Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 149/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu

Martina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jánom Garajom, MBA, Hlavná 137, Prešov, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

postupom a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. z 30. mája 2018

a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 11. decembra

2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

postupom a uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 C

93/2007 z 30. mája 2018 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra 2018.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou

doručenou okresnému súdu 25. apríla 2007 domáhal uloženia povinnosti Prešovskému

samosprávnemu kraju (ďalej len „žalovaný“) zaplatiť mu sumu 48 008,70 € z titulu

bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v období od 1. novembra 2005

do 31. decembra 2006 z dôvodu, že žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve sťažovateľa

a za ich užívanie neplatil nájomné. Žalovaný 5. júna 2017 vyzval sťažovateľa na rokovanie

o mimosúdnom vyrovnaní a za tým účelom ho pozval na osobné stretnutie. Sťažovateľ

reagoval kladne a 2. augusta 2017 zaslal svoj súhlas s mimosúdnou dohodou na emailovú

adresu zástupkyne žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný 8. augusta 2017 podal

na okresnom súde návrh na prerušenie konania za účelom mimosúdnych rokovaní

sporových strán, s čím sťažovateľ prejavil svoj súhlas podaním z 21. augusta 2017. Okresný

súd uznesením z 27. septembra 2017 návrhu žalovaného vyhovel a konanie prerušil.

Vzhľadom na to, že žalovaný úmyselne odďaľoval mimosúdne rokovania, sťažovateľ

písomným podaním z 13. októbra 2017 oznámil okresnému súdu, že z dôvodov úmyselných

prieťahov zo strany žalovaného svoj predchádzajúci súhlas s prerušením konania berie späť.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 30. mája 2018 konanie zastavil podľa § 163

ods. 2 (ďalej aj „“) z dôvodu, že žiadna zo strán

nepodala v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení konania

návrh na pokračovanie v konaní. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn.

z 11. decembra 2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania

ako vecne správne potvrdil.

3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti ďalej uviedol:

„Porušovateľ v odôvodnení svojho potvrdzovacieho uznesenia zo dňa 11.12.2018

okrem iného dôvodil tým, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že súdu podaním zo dňa

13.10.2017 oznámil späťvzatie svojho súhlasu s prerušením konania, a to z dôvodu

úmyselných prieťahov zo strany žalovaného, k tomuto porušovateľ uviedol, že takéto

podanie nie je obsahom spisu a sťažovateľ ani k odvolaniu nepripojil potvrdenie

preukazujúce zaslanie danej písomnosti súdu, kópiu samotného podania, na ktoré sa

odvoláva.

Porušovateľ v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 30.05.2018 ďalej mylne

a v rozpore so skutočnosťou a teda aj v rozpore s právom sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie v zmysle SR uvádza, že nakoľko

v predmetnom prípade došlo k prerušeniu konania v zmysle uznesením

súdu prvej inštancie č.k. zo dňa 27.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť

dňa 07.11.2017, pričom v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia

o prerušení konania žiadna zo strán nenavrhla v konaní pokračovať, súd postupoval

správne, keď konanie s poukazom na ust. zastavil.

Máme zato, že nakoľko sa na späťvzatie súhlasu sťažovateľa s prerušením konania

zo dňa 13.10.2017 vôbec neprihliadalo, ba dokonca jeho podanie bolo zo strany ako

Okresného súdu Prešov, tak aj zo strany porušovateľa popierané a spochybňované, takýmto

postupom došlo k vážnemu zásahu do práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie v zmysle SR.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že arbitrárnym postupom

a rozhodnutím porušovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie v zmysle SR.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa podľa SR na súdnu ochranu

a spravodlivé súdne konanie porušené boli.

3. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2018, sp.zn.:

, ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 30.05.2018, sp.zn.:

a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

5. Vec napadla ústavnému súdu 11. marca 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, sťažovateľkina vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala

do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)

v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného

16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je

na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka

(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa ak o ochrane základných práv

a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný

súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

12. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

13. Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

14. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu ústavnej sťažnosti, je

najskôr povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú

vôbec dané podmienky na jej prerokovanie ustanovené .

V prerokovávanom prípade k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti, ako

i rozhodnutí ňou napadnutých tak nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože z dôvodov

ďalej vyložených bolo nutné sťažnosť odmietnuť.

K namietanému porušeniu označeného základného práva postupom

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 30. mája 2018

15. nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných

práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity

formulovaného v (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd) nemal ústavný súd právomoc preskúmavať namietaný postup a uznesenie okresného

súdu, keďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré ním údajne mali byť

porušené, mal v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom odvolania krajský

súd, pričom podanie odvolania sťažovateľ aj využil, hoci s nie priaznivým výsledkom.

16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť

ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu označeného základného práva postupom

a uznesením krajského súdu sp. zn. z 11. decembra 2018

17. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. , ,

, ). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov.

, , , , ). Za situácie, ak

právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa , nemožno sa domáhať

ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

18. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

().

19. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

20. Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu a z jeho poučenia je zrejmé, že

sťažovateľ sa ochrany svojich práv mohol domôcť prostredníctvom inštitútu dovolania.

V danom prípade prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania podľa ,

keďže dovolanie podľa tohto ustanovenia je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak je daný niektorý

z dôvodov zmätočnosti definovaný v tomto ustanovení (v danom prípade ide o tvrdenie

sťažovateľa o arbitrárnom postupe krajského súdu, ktorý neprihliadol na späťvzatie súhlasu

sťažovateľa s prerušením konania, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne

konanie). V zásadnej rovine totiž nemožno pochybovať o tom, že zastavenie konania (teda

skončenie konania), pokiaľ k nemu nedošlo v súlade so zákonom, rozhodne znamená

porušenie práva žalujúcej strany na spravodlivý proces, keďže sa jej tým odníma súdna

ochrana.

21. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ možnosť

podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužil, dovolanie nepodal.

Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.

22. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval, že dovolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu ani neprichádzal

do úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

23. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132

ods. 2 odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú,

pričom sa argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu ním označeného základného

práva bližšie nezaoberal.

24. Ústavný súd sledujúc hľadiská hospodárnosti konania nepristúpil k výzve

právnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie nedostatkov v zákonom ustanovených

náležitostiach ústavnej sťažnosti, ktoré spočívali v nejasnom návrhu rozhodnutia (petite),

keďže ani prípadné odstránenie tohto nedostatku by nebolo spôsobilé privodiť iné

rozhodnutie o jeho ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Mojmír Mamojka predseda senátu