenie prichádza do úvahy len v prípade, ak súd nerozhodol o celom predmete konania

alebo o trovách a doplnenie sa dotýka výroku rozhodnutia nie však jeho odôvodnenia.

6. Vzhľadom na podaný návrh žalobcu odvolací súd bol povinný preskúmať, či sú

dané dôvody na doplnenie rozhodnutia odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosť, že je

možné dopĺňať len výrok rozhodnutia a nie jeho odôvodnenie. Odvolací súd tak pristúpil

k zamietnutiu návrhu žalobcu na doplnenie uznesenia č. k. ,

-505 zo dňa 04. 04. 2019.“

20. Ústavný súd po preskúmaní námietok sťažovateľa konštatuje, že krajský súd

podľa obsahu návrhu na doplnenie rozhodnutia kasačného uznesenia krajského súdu ho

vyhodnotil ako návrh na doplnenie odôvodnenia tohto rozhodnutia, čo je aj logické, keďže

svojím rozhodnutím zrušil uznesenie súdu prvej inštancie vo všetkých jeho výrokoch. Inými

slovami, nerozhodoval o námietke sťažovateľa, ktorá podľa obsahu je námietkou

nezákonného postupu pri určení zákonného sudcu, pretože už vo svojom skoršom kasačnom

rozhodnutí sp. zn. , zo 16. mája 2017 v bode 7 odôvodnenia

jasne a zrozumiteľne uviedol, že „... je potrebné mať za to, že si uplatnil ako strana sporu

námietku zaujatosti (52 ods. 1 ). Až následne je možné vo veci postupovať v súlade

s procesnou normou vzťahujúcou sa k inštitútu námietky zaujatosti vznesenou stranou

sporu.“. Inými slovami, krajský súd už vo svojom skoršom kasačnom rozhodnutí v danej

veci jasne a zrozumiteľne uviedol, že touto námietkou sa bude zaoberať po tom, čo mu bude

okresným súdom predložená na rozhodnutie v súlade s .

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že námietka, o ktorej hovorí sťažovateľ,

krajskému súdu predložená nebola, preto sa k nej krajský súd ani nemohol vyjadriť.

21. V rámci opísaných úvah nemožno považovať vytýkanú arbitrárnosť napadnutého

uznesenia krajského súdu za dôvodnú. Navyše, je potrebné mať na zreteli, že krajský súd

len rozhodoval o procesnom návrhu sťažovateľa na doplnenie rozhodnutia, teda

nerozhodoval vo veci samej ani o parciálnej otázke, ktorú by riešil s konečnou platnosťou.

Neexistuje teda relevantná súvislosť medzi namietaným porušením procesných práv

sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivý proces na jednej strane a napadnutým

uznesením krajského súdu na druhej strane. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti podľa odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa a listiny

22. Ako už bolo uvedené, krajský súd napadnutým uznesením nerozhodoval

o námietke zaujatosti sudcu, ktorý vec na súde prvej inštancie rozhoduje, ale len o návrhu

na doplnenie rozhodnutia, preto ani neexistuje relevantná súvislosť medzi namietaným

základným právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi a napadnutým uznesením krajského

súdu. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

23. Nad rámec dôvodov ústavný súd dodáva, že pokiaľ sudca okresného súdu, ktorý

vec rozhoduje, ignoruje sťažovateľom vznesenú námietku zaujatosti a túto zákonným

spôsobom nevyhodnotil a nepredložil krajskému súdu na rozhodnutie v rozpore s pokynom

krajského súdu, ktorý vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia sp. zn. ,

zo 16. mája 2017, tak závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti

vyplývajúce z a zároveň porušuje sťažovateľove práva

chránené a dohovorom.

24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu