Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 18/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava Duditša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia čl. 2 a základných

práv podľa , a , práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 2 a základných

práv podľa , a (ďalej len „“),

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu

Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo štvrtom senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš

(predseda senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že okresným súdom je

na základe žaloby podanej sťažovateľom 26. júla 2004 vedené napadnuté konanie

o zaplatenie sumy 1 701,85 € s príslušenstvom proti Slovenskej republike zastúpenej

Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnuté konanie nie je ani po „14

rokoch, 8 mesiacoch a 4 týždňoch (5384 dní)“ skončené, čím je podľa jeho názoru porušené

jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

5. Sťažovateľ podal 13. marca 2019 podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní. Podpredsedníčka okresného

súdu prípisom sp. zn. z 11. apríla 2019 upovedomila sťažovateľa

o vybavení jeho sťažnosti a uznala ju sčasti za dôvodnú.

6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej

nálezom rozhodol:

„1 Základné právo , ,47 Pravo na súdnu a inú

Právnu Ochranu . 48 ods.2 na spravodlivé súdne konanie upravené v či. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane Ľudských práv a základných slobôd a dodatkového protokolu čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudáckych páv a základných slobôd... sťažovateľa

občana Slovenskej republiky postupom Porušovateľa Okresného sudu

Bratislava 1 v konaní č. k. bolo porušené...

2. Nariadiť Porušovateľovi, ako súdu, konať bez zbytočných prieťahov... Navrhujem

aby ústavný sud mi priznal spravodlivé zadosťučinenie vo výške Desať tisíc EUR

10 000 EUR...“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je

podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Podľa štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú

prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.

12. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

13. Podľa každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané,

a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

16. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

17. Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej

ochrane ustanoví zákon.

18. Podľa každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

19. Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,

a to za podmienok ustanovených zákonom.

20. Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

21. Podľa kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie

konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

22. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

24. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

25. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v námietke porušenia jeho práva

na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, keď okresný súd v napadnutom

konaní vec právoplatne neskončil a konanie trvá už viac ako 14 rokov.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

26. Ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj

vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a vychádza z nej, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti spoločne.

27. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu, a preto

na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

28. Ústavný súd si na účely preskúmania opodstatnenosti sťažovateľových námietok

o neprimeranosti dĺžky napadnutého konania zapožičal spis okresného súdu sp. zn.

(ďalej len „zapožičaný súdny spis“).

29. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že napriek skutočnosti,

že napadnuté konanie trvá od roku 2004 a vec nie je právoplatne skončená nie je možné

vysloviť porušenie sťažovateľovho základného práva na prejednanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov podľa ani porušenie jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to z viacerých

dôvodov.

30. K počiatočnej fáze napadnutého konania je potrebné uviesť, že tak, ako to

zo zapožičaného súdneho spisu vyplýva, sťažovateľ doručil 26. júla 2004 okresnému súdu

žalobu bez určitého, jasného a zrozumiteľného petitu, v dôsledku čoho ho súd musel

vyzývať na odstránenie vád návrhu na začatie konania, čo viedlo k predĺženiu napadnutého

konania z dôvodov na strane sťažovateľa. Sťažovateľ vady návrhu na začatie konania

odstránil podaním doručeným okresnému súdu 7. februára 2005 a zároveň požiadal

o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom až 15. júla 2005 doručil okresnému súdu

doklady potrebné na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov. Zároveň požiadal

o ustanovenie právneho zástupcu. Následne okresný súd zisťoval, či sú u sťažovateľa

splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

31. Ústavný súd konštatuje, že ďalší priebeh napadnutého konania je poznačený

jednorazovou dlhšou nečinnosťou okresného súdu, ktorý až prípisom z 25. apríla 2008

opätovne vyzval sťažovateľa k dokladovaniu jeho osobných a majetkových pomerov.

V tejto súvislosti však ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(, ). Vzhľadom na uvedené ústavný súd prihliadol pri komplexnom

posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa predovšetkým na ďalší priebeh napadnutého

konania tak, ako to je uvedené ďalej.

32. V nasledujúcom období rozhodoval okresný súd o ustanovení právneho zástupcu

sťažovateľovi na zastupovanie v napadnutom konaní. Okresný súd uznesením z 12. mája

2009, ktoré bolo zmenené 22. júna 2009 a 15. decembra 2009, ustanovil sťažovateľovi

postupne troch právnych zástupcov, a pritom každý z nich odmietol poskytovať

sťažovateľovi právnu pomoc z dôvodov pracovnej vyťaženosti. Následne okresný súd

ustanovil sťažovateľovi ako právneho zástupcu Centrum právnej pomoci, Námestie slobody

12, Bratislava, IČO 30798841 (ďalej len „Centrum právnej pomoci“). Túto časť konania nie

je možné považovať za zbytočné prieťahy v konaní. Po tomto rozhodnutí okresný súd

nariadil pojednávanie na 16. máj 2011.

33. V dôsledku sťažnosti podanej Centrom právnej pomoci sa spis nachádzal

na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) od 18. augusta 2011

do 28. septembra 2011. Po vrátení veci okresný súd nariadil pojednávania na 7. marec 2012

a 12. september 2012, ktoré boli odročené na základe žiadostí sťažovateľa. Okresnému súdu

bolo 7. novembra 2012 doručené oznámenie Centra právnej pomoci o tom, že sťažovateľovi

bol odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že nepredložil doklady

nevyhnutné na posúdenie trvania tohto nároku. Z uvedeného dôvodu Centrum právnej

pomoci požiadalo o prerušenie napadnutého konania s odôvodnením, že sťažovateľ sa proti

rozhodnutiu o odňatí nároku na právnu pomoc odvolal a na Krajskom súde v Košiciach sa

pod sp. zn. vedie konanie o tomto odvolaní sťažovateľa. Napadnuté konanie

bolo následne uznesením z 27. februára 2013 prerušené do právoplatného skončenia

konania vedeného Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. .

34. Po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

okresný súd v napadnutom konaní nariadil pojednávania na 5. marec 2014, 14. apríl 2014,

28. máj 2014 a 25. jún 2014. Všetky tieto pojednávania boli odročené na žiadosť

sťažovateľa. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 24. november 2014, ktoré hneď

v úvode žiadal sťažovateľ odročiť z dôvodu, že bude opätovne žiadať Centrum právnej

pomoci o ustanovenie právneho zástupcu. Okresný súd tejto žiadosti sťažovateľa vyhovel.

Následne Centrum právnej pomoci na dopyt okresného súdu oznámilo, a to podaniami

z 8. decembra 2014 a 21. januára 2015, že sťažovateľ nepožiadal o poskytnutie právnej

pomoci.

35. Okresný súd nariadil pojednávanie na 11. november 2015, ktoré bolo odročené

opätovne na žiadosť sťažovateľa. Okresný súd následne na pojednávaní konanom

11. januára 2016 vo veci meritórne rozhodol. V dôsledku odvolania, ktoré podal sťažovateľ

sa spis v období od 4. apríla 2016 do 9. mája 2018 nachádzal na krajskom súde. Po vrátení

veci okresnému súdu zákonná sudkyňa nariadila 10. decembra 2018 pojednávanie

na 10. apríl 2019. Okresný súd na pojednávaní konanom 10. júna 2019 vo veci meritórne

rozhodol.

36. Ústavný súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že jedným z účinkov podania

žaloby na súde je vznik povinnosti súdu ako orgánu ochrany práva vec prejednať

a rozhodnúť v primeranom čase. Na druhej strane však naplnenie tejto povinnosti súdu je

v priebehu súdneho konania determinované jednotlivými dispozičnými úkonmi sporových

strán. Ak preto sťažovateľ počas celého trvania konania osemkrát požiadal o odročenie

nariadených pojednávaní, nie je možné na túto skutočnosť neprihliadať. Celkovú doterajšiu

dĺžku napadnutého konania ďalej podstatne ovplyvnila aj skutočnosť, že v priebehu

napadnutého konania bol sťažovateľovi odňatý nárok na poskytnutie právnej pomoci

(rozhodnutím z 9. mája 2012, pozn.) výlučne z dôvodov na jeho strane, keď nereagoval

na výzvu Centra právnej pomoci a potrebné doklady nepredložil, v dôsledku čoho bolo

konanie prerušené do 24. októbra 2013.

37. Ústavný súd prihliadol aj na skutočnosť, že spis sa počas konania trikrát

nachádzal na krajskom súde na rozhodovanie o podaných odvolaniach, a to v obdobiach

od 2. februára 2010 do 26. marca 2010, od 18. augusta 2011 do 28. septembra 2011

a od 4. apríla 2016 do 9. mája 2018. V týchto obdobiach okresný súd nemohol ovplyvňovať

priebeh napadnutého konania.

38. Napokon ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch a po jej vybavení došlo

k urýchlenému rozhodnutiu vo veci (sťažnosť bola podaná 13. marca 2019, vec bola

meritórne rozhodnutá 10. júna 2019).

39. Ústavný súd pripomína, že pri posudzovaní, či v súdnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť

veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného

súdu.

40. Ústavný súd aj pri posudzovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa prihliadol

na spomínané kritériá a dôsledne vyhodnotil všetky už uvedené konkrétne okolnosti

napadnutého konania. Ústavný súd dospel v tomto prípade k záveru, že jeho celková dĺžka

bola výrazne ovplyvnená správaním sťažovateľa ako účastníka (strany sporu),

predovšetkým podaním vadnej žaloby, neposkytnutím súčinnosti pri ustanovení právneho

zástupcu a opakovanými žiadosťami o odročenie pojednávania. Na druhej strane je potrebné

vytknúť okresnému súdu jednorazovú dlhšie trvajúcu nečinnosť pri rozhodovaní

o oslobodení sťažovateľa od súdnych poplatkov (bod 31 odôvodnenia), ktorú uznal aj

predseda okresného súdu vo vybavení sťažnosti na prieťahy v konaní.

41. Po komplexnom vyhodnotení dospel ústavný súd k záveru, že napadnutým

konaním nedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto v tejto časti ústavnú sťažnosť

odmietol podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

III.2 K namietanému porušeniu čl. 2 a základných práv podľa čl. 46 a čl. 47

a práva podľa dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

42. Pokiaľ ide o namietané porušenie , a a práva podľa

dodatkového protokolu v napadnutom konaní, sťažovateľ túto časť svojej ústavnej sťažnosti

nijakým ústavnoprávne relevantným spôsobom neodôvodnil, a preto v súlade so stabilnou

judikatúrou ústavného súdu (m. m. , , ,

) bolo potrebné ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2

písm. c) pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

44. S prihliadnutím na výsledok predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti

ústavný súd nepristúpil v danej veci k odstraňovaniu nedostatku zákonom predpísaných

náležitostí ústavnej sťažnosti, ktoré spočívajú aj v absencii právneho zastúpenia sťažovateľa

v konaní pred ústavným súdom, a to navyše za situácie, keď sťažovateľ o ustanovenie

právneho zástupcu ani nežiadal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu