Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 28/2020
PDF · 210.43 KB
No categories available
II. ÚS 28/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, a
, zastúpených Advokátskou
kanceláriou Roštár – Slovák, s. r. o., Révová 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát
JUDr. Ján Slovák, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16 C 461/2015-621 z 23. mája 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra
2019 doručená ústavná sťažnosť
, a
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného
súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 C 461/2015-621 z 23. mája 2019
(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že žalobou podanou
na okresnom súde sa sťažovatelia domáhali zaplatenia finančnej sumy proti žalovaným
spoločne a nerozdielne z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd v poradí druhým
rozsudkom sp. zn. 16 C 461/2015 z 12. januára 2018 žalobu proti žalovanej v 1. rade
zamietol. Proti tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podali sťažovatelia v zákonnej
lehote odvolanie. O riadnom opravnom prostriedku rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) svojím rozsudkom sp. zn. 25 Co 177/2018 z 23. januára 2019 tak,
že rozsudok okresného súdu z 12. januára 2018 potvrdil a žalovanej v 1. rade priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Rozsudok krajského súdu z 23. januára 2019 bol právnemu zástupcovi sťažovateľov
doručený 25. februára 2019 a obsahoval poučenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého
možno proti nemu podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie v lehote dvoch
mesiacov odo dňa jeho doručenia. V zmysle uvedeného pripadol posledný deň lehoty
na podanie dovolania na 25. apríl 2019.
Dňa 29. apríla 2019 podali sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
na okresnom súde žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty (ďalej aj „žiadosť“) v zmysle
§ 122 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „CSP“), ku ktorému pripojili aj zmeškaný úkon, a to dovolanie proti rozsudku
krajského súdu. Sťažovatelia v žiadosti „riadne odôvodnili omeškanie a uviedli, že
na preukázanie svojich tvrdení poskytnú súdu v čo najkratšej možnej dobe dôkazy
o tvrdených skutočnostiach.“.
O žiadosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením z 23. mája 2019 tak,
že návrh sťažovateľov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania zamietol.
3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že okresný súd o ich žiadosti
o odpustenie zmeškania lehoty rozhodol skôr, ako mu doručili dôkazy potrebné na riadne
posúdenie žiadosti. Proti uzneseniu o odmietnutí zmeškania lehoty odvolanie nie je
prípustné a jeho vydaním bol sťažovateľom odopretý prístup k súdu, ako aj právo
na spravodlivé súdne konanie.
Podľa sťažovateľov tým, že okresný súd zamietol ich návrh na odpustenie zmeškania
lehoty na podanie dovolania, odoprel im možnosť, aby bol rozsudok krajského súdu
z 23. januára 2019 „podrobený kontrole zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a aby boli odstránené žalobcami (sťažovateľmi) vytýkané závažné vady konania.“.
Dňa 29. apríla 2019 podal právny zástupca sťažovateľov elektronickou formou
žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty v zmysle § 122 CSP, ku ktorej pripojil aj zmeškaný
úkon – dovolanie: „Zmeškanie lehoty odôvodnil mimoriadnou pracovnou vyťaženosťou
celého pracovného kolektívu právneho zástupcu žalobcov v posledný deň lehoty na podanie
dovolania, pričom uviedol viaceré realizované úkony právnej služby, ako aj iné príčiny
odôvodňujúce zmeškanie lehoty na podanie dovolania. Záverom uviedol, že kompletné
doklady preukazujúce mimoriadne pracovné zaťaženie právneho zástupcu žalobcu doručia
súdu v čo možno najkratšom možnom termíne.
Právny zástupca žalobcov (sťažovateľov) pripravil finálne znenie dovolania
bezprostredne po odpadnutí prekážky, vedomý si subjektívnej lehoty 15 dní na podanie
žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, plynúcej od odpadnutia tejto prekážky –
mimoriadneho pracovného vyťaženia v posledný deň lehoty na podanie dovolania. V čase
vypracovania Dovolania a Žiadosti právny zástupca sťažovateľov nedisponoval
kompletnými dokladmi preukazujúcimi ním tvrdené skutočnosti, avšak vzhľadom na plynúcu
subjektívnu lehotu Žiadosť podal dňa 29.04.2019. Ak by právny zástupca žalobcov
s podaním Žiadosti vyčkal až do momentu, kedy by disponoval kompletnými dokladmi
preukazujúcimi ním tvrdené skutočnosti, vystavil by sa riziku, že Žiadosť podá oneskorene.
Je nutné zdôrazniť, že Žiadosť obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, podal ju
oprávnený subjekt, zákon odpustenie zmeškanej lehoty nevylučuje, zmeškaný úkon bol
podaný súčasne so Žiadosťou, Žiadosť bola podaná v lehote 15 dní od odpadnutia prekážky
a žiadateľ zmeškanie lehoty odôvodnil ospravedlniteľnými dôvodmi, ktoré síce priamo
v Žiadosti nepreukázal, no prisľúbil ich doplnenie v najkratšom možnom termíne, čo je
s prihliadnutím na okolnosti a už plynúcu subjektívnu lehotu na podanie Žiadosti
opodstatnené.“
Pred tým, ako stihol právny zástupca sťažovateľov doplniť dôkazy o ním tvrdených
skutočnostiach odôvodňujúcich zmeškanie lehoty na podanie dovolania, okresný súd
napadnutým uznesením z 23. mája 2019 návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie
dovolania zamietol s odôvodnením, že „navrhovatelia (i) nepreukázali kedy odpadla
prekážka, ktorá mala za následok zmeškanie úkonu a (ii) nepreukázali dôvod zmeškania
úkonu – mimoriadnu pracovnú zaťaženosť právneho zástupcu žalobcov.“. Právny zástupca
sťažovateľov doplnil žiadosť 3. júna 2019. Podľa názoru sťažovateľov bolo namieste,
aby okresný súd v prípade, že „dospel k záveru, že žiadateľ príliš dlho otáľa s predložením
požadovaných dokladov, žalobcov, resp. ich právneho zástupcu, vyzval na doplnenie
dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia a určil im na splnenie tejto povinnosti primeranú
lehotu. Iba márne uplynutie lehoty určenej súdom by dostatočne odôvodňovalo záver
o nepreukázaní ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie lehoty a nezaťažilo by Uznesenie
vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.“.
4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich
ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/461/2015–621
zo dňa 23.05.2019 porušené bolo .
Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/461/2015 – 621 zo dňa 23.05.2019
sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.
Okresný súd Nové Zámky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v celom
rozsahu na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“
II.
Relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
III.
Ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci
ústavným súdom
12. Ústavnú sťažnosť sťažovateľov treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom
alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,
IV. ÚS 288/05, II. ÚS 389/09, III. ÚS 288/2016).
13. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľov, že napriek tomu, že splnili podmienky
na odpustenie zmeškania lehoty, okresný súd im na základe nezákonných dôvodov
neodpustil zmeškanie lehoty, čím došlo k porušeniu ich práva na prístup súdu a spravodlivé
súdne konanie.
14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,
I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom
kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd
vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti
(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné
uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,
že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, II. ÚS 231/04, I. ÚS 12/05,
I. ÚS 352/06, I. ÚS 257/2018).
15. Podľa § 122 CSP súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo
procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu,
ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť
i zmeškaný úkon.
16. Rozhodovanie o odpustení lehoty je druh skutkového, „mini-meritórneho“
rozhodovania, ktorého predmetom je posúdiť okolnosti zmeškania lehoty. To však
samozrejme neznamená, že takého rozhodovanie môže byť svojvoľné. Ide svojím spôsobom
o mimoriadny opravný prostriedok, pretože ide o rozhodovanie o právoplatnom rozhodnutí.
Zmyslom odpustenia lehoty je umožniť strane vykonať procesný úkon, keď ho
objektívne nemohla vykonať. Ide teda o vyváženie medzi takpovediac zákazom požadovať
nemožné na jednej strane a ochranou druhej procesnej strany na strane druhej
17. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku je neobvyklá tým, že umožňuje
samosudcovi či samosudkyni rozhodnúť o tom, či umožní opravný prostriedok proti
vlastnému rozhodnutiu. Aj z tohto pohľadu musí byť odôvodnenie presvedčivé.
18. Ustanovenie § 122 CSP upravuje podmienky, za súčasného splnenia ktorých
môže súd odpustiť zmeškanú zákonnú lehotu. Nejde pritom o tzv. sudcovskú lehotu, ktorú
môže súd v prípade potreby predĺžiť. Zmyslom uvedeného ustanovenia je ochrana práv
strany sporu. Posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý strana, zástupca alebo
procesný opatrovník zmeškal zákonnú lehotu, je plne v dispozícii všeobecného súdu
a dôvod sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Návrh na odpustenie
zmeškania lehoty je potrebné podať zároveň so zmeškaným úkonom v lehote pätnástich dní
po odpadnutí prekážky a je v ňom potrebné uviesť okrem dôvodu zmeškania lehoty aj
skutočnosti, z ktorých vyplýva, že je podaný v uvedenej pätnásťdňovej lehote. V prípade
absencie týchto náležitostí súd návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovie. Je len
na úvahe súdu, akým spôsobom vyhodnotí stranou uvádzané skutočnosti, a táto úvaha musí
rešpektovať zákonné limity a byť náležite odôvodnená. Všeobecný súd musí mať na pamäti,
že odpustenie zmeškania lehoty je mimoriadnym úkonom, pretože sa ním narušuje právna
istota ostatných sporových strán, ktorých sa rozhodnutie týka.
19. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti
sťažovateľov bolo posúdiť, či odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu
signalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem
na vec sťažovateľov a s tým spojené možné porušenie ich označených ústavných práv, alebo
naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery okresného súdu v ňom uvedené je
ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.
20. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol:
„Žalobcom v 1.a 2. rade bol rozsudok Krajského súdu v Nitre... zo dňa 23.01.2019
doručený elektronicky prostredníctvom zástupcu dňa 25.02.2019. Včas podané dovolanie
mohlo byť v lehote do 25.04.2019. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali elektronicky dňa
29.04.2019 žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania, súčasne
so žiadosťou podali zmeškaný úkon – dovolanie. K žiadosti však nepredložili žiadne doklady
preukazujúce skutočnosti uvádzané v žiadosti. V závere žiadosti uviedli, že doklady
preukazujúce mimoriadne pracovné zaťaženie právneho zástupcu žalobcu doručia súdu čo
v možno najkratšom čase. Do dňa rozhodnutia t. j. 23.05.2019 však súdu neboli doručené
žiadne doklady preukazujúce mimoriadnu pracovnú vyťaženosť právneho zástupcu žalobcu.
... Z preskúmania súd zistil, že žiadosť podal oprávnený subjekt, zákon podanie
žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nevylučuje, zmeškaný úkon – dovolanie, bol podaný
súčasne so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Zvyšok predpokladov zo žiadosti
žalobcov nie je preukázaný, nie je preukázané, kedy odpadla prekážka, ktorá mala
za následok zmeškanie úkonu, nie je preukázaný dôvod zmeškania úkonu – mimoriadna
pracovná vyťaženosť právneho zástupcu žalobcov.
Vzhľadom na uvedené, že žalobcovia nesplnili kumulatívne všetky zákonné dôvody
na vyhovenie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty bola žiadosť žalobcov o odpustenie
zmeškania lehoty na podanie dovolania zamietnutá, z dôvodu, že právny zástupca žalobcov
nepreukázal koniec mimoriadnej pracovnej zaťaženosti a tým koniec odpadnutia prekážky
na uskutočnenie zmeškaného úkonu a nepreukázal dôvody žiadosti o odpustenie zmeškania
lehoty- svoju mimoriadnu pracovnú vyťaženosť.“
21. Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia
okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd príslušné zákonné ustanovenia podstatné
pre posúdenie danej veci interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy
vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne
akceptovateľné. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je arbitrárne, je riadne
odôvodnené, a teda ústavne akceptovateľné z hľadiska práva na súdnu ochranu a práva
na spravodlivý súdny proces.
Okresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že v danom prípade neboli splnené
všetky zákonné dôvody na vyhovenie žiadosti, pretože sťažovatelia, resp. ich právny
zástupca nepreukázali, kedy odpadla prekážka, pre ktorú nebolo možné podať dovolanie
v zákonnej lehote, a nebol preukázaný ani dôvod zmeškania lehoty. Argumentácia
sťažovateľov, že okresný súd rozhodol „skôr, ako mu sťažovatelia doručili dôkazy potrebné
na riadne posúdenie žiadosti“, teda tzv. predčasne, sa javí ako účelová, pretože od podania
žiadosti sťažovateľov do vydania napadnutého uznesenia uplynulo presne 24 dní
a do doplnenia žiadosti až 35 dní (právny zástupca sťažovateľov doplnil žiadosť
3. júna 2019, pozn.).
22. V súvislosti so sťažovateľmi uplatnenou námietkou odopretia prístupu k súdu
považuje ústavný súd za vhodné poukázať aj na stabilizovanú rozhodovaciu prax
všeobecných súdov v porovnateľných veciach, v ktorej sa uvádza, že súd neodníme
účastníkovi konania možnosť konať pred súdom tým, že zamietne jeho návrh na odpustenie
zmeškania lehoty, keď neuzná ním tvrdený dôvod za ospravedlniteľný
(uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe 1/2003, s. 2; sp. zn. 5 Cdo 288/2009 z 24. novembra 2009;
sp. zn. 3 Cdo 155/2010 z 5. augusta 2010).
23. Napokon ústavný súd poznamenáva, že právne, ale aj faktické ustráženie lehoty
patrí k hlavným advokátskym cnostiam, ako uvádza prof. Filip: „Ne náhodou se také říká,
že po palmární knize je kalendář nejdůležitejší pomůckou advokáta, pro ostatní právníky
(ty bez palmární knihy) možná tedy tou nejdůležitejší.“ [FILIP, J. Prezidentské volby v roce
2003 a počítání času v ústavním právu. In: Časopis pro právní vědu a praxi. 2003,
č. 1, s. 59. Dostupné na internete: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8063.
(m. m. II. ÚS 346/2018, II. ÚS 418/2018)].
24. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením
okresného súdu a sťažovateľmi namietaným porušením základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,
na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol
dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
25. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo
bez právneho významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v sťažnostnom
petite.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu