Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 168/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , ktorou

namieta porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uzneseniami Okresného súdu Bratislava I č. k. -1180 z 27. júla 2017,

č. k. -1182 z 27. júla 2017 a č. k. -1193 z 3. septembra 2019, a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Návrhu na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -1180 z 27. júla 2017, č. k. -1182 z 27. júla 2017 (ďalej

aj „uznesenia z 27. júla 2017“) a č. k. -1193 z 3. septembra 2019 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že vyšší súdny úradník okresného súdu

rozhodol uznesením č. k. -1180 z 27. júla 2017 podľa § 558 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) tak, že sťažovateľovi uložil povinnosť nahradiť odmenu a hotové výdavky

uhradené štátom jemu ustanovenému obhajcovi vo výške

1 536,20 €. Ďalším uznesením č. k. -1182 vyšší súdny úradník okresného súdu

uložil sťažovateľovi povinnosť nahradiť odmenu a hotové výdavky uhradené štátom jemu

ustanovenému obhajcovi vo výške 3 316,74 €.

3. Proti uzneseniam z 27. júla 2017 podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol

okresný súd napadnutým uznesením z 3. septembra 2019 tak, že ju zamietol.

4. Sťažovateľ argumentuje, že predmetnými uzneseniami došlo k porušeniu práva

na bezplatnú obhajobu podľa , a v ústavnej sťažnosti ďalej

uvádza:

„K porušeniu práva na bezplatnú obhajobu došlo tak, že Okresný súd Bratislava 1 sa

nevyrovnal riadne s mojím nárokom na bezplatnú obhajobu, keď neakceptoval moje

majetkové pomery a to, že nemám dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, a to

v čase, keď preskúmaval moju žiadosť o bezplatnú obhajobu a v čase vydania predmetného

uznesenia, ale svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v budúcnosti by som mohol z môjho

príjmu – invalidného dôchodku, ktorý poberám vo výške 41,95 EUR uhradiť. Teda neriešil

skutkový stav mojej finančnej situácie ale budúcnosť.

V tejto súvislosti poukazujem aj na postup okresného súdu BA 1, ktorý bol v rozpore

s pri posudzovaní mojej žiadosti o bezplatnú obhajobu, lebo rozhodol

o tom, že mám uhradiť trovy obhajoby dňa 27. 07. 2017 a až potom dňa 26. 9. 2017 mi

zaslal výzvu na preskúmanie mojich majetkových pomerov, aby som vyplnil dotazník

a potvrdil ho v ústave na finančnom oddelení aký mám príjem...

Ďalej chcem poukázať na skutočnosť, že v zmysle

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, teda tým, koho príjem

nepresahuje 1,6 násobok sumy životného minima, čo je 287,10 eura. Mám za to, že obdobne

mal posudzovať aj moju osobu okresný súd pri vydávaní predmetného uznesenia. Ako dôkaz

prikladám oznámenie Centra právnej pomoci o tom, že mám nárok na bezplatné

poskytovanie právnej pomoci formou určeného advokáta.“

5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 27. 07. 2017 č. k. -1180...

uznesením zo dňa 27. 07. 2017 č. k. -1182 a uznesením zo dňa 03. 09. 2019 č. k.

-1193 porušil... základné právo (sťažovateľa) podľa ...

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

2. Uznesenia Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. -1180 zo dňa

27. 07. 2017, -1182 zo dňa 27. 07. 2017 a uznesenie č. k. -1193

zo dňa 03. 09. 2019 zrušuje a vec vracia na nové konanie a rozhodnutie, aby bolo zaručené

právo na bezplatnú obhajobu.

3. (Sťažovateľovi)... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 2000 EUR

(slovom dvetisíc euro) ako nemajetkovú ujmu za nezákonné rozhodnutie, ktoré je Okresný

súd Bratislava I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

6. Sťažovateľ zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd a právomoc všeobecných súdov

je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.

12. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , , ,

, ).

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , , , , ,

).

14. Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre, poukazujúc na svoje ústavné

postavenie ( ), opakovane zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou

(m. m. , ), a preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu (alebo iného orgánu verejnej moci, pozn.),

ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom (alebo iným orgánom verejnej moci) bol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd (orgán verejnej moci) vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

O svojvôli, resp. arbitrárnosti pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným

súdom (orgánom verejnej moci) by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor

natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(napr. , ).

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami okresného súdu z 27. júla 2017

17. Zmyslom a účelom princípu subsidiarity všeobecne vymedzeného v časti II tohto

uznesenia je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 132

ods. 2 (m. m. , ).

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ proti uzneseniam okresného

súdu z 27. júla 2017 podal sťažnosť. O sťažnosti rozhodol okresný súd napadnutým

uznesením z 3. septembra 2019 tak, že ju zamietol. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti

namietaného porušenia označených práv uzneseniami okresného súdu z 27. júla 2017 je

teda podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje . Uplatnenie

právomoci okresného súdu vylučuje, aby v uvedenej veci rozhodoval ústavný súd, preto

ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a)

a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

z 3. septembra 2019

19. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta právny záver okresného

súdu, ktorý akceptoval právny záver vyššieho súdneho úradníka o povinnosti nahradiť trovy

právneho zastúpenia vyplatené štátom jemu ustanoveným obhajcom.

20. Okresný súd v napadnutom uznesení z 3. septembra 2019 dospel k záveru,

že uznesenia z 27. júla 2017 sú vecne správne, a z dokladov predložených sťažovateľom

nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku na bezplatnú obhajobu

alebo na obhajobu za zníženú náhradu. Poukázal na to, že z „potvrdenia o majetkových

a zárobkových pomeroch odsúdeného vyplýva, že tento nebol pracovne zaradený, na

osobnom účte však má finančné prostriedky v sume 223,86 Eur a súčasne poberá invalidný

dôchodok vo výške 41,95 Eur. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že odsúdený

poberá invalidný dôchodok vo výške 92,-Eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky vo výške

46,-Eur.

S poukazom na uvedené a s prihliadnutím na dlhodobý trest odňatia slobody, ktorý

má odsúdený vykonať, má súd za to, že nie sú splnené podmienky na priznanie bezplatnej

obhajoby. Z uvedeného dôchodku je možné odsúdenému vzhľadom na už zmienený dlhodobý

nepodmienečný trest odňatia slobody vykonávať zrážky aj vo vzťahu k súdom uloženým

povinnostiam nahradiť štátu odmenu a náhradu vyplatenú ustanoveným obhajcom

v zákonom prípustnom rozsahu a tak, aby táto bola v maximálne možnej miere uhradená.

Odsúdený teda má pravidelný príjem, ktorý so zreteľom na všetky okolnosti neodôvodňuje

záver o tom, že by odsúdený spĺňal podmienky na bezplatnú obhajobu.

Pritom uložená povinnosť na náhradu odmeny a hotových výdavkov uhradených

štátom ustanoveným obhajcom má charakter súdnej pohľadávky, ktorú, v prípade jej

nezaplatenia, vymáha Justičná pokladnica podľa o správe

a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov. Iba tento výkonný orgán

Krajského súdu v Bratislave môže s povinným uzavrieť písomnú dohodu o splátkach alebo

o odklade platenia, prípadne upustiť od vymáhania súdnej pohľadávky od povinného. Túto

žiadosť môže odsúdený za podmienok upravených v citovanom zákone adresovať Justičnej

pokladnici.“.

21. Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia, ústavný súd

dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom uznesení venoval sťažovateľovej veci

náležitú pozornosť a vysporiadal sa s ňou ústavne akceptovateľne. Ústavný súd konštatuje,

že okresný súd poskytol primeranú odpoveď na to, prečo sťažovateľovi nepriznal nárok

na bezplatnú obhajobu, resp. na obhajobu za zníženú náhradu. Myšlienkové úvahy

okresného súdu vo veci sťažovateľa sú zrozumiteľné, možno spätne preskúmať,

akým spôsobom dospel k vymedzenému záveru. Ústavný súd právne závery okresného súdu

nepovažuje za arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené, preto sú ústavne udržateľné.

Skutočnosť, že okresný súd vyzval sťažovateľa na preukázanie svojich pomerov až

po vydaní uznesení z 27. júla 2017, nemala vplyv na ústavnú udržateľnosť napadnutého

uznesenia. Relevantné je, že v čase rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniam

z 27. júla 2017 mal okresný súd k dispozícii podklady o pomeroch sťažovateľa. Ústavný súd

tiež poukazuje na to, že sťažovateľ má možnosť zmeniť alebo zmierniť dopad napadnutého

uznesenia postupom podľa o správe a vymáhaní súdnych

pohľadávok v znení neskorších predpisov tak, ako to uviedol aj okresný súd v napadnutom

uznesení. Priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci podľa

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č.

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom

podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení

v znení neskorších predpisov sťažovateľovi nemá vplyv na posudzovanie podmienok

na priznanie nároku na bezplatnú obhajobu, resp. na obhajobu za zníženú náhradu

sťažovateľovi ako odsúdenému v trestnom konaní.

22. Z uvedených dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní ústavnú

sťažnosť sťažovateľa odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

24. Ústavný súd špecificky nevyhovel návrhu sťažovateľa na ustanovenie právneho

zástupcu. Vychádzal predovšetkým z toho, že hoci sťažovateľ nebol zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom, jeho ústavná sťažnosť mala všetky náležitosti

vyžadované . Vzhľadom na predmet, ktorého sa týkala ústavná

sťažnosť, táto bola odôvodnená dostatočnou argumentáciou, sťažovateľ zrozumiteľne

popísal podstatné okolnosti svojej veci a svoje námietky proti napadnutému uzneseniu

okresného súdu. Vychádzajúc z odôvodnenia ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel

k záveru, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (§ 37

ods. 1 ), preto predmetnému procesnému návrhu sťažovateľa

nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2019

Miroslav DURIŠ predseda senátu