Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 28/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, a

, zastúpených Advokátskou

kanceláriou Roštár – Slovák, s. r. o., Révová 7, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

JUDr. Ján Slovák, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Nové Zámky č. k. -621 z 23. mája 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť

, a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. -621 z 23. mája 2019

(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že žalobou podanou

na okresnom súde sa sťažovatelia domáhali zaplatenia finančnej sumy proti žalovaným

spoločne a nerozdielne z titulu bezdôvodného obohatenia. Okresný súd v poradí druhým

rozsudkom sp. zn. z 12. januára 2018 žalobu proti žalovanej v 1. rade

zamietol. Proti tomuto rozsudku prvoinštančného súdu podali sťažovatelia v zákonnej

lehote odvolanie. O riadnom opravnom prostriedku rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) svojím rozsudkom sp. zn. z 23. januára 2019 tak,

že rozsudok okresného súdu z 12. januára 2018 potvrdil a žalovanej v 1. rade priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Rozsudok krajského súdu z 23. januára 2019 bol právnemu zástupcovi sťažovateľov

doručený 25. februára 2019 a obsahoval poučenie odvolacieho súdu, v zmysle ktorého

možno proti nemu podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie v lehote dvoch

mesiacov odo dňa jeho doručenia. V zmysle uvedeného pripadol posledný deň lehoty

na podanie dovolania na 25. apríl 2019.

Dňa 29. apríla 2019 podali sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu

na okresnom súde žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty (ďalej aj „žiadosť“) v zmysle

v znení neskorších predpisov

(ďalej aj „CSP“), ku ktorému pripojili aj zmeškaný úkon, a to dovolanie proti rozsudku

krajského súdu. Sťažovatelia v žiadosti „riadne odôvodnili omeškanie a uviedli, že

na preukázanie svojich tvrdení poskytnú súdu v čo najkratšej možnej dobe dôkazy

o tvrdených skutočnostiach.“.

O žiadosti rozhodol okresný súd napadnutým uznesením z 23. mája 2019 tak,

že návrh sťažovateľov na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania zamietol.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti uviedli, že okresný súd o ich žiadosti

o odpustenie zmeškania lehoty rozhodol skôr, ako mu doručili dôkazy potrebné na riadne

posúdenie žiadosti. Proti uzneseniu o odmietnutí zmeškania lehoty odvolanie nie je

prípustné a jeho vydaním bol sťažovateľom odopretý prístup k súdu, ako aj právo

na spravodlivé súdne konanie.

Podľa sťažovateľov tým, že okresný súd zamietol ich návrh na odpustenie zmeškania

lehoty na podanie dovolania, odoprel im možnosť, aby bol rozsudok krajského súdu

z 23. januára 2019 „podrobený kontrole zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a aby boli odstránené žalobcami (sťažovateľmi) vytýkané závažné vady konania.“.

Dňa 29. apríla 2019 podal právny zástupca sťažovateľov elektronickou formou

žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty v zmysle , ku ktorej pripojil aj zmeškaný

úkon – dovolanie: „Zmeškanie lehoty odôvodnil mimoriadnou pracovnou vyťaženosťou

celého pracovného kolektívu právneho zástupcu žalobcov v posledný deň lehoty na podanie

dovolania, pričom uviedol viaceré realizované úkony právnej služby, ako aj iné príčiny

odôvodňujúce zmeškanie lehoty na podanie dovolania. Záverom uviedol, že kompletné

doklady preukazujúce mimoriadne pracovné zaťaženie právneho zástupcu žalobcu doručia

súdu v čo možno najkratšom možnom termíne.

Právny zástupca žalobcov (sťažovateľov) pripravil finálne znenie dovolania

bezprostredne po odpadnutí prekážky, vedomý si subjektívnej lehoty 15 dní na podanie

žiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty, plynúcej od odpadnutia tejto prekážky –

mimoriadneho pracovného vyťaženia v posledný deň lehoty na podanie dovolania. V čase

vypracovania Dovolania a Žiadosti právny zástupca sťažovateľov nedisponoval

kompletnými dokladmi preukazujúcimi ním tvrdené skutočnosti, avšak vzhľadom na plynúcu

subjektívnu lehotu Žiadosť podal dňa 29.04.2019. Ak by právny zástupca žalobcov

s podaním Žiadosti vyčkal až do momentu, kedy by disponoval kompletnými dokladmi

preukazujúcimi ním tvrdené skutočnosti, vystavil by sa riziku, že Žiadosť podá oneskorene.

Je nutné zdôrazniť, že Žiadosť obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, podal ju

oprávnený subjekt, zákon odpustenie zmeškanej lehoty nevylučuje, zmeškaný úkon bol

podaný súčasne so Žiadosťou, Žiadosť bola podaná v lehote 15 dní od odpadnutia prekážky

a žiadateľ zmeškanie lehoty odôvodnil ospravedlniteľnými dôvodmi, ktoré síce priamo

v Žiadosti nepreukázal, no prisľúbil ich doplnenie v najkratšom možnom termíne, čo je

s prihliadnutím na okolnosti a už plynúcu subjektívnu lehotu na podanie Žiadosti

opodstatnené.“

Pred tým, ako stihol právny zástupca sťažovateľov doplniť dôkazy o ním tvrdených

skutočnostiach odôvodňujúcich zmeškanie lehoty na podanie dovolania, okresný súd

napadnutým uznesením z 23. mája 2019 návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie

dovolania zamietol s odôvodnením, že „navrhovatelia (i) nepreukázali kedy odpadla

prekážka, ktorá mala za následok zmeškanie úkonu a (ii) nepreukázali dôvod zmeškania

úkonu – mimoriadnu pracovnú zaťaženosť právneho zástupcu žalobcov.“. Právny zástupca

sťažovateľov doplnil žiadosť 3. júna 2019. Podľa názoru sťažovateľov bolo namieste,

aby okresný súd v prípade, že „dospel k záveru, že žiadateľ príliš dlho otáľa s predložením

požadovaných dokladov, žalobcov, resp. ich právneho zástupcu, vyzval na doplnenie

dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia a určil im na splnenie tejto povinnosti primeranú

lehotu. Iba márne uplynutie lehoty určenej súdom by dostatočne odôvodňovalo záver

o nepreukázaní ospravedlniteľného dôvodu pre zmeškanie lehoty a nezaťažilo by Uznesenie

vadou nedostatočného zistenia skutkového stavu.“.

4. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich

ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a

Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. –621

zo dňa 23.05.2019 porušené bolo .

Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. – 621 zo dňa 23.05.2019

sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Nové Zámky na ďalšie konanie.

Okresný súd Nové Zámky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania v celom

rozsahu na účet právneho zástupcu sťažovateľov.“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Ústavnoprávne východiska v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Ústavnú sťažnosť sťažovateľov treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom

alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím tohto orgánu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. , , ,

, , ).

13. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľov, že napriek tomu, že splnili podmienky

na odpustenie zmeškania lehoty, okresný súd im na základe nezákonných dôvodov

neodpustil zmeškanie lehoty, čím došlo k porušeniu ich práva na prístup súdu a spravodlivé

súdne konanie.

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. ,

, ). Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom

kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd

vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti

(svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. , , ,

, ).

15. Podľa súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo

procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu,

ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť

i zmeškaný úkon.

16. Rozhodovanie o odpustení lehoty je druh skutkového, „mini-meritórneho“

rozhodovania, ktorého predmetom je posúdiť okolnosti zmeškania lehoty. To však

samozrejme neznamená, že takého rozhodovanie môže byť svojvoľné. Ide svojím spôsobom

o mimoriadny opravný prostriedok, pretože ide o rozhodovanie o právoplatnom rozhodnutí.

Zmyslom odpustenia lehoty je umožniť strane vykonať procesný úkon, keď ho

objektívne nemohla vykonať. Ide teda o vyváženie medzi takpovediac zákazom požadovať

nemožné na jednej strane a ochranou druhej procesnej strany na strane druhej

().

17. Právna úprava v je neobvyklá tým, že umožňuje

samosudcovi či samosudkyni rozhodnúť o tom, či umožní opravný prostriedok proti

vlastnému rozhodnutiu. Aj z tohto pohľadu musí byť odôvodnenie presvedčivé.

18. Ustanovenie upravuje podmienky, za súčasného splnenia ktorých

môže súd odpustiť zmeškanú zákonnú lehotu. Nejde pritom o tzv. sudcovskú lehotu, ktorú

môže súd v prípade potreby predĺžiť. Zmyslom uvedeného ustanovenia je ochrana práv

strany sporu. Posúdenie ospravedlniteľnosti dôvodu, pre ktorý strana, zástupca alebo

procesný opatrovník zmeškal zákonnú lehotu, je plne v dispozícii všeobecného súdu

a dôvod sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. Návrh na odpustenie

zmeškania lehoty je potrebné podať zároveň so zmeškaným úkonom v lehote pätnástich dní

po odpadnutí prekážky a je v ňom potrebné uviesť okrem dôvodu zmeškania lehoty aj

skutočnosti, z ktorých vyplýva, že je podaný v uvedenej pätnásťdňovej lehote. V prípade

absencie týchto náležitostí súd návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nevyhovie. Je len

na úvahe súdu, akým spôsobom vyhodnotí stranou uvádzané skutočnosti, a táto úvaha musí

rešpektovať zákonné limity a byť náležite odôvodnená. Všeobecný súd musí mať na pamäti,

že odpustenie zmeškania lehoty je mimoriadnym úkonom, pretože sa ním narušuje právna

istota ostatných sporových strán, ktorých sa rozhodnutie týka.

19. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti

sťažovateľov bolo posúdiť, či odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu

signalizuje potenciálnu arbitrárnosť v interpretácii a aplikácii príslušných právnych noriem

na vec sťažovateľov a s tým spojené možné porušenie ich označených ústavných práv, alebo

naopak, či vzhľadom na odôvodnenie a právne závery okresného súdu v ňom uvedené je

ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.

20. Okresný súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol:

„Žalobcom v 1.a 2. rade bol rozsudok Krajského súdu v Nitre... zo dňa 23.01.2019

doručený elektronicky prostredníctvom zástupcu dňa 25.02.2019. Včas podané dovolanie

mohlo byť v lehote do 25.04.2019. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali elektronicky dňa

29.04.2019 žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania, súčasne

so žiadosťou podali zmeškaný úkon – dovolanie. K žiadosti však nepredložili žiadne doklady

preukazujúce skutočnosti uvádzané v žiadosti. V závere žiadosti uviedli, že doklady

preukazujúce mimoriadne pracovné zaťaženie právneho zástupcu žalobcu doručia súdu čo

v možno najkratšom čase. Do dňa rozhodnutia t. j. 23.05.2019 však súdu neboli doručené

žiadne doklady preukazujúce mimoriadnu pracovnú vyťaženosť právneho zástupcu žalobcu.

... Z preskúmania súd zistil, že žiadosť podal oprávnený subjekt, zákon podanie

žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nevylučuje, zmeškaný úkon – dovolanie, bol podaný

súčasne so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty. Zvyšok predpokladov zo žiadosti

žalobcov nie je preukázaný, nie je preukázané, kedy odpadla prekážka, ktorá mala

za následok zmeškanie úkonu, nie je preukázaný dôvod zmeškania úkonu – mimoriadna

pracovná vyťaženosť právneho zástupcu žalobcov.

Vzhľadom na uvedené, že žalobcovia nesplnili kumulatívne všetky zákonné dôvody

na vyhovenie žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty bola žiadosť žalobcov o odpustenie

zmeškania lehoty na podanie dovolania zamietnutá, z dôvodu, že právny zástupca žalobcov

nepreukázal koniec mimoriadnej pracovnej zaťaženosti a tým koniec odpadnutia prekážky

na uskutočnenie zmeškaného úkonu a nepreukázal dôvody žiadosti o odpustenie zmeškania

lehoty- svoju mimoriadnu pracovnú vyťaženosť.“

21. Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia

okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd príslušné zákonné ustanovenia podstatné

pre posúdenie danej veci interpretoval a aplikoval ústavne súladným spôsobom, jeho úvahy

vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne

akceptovateľné. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu nie je arbitrárne, je riadne

odôvodnené, a teda ústavne akceptovateľné z hľadiska práva na súdnu ochranu a práva

na spravodlivý súdny proces.

Okresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že v danom prípade neboli splnené

všetky zákonné dôvody na vyhovenie žiadosti, pretože sťažovatelia, resp. ich právny

zástupca nepreukázali, kedy odpadla prekážka, pre ktorú nebolo možné podať dovolanie

v zákonnej lehote, a nebol preukázaný ani dôvod zmeškania lehoty. Argumentácia

sťažovateľov, že okresný súd rozhodol „skôr, ako mu sťažovatelia doručili dôkazy potrebné

na riadne posúdenie žiadosti“, teda tzv. predčasne, sa javí ako účelová, pretože od podania

žiadosti sťažovateľov do vydania napadnutého uznesenia uplynulo presne 24 dní

a do doplnenia žiadosti až 35 dní (právny zástupca sťažovateľov doplnil žiadosť

3. júna 2019, pozn.).

22. V súvislosti so sťažovateľmi uplatnenou námietkou odopretia prístupu k súdu

považuje ústavný súd za vhodné poukázať aj na stabilizovanú rozhodovaciu prax

všeobecných súdov v porovnateľných veciach, v ktorej sa uvádza, že súd neodníme

účastníkovi konania možnosť konať pred súdom tým, že zamietne jeho návrh na odpustenie

zmeškania lehoty, keď neuzná ním tvrdený dôvod za ospravedlniteľný

(uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe 1/2003, s. 2; sp. zn. z 24. novembra 2009;

sp. zn. z 5. augusta 2010).

23. Napokon ústavný súd poznamenáva, že právne, ale aj faktické ustráženie lehoty

patrí k hlavným advokátskym cnostiam, ako uvádza prof. Filip: „Ne náhodou se také říká,

že po palmární knize je kalendář nejdůležitejší pomůckou advokáta, pro ostatní právníky

(ty bez palmární knihy) možná tedy tou nejdůležitejší.“ [FILIP, J. Prezidentské volby v roce

2003 a počítání času v ústavním právu. In: Časopis pro právní vědu a praxi. 2003,

č. 1, s. 59. Dostupné na internete: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8063.

(m. m. , )].

24. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením

okresného súdu a sťažovateľmi namietaným porušením základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,

na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol

dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

25. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v sťažnostnom

petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu