Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 307/2019
PDF · 253.43 KB
No categories available
II. ÚS 307/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára
a Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , a ,
, , zastúpených advokátom JUDr. Michalom
Antalom, Hlavná 13, Trnava, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 158/2010 a takto
rozhodol:
1. Základné právo a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 158/2010 b o l i p o r u š e n é .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 158/2010 konal bez zbytočných prieťahov.
3. a p r i z n á v a finančné zadosťučinenie po
1 000 € (slovom tisíc eur) pre každého z nich, ktoré im j e Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. a p r i z n á v a náhradu trov konania v sume
519,39 € (slovom päťstodevätnásť eur a tridsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd
Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet ich právneho zástupcu JUDr. Michala Antala,
Hlavná 13, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
, a , ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C 158/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sú v procesnom postavení
žalobcov sporovou stranou napadnutého konania o zaplatenie 1 107,97 € s príslušenstvom,
ktoré začalo podaním žaloby 11. októbra 2010 a ku dňu podania sťažnosti (2. apríla 2019,
pozn.) vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté.
3. Sťažovatelia namietajú neprimeranú dĺžku konania, k priebehu ktorého uviedli:
„... ide o absolútne jednoduchú vec nevyžadujúcu si nadmernú právnu alebo
skutkovú záťaž činnosti súdu. Rozhodne sa teda nazdávame, že právnou a skutkovou
zložitosťou veci nemožno ospravedlniť neefektívne, pomalé a nesústredené konanie
okresného súdu.
... tvrdíme, že my, sťažovatelia, sme nezavdali žiadnu príčinu k tomu, že vo veci
nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté.
V zmysle tretieho kritéria, ktorým je postup súdu vo veci, nemožno dĺžku konania
ospravedlniť. Okresný súd vo veci totiž konal pomaly a nesústredene. Keď napokon o našej
žalobe dňa 14.1.2013 rozhodol rozsudkom, tento sme napadli odvolaním, keďže okresný súd
ho nedostatočne (a podľa nášho názoru i nesprávne) odôvodnil. Dňa 30.3.2017 Krajský súd
v Bratislave predmetný rozsudok z týchto dôvodov napokon i zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Poukazujeme na to, že do dnešného dňa nebolo
vo veci od zrušenia rozsudku prvostupňového súdu začiatkom roka 2017 doposiaľ vykonané
pojednávanie.
Máme za to, že keďže nesprávnosťou svojho postupu (nedostatočným
a nepresvedčivým odôvodnením rozsudku) okresný súd spôsobil, že tento rozsudok musel
byť odvolacím súdom zrušený, prvostupňový súd zodpovedá i za obdobie, počas ktorého
prebiehalo samotné odvolacie konanie.
Dňa 4.1.2019 sme predsedovi súdu podali sťažnosť na prieťahy. Predseda súdu
vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2018 uviedol, že moju sťažnosť považuje za
odôvodnenú...“
4. Sťažovatelia na základe tejto sťažnostnej argumentácie žiadajú, aby ústavný súd
po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:
„1. Základné právo a na prerokovanie ich veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ich právo
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/158/2010 porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava III sa v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/158/2010
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. sa priznáva finančné zadosťučinenie a to vo výške 7 000,- €
(slovom sedem tisíc eur), ktorú čiastku je povinný Okresný súd Bratislava III
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. sa priznáva finančné zadosťučinenie a to vo výške 7 000,- €
(slovom sedem tisíc eur), ktorú čiastku je povinný Okresný súd Bratislava III
vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Trnava je povinný nahradiť sťažovateľom trovy ich právneho
zastúpenia v celkovej výške 346,26 €...“
5. Požadované finančné zadosťučinenie sťažovatelia odôvodňujú takto:
„Stav právnej neistoty, v ktorom sa už osem a pol roka nachádzame preto, že
konajúci súd do dnešného dňa nedokázal právoplatne rozhodnúť, trvá už neprimerane dlho.
Tento stav právnej neistoty je pre nás naozaj frustrujúci. Nečinnosť súdu sme pociťovali o
to výraznejšie, že v konaní sa v podstate domáhame náhrady našej odmeny za vykonanú
prácu - pracovali sme ako vodiči kamiónu...“
6. Uznesením sp. zn. II. ÚS 307/2019 z 30. októbra 2019 ústavný súd prijal sťažnosť
sťažovateľov na ďalšie konanie v rozsahu označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie namietajú.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov
7. Na výzvu ústavného súdu podpredsedníčka okresného súdu listom sp. zn.
Spr 468/2019 z 15. novembra 2019 ústavnému súdu oznámila, že netrvá na ústnom
prejednaní veci, a priložila vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá spracovala prehľad
procesných úkonov v období od 3. januára 2019, keď jej bola vec prerozdelená s poukazom
na plynulosť konania.
8. Právny zástupca sťažovateľov už v podanej sťažnosti vyslovil súhlas s upustením
od ústneho pojednávania ústavného súdu. Na vyjadrenie podpredsedníčky okresného súdu
reagoval právny zástupca sťažovateľov podaním z 27. novembra 2019, v ktorom zotrval
na podanej ústavnej sťažnosti, k prehľadu úkonov uviedol, že zohľadňuje iba obdobie roku
2019, a zmena zákonného sudcu nezbavuje súd zodpovednosti za predchádzajúce obdobie.
Poukázal na skutočnosť, že pomerne jednoduchá vec nebola právoplatne rozhodnutá ani
po deviatich rokoch od podania návrhu a množstvo nevybavených spisov nezbavuje súd
zodpovednosti za neprimeranú dĺžku konania. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov
konania v rozsahu troch úkonov právnej služby.
9. Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a podpredsedníčky
okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd
v súlade s § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie
objasnenie veci.
III.
Obsah súdneho spisu v napadnutom konaní
10. Zo zapožičaného spisu okresného súdu vyplýva tento priebeh konania:
- Návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený okresnému súdu 11. októbra
2010 (sp. zn. 40 Ro 1284/2010),
- dňa 15. októbra 2010 okresný súd vyzval navrhovateľov na zaplatenie súdneho
poplatku,
- vec bola prevedená do registra C pod sp. zn. 7 C 158/2010 dňa 25. novembra 2010
z dôvodu neuhradenia súdneho poplatku,
- odporca podal vyjadrenie vo veci 1. decembra 2010,
- uznesením sp. zn. 7 C 158/2010 z 8. decembra 2010 okresný súd zastavil konanie
pre nezaplatenie poplatku,
- podaním doručeným okresnému súdu 23. decembra 2010 bol uhradený súdny
poplatok,
- navrhovatelia podali proti uzneseniu o zastavení konania odvolanie 5. januára 2011
z dôvodu zaplatenia poplatku v lehote na odvolanie,
- uznesením sp. zn. 7 C 158/2010 z 5. januára 2011 okresný súd zrušil uznesenie
o zastavení konania z 8. decembra 2010,
- okresný súd doručil vyjadrenie odporcu navrhovateľom 18. januára 2011,
- dňa 23. februára 2011 bol nariadený termín pojednávania na 4. apríl 2011, ktorý bol
na žiadosť sťažovateľov z 25. marca 2011 zrušený z dôvodu ich neprítomnosti na území
Slovenskej republiky a termín bol stanovený v súlade s ich návrhom na 8. jún 2011, avšak
pre neprítomnosť sťažovateľov aj ich právneho zástupcu, ktorý predvolanie prevzal, bolo
pojednávanie odročené. Podľa úradného záznamu z 8. júna 2011 sa dostavil právny
zástupca navrhovateľov pre dopravnú zápchu oneskorene,
- pojednávanie sa uskutočnilo 7. septembra 2011 a bolo odročené na 26. október
2011 bez uvedenia dôvodu,
- podaním doručeným okresnému súdu 5. októbra 2011 oznámil právny zástupca
navrhovateľov ukončenie právneho zastupovania – výpoveď advokáta,
- navrhovatelia podaním doručeným okresnému súdu 14. októbra 2011 požiadali
o odročenie pojednávania určeného na 26. október 2011 z dôvodu zabezpečenia si nového
zástupcu a jeho oboznámenia sa s vecou,
- okresný súd pojednávanie 26. októbra 2011 otvoril a pre neprítomnosť
sťažovateľov a ich zástupcu odročil v súlade s ich návrhom na 15. február 2012,
- na pojednávaní 15. februára 2012 za prítomnosti navrhovateľov a ich nového
právneho zástupcu bolo vykonané dokazovanie a odročené pojednávanie na 27. jún 2012
(bez uvedenia dôvodu). Na tomto pojednávaní navrhovatelia predložili návrh na pripustenie
zmeny petitu, čo viedlo k odročeniu pojednávania,
- okresný súd 27. júna 2012 zaslal protistrane návrh na zmenu žaloby z 25. júna 2012
na vyjadrenie,
- termín pojednávania nariadený na 3. september 2012 bol zrušený zo zdravotných
dôvodov sudkyne a určený termín na 31. október 2012,
- odporca sa vyjadril k návrhu na zmenu žaloby podaním doručeným okresnému
súdu 21. augusta 2012,
- termín pojednávania určený na 30. október 2012 bol zrušený zo zdravotných
dôvodov sudkyne a nový termín bol určený na 14. január 2013. Na tomto pojednávaní bolo
vykonané dokazovanie a vyhlásený rozsudok, ktorým bol návrh v celosti zamietnutý,
- z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti sudkyne bola rozhodnutím predsedu
okresného súdu z 2. mája 2013 predĺžená lehota na písomné vyhotovenie rozsudku
do 3. mája 2013,
- rozsudok okresného súdu bol doručený právnym zástupcom sporových strán
14. mája 2013,
- sťažovatelia podali 30. mája 2013 odvolanie,
- uznesením z 3. júna 2013 bolo sťažovateľom uložené zaplatiť poplatok
za odvolanie,
- okresný súd 10. júna 2013 zaslal odvolanie protistrane na vyjadrenie,
- odporca sa podaním doručeným 8. júla 2013 vyjadril k odvolaniu sťažovateľov,
- spis bol predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
na odvolacie konanie 22. júla 2013,
- krajský súd 29. decembra 2016 zaslal sťažovateľom vyjadrenie odporcu k ich
odvolaniu,
- sťažovatelia podali 25. januára 2017 stanovisko k vyjadreniu odporcu,
- krajský súd 22. februára 2017 preposlal vyjadrenie sťažovateľov z 25. januára 2017
odporcovi,
- krajský súd uznesením sp. zn. 14 Co 430/2013 z 30. marca 2017 zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu,
- spis bol vrátený okresnému súdu 6. apríla 2017. Okresný súd doručil uznesenie
odvolacieho súdu účastníkom 31. mája 2017,
- dňa 7. novembra 2017 došlo k zmene zákonného sudcu a následne k vráteniu veci
pôvodnej sudkyni 28. decembra 2017,
- dňa 16. augusta 2018 bol určený termín pojednávania na 17. október 2018, ktorý
bol na žiadosť navrhovateľov zrušený a určený na 14. január 2019. Pojednávanie sa
14. januára neuskutočnilo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne.
11. Dňa 3. januára 2019 bola vec pridelená na rozhodnutie zákonnej sudkyni, ktorá sa
k veci vyjadrila podaním z 30. októbra 2019 a takto popísala priebeh konania po pridelení
veci do jej oddelenia:
„03.01.2019 - pridelenie spisu do oddelenia 44C z dôvodu dlhodobej PN zákonnej sudkyne
JUDr. Lamprechtovej
24.01.2019 - vytýčený termín pojednávania na 10.04.2019
10.04.2019 - vec bola prejednaná a pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozsudku
06.05.2019 - vyhlásenie rozsudku
20.05.2019 - doručené odvolanie žalovaného voči výrokom I. a IV. rozsudku
26.08.2019 - súdna tajomníčka vyznačila doložku právoplatnosti a vec predložila vyššej
súdnej úradníčke na úkony spojené s odvolaním žalovaného
04.09.2019 - vyššia súdna úradníčka vyrubila súdny poplatok za odvolanie a dala pokyn
na doručenie odvolania právnemu zástupcovi žalobcov (úprava realizovaná 09.09.2019)
23.09.2019 - žalovaný podal sťažnosť voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky o vyrubení
súdneho poplatku
04.10.2019 - doručenie vyjadrenia žalobcov k odvolaniu žalovaného
30.10.2019 - predloženie spisu sudkyni na rozhodnutie o sťažnosti voči rozhodnutiu vyššej
súdnej úradníčky o vyrubení súdneho poplatku
06.11.2019 - pokyn sudkyne vyššej súdnej úradníčke, aby vec bezodkladne predložila
na rozhodnutie odvolaciemu súdu s tým, že o sťažnosti bude rozhodnuté po vrátení veci
z odvolacieho súdu
12.11.2019 - pokyn vyššej súdnej úradníčky na doručenie vyjadrenia žalobcov k vyjadreniu
žalovaného a predloženie predkladacej správy odvolaciemu súdu (úprava realizovaná dňa
12.11.2019).“
12. Ústavný súd overil okresným súdom spracovaný prehľad úkonov jeho
porovnaním s obsahom súdneho spisu a keďže mu zodpovedá, pre potreby ďalšieho konania
z neho vychádzal.
IV.
Relevantná právna úprava a judikatúra
13. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
14. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.
15. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 221/04).
17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola čo
najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne
a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
V.
Právne posúdenie veci
18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).
V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd
v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa
uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že konanie o zaplatenie sumy 1 107,97 € v súvislosti s plnením zmluvy
o preprave tovaru a bezdôvodným obohatením je bežnou súčasťou rozhodovacej činnosti
okresného súdu a ani okolnosti prejednávanej veci neodôvodňujú záver o zložitosti veci.
Zároveň predmet konania z hľadiska jeho významu pre sťažovateľov nespĺňa kritériá
mimoriadnej časovej naliehavosti.
20. Správanie sťažovateľov ako strany sporu je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje
pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru. Ústavný súd na základe zapožičaného súdneho spisu konštatuje, že sťažovatelia
prispeli k predĺženiu konania výrazným spôsobom, keď súdny poplatok neuhradili ani
na výzvu súdu, a učinili tak až v odvolacej lehote po zastavení konania pre nezaplatenie
poplatku, opakovane žiadali o odročenie pojednávania z dôvodov svojej neprítomnosti
(4. apríla 2011, 8. júna 2011, 17. októbra 2018), čomu okresný súd vyhovel a určil termíny
podľa ich návrhu. Taktiež k zvoleniu nového advokáta pristúpili sťažovatelia v časovej
tiesni pred pojednávaním, čo zmarilo pojednávanie 26. októbra 2011 a ďalší termín bol
stanovený v súlade s ich návrhom až na 15. február 2012. Návrh na pripustenie zmeny
žaloby bol predložený na pojednávaní 27. júna 2012, čo bolo dôvodom odročenia aj tohto
pojednávania. Uvedený príspevok k predĺženiu konania ústavný súd zohľadnil pri určovaní
výšky finančného zadosťučinenia.
21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
22. Ústavný súd vychádza z premisy, že medzi obsahom práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po obsahovej stránky niet odlišnosti.
Najmä pri posudzovaní namietaného porušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prihliada
na ustálenú rozhodovaciu prax ESĽP, pokiaľ ide o primeranosť dĺžky konania.
23. Celková dĺžka konania o návrhu sťažovateľov v skutkovo a právne pomerne
jednoduchej veci, ktorá ku dňu rozhodovania ústavného súdu je viac ako 9 rokov,
je v zmysle ustálenej judikatúry ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru zjavne neprimeraná bez
potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu konania. Obdobná dĺžka konania
na dvoch stupňoch sústavy súdov viedla k vysloveniu porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru, napr.
vo veci Obluk proti Slovenskej republike (rozsudok z 20. 9. 2006).
24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že ide o konanie na dvoch stupňoch sústavy súdov, že
vo veci bolo vydané meritórne rozhodnutie, ktoré ale bolo v odvolacom konaní zrušené
z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového
stavu, že po vrátení veci z odvolacieho súdu bol okresný súd dlhodobo nečinný a aj
po deviatich rokoch sporu sa (ku dňu podania ústavnej sťažnosti) vec nachádzala v štádiu
konania pred súdom prvej inštancie. Uvedená dĺžka konania vzhľadom na predmet konania
nie je ústavne akceptovateľná a nie je možné konanie ako celok považovať za efektívne
smerujúce k nastoleniu právnej istoty.
25. Ústavný súd identifikoval aj konkrétne obdobia nečinnosti okresného súdu
od 25. júna 2012 do 14. januára 2013, od 14. januára 2013 do 14. mája 2013 a po vrátení
veci z odvolacieho konania od 31. mája 2017 do 10. apríla 2019.
26. Obranu okresného súdu spočívajúcu v poukaze na neprimeranú zaťaženosť
a nedostatočné personálne obsadenie súdu nemožno akceptovať, vzhľadom na konštantnú
judikatúru ústavného súdu (napr. I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06), podľa ktorej nadmerné
množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská
republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo
ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
27. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku
napadnutého konania a na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd
rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku
tohto nálezu).
28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
29. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu o tejto
sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2 druhou vetou
ústavy prikázal okresnému súdu konať v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 158/2010 bez
zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
VI.
Primerané finančné zadosťučinenie
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde
vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia,
orgán verejnej moci, ktorý porušil základné právo alebo slobodu sťažovateľa, je povinný
sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.
napr. IV. ÚS 210/04).
33. Sťažovatelia sa domáhajú priznania finančného zadosťučinenia vo výške
po 7 000 € pre každého z nich z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
34. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
35. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä neprimeranú dĺžku
konania, ale aj podstatné prispenie sťažovateľov k predĺženiu konania a význam predmetu
konania, dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia v sume po 1 000 € pre každého zo sťažovateľov primerané konkrétnym
okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
VII.
Náhrada trov konania
36. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
37. Sťažovatelia si v konaní uplatnili nárok na náhradu trov konania pred ústavným
súdom v rozsahu troch úkonov právnej služby vykonaných v roku 2019 pre dvoch
sťažovateľov.
38. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade
trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním.
Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti a vyjadrenia) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 13a
ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
39. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak
ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
40. Tarifná odmena za každý úkon [§ 11 ods. 2 a § 12 ods. 3 písm. c) vyhlášky]
vykonaný v roku 2019 predstavuje sumu 163,33 € a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky)
k úkonu po 9,80 €, čo spolu predstavuje sumu 519,39 € (bod 4 výroku tohto nálezu).
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. decembra 2019
Jana Laššáková
predsedníčka senátu