Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/430/2013

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu v 1. rade: F. P., bytom V. č. X., I. a žalobkyne v 2. rade: J. bytom V., obaja zastúpený: JUDr. Michalom Antalom, advokátom, si sídlom AK Hlavná č. 13, 917 00 Trnava, proti žalovanému: Nákladná doprava Kubala, s.r.o, so sídlom Diaľničná cesta 12, Senec, zastúpená: Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, v konaní o zaplatenie 1 107,97 eur s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 14. 01. 2013, č.k. 7C/158/2010-98 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 14. 01. 2013, č.k. 7C/158/2010-98 z r u š u je a vec sa v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov, ktorou sa voči žalovanému domáhali zaplatenia 1 107,97 eur s prísl.. Žalobcovia poukázali na zmluvu o preprave tovaru, ktorú uzavreli so žalovaným dňa 22. 09. 2009, predmetom ktorej bolo vykonávanie prepravy žalobcami na motorovom vozidle žalovaného na základe individuálnych objednávok, alebo súhrnnej objednávky žalovaného. Žalobcovia dňa 05. 11. 2009 vyfakturovali žalovanému prepravu za mesiac október 2009 vo výške 2 krát sumu 1 203,61 eur v súlade s dohodnutými podmienkami, ktorú im však žalovaný odmietol vyplatiť, keď podaním zo dňa 18. 11. 2009 žalobcom oznámil, že vzhľadom na nezrovnalosti vo vyúčtovaní zadržal vyplatenia ich faktúry, nakoľko zistil rozdiely. Súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovaného ktorý uviedol, že žalobcovia jeho reklamáciu akceptovali, vystavili opravené faktúry a ktoré im žalovaný následne uhradil. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 451 OZ. Zároveň poukázal na ust. § 120 ods. 1 OSP (procesný právny predpis platný do 30. 06. 2016). Súd prvej inštancie poukázal na uzatvorenú zmluvu podľa ktorej výška prepravného závisela od počtu kilometrov odjazdených pri vykonávaní prepravy. Žalobcovia za mesiac október vyfakturovali 14 504 km, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že neexistuje evidencia odjazdených kilometrov, resp. túto súdu žalobcovia, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno nepredložili. Tým žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenie, že skutočne odjazdili vyfakturovaný počet kilometrov, na základe čoho by im mal vzniknúť nárok na zaplatenie odplaty za prepravu. Tiež podľa súdu 1. inštancie žalobcovia nepreukázali žiaden zákonný dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a z týchto dôvodov žalobu žalobcov zamietol. O trovách prvostupňového konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia v sume 523,34 eur.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade a žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a zároveň žalobcom prizná náhradu trov konania. Uviedli, že žalobou zo dňa 11. 10. 2010 si voči žalovanému uplatnili spolu sumu 1 107,97 eur s prísl.. Poukázali na zmluvu o preprave tovaru, ktorá bola medzi stranami sporu uzavretá podľa § 610 a nasledujúceho obchodného zákonníka. Odmena podľa uzavretých zmlúv bola dohodnutá v článku II, v ktorom sa v odseku 1 účastníci zmluvy dohodli na

prepravnom podľa počtu odjazdených kilometrov vo výške najmenej 0,08 eur (2,50 Sk/km). Tiež bolo dohodnuté, že pri konkrétnej preprave môže byť dohodnutá vyššia sadzba v závislosti od náročnosti prepravy. Uviedli, že 30. 09. 2009 vyfakturovali žalovanému prepravu za časť mesiaca september 2009 faktúrami XX-XXXX za počet X XXX km * X,XX Sk = 9 753,- Sk/323,14 eur. Dňa 05. 11. 2009 za mesiac október vyfakturovali za počet 14 504 km * 2,50 Sk = 36 260,- Sk/1203,61 eur. Tieto faktúry zodpovedajú počtu najazdených kilometrov a spôsobu odmeňovania podľa článku II ods. 1 Zmluvy o preprave tovaru. Žalovaný vzhľadom na nezrovnalosti vo vyúčtovaní písomne žalobcom oznámil, že zadržiava vyplatenie faktúr č. XX-XXXX. Žiadal žalobcov o poníženie faktúry o sumu 1 283,11 eur (175,14 eur - hotovosť, 300 eur nedoložený doklad na nákup X., a rozdiel X. v množstve 753 l). Keďže žalobcovia nemali žiadnu možnosť sa dostať čo najrýchlejšie k peniazom, ktoré im mal žalovaný vyplatiť, keď u žalovaného pracovali v mesiaci september, október 2009 a blížili sa Vianoce a obidvaja pracovali u toho istého objednávateľa, v tom období boli absolútne bez finančných prostriedkov, žalobcovia vystavili nové faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 24. 11. 2009, každý na sumu 885,20 eur, obe zo dňa 24. 11. 2009. Žalovaná suma 1 107,97 eur bola vypočítaná tak, že zo sumy 1 283,11 eur žalobcovia odpočítali sumu 175,14 eur (žalobcom chýbal pokladničný doklad). Po zmenu petitu žalobcovia žiadali od žalovaného, aby žalobcovi v 1. rade zaplatil sumu 553,98 eur a žalobkyni v 2. rade taktiež sumu 553,98 eur.

3. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil z dôvodu, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno podľa § 120 ods. 1 OSP. Uviedli, že zo strany žalovaného nikdy nebola spochybnená skutočnosť o celkových odjazdených kilometrov, keď každý so žalobcov samostatne vyfakturoval odjazdené kilometre a to podľa faktúry č. XX-XXXX zo dňa 30. 09. 2009 v rozsahu 3 894 km a faktúry XX-XXXX zo dňa 05. 11. 2013, každý v rozsahu 14 504 km. Zdôraznili, že vo faktúre č. XXXXXXXX zo dňa 24. 11. 2009 (v poradí tretia faktúra), v tejto je uvedený len text, v ktorom absentuje špecifikácia odjazdených kilometrov a teda táto faktúra neobsahuje údaje dohodnuté podľa zmluvy o preprave. Uviedli, že žalobcovia fakturovali kilometrovné vždy len v rozsahu ako im to určil žalovaný, podľa nim vypracovanej tabuľky s určenými kilometrami prepravy. Uviedli, že z náhradu 300,- eur predstavuje položku, ktorá bola realizovaná ako úhrada kartou cez POS terminál dňa 13. 10. 2009, miesto platby Q. M. E.S. U. G. v sume 300,- eur. Zároveň žalobcovia predložili i ústrižok z POS terminálu o realizácii platby. Zdôraznili, že právnou špecifikáciou žaloby či išlo o žalobu z bezdôvodného obohatenia, alebo o žalobu na plnenie nie sú viazaný s nimi opísaného skutkového stavu je nesporné, že žalobcovia sa domáhali voči žalovanému zaplatenia celkovej sumy 1 107,97 eur. Preto záver súdu, že vo veci nepreukázali žiaden zákonný dôvod pre vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 nie je správny, nakoľko sa domáhajú zaplatenia žalovanej sumy.

4. Tiež vytkli súdu prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď skutkové zistenie súdu prvej inštancie je vadné, pretože z vykonaných dôvodov nevyplynulo. Zo zmlúv o preprave je zrejmé, ako žalobcovia mali byť odmeňovaný; táto skutočnosť nebola súdom 1. inštancie nijako zohľadnená, práve na strane žalovaného neexistoval žiaden dôkaz o nadspotrebe Phm, pričom túto skutočnosť uvedenú žalovaným súd prvej inštancie prijal za rozhodujúcu a na strane žalobcov požadoval, aby žalobcovia preukázali, že uvedená nadspotreba neexistovala. Žalobcovia uviedli, že vo vozidle, ktoré bolo vo vlastníctve žalovaného neexistovalo žiadne meracie zariadenie a ani oni sami nemohli namontovať žiadne zariadenie, ktoré by meralo spotrebu vozidla. Žalovaný si svojvoľne určil nejakú spotrebu vozidla, pričom ani technický preukaz vystavený výrobcom vozidla takýto údaj neobsahuje. Žalovaný preto nemal žiaden právny dôvodu požadovať od žalobcov zníženie vystavených faktúr za september a október 2009.

5. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný a uviedol, že tvrdenie žalobcov o možnosti dostať sa čo najrýchlejšie k peniazom žalobcovia nepreukázali. Žalobcovia mohli dohodu aj neuzavrieť a svoj nárok si uplatniť návrhom na vydanie platobného rozkazu. Dôležité je však to, že žalovaný žalobcom zaslal návrh na uzavretie dohody podľa § 43 a) OZ, ktorý žalobcovia prijali (§ 43 c) , čím bola zhodnými prejavmi vôle uzatvorená dohoda podľa § 570 o výške nárokov žalobcov voči žalovanému. Žalovaný takýto nárok v zmysle tejto dohody v plnom rozsahu uspokojil. K fakturovaniu kilometrovného žalovaný uviedol, že dĺžka každej trasy je v zásade pevná a dopredu zistiteľná, len výnimočne môže v dôsledku vynútenej obchádzky dôjsť k miernemu predĺženiu trasy. K náhrade 300,- eur za údajné nepredloženie pokladničného dokladu o tankovaní Phm, žalovaný uviedol, že žalobcami predložené potvrdenie je iba dokladom o vykonaní platby cez POS terminál, z ktorého vôbec nie je zrejmý účel platby žalobcovia nepreukázali, na čo boli použité tieto peniaze, ktoré boli stiahnuté z účtu žalovaného. K námietkam žalobcov, že vo vozidle neexistovalo žiadne meracie zariadenie na meranie spotreby

vozidla žalovaný poukázal na všeobecnú dlhoročnú a stále platnú skúsenosť, že ako náhle niektorí zo zmluvných partnerov začne mať súkromné finančné problémy, okamžite začne mať nadspotrebu, pričom pohonné hmoty - naftu použije do svojho súkromného vozidla, alebo na účely predaja, a preto jedinou obranou je stanoviť normu spotreby a nadspotrebu započítavať voči nárokom na odmenu. Poukázal na čestné vyhlásenia dvoch vodičov, z ktorých jeden jazdí na tom istom vozidle ako žalobcovia a druhý na rovnakom type a to za výrazne náročnejších podmienok na spotrebu, napriek tomu títo vodiči určenú spotrebu dosahujú. Žalobcovia dodnes nevysvetlili z akého dôvodu vyššiu spotrebu dosahovali.

6. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 07. 2013 sa písomne vyjadrili žalobcovia prostredníctvom nového právneho zástupcu. Uviedli, že celá obrana žalovaného spočíva v tom, že existovala údajná dohoda o tzv. privátnej novácii, ktorou mal byť pôvodný záväzok na úhradu nárokov žalobcov na odmenu nahradený záväzkom novým, z dôvodu, že odmena žalobcov z uzavretým zmlúv mala byť údajne obojstranným konsenzom oprávnene ponížená o nároky žalovaného voči žalobcom. Žalobcovia poukázali na procesnú nespornosť ich tvrdení ohľadom počtu odjazdených kilometrov. K dohode na ktorú poukazuje žalovaný uvádzajú, že táto nikdy nevznikla a to ani konkludentne z dôvodu, že k poníženiu fakturovanej odmeny boli zo strany žalovaného jednoducho donútený, nakoľko v inom prípade by nedostali nič vyplatené. Poukázali na ust. § 266 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka v zmysle ktorých ustanovení úprava faktúr nemôže byť považovaná za akúsi dohodu o zmene obsahu pôvodného záväzku, keď k zníženiu sumy došlo len z dôvodu diktátu silnejšej strany a z dôvodu finančnej núdze, (čo žalovaný dobre vedel). Navyše v dodatočnej faktúre XXXXXXXX už nie je uvedený presný počet najazdených kilometrov. Zdôraznili, že žiaden predpis nezakazuje, aby nárok na odmenu z uzavretých zmlúv bol fakturovaný nie na jednu, ale na viac faktúr. Navyše údajnú dohodu o tzv. privátnej novácii bolo potrebné uzavrieť písomne, k čomu však nikdy nedošlo. Uviedli, že naopak práve žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keďže zo zmlúv nevyplýva žiaden nárok žalovaného, ktorý by mal vzniknúť ako následok zvýšenej spotreby.

7. K stanovisku žalobcov k vyjadreniu žalovaného zo dňa 10. 07. 2013 sa žalovaný písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 , preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť z nasledovných dôvodov.

9. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 11. 10. 2010 voči žalovanému domáhajú po zmene petitu, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 553,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 553,98 eur od 26. 08. 2010 do zaplatenia , a taktiež žalobkyňa v 2. rade sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 553,98 eur spolu s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 553,98 eur od 26. 08. 2010 do zaplatenia. S tým, že žalobcovia sa žalovanej sumy domáhajú na základe uzavretej zmluvy o preprave tovaru zo dňa 22. 09. 2009 a tam upravený zmluvných podmienok s tým, že žalovaný žalobcom vzhľadom na nezrovnalosti vo vyúčtovaní zadržal vyplatenie dvoch faktúr za mesiac október 2009 vo výške každá po 1 203,61 eur, pričom žalobcovia mali za to, že postup žalovaného je nesprávny, keď mali za to, že žalovaným uvádzané nezrovnalosti sú nedôvodné v časti sumy 300,- eur - nákup pohonných hmôt zo dňa 20. 10. a v časti vytýkaného rozdielu pohonných hmôt v množstve XXX l, čo predstavuje 807,97 eur. Námietky žalovaného pokiaľ sa týka hotovosti vo výške 175,14 eur žalobcovia uznali. Pokiaľ žalobcovia vystavili ďalšiu faktúru (XXXXXXXX) zo dňa 24. 11. 2009 na sumu 885,20 eur v počte dvoch kusov túto vystavili nedobrovoľne. Potvrdili, že predmetné faktúry im žalovaný zaplatil. Žalovaná suma podľa žalobcov teda predstavuje 1 107,97 eur, keď zo sumy 1 283,11 eur odpočítali len sumu 175,14 eur, ktorú uznali ako škodu, nakoľko nemali pokladničný doklad na uvedený náklad.

10. Nesprávne súd prvej inštancie postupoval, keď nárok žalobcov po právne posúdil podľa ust. § 451 OZ.

11. Podľa § 451 ods. 1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj v majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Právna úprava bezdôvodného obohatenia platí v prvom rade na všetky občiansko-právne (t.j. z nepodnikateľské) vzťahy okrem prípadu, že určitý občiansko-právny vzťah má osobitnú úpravu bezdôvodného obohatenia.

13. Nedostatočne súd prvej inštancie postupoval keď bez ďalšieho v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval ust. § 451 a bližšie neodôvodnil prečo považuje vzťah vzniknutý medzi stranami sporu za vzťah bezdôvodného obohatenia a ani bližšie neuviedol pod ktorý z prípadov uvedených v ust. § 451 ods. 2 a § 454 zahrnul daný prípad, t.j. bližšie neuviedol, či ide o plnenie bez právneho dôvodu, či o plnenie z neplatnej zmluvy, resp. o plnenie za toho, kto mal práva plniť sám, alebo či napokon ide o prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa odvolacieho súdu je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcov v odvolaní, že súd nie je právnou špecifikáciou žaloby, (t.j. či ide o žalobu z bezdôvodného obohatenia, alebo žalobu na plnenie) viazaný. S poukazom na ust. § 42 ods. 3 OSP mali žalobcovia správne za to, že súd je povinný hodnotiť každé podanie podľa jeho obsahu, pričom nie je rozhodujúce ako je podanie označené. Z obsahu žaloby a následnej aj z písomných a ústnych prednesov žalobcov jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa svojho nároku domáhajú na základe zmluvy o preprave tovaru, ktorá bola uzavretá podľa § 610 a nasledujúceho Obchodného zákonníka. Teda nedomáhajú sa plnenia bez právneho dôvodu, ale na základe vyššie citovanej zmluvy o preprave tovaru zo dňa 22. 09. 2009, ktorú zvlášť uzavrel žalobca v 1. rade a zvlášť žalobkyňa v 2. rade.

14. Podľa § 610 Obchodného zákonníka zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

15. Zmluva o preprave veci v zmysle Obchodného zákonníka zakladá záväzkový vzťah medzi dopravcom a odosielateľom obsahom tohto vzťahu je jednak záväzok dopravcu voči odosielateľovi prepraviť vec (zásielku) z určitého miesta, t.j. miesta odoslania, do určitého iného miesta, t.j. z miesta určenia a jednak záväzok odosielateľa zaplatiť dopravcovi odplatu (prepravné).

16. Súd prvej inštancie sa bližšie nezaoberal predmetnou zmluvou ani nekonštatoval, či ide medzi účastníkmi konania o občiansko-právny resp. o obchodno-právny vzťah z predloženej zmluvy o preprave tovaru vyplýva, že dopravcami boli žalobca v 1. rade F. označený ako živnostník s IČOM: XXXXXXXXX a číslom živnostenského registra: XXX-XXXXX zo dňa 17. 09. 2009; a žalobkyňa J. P. s D.: XXXXXXXX a číslom živnostenského registra: XXX-XXXXX zo dňa 17. 09. 2009. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol, že žalobca bol živnostník, avšak konštatoval, že neskôr ukončil podnikanie, kedy toto podnikanie žalobca v 1. rade ukončil z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé.

17. Okrem nesprávneho právneho posúdenia predmetnej veci odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP (procesný predpis platný do 30. 06. 2016) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Zároveň dbá súd na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa týmto zákonným ustanovením dostatočne neriadil a svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil. Poukázal síce na uzatvorenú zmluvu v zmysle ktorej výška prepravného závisela od počtu odjazdených kilometrov pri vykonávaní prepravy, avšak žalobu žalobca zamietol z dôvodu, že títo nepredložili evidenciu odjazdených kilometrov, tým nepreukázali svoje tvrdenie, že skutočne odjazdili vyfakturovaný počet kilometrov. Z obsahu spisu a to písomného podania žalovaného zo dňa 18. 11. 2009 (čl. XX) však vyplýva, že žalovaný nenamietal počet odjazdených kilometrov, namietal vyúčtovanú hotovosť 175,14 eur, nedoložený doklad na nákup pohonných hmôt vo výške 300,- eur a namietal rozdiel X. v množstve 753 litrov, a preto žiadal žalobcov o poníženie faktúry č. XX-XXXX o sumu 1 283,11 eur. Podľa uzavretej zmluvy o preprave tovaru, konkrétne článku III bod 2 písm. b) zmluvy dopravca sa v nej zaväzuje znášať náklady na Phm, presahujúce predpísanú spotrebu Phm pre daný typ vozidla s prihliadnutím na druh a hmotnosť prepravného nákladu a trasu prepravy (nadspotreba); o náklady na nadspotrebu bude znížená odmena dopravcu za príslušné obdobie; v takomto prípade dopravca bude fakturovať zníženú odmenu, alebo pre objednávateľa vystaví dobropis faktúry. Na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia následne nevysporiadal s obranou

žalovaného, ktorý uviedol, že na základe jeho reklamácie voči prvotným dvom faktúram žalobcovia jeho reklamáciu akceptovali a vystavili opravené faktúry v súlade s výzvou žalovaného zo dňa 18. 11. 2009. Zároveň žalovaný uviedol, že tým došlo medzi stranami sporu k uzavretiu dohody v zmysle § 570 a nasledujúceho OZ.

18. Bude preto vecou súdu prvej inštancie po správnom právnom posúdení žaloby vyhodnotiť túto obranu žalovaného, a v prípade neakceptovania takejto obrany žalovaného bude vecou súdu prvej inštancie riadne vyhodnotiť vykonané dokazovanie v prípade potreby ho doplniť i ďalšími dôkazmi, ak žalovaný v konaní nepreukáže, že žalobcom ako dopravcom vznikli náklady na X. presahujúce predpísanú spotrebu, PHM pre daný typ vozidla s prihliadnutím na druh a hmotnosť prepravovaného nákladu a trasu prepravy v rozhodnom fakturovanom období, o ktoré náklady na nadspotrebu by mala byť znížená odmena oboch dopravcom za príslušné vyfakturované obdobie vo vyčíslenej výške zo strany žalovaného, t.j. vo výške 807,97 eur (viď čl. XX). Zároveň bude vecou súdu prvej inštancie vyhodnotiť i ďalšiu námietku žalovaného vo výške 300,- eur za nedoložený doklad X.. Len po takto doplnenom dokazovaní a zhrnutí dôkaznej situácie súd uvedie z ktorých dôkazov vychádzal, vyjasní si jednotlivé čiastkové zistenia, preukázané dôkaznými prostriedkami. Je nedostatočne odôvodnený rozsudok, ak súd prvej inštancie len opíše skutkový stav ako celok bez toho, aby bolo zrejmé ako jednotlivé skutkové okolnosti posúdil a z čoho ich zistil. Je teda potrebné, aby súd vymenoval jednotlivé dôkazy a ich obsah a zároveň, aby uviedol čo konkrétne z takto vykonaných dôkazov zistil. Odvolací súd zároveň dáva do pozornosti, že od 01. 07. 2016 vstúpil do platnosti nový procesný právny predpis, pričom pôvodné ust. § 120 OSP síce bolo prevzaté do (predpis platný od 01. 07. 2016), v ktorom povinnosť označiť dôkazy ostáva zachovaná ako jedna z náležitostí žaloby, taktiež sa preberá právo súdu rozhodnúť o tom, ktoré dôkazy vykoná, avšak podľa nového súd zásadne nevykonáva dokazovanie bez návrhu, okrem výnimiek v zmysle ust. § 132 ods. 3 CSP.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 .