Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/155/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Stavebného bytového

družstva občanov, so sídlom v N., IČO: X., proti odporcom 1/ J. S., bývajúcemu v N.,

zastúpenému JUDr. A. O., advokátom so sídlom v N., 2/ M. S., bývajúcej v N., o zaplatenie

1 682,14 Eur (50 676,- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

, na dovolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 14.

mája 2009, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 31. mája 2006, č.k. -67 zastavil

konanie a odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne

náhradu trov konania v sume 2 530,- Sk (83,98 Eur), do troch dní. Svoje rozhodnutie

odôvodnil tým, že navrhovateľ pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v celom

rozsahu späť z dôvodu, že odporkyňa 2/ po podaní návrhu na súd žalovanú pohľadávku

v celom rozsahu zaplatila. O trovách konania rozhodol podľa druhá veta ,

keď mal za to, že dôvodne podaný návrh bol vzatý späť pre správanie sa odporcov, ktorí až po

podaní návrhu na súd žalovanú istinu zaplatili, a preto navrhovateľovi priznal náhradu trov

spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v sume 2 530,- Sk (83,98 Eur).

Na odvolanie oboch odporcov Krajský súd v Trenčíne uznesením z 29. septembra

2006, sp. zn. napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o trovách

2

konania potvrdil a navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdzujúci

výrok uznesenia odôvodnil odvolací súd vecnou správnosťou rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Uznesením z 20. marca 2009, č.k. -109 Okresný súd Trenčín návrh

odporcu 1/ na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín z 31. mája 2006, č.k. -67, zamietol. Mal za preukázané, že

odporcovi 1/ bolo uvedené uznesenie doručené do vlastných rúk 5. júna 2006, pričom odporca

1/ v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by mu

v priebehu odvolacej lehoty, t. j. v období od 6. júna 2006 do 26. júna 2006 bránili podať

odvolanie proti uvedenému uzneseniu i v časti výroku o zastavení konania, keďže odporca 1/

odvolaním z 12. júna 2006 predmetné uznesenie v časti výroku o trovách konania napadol.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal odporca 1/ odvolanie. Krajský súd

v Trenčíne uznesením zo 14. mája 2009, sp. zn. uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa

ako i jeho právnym posúdením veci. Bol zhodného názoru ako prvostupňový súd, že pokiaľ

odporca 1/ podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín z 31. mája 2006, č.k. -67 vo výroku o trovách konania,

neexistuje právne relevantný dôvod, ktorý by odporcovi 1/ v odvolacej lehote (obdobie od

6. júna 2006 do 26. júna 2006) znemožnil podať odvolanie proti tomu istému uzneseniu

i do výroku o zastavení konania.

Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/, jeho

prípustnosť odôvodnil tým, že postupom súdov oboch stupňov mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom ( ) a ich rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). K procesnej vade podľa

písm. f/ , došlo podľa jeho názoru tým, že súd prvého stupňa vo veci zastavil konanie

napriek tomu, že vo veci bolo nariadené pojednávanie a výrok uznesenia Krajského súdu

v Trenčíne zo 14. mája 2009, sp. zn. je nezrozumiteľný a neurčitý, keďže

v ňom absentuje špecifikácia uznesenia, ktoré bolo odvolacím súdom potvrdené. Z týchto

dôvodov žiadal, aby dovolací súd zrušil uznesenia súdov oboch stupňov a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

3

Navrhovateľ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že návrh na začatie konania zobral

späť, keďže zaplatením žalovanej pohľadávky odporkyňou 2/ po podaní návrhu na súd, dôvod

žaloby odpadol a keďže je konanie právoplatne zastavené, nie je daný dôvod na zrušenie

právoplatných rozhodnutí súdov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal, či

tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236

ods. 1 a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním

uznesenie odvolacieho súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je

napadnuté uznesenie, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1

). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239

ods. 2 ). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto

rozhodnutí, prípustnosť dovolania odporcu 1/ preto z uvedených ustanovení nemožno

vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

4

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak dovolanie podľa

prípustné nie je. Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle sú pritom

stanovené tak, že právne významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, že k týmto vadám

došlo, ale až jednoznačné preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ

nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania

odporcu 1/ preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

odvolacieho súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu

dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru

dôjsť predovšetkým tým, že „Okresný súd v Trenčíne uznesením č.k. -67

zastavil konanie o zaplatenie dlžnej sumy, hoci bolo vo veci nariadené pojednávanie“ a že

postup súdov pri aplikácii nebol správny.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva.

Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti odporcu

1/ pred súdom konať. V danom prípade k odňatiu možnosti odporcu 1/ konať pred súdom

nemohlo dôjsť z dôvodov ním uvádzaných, nakoľko tieto sa vzťahujú na konanie pred

a v súvislosti s uznesením Okresného súdu Trenčín z 31. mája 2006 č.k. -67

a nie v súvislosti s uznesením tohto súdu napadnutým dovolaním, t.j. uznesením Krajského

súdu v Trenčíne zo 14. mája 2009, sp. zn. , ktorým bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Trenčín z 20. marca 2009, č.k. -109 o zamietnutí návrhu

odporcu 1/ na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín z 31. mája 2006, č.k. NM-6 C 114/2003-67.

Účastníci občianskeho súdneho konania robia úkony akoukoľvek formou, pokiaľ

zákon pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu ( ). Robia ich spravidla

v čase podľa svojho uváženia. V niektorých prípadoch ale vyplýva čas, kedy treba úkon

urobiť, z lehoty určenej zákonom (viď napr. ). Účastník konania sa môže

dostať do situácie, že z určitého dôvodu (ním zavineného alebo aj nezavineného) zmešká

urobenie úkonu v takej zákonom stanovenej lehote, pri nedodržaní ktorej už úkon nemôže

s úspechom urobiť. V zmysle súd odpustí zmeškanie takejto lehoty, ak ju

účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený

z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba

s ním spojiť i zmeškaný úkon. Zákon v tomto ustanovení umožňuje súdu odpustiť zmeškanie

lehoty určenej na urobenie procesného úkonu pod podmienkou, že 1. odpustenie zákon

nevylučuje (viď napr. ), . dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, 3. dôvod

zmeškania lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, 4. ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh

na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekážky, 5. v lehote 15 dní po odpadnutí

prekážky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky sú stanovené kumulatívne; ak

nie je splnená čo i len jedna z nich, nemožno žiadosti vyhovieť. Zákon nekonkretizuje, čo sa

považuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné

dôvody zmeškania môžu byť rozmanité, napr. živelná pohroma, nehoda, úraz, závažné

rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vždy však pod podmienkou, že ich dôsledkom

bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon. Určitá skutková okolnosť môže byť ospravedlniteľným

dôvodom v zmysle len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je

príčinná súvislosť. Na jej preukázanie treba doložiť, že k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto

okolnosti, a že nebyť tejto prekážky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť

6

dôvodu zmeškania sa vždy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O tom, či sú

splnené uvedené podmienky (viď vyššie 1. až 5.), rozhoduje súd na základe preukázaných

skutkových okolností.

Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol v rozhodnutí sp. zn.

, ktoré bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, súd

neodníme účastníkovi konania možnosť konať pred súdom tým, že zamietne jeho návrh na

odpustenie zmeškania lehoty ( ), keď neuzná ním tvrdený dôvod za

ospravedlniteľný. K rovnakému názoru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

v rozhodnutí sp. zn. . Najvyšší súd Slovenskej republiky v oboch označených

rozhodnutiach (a tiež v prejednávanej veci) vychádzal z toho, že ustanovenie § 237 písm. f/

dáva odňatie možnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou procesnou

činnosťou súdu, nie však s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom (aplikáciou hmotnoprávneho alebo procesného

predpisu na zistený skutkový stav) sa vo všeobecnosti neodníma účastníkovi možnosť

uplatnenia jeho procesných práv v zmysle citovaného ustanovenia. To platí aj v prípade

posúdenia opodstatnenosti návrhu na odpustenie zmeškania lehoty. Aj tu ide o právne

posúdenie zisteného skutkového stavu, ktorého prípadná nesprávnosť zakladá vadu podľa

, nie však vadu podľa Treba zdôrazniť, že

nesprávne právne posúdenie je síce relevantným dovolacím dôvodom (v tom zmysle, že ním

možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie), samo o sebe ale nezakladá prípustnosť

dovolania (nie je vadou v zmysle ).

Pokiaľ odporca 1/ namieta nedostatky týkajúce sa nepreskúmateľnosti výroku

dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, ktorú videl v tom, že vo výroku nie je

konkretizované uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré potvrdzuje, túto námietku považuje

dovolací súd za neopodstatnenú. Z hlavičky dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho

súdu totiž nesporne vyplýva, ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa na základe odvolania

odvolací súd preskúmal a o ktorom rozhodol; výrok uznesenia odvolacieho súdu zodpovedá

postupu podľa a ods. l

K tej časti dovolania, v ktorej odporca 1/ namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, že nesprávne

7

právne posúdenie je síce prípustným dovolacím dôvodom ( ), ktorý

možno uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné, samo o sebe ale nezakladá

prípustnosť dovolania (nie je vadou v zmysle ).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť

dovolania odporcu 1/ v prejednávanej veci nemožno vyvodiť z , ale ani z

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

V dovolacom konaní procesne úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhradu

trov dovolacieho konania proti odporcovi 1/, ktorý úspech nemal ( ,

ods. 1 a ). Dovolací súd napriek tomu navrhovateľovi nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy tohto

konania ( v spojení s a ) nepodal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 5. augusta 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková