Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 307/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára

a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , a ,

, , zastúpených advokátom JUDr. Michalom

Antalom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

b o l i p o r u š e n é .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie po

1 000 € (slovom tisíc eur) pre každého z nich, ktoré im j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. a p r i z n á v a náhradu trov konania v sume

519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Michala Antala,

Hlavná 13, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení

žalobcov sporovou stranou napadnutého konania o zaplatenie 1 107,97 € s príslušenstvom,

ktoré začalo podaním žaloby 11. októbra 2010 a ku dňu podania sťažnosti (2. apríla 2019,

pozn.) vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.

3. Sťažovatelia namietajú neprimeranú dĺžku konania, k priebehu ktorého uviedli:

„... ide o absolútne jednoduchú vec nevyžadujúcu si nadmernú právnu alebo

skutkovú záťaž činnosti súdu. Rozhodne sa teda nazdávame, že právnou a skutkovou

zložitosťou veci nemožno ospravedlniť neefektívne, pomalé a nesústredené konanie

okresného súdu.

... tvrdíme, že my, sťažovatelia, sme nezavdali žiadnu príčinu k tomu, že vo veci

nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.

V zmysle tretieho kritéria, ktorým je postup súdu vo veci, nemožno dĺžku konania

ospravedlniť. Okresný súd vo veci totiž konal pomaly a nesústredene. Keď napokon o našej

žalobe dňa 14.1.2013 rozhodol rozsudkom, tento sme napadli odvolaním, keďže okresný súd

ho nedostatočne (a podľa nášho názoru i nesprávne) odôvodnil. Dňa 30.3.2017 Krajský súd

v Bratislave predmetný rozsudok z týchto dôvodov napokon i zrušil a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukazujeme na to, že do dnešného dňa nebolo

vo veci od zrušenia rozsudku prvostupňového súdu začiatkom roka 2017 doposiaľ vykonané

pojednávanie.

Máme za to, že keďže nesprávnosťou svojho postupu (nedostatočným

a nepresvedčivým odôvodnením rozsudku) okresný súd spôsobil, že tento rozsudok musel

byť odvolacím súdom zrušený, prvostupňový súd zodpovedá i za obdobie, počas ktorého

prebiehalo samotné odvolacie konanie.

Dňa 4.1.2019 sme predsedovi súdu podali sťažnosť na prieťahy. Predseda súdu

vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2018 uviedol, že moju sťažnosť považuje za

odôvodnenú...“

4. Sťažovatelia na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiadajú, aby ústavný súd

po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„1. Základné právo a na prerokovanie ich veci bez

zbytočných prieťahov podľa a ich právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie a to vo výške 7 000,- €

(slovom sedem tisíc eur), ktorú čiastku je povinný Okresný súd Bratislava III

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. sa priznáva finančné zadosťučinenie a to vo výške 7 000,- €

(slovom sedem tisíc eur), ktorú čiastku je povinný Okresný súd Bratislava III

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľom trovy ich právneho

zastúpenia v celkovej výške 346,26 €...“

5. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovatelia odôvodňujú takto:

„Stav právnej neistoty, v ktorom sa už osem a pol roka nachádzame preto, že

konajúci súd do dnešného dňa nedokázal právoplatne rozhodnúť, trvá už neprimerane dlho.

Tento stav právnej neistoty je pre nás naozaj frustrujúci. Nečinnosť súdu sme pociťovali o

to výraznejšie, že v konaní sa v podstate domáhame náhrady našej odmeny za vykonanú

prácu - pracovali sme ako vodiči kamiónu...“

6. Uznesením sp. zn. z 30. októbra 2019 ústavný súd prijal sťažnosť

sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu označených práv podľa

a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namietajú.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

7. Na výzvu ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn.

Spr 468/2019 z 15. novembra 2019 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom

prejednaní veci, a priložila vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá spracovala prehľad

procesných úkonov v období od 3. januára 2019, keď jej bola vec prerozdelená s poukazom

na plynulosť konania.

8. Právny zástupca sťažovateľov už v podanej sťažnosti vyslovil súhlas s upustením

od ústneho pojednávania ústavného súdu. Na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu

reagoval právny zástupca sťažovateľov podaním z 27. novembra 2019, v ktorom zotrval

na podanej ústavnej sťažnosti, k prehľadu úkonov uviedol, že zohľadňuje iba obdobie roku

2019, a zmena zákonného sudcu nezbavuje súd zodpovednosti za predchádzajúce obdobie.

Poukázal na skutočnosť, že pomerne jednoduchá vec nebola právoplatne rozhodnutá ani

po deviatich rokoch od podania návrhu a množstvo nevybavených spisov nezbavuje súd

zodpovednosti za neprimeranú dĺžku konania. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov

konania v rozsahu troch úkonov právnej služby.

9. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní

10. Zo zapožičaného spisu okresného súdu vyplýva tento priebeh konania:

- Návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený okresnému súdu 11. októbra

2010 (sp. zn. ),

- dňa 15. októbra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho

poplatku,

- vec bola prevedená do registra C pod sp. zn. dňa 25. novembra 2010

z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku,

- odporca podal vyjadrenie vo veci 1. decembra 2010,

- uznesením sp. zn. z 8. decembra 2010 okresný súd zastavil konanie

pre nezaplatenie poplatku,

- podaním doručeným okresnému súdu 23. decembra 2010 bol uhradený súdny

poplatok,

- navrhovatelia podali proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie 5. januára 2011

z dôvodu zaplatenia poplatku v lehote na odvolanie,

- uznesením sp. zn. z 5. januára 2011 okresný súd zrušil uznesenie

o zastavení konania z 8. decembra 2010,

- okresný súd doručil vyjadrenie odporcu navrhovateľom 18. januára 2011,

- dňa 23. februára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 4. apríl 2011, ktorý bol

na žiadosť sťažovateľov z 25. marca 2011 zrušený z dôvodu ich neprítomnosti na území

Slovenskej republiky a termín bol stanovený v súlade s ich návrhom na 8. jún 2011, avšak

pre neprítomnosť sťažovateľov aj ich právneho zástupcu, ktorý predvolanie prevzal, bolo

pojednávanie odročené. Podľa úradného záznamu z 8. júna 2011 sa dostavil právny

zástupca navrhovateľov pre dopravnú zápchu oneskorene,

- pojednávanie sa uskutočnilo 7. septembra 2011 a bolo odročené na 26. október

2011 bez uvedenia dôvodu,

- podaním doručeným okresnému súdu 5. októbra 2011 oznámil právny zástupca

navrhovateľov ukončenie právneho zastupovania – výpoveď advokáta,

- navrhovatelia podaním doručeným okresnému súdu 14. októbra 2011 požiadali

o odročenie pojednávania určeného na 26. október 2011 z dôvodu zabezpečenia si nového

zástupcu a jeho oboznámenia sa s vecou,

- okresný súd pojednávanie 26. októbra 2011 otvoril a pre neprítomnosť

sťažovateľov a ich zástupcu odročil v súlade s ich návrhom na 15. február 2012,

- na pojednávaní 15. februára 2012 za prítomnosti navrhovateľov a ich nového

právneho zástupcu bolo vykonané dokazovanie a odročené pojednávanie na 27. jún 2012

(bez uvedenia dôvodu). Na tomto pojednávaní navrhovatelia predložili návrh na pripustenie

zmeny petitu, čo viedlo k odročeniu pojednávania,

- okresný súd 27. júna 2012 zaslal protistrane návrh na zmenu žaloby z 25. júna 2012

na vyjadrenie,

- termín pojednávania nariadený na 3. september 2012 bol zrušený zo zdravotných

dôvodov sudkyne a určený termín na 31. október 2012,

- odporca sa vyjadril k návrhu na zmenu žaloby podaním doručeným okresnému

súdu 21. augusta 2012,

- termín pojednávania určený na 30. október 2012 bol zrušený zo zdravotných

dôvodov sudkyne a nový termín bol určený na 14. január 2013. Na tomto pojednávaní bolo

vykonané dokazovanie a vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh v celosti zamietnutý,

- z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne bola rozhodnutím predsedu

okresného súdu z 2. mája 2013 predĺžená lehota na písomné vyhotovenie rozsudku

do 3. mája 2013,

- rozsudok okresného súdu bol doručený právnym zástupcom sporových strán

14. mája 2013,

- sťažovatelia podali 30. mája 2013 odvolanie,

- uznesením z 3. júna 2013 bolo sťažovateľom uložené zaplatiť poplatok

za odvolanie,

- okresný súd 10. júna 2013 zaslal odvolanie protistrane na vyjadrenie,

- odporca sa podaním doručeným 8. júla 2013 vyjadril k odvolaniu sťažovateľov,

- spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

na odvolacie konanie 22. júla 2013,

- krajský súd 29. decembra 2016 zaslal sťažovateľom vyjadrenie odporcu k ich

odvolaniu,

- sťažovatelia podali 25. januára 2017 stanovisko k vyjadreniu odporcu,

- krajský súd 22. februára 2017 preposlal vyjadrenie sťažovateľov z 25. januára 2017

odporcovi,

- krajský súd uznesením sp. zn. z 30. marca 2017 zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu,

- spis bol vrátený okresnému súdu 6. apríla 2017. Okresný súd doručil uznesenie

odvolacieho súdu účastníkom 31. mája 2017,

- dňa 7. novembra 2017 došlo k zmene zákonného sudcu a následne k vráteniu veci

pôvodnej sudkyni 28. decembra 2017,

- dňa 16. augusta 2018 bol určený termín pojednávania na 17. október 2018, ktorý

bol na žiadosť navrhovateľov zrušený a určený na 14. január 2019. Pojednávanie sa

14. januára neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.

11. Dňa 3. januára 2019 bola vec pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni, ktorá sa

k veci vyjadrila podaním z 30. októbra 2019 a takto popísala priebeh konania po pridelení

veci do jej oddelenia:

„03.01.2019 - pridelenie spisu do oddelenia 44C z dôvodu dlhodobej PN zákonnej sudkyne

JUDr. Lamprechtovej

24.01.2019 - vytýčený termín pojednávania na 10.04.2019

10.04.2019 - vec bola prejednaná a pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku

06.05.2019 - vyhlásenie rozsudku

20.05.2019 - doručené odvolanie žalovaného voči výrokom I. a IV. rozsudku

26.08.2019 - súdna tajomníčka vyznačila doložku právoplatnosti a vec predložila vyššej

súdnej úradníčke na úkony spojené s odvolaním žalovaného

04.09.2019 - vyššia súdna úradníčka vyrubila súdny poplatok za odvolanie a dala pokyn

na doručenie odvolania právnemu zástupcovi žalobcov (úprava realizovaná 09.09.2019)

23.09.2019 - žalovaný podal sťažnosť voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky o vyrubení

súdneho poplatku

04.10.2019 - doručenie vyjadrenia žalobcov k odvolaniu žalovaného

30.10.2019 - predloženie spisu sudkyni na rozhodnutie o sťažnosti voči rozhodnutiu vyššej

súdnej úradníčky o vyrubení súdneho poplatku

06.11.2019 - pokyn sudkyne vyššej súdnej úradníčke, aby vec bezodkladne predložila

na rozhodnutie odvolaciemu súdu s tým, že o sťažnosti bude rozhodnuté po vrátení veci

z odvolacieho súdu

12.11.2019 - pokyn vyššej súdnej úradníčky na doručenie vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu

žalovaného a predloženie predkladacej správy odvolaciemu súdu (úprava realizovaná dňa

12.11.2019).“

12. Ústavný súd overil okresným súdom spracovaný prehľad úkonov jeho

porovnaním s obsahom súdneho spisu a keďže mu zodpovedá, pre potreby ďalšieho konania

z neho vychádzal.

IV.

Relevantná právna úprava a judikatúra

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

15. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

V.

Právne posúdenie veci

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd

v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa

uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o zaplatenie sumy 1 107,97 € v súvislosti s plnením zmluvy

o preprave tovaru a bezdôvodným obohatením je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti

okresného súdu a ani okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú záver o zložitosti veci.

Zároveň predmet konania z hľadiska jeho významu pre sťažovateľov nespĺňa kritériá

mimoriadnej časovej naliehavosti.

20. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovatelia

prispeli k predĺženiu konania výrazným spôsobom, keď súdny poplatok neuhradili ani

na výzvu súdu, a učinili tak až v odvolacej lehote po zastavení konania pre nezaplatenie

poplatku, opakovane žiadali o odročenie pojednávania z dôvodov svojej neprítomnosti

(4. apríla 2011, 8. júna 2011, 17. októbra 2018), čomu okresný súd vyhovel a určil termíny

podľa ich návrhu. Taktiež k zvoleniu nového advokáta pristúpili sťažovatelia v časovej

tiesni pred pojednávaním, čo zmarilo pojednávanie 26. októbra 2011 a ďalší termín bol

stanovený v súlade s ich návrhom až na 15. február 2012. Návrh na pripustenie zmeny

žaloby bol predložený na pojednávaní 27. júna 2012, čo bolo dôvodom odročenia aj tohto

pojednávania. Uvedený príspevok k predĺženiu konania ústavný súd zohľadnil pri určovaní

výšky finančného zadosťučinenia.

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

22. Ústavný súd vychádza z premisy, že medzi obsahom práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa po obsahovej stránky niet odlišnosti.

Najmä pri posudzovaní namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prihliada

na ustálenú rozhodovaciu prax ESĽP, pokiaľ ide o primeranosť dĺžky konania.

23. Celková dĺžka konania o návrhu sťažovateľov v skutkovo a právne pomerne

jednoduchej veci, ktorá ku dňu rozhodovania ústavného súdu je viac ako 9 rokov,

je v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neprimeraná bez

potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania. Obdobná dĺžka konania

na dvoch stupňoch sústavy súdov viedla k vysloveniu porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, napr.

vo veci Obluk proti Slovenskej republike (rozsudok z 20. 9. 2006).

24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa ,

ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že ide o konanie na dvoch stupňoch sústavy súdov, že

vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie, ktoré ale bolo v odvolacom konaní zrušené

z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového

stavu, že po vrátení veci z odvolacieho súdu bol okresný súd dlhodobo nečinný a aj

po deviatich rokoch sporu sa (ku dňu podania ústavnej sťažnosti) vec nachádzala v štádiu

konania pred súdom prvej inštancie. Uvedená dĺžka konania vzhľadom na predmet konania

nie je ústavne akceptovateľná a nie je možné konanie ako celok považovať za efektívne

smerujúce k nastoleniu právnej istoty.

25. Ústavný súd identifikoval aj konkrétne obdobia nečinnosti okresného súdu

od 25. júna 2012 do 14. januára 2013, od 14. januára 2013 do 14. mája 2013 a po vrátení

veci z odvolacieho konania od 31. mája 2017 do 10. apríla 2019.

26. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť

a nedostatočné personálne obsadenie súdu nemožno akceptovať, vzhľadom na konštantnú

judikatúru ústavného súdu (napr. , ), podľa ktorej nadmerné

množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská

republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo

ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej

neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

27. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku

napadnutého konania a na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo

sťažovateľov podľa a právo podľa dohovoru (bod 1 výroku

tohto nálezu).

28. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

29. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto

sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou

prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

VI.

Primerané finančné zadosťučinenie

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z

vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia,

orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu sťažovateľa, je povinný

sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

33. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia vo výške

po 7 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.

34. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

35. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neprimeranú dĺžku

konania, ale aj podstatné prispenie sťažovateľov k predĺženiu konania a význam predmetu

konania, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia v sume po 1 000 € pre každého zo sťažovateľov primerané konkrétnym

okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

VII.

Náhrada trov konania

36. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

37. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným

súdom v rozsahu troch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2019 pre dvoch

sťažovateľov.

38. Ústavný súd v zmysle rozhodol o náhrade

trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.

Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti a vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

39. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak

ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

40. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]

vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)

k úkonu po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 519,39 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Laššáková

predsedníčka senátu