Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Ek-2506-2022.pdf
PDF · 125.27 KB
Case nature
Subarea
40Ek/2506/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., zast. zákonným zástupcom - matkou: F. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E., právne zast.: Mgr.Peter Serina, advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poľnohospodárska 10, 821 07 Bratislava, IČO: 36 858 510 proti povinnému: B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, XXX XX H., právne zast.: Advokátska kancelária D. I., spol. s r. o. v skratke AKKB, spol. s r. o., so sídlom Štefánikova 18, 811 04 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 228 956, o vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslav Zahorjan, so sídlom Exekútorského úradu, Hlavná č. 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 246EX 863/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/2506/2022 zo dňa 22.11.2022, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 40Ek/2506/2022 zo dňa 22.11.2022 z a m i e t a .
II. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov konania o sťažnosti vo výške 29,96 Eur.
odôvodnenie:
1. Maloletý oprávnený sa prostredníctvom zákonného zástupcu návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.09.2022 domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 300 eur a bežného výživného vo výške 150 eur mesačne na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 19.10.2022.
2. Dňa 31.10.2022 predložil povinný tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že proti exekučnému titulu bolo podané odvolanie a vzhľadom na to, že na strane právnej zástupkyne povinného existovali ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty, súd mal o podanom odvolaní konať a rozhodnúť. Keďže o odvolaní proti exekučnému titulu nebolo rozhodnuté, nemohol exekučný titul nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a teda nemohol sa stať spôsobilým exekučným titulom. Povinný zároveň uviedol, že ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a to dňa 14.10.2022 uhradil alikvotnú čiastku výživného za mesiac august 2022 v sume 87 eur, ako aj výživné za mesiac september 2022 v sume 150 eur. Da 25.10.2022 uhradil povinný alikvotnú časť za mesiac august 2022 v sume 63 eur a výživné za mesiac október 2022 v sume 150 eur. Na preukázanie úhrad výživného predložil povinný doklad o úhrade. Zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia spojené s podaným návrhom na zatavenie exekúcie.
3. Uznesením sp. zn. 40Ek/2506/2022 zo dňa 22.11.2022 súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie súd odôvodnil tým, že exekučným titulom je uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2022 a vykonateľnosť dňa 13.08.2022. Vzhľadom na to,
že odvolanie proti predmetnému uzneseniu bolo síce podané v zákonnej 15-dňovej lehote, ale prostredníctvom e-mailu bez zaručeného elektronického podpisu, bolo potrebné odvolane podľa § 125 ods. 2 CSP dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, inak súd na takéto podanie neprihliada. Po lehote na doplnenie odvolania podal právny zástupca povinného žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania, ktoré súd uznesením sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 11.10.2022 zamietol. Keďže súd zamietol žiadosť povinného o odpustenie zmeškania lehoty, nebolo potom ani odvolanie proti uzneseniu podľa § 125 ods. 2 CSP dodatočne doručené v lehote 10 dní a súd na takéto podanie neprihliadať a o podanom odvolaní ani nerozhodoval. Pokiaľ ide o námietku povinného týkajúcu sa splnenia vymáhaného nároku, súd uviedol, že pod okolnosťami, ktoré spôsobujú zánik vymáhaného nároku, je potrebné rozumieť rôzne právne skutočnosti upravené v hmotnoprávnych predpisoch, ktorých právnym následkom je zánik práva priznaného exekučným titulom. Príkladom ide o splnenie dlhu, musí však ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo až po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, to znamená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne, a teda nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku. Exekučný súd mal preukázané, že povinný uhradil dňa 14.10.2022 alikvotnú časť výživného za mesiac august/2022 v sume 87 eur a výživné za mesiac september/2022 v sume 150 eur. Dňa 25.10.2022 uhradil povinný alikvotnú časť za mesiac august/2022 v sume 63 eur a výživné za mesiac október/2022 v sume 150 eur, pričom návrh zákonného zástupcu mal. oprávneného na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 19.09.2022. Z dôvodu, že k úhrade uvedenej sumy došlo až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie súd konštatuje, že návrh bol podaný dôvodne, a patrí preto zákonnému zástupcovi mal. oprávneného aj náhrada trov spojených s podaním návrhu a to náhrada trov právneho zastúpenia. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že exekúcia sa začala dňa 19.10.2022, kedy bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené poverenému súdnemu exekútorovi. Nakoľko bola úhrada časti vymáhaného nároku (alikvotná časť za mesiac august/2022 v sume 63 eur a výživné za mesiac október/2022 v sume 150 eur) mal. oprávneného uskutočnená až po začatí exekúcie, t.j. dňa 25.10.2022, patrí aj súdnemu exekútorovi z vymáhaného nároku odmena a náhrada hotových výdavkov. Vzhľadom na to, že v predmetnej exekúcii ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, musí najprv súdny exekútor podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku vydať upovedomenie o odklade exekúcie, ak povinný zaplatí zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podá žiadosť o odklad exekúcie a vyhlási, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne. Následne súdny exekútor podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaví exekúciu vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), ak povinný prostredníctvom exekútora splní riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov. Súd na záver dodáva, že dôvodom na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku by bolo len splnenie celého vymáhaného nároku povinným pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodnil tým, že exekučným titulom, na základe ktorého sa začala exekúcia v prospech oprávneného, bolo uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022, ktorým súd zaviazal povinného zaplatiť výživné za mesiac 8/2022 vo výške 150 eur a 9/2022 vo výške 150 eur. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie formou e-mailu odoslaného dňa 30.08.2022, ktoré bolo riadne odoslané a doručené súdu v lehote a bez zaručeného elektronického podpisu. Povinný poukázal na práceneschopnosť právnej zástupkyne povinného, ktorá trvala v období od 07.09.2022 do 01.10.2022, právna zástupkyňa sa teda stala práceneschopnou dva dni pred uplynutím lehoty na dodatočné doručenie odvolania súdu v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Následne po zlepšení zdravotného stavu dňa 16.09.2022 podala právna zástupkyňa povinného odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu aj prostredníctvom eID spolu so žiadosťou o odpustenie zmeškania lehoty, ktoré ešte doplnila dňa 26.09.2022. V zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/155/2010 zo dňa 05.08.2011 je ospravedlniteľným dôvodom zmeškanie lehoty aj náhle ochorenie pod podmienkou, že dôsledkom bolo vylúčenie možnosti urobiť úkon, čo sa presne vzťahuje na tento prípad. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 11.10.2022 zamietol návrh právnej zástupkyne povinného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022. Súd vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že nie sú dôvody pre ktoré možno zmeškanú lehotu pre doplnenie podania odpustiť, nakoľko podľa súdu nie sú zrejmé dôvody, pre ktoré právna zástupkyňa nemohla predmetné už spísané odvolanie iba podpísať zaručeným elektronickým podpisom. Súd pri rozhodovaní
o odpustení zmeškania lehoty neprijal záver o znemožnení podať v lehote opravný prostriedok pre náhlu prekážku na strane účastníka, lebo podľa názoru súdu od doručenia rozhodnutia do okamihu prekážky mala právna zástupkyňa dostatok času na jeho podanie, čím zo strany súdu nedôvodne dochádza ku skráteniu lehoty na podanie opravného prostriedku, čo je v zmysle uznesenia NS SR zo dňa 21.06.2018 sp. zn. 4Cdo/73/2018 neprípustné. Z povahy veci vyplýva, že v tomto prípade išlo len o dočasnú úpravu práv, keďže vo veci je podaná riadna žaloba na úpravu práv a vo veci bude riadne rozhodnuté. Otec maloletého pred rozhodovaním súdu po prvý krát v živote stratil prácu. Súd, ktorý už v čase rozhodovania vedel, že otec je nezamestnaný a bez príjmu rozhodol tak, že na dieťa, ktoré má v striedavej starostlivosti s matkou ho zaviazal platiť výživné matke. To je už skutočne šokujúce rozhodnutie nestranného a spravodlivého súdu. V danom prípade podľa názoru súdu nenastali predpoklady formálnej vykonateľnosti rozhodnutia, čím sa však exekučný súd aj napriek tomu, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 28.10.2022 veľmi podrobne opisuje dôvody pre ktoré nemôže byť uznesenie Okresného súdu Košice I sp zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022 formálne vykonateľné, a teda nemôže byť ani spôsobilým exekučným titulom a nemôže sa na jeho základe vykonávať exekúcia. Exekučný súd je povinný skúmať počas celého exekučného konania, či sú splnené všetky podmienky na vedenie tohto konania, vrátane toho, či existuje relevantný exekučný titul, na základe ktorého možno vykonávať exekúciu. V tomto prípade takýto exekučný titul neexituje, a preto mal súd zastaviť exekúciu proti povinnému. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. ÚS 203/2009 zo dňa 09.12.2009 (obdobie aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/09-27 zo dňa 09.12.2009) „exekútor ani exekučný súd nie sú bezvýhradne viazaný doložkou vykonateľnosti, ktorou sú opatrené rozhodnutia iných orgánov a posudzujú otázku vykonateľnosti takýchto rozhodnutí samostatne. Pri rozhodovaní o ďalšom osude exekúcie má exekučný súd zákonom ustanovenú možnosť (ust. § 51 a 59 Exekučného poriadku) požiadať orgán, ktorý takéto rozhodnutie vydal o vyjadrenie, ktorého obsah bude môcť byť právne relevantný na ďalší postup exekučného súdu. Takéto vyjadrenie môže objasniť porušenie procesných noriem (napríklad o doručovaní do vlastných rúk), ktoré sa použili pri vydaní a správoplatňovaní rozhodnutia a mali vplyv na jeho vykonateľnosť“. Povinný ďalej poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/34/2013 zo dňa 24.10.2013 „exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonávanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu,“ na nález Ústavného súdu SR zn. I ÚS 203/2011-19 zo dňa 09.06.2011 „všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“, ďalej na judikát R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“, na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/97 -27 „Okresný súd sa vo svojom rozhodnutí už na prvý pohľad nevysporiadal so sťažovateľovou argumentáciou odôvodňujúcou jeho tvrdenia, nerozhodoval ani o jeho návrhu na zastavenie exekúcie a vzhľadom na podstatu námietok sťažovateľa, t.j. jeho tvrdenie o nevykonateľnosti exekučného titulu, nepostupoval dôsledne pri realizácii možnosti overenia si sťažovateľom tvrdenej skutočnosti na orgáne, ktorý vydal exekučné tituly, čím si nevytvoril dostatočný skutkový (extrémy nedostatok relevantných skutkových zistení) a potom aj právny základ oprávňujúci ho rozhodnúť súladne s naplnením základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“ Povinný ďalej uviedol, že nie je jasné, na základe čoho dospel súd k záveru, že splnenie dlhu by malo nastať po vydaní exekučného titulu, ale pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ani samotné ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku neurčuje, že splnenie dlhu by malo nastať v období medzi vydaním exekučného titulu a podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku pojednáva iba o okolnostiach, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobil zánik vymáhaného nároku. Ak mal aj súd za preukázané, povinný ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie dňa 24.10.2024 uhradil dňa 14.10.2022 alikvotnú časť výživného za mesiac 8/2022 v sume 87 eur a výživné za mesiac 9/2022 v sume 150 eur. Súd teda nesprávne právne posúdil vec a dospel k nesprávnemu záveru, keď aj napriek tomu, že povinný ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie dňa 24.10.2022 a dokonca ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2022 uhradil časť vymáhanej sumy, súd exekúciu ani v tejto časti nezastavil. Majú za to, že v uvedenom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia oprávnenému. Exekúcia voči povinnému sa vykonáva na základe nespôsobilého exekučného titulu, exekučný súd pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ale ani neskôr v konaní, neskúmal, či sú
splnené podmienky na vykonávanie exekúcie, najmä či existuje relevantný exekučný titul a či dané rozhodnutie je materiálne aj formálne vykonateľné. Nesúhlasia s názorom súdu, že nakoľko bola úhrada v časti vymáhaného nároku (alikvotná časť za mesiac august 2022 v sume 63 eur a výživné za mesiac október 2022 v sume 150 eur) oprávneného uskutočnená až po začatí exekúcie, t.j. dňa 25.10.2022, patrí aj súdnemu exekútorovi z vymáhaného nároku odmena a náhrada hotových výdavkov. Majú za to, že exekútorovi nepatrí žiadna odmena vzhľadom na to, že od povinného reálne nič nevymohol, keďže povinný plnil dobrovoľne, a to jednak ešte pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie a jednak v 15-dňovej lehote po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V tejto súvislosti poukázali na nález pléna ústavného súdu ČR sp. zn PL. ÚS 8/06 zo dňa 07.03.2007 „“Ústavní soud aniž by popíral právo exekutorů na spravedlivou odměnu za provádění exekuční činnosti, považuje skutečnosť, že do základu odmeny exekutora se zahrnuje i částka uhrazená povinným bez příme účasti exekutora na provedení exekuce za neodůvodněné vůči těm exekutorům, kterí exekuci fakticky provedou. Navíc, v přijaté konstrukci postrádá Ústavní soud i „výchovný“ prvek, když de iure není dána možnosť „ocenit“ to, že povinný dlužník splní sám svoji povinnosť (bez příme exekuce), byť v poslední možný moment.“ Priznanie odmeny podľa názoru povinného za to, že reálne od povinného nič nevymohol, nakoľko povinný plnil dobrovoľne, by spôsobilo povinnému neprimeranú ujmu, nakoľko súd vôbec nezohľadnil, že povinný plnil dobrovoľne pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie a tak isto hneď potom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Výška odmeny exekútora uvedená v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 19.10.2022 je vypočítaná z celkovej vymáhanej sumy a vôbec nezohľadňuje to, že povinný časť tejto sumy zaplatil ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade podľa názoru povinného existujú dôvod na zastavenie exekúcie v časti podľa § 61k ods. 1 písm. a) nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Touto okolnosťou je, že povinný hradil alikvotnú časť výživného na maloletého A. B. za mesiac 8/2022 v sume 87 eur a výživné na mal. za mesiac 9/2022 v sume 150 eur dňa 14.10.2022, teda ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 19.10.2022. Súd mal preto v tejto časti exekúciu zastaviť. Súd teda riadne neskúmal ani časť zaplatenia jednotlivých nárokov, ani ich splatnosť, a ani správnosť výšky jednotlivých nárokov, ktoré pojal do svojho rozhodnutia z chybného návrhu protistrany. Neskúmal ani výšku trov exekúcie, za čo by trovy mali byť uhradené a najmä z akého základu boli vypočítané, ak by súd dôsledne skúmal uvedené, zistil by, že všetky uvedené skutočnosti sú v napadnutom rozhodnutí ako aj príslušnom návrhu uvedené v rozpore so skutočnosťou a so zákonom, ako aj v rozpore s Listinou základných práv slobôd. Zároveň existuje aj dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d), keďže sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, touto skutočnosťou je, že exekučný titul uznesenie Okresného súdu Košice sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť nakoľko súd do dnešného dňa nerozhodol o riadne podanom odvolaní proti tomuto uzneseniu.
5. Oprávnený sa k sťažnosti povinného písomne vyjadril. Vo svojom stanovisku uviedol, že s tvrdeniami povinného nie je možné sa stotožniť, nakoľko ide o krkolomnú pseudoargumentáciu, ktorá má zakryť banálny fakt, a to, že právna zástupkyňa nepodala včas kvalifikované odvolanie, čo jej okresný súd správne vytkol a správne preukázal, v uznesení, ktorým odmietol opustenie lehoty, že právna zástupkyňa nehovorí pravdu, ak svoje zlyhanie zvaľuje na práceneschopnosť. Ide o klasický disciplinárny delikt, ktorý by mala riešiť Slovenská advokátska komora (SAK), keby o ňom vedela. Konštrukcie o tom, že len preto, že právna zástupkyňa nekvalifikovane podala odvolanie, zmeškala lehotu na jeho kvalifikované podanie, ale záhadne to znamená, že neodkladné opatrenie preto zaniklo snáď nemôže právna zástupkyňa myslieť vážne. Vo vzťahu k exekúcii to ale nemá žiadne právnu relevanciu. V zmysle ust. § 332 CSP, ktorým sa riadi vykonateľnosť aj neodkladných opatrení v prípade výživného k maloletým deťom, tieto neodkladné opatrenia sú vykonateľné (ust. § 322 ods. 1). Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Z uvedeného jasne vyplýva, že exekúcia bola a je dôvodná, nakoľko predmetné neodkladné opatrenie bolo právnej zástupkyni povinného doručené dňa 13.08.2022, t.z. od tejto doby bol povinný platiť výživné. Neurobil tak, a to ani na opakované žiadosti oprávneného a upozornenia, že naplatí výživné. Oprávnený nemal inú možnosť, než podať návrh na exekúciu a je nepochybné, že v čase podania návrhu na exekúciu, povinný dobrovoľne neplnil. Skutočnosť, že zaplatil v niekoľkých platbách výživné, niekoľko dní pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie neznamená, že exekúcia je nezákonná, ako to podsúva právna zástupkyňa povinného. Povinný poslal platby bez uvedenia informácie o aké platby ide, za aké obdobie sa platia a prečo v uvedených sumách povinný uviedol do platieb „Chladný Martin, alimenty na Timon platca B. G. a sumu 87 eur dňa 17.10.2022, následne v ďalšej platbe to isté v rovnaký deň na sumu 150 eur, potom nič a ďalšia platba dňa 26.10.2022 s rovnakým textom na sumu 150 eur a v ten istý deň ďalšia platba
s rovnakým textom na sumu 63 eur. Povinný matke vôbec neoznámil, že sa rozhodol po viac ako dvoch mesiacoch rešpektovať neodkladné opatrenie. Proste posla nejaké sumy a nijako ju neinformoval. Matka nemohla vedieť o čo povinnému ide. Povinný predsa môže dobrovoľne platiť aj vyššie výživné, než mu určí súd, môže platiť aj iné sumy, nesmie platiť nižšie výživné než je určené. Z uvedeného vyplýva, že matka svoju povinnosť neporušila, nakoľko nemohla mať vedomosť o tom, že ide o zameškané výživné. Povinný ju v tomto smere nijako neinformoval. O tejto skutočnosti sa dozvedela až z návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý jej bol doručený 15.11.2022. Povinný v prvých piatich stranách sťažnosti uvádza, že neuznáva existenciu neodkladného opatrenia, a to až do rozhodnutia o odvolaní, ktoré nebolo podané, inými slovami kým súd nerozhodne o neexistujúcom odvolaní, povinný tvrdí, že nie je povinný platiť výživné. Tento jeho postoj jasne preukazuje, že je potrebné, aby exekúcia pokračovala, nakoľko je vážna pochybnosť vzhľadom na tvrdenia uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, že povinný bude v budúcnosti plniť výživné riade a včas. Inými slovami, sú tu vážne dôvody na pokračovanie exekúcie.
6. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. Podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
15. Podľa ust § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
17. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
18. Podľa § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne.
19. Podľa § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom, ktorá bola odložená podľa § 61h ods. 1 písm. e), povinný prostredníctvom exekútora splnil riadne a včas bežné výživné počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov.
20. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba považovať za vecne správne a sťažnosť súdneho exekútora proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Súd má za to, že vyšší súdny úradník rozhodol správne, keď návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. Vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej konformite napadnutého uznesenia. Súd sa teda stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na nesúhlas a argumentáciu povinného prezentovaný v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, súd nad rámec dodáva:
21. Exekučným titulom v predmetnej právnej veci je uznesenie Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.2022, ktoré rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 13.08.2022 a ktorým okrem iného bola povinnému uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého syna (oprávneného) mesačne sumou 150 eur vždy do 15. dňa vopred k rukám matky maloletého, počnúc vykonateľnosťou tohto uznesenia.
22. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. 61 k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a to s poukazom na povinným vyslovený záver, že je tu daná iná skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a to skutočnosť, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo rozhodnuté o podanom odvolaní proti predmetnému uzneseniu súd udáva nasledovné:
26. V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že povinný nepodal proti exekučnému titulu v zákonom stanovenej lehote účinné odvolanie. Právna zástupkyňa povinného síce požiadala súd o odpustenie zmeškania lehoty na podanie riadneho opravného prostriedku, avšak s uvedenou okolnosťou sa už náležitým spôsobom vysporiadal Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 11.10.2022, ktorým zamietol návrh právnej zástupkyne povinného o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P/150/2018 zo dňa 22.07.202. V dôsledku uvedenej skutočnosti rozhodnutie (exekučný titul) nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a stalo sa spôsobilým exekučným titulom. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie súdu v základnom konaní (a to aj vo veci rozhodnutia o odpustení resp. neodpustení zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku) a už vôbec nedisponuje oprávnením takéto rozhodnutie rušiť, je takýmto rozhodnutím viazaný. So zreteľom na uvedenú skutočnosť nebolo možné sťažnosti povinného na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu vyhovieť.
27. Pokiaľ ide o návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v tejto súvislosti súd udáva nasledovné.
28. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
29. Podľa ust. 57 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku, doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
30. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 19.09.2022 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu. Exekúcia ako taká začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2022.
31. Zo strany povinného došlo dňa 14.10.2022 k úhrade alikvotnej časti výživného za mesiac august 2022 v sume 87 eur a výživného za mesiac september 2022 v sume 150 eur, t.j. po lehote splatnosti určenej exekučným titulom, a to v čase po začatí exekučného konania. ( po doručení návrhu na vykonanie exekúcie na súd). Dňa 25.10.2022 došlo zo strany povinného k úhrade alikvotnej časti výživného za mesiac august 2022 v sume 63 eur a výživného za mesiac október 2022 taktiež po lehote splatnosti určenej exekučným titulom po začatí exekučného konania a po začatí exekúcie.
32. Dôvody (okolnosti), ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku (tak ako má na mysli ustanovenie § 61 k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku), ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu sú upravené v základných predpisoch súkromného práva (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník). Vyšší súdny úradník správne poznamenal, že splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj dôvodom na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k plneniu došlo mimo exekučného konania, t.j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. V opačnom prípade, teda ak povinný plní v prospech oprávneného po začatí exekučného konania (bez ohľadu na to, či bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie alebo upovedomenie o jej začatí), pôjde vždy o vymoženie, resp. čiastočné vymoženie pohľadávky. Nemožno vylúčiť, že povinný kedykoľvek po podaní návrhu na vykonanie exekúcie dobrovoľne splní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul). Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania považovať za dôvod opodstatnenosti návrhu na zastavenie exekúcie, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už odo dňa podania samotného návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň by bol tým spochybnený i nárok oprávneného na prípadnú náhradu trov exekučného konania spočívajúcich najmä v súdnom poplatku za návrh na vykonanie exekúcie. Súd zdôrazňuje, že v exekučných konaniach začatých po 31. 03. 2017 zákon rozlišuje tri možné spôsoby ukončenia exekúcie, a to rozhodnutím exekučného súdu, rozhodnutím povereného súdneho exekútora alebo zo zákona. Exekučný súd o zastavení exekúcie rozhoduje v sporných prípadoch, ktoré prináleží posúdiť výlučne súdu a nie iba poverenému súdnemu exekútorovi. Ustanovenie § 61k (zastavenie exekúcie súdom) upravuje tie najvšeobecnejšie formulované dôvody pre zastavenie exekúcie, ktoré vyplývajú jednak z tej skutočnosti, že exekučný súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti už v štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie (t.j. pri rozhodovaní o vydaní alebo nevydaní poverenia na vykonanie exekúcie), avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, z ktorých bude vyplývať, že exekúcia sa ani nemala začať. Je pravdou, že súd musí exekúciu zastaviť aj v prípade, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, (§61k ods. 1 písm. a), napr. splnenie dlhu, avšak musí ísť o splnenie dlhu, ktoré nastalo po vydaní exekučného titulu a mimo rámca vykonávania exekúcie, t. j. ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Ak teda dôjde k splneniu po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, návrh bol podaný dôvodne a teda tak, ako uviedol vyšší súdny úradník nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
33. Pokiaľ ide o argumentáciu povinného týkajúcu sa trov súdneho exekútora (so zreteľom na realizované úhrady zo strany povinného), súd udáva, že v zmysle ust. § 199c ods. 2 Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi neplatí, to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať. Pokiaľ dôjde k úhrade vymáhaného nároku zo strany povinného do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok (v lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie po doručení upovedomenia o začatí exekúcie), patrí exekútorovi odmena vo výške 10% zo základu na jej určenie a to v zmysle ust § 7 ods. 2 vyhlášky č. 38/2017 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
34. V sťažnosti proti napadnutému uzneseniu povinný argumentoval aj neprimeranou výškou trov exekúcie (za čo by trovy mali byť uhradené a najmä z akého základu boli vypočítané). V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, kde je vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie t.z,. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá
oneskorene napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Tým sa zvyšuje aj zodpovednosť účastníkov za svoje správanie v exekúcii. Zákonodárca v novej úprave exekučného konania a to najmä v návrhoch na zastavenie exekúcie zvýraznil, že exekučné konanie nemá byť konaním v ktorom sa riešia spory, ale v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok priznaný exekučným titulom. V novom ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku je teda vyjadrená koncentračná zásada rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie, tzn. že procesné úkony sa musia vykonať v zákonom stanovenej lehote. Povinný je pod ťarchou neprihliadnutia na jeho procesný úkon povinný uviesť všetky relevantné tvrdenia a zároveň k tomu prislúchajúce dôkazné návrhy v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Ak ich podá oneskorene, napr. tvrdenie, či dôkazný návrh, súd na ne neprihliadne. Sťažnostné konanie je v zásade jediným opravným konaním v exekučnom konaní a preto nie je akýmsi predĺžením konania o určitom procesnom podaní účastníka, ale je opravným konaním, v ktorom má dotknutá strana vytýkať vady konania i rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka (§ 239 CSP v spojení s § 243 CSP). Inými slovami povedané sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nie je duplicitným návrhom na zastavenie exekúcie s tou zmenou, že o nej rozhoduje sudca, ale je opravným prostriedkom, v ktorom sťažovateľ namieta vady rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, resp. vady konania, ktoré mu predchádzalo, t. j. skutkový a právny rámec vymedzený v návrhu na zastavenie exekúcie je rámcom i pre sťažnostné konanie a súd (sudca) v sťažnosti proti rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie nemôže riešiť povinným novonastolené právne a skutkové otázky. Premietnutím uvedeného na predmetnú vec exekučný súd so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré účastník exekúcie mohol a mal použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie, t. j. nemohol prihliadnuť na namietanú výšku trov oprávnenej. Toto povinným uvádzané tvrdenie bolo možné v zmysle § 61 ods. 2 Exekučného poriadku uplatniť už v návrhu na zastavenie exekúcie.
35. Vychádzajúc teda zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 40Ek/2506/2022 zo dňa 22.11.2022 považoval za nedôvodnú a podľa § 250 ods. 1 CSP ju v celom rozsahu zamietol, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
36. Na záver súd poznamenáva (obdobne ako vyšší súdny úradník), že pokiaľ je exekúcia vykonávaná aj na bežné výživné, exekučný súd musí skonštatovať, že podľa súčasnej právnej úpravy platnej od 01.04.2017 možno zastaviť exekúciu, predmetom ktorej je vymáhanie výživného, ktorá bolo začatá čo i len v časti dôvodne len ak sú splnené predpoklady vyššie citovaného ust. § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O naplnení týchto predpokladov však nerozhoduje exekučný súd, ale súdny exekútor. Vzhľadom na to, že orgány verejnej moci musia konať podľa článku 2 ods.1 Ústavy SR len v medziach a v rozsahu stanovenom zákonom, exekučný súd nemôže zasiahnuť do pôsobnosti zverenej zákonom súdnemu exekútorovi, a preto v danej procesnej situáciu nemá oprávnenie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie i pre bežné výživné rozhodnúť. Súd však povinnému poskytuje poučenie v normovej časti toho uznesenia, a to v bodoch 18 a 19 odôvodnenia tohto rozhodnutia uvedením znenia príslušného ustanovenia § 61h ods. 1 písm. e) a § 61n ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktoré stanovujú podmienky, ktoré musí splniť povinný a za ktorých súdny exekútor je povinný zastaviť exekúciu pri vymáhaní bežného výživného.
37. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
39. Podľa § 199e prvá veta Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
40. Oprávnený si vo vyjadrení k sťažnosti povinného uplatnil trovy exekučného konania vrátane nároku na náhradu trov právneho zastúpenia za predmetné vyjadrenie. V ustanovení § 255 CSP v spojení
s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), a to tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť úspešnej strane preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré táto strana vynaložila v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd o sťažnosti povinného proti uzneseniu rozhodol tak, že túto sťažnosť povinného zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so sťažnostným konaním. O trovách konania rozhodol súd tak, že v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku priznal úspešnému oprávnenému voči povinnému nárok na ich náhradu, keďže trovy právneho zastúpenia oprávneného boli po nevyhovení sťažnosti povinného dôvodné, a to za vyjadrenie oprávneného k sťažnosti povinného vo výške 29,96 eur (odmena vo výške 1-ice základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle ust § 13a ods. 2 písm. c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vypočítanej zo sumy dlžného výživného v sume 12,45 eur vychádzajúc z ust. § 10 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + náhrada režijného paušálu 12,52 eur + 20% DPH). Trovy konania, ktoré boli oprávnenému priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).