Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-177-2018.pdf
PDF · 121.46 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/177/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr. Márie Malíkovej JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcov: 1. Mgr. N. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T., F. XXXX/XX, 2. Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T., F. zastúpených: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Bratislava, Révová 7, IČO: 36 858 731, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Slovák, proti žalovaným: 1. Y.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T., F. XXXX/XX, zastúpenej: G & G IURISCONSULTI s.r.o., advokátska kancelária, Šancová 48, Bratislava, IČO: 35 941 413, v mene ktorej koná advokátka konateľka Mgr. Katarína Gallová, 2. C. L., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko T., F. XXXX/ XX, o zaplatenie 33248,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 12. januára 2018 pod č.k. 16C/461/2015-380 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vzťahu k žalovanej v1. rade p o t v r d z u j e .
Žalovaná v 1. rade má nárok voči žalobcom v1. rade a v 2. rade na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanej v 1. rade zamietol. Priznal žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2 .rade vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalovanej v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobcovia v 1.a 2.rade sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2014 domáhali voči žalovaným vydania platobného rozkazu na zaplatenie 33248,52 eura spoločne a nerozdielne s 5,15 % úrokmi z omeškania ročne od 13.11.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom č.k. 16C/461/2015-210 zo dňa 21.06.2016 tak, že žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade 32648,52 eura s 5,05 %úrokmi z omeškania ročne zo sumy 33248,52 eura, od 13.11.2014 do 20.07.2015,s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 32948,52 eura, od 21.07.2015 do 14.08.2015,s 5,05 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 32648,00 eura, od 15.08.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 600 eur zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že o nich rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovanej v 1.rade priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, v časti náhrady trov konania vo vzťahu k žalovanej v 1. rade zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa so vznesenou námietkou premlčania žalovanej v 1. rade v súlade s bodom 10 rozsudku a vo veci opätovne rozhodnúť
1.2.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 11.01.2005 bola uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcou Y. a kupujúcimi žalovanými v 1.a v 2.rade. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v kat. úz. T. na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve predávajúcej podľa čl. I, s dohodnutou kúpnou cenou v zmysle znaleckého posudku podľa čl. III zmluvy vo výške 1300 000 Sk, ktorá mala byť vyplatená kupujúcimi po realizácii hypotekárneho úveru vo VÚB, pob. W. A. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, zavkladovaná pod č. V 195/05 zo dňa 10.02.2005. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.02.2005 bola zavkladovaná pod č. V 802/2005 zo dňa 11.03.2005, uzavretá medzi veriteľom VÚB a.s. Bratislava a záložcami žalovanými v 1. a v 2.rade, s tým, že v zmysle čl. II zmluvy záložný veriteľ uzavrel zmluvu o financovaní bývania v celkovej výške 1 300 000 Sk v súlade s ktorou bola poskytnutá flexi hypotéka vo výške 910 000 Sk a spotrebný úver vo výške 390 000 Sk. Druhá kúpna zmluva bola uzavretá medzi žalovanými v 1. a v 2.rade ako predávajúcimi a kupujúcou Y. L. zo dňa 07.12.2006. Bola ovkladovaná pod č .V 6996/06 zo dňa 16.01.2007, kde predmetom prevodu boli nehnuteľnosti na LV č. XXXX, v kat. úz. T. podľa čl. I zmluvy a medzi účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena vo výške 1 300 000 Sk podľa čl. III zmluvy s tým, že kupujúca podľa čl. IV zmluvy akceptovala ťarchu, ktorá na nehnuteľnosti viazla a to záložné právo v prospech VÚB. Tretia kúpna zmluva zo dňa 02.09.2014 bola uzavretá medzi predávajúcou Y. L. a kupujúcimi žalobcami v 1. a v 2.rade ohľadne nehnuteľnosti v kat. úz. T. na LV č. XXXX.V zmysle bodu 2 bola dohodnutá kúpna cena vo výške 48000 eur, ktorá mala byť vyplatená vo výške 33248,52 eura na pokyn predávajúceho v mene záložného dlžníka, t.j. žalovaných v 1. a v 2.rade priamo na bankový účet záložného veriteľa VÚB banka a.s. a zvyšok kúpnej ceny vo výške 14751,48 eura vyplatia kupujúci priamo pri podpise zmluvy. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve boli doplnené nehnuteľnosti, a to pozemok, ako aj príslušenstvo pozemku zo dňa 01.10.2014. Ďalej uviedol, že žalobcovia žalovanú pohľadávku nadobudli na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.09.2014, uzavretej podľa § 524 a nasl. OZ medzi postupcami Y. L. a C. L. a postupníkmi, t.j. žalobcami v 1.a 2.rade. Podľa čl. I postupcovia ako záložcovia nehnuteľnosti splnili za dlžníka dňa 02.09.2014 záväzok, ktorý vznikol dlžníkovi zo zmluvy o financovaní bývania zo dňa 14.02.2005 Reg. č. 001/048535/05 -001/000 uzavretej medzi dlžníkom a VÚB ako veriteľom, ktorý ku dňu 05.09.2014 predstavoval sumu 33248,52 eura vrátane príslušenstva. Tým postupcom vzniklo voči dlžníkovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške záväzku, ktorý postupcovia ako záložcovia nehnuteľnosti zaplatili veriteľovi. Podľa čl. II postupcovia svoju pohľadávku špecifikovanú v čl. I postúpili postupníkom s účinnosťou odo dňa podpísania tejto zmluvy. Postupcovia oznámili dlžníkom, t. j. žalovaným v 1.a 2.rade postúpenie pohľadávky listom zo dňa 02.09.2014 podľa § 526 OZ. Žalobcovia preukázali svoju aktívnu legitimáciu v konaní vyššie uvedenou zmluvou o postúpení pohľadávok. V zmysle zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 14.02.2015 uzavretej medzi veriteľom VÚB Bratislava a žalovanými v 1.a 2.rade podľa čl. I predmetom zálohu bola nehnuteľnosť v kat. úz. T. na LV č. XXXX parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 792 m2, parc.č. XXX/X záhrady o výmere 790 m2, parc. č. XXX/X záhrady o výmere 249 m2 a rodinný dom so súp.č. XXX na parc. č. XXX, vo vlastníctve inej fyzickej osoby, t.j. matky žalobkyne v 1.rade a žalovaného v 2.rade, ku ktorej bolo zriadené záložné právo veriteľa podľa čl. III zmluvy na zabezpečenie pohľadávky v zmysle zmluve o financovaní bývania uzavretej so záložným veriteľom a záložcami, t. j. dlžníkmi registrovanej pod č. 001/048535/05 - 001/000 v celkovej výške 1 300 000 Sk v súlade s ktorou bola poskytnutá flexi hypotéka vo výške 910 000 Sk a spotrebný úver vo výške 390 000 Sk. V zmluve sa záložca zaviazal, že záložnému veriteľovi vráti úver, zaplatí úroky a iné príslušenstvo a splní ďalšie záväzky podľa úverovej zmluvy. Podľa čl. VIII bod 1 zmluvy záložca bez výhrad súhlasil s tým, že v prípade, ak nesplní svoje záväzky voči záložnému veriteľovi ani po predchádzajúcom písomnom upozornení o realizácii záložného práva, resp. uvedené nesplní dlžník je záložný veriteľ v súlade s § 151j ods. 1 OZ oprávnený uspokojiť sa pri výkone záložného práva spôsobom určeným v tejto zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Záložný veriteľ písomne oznámi záložcovi, resp. dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu začatie výkonu záložného práva a spôsobu, akým sa uspokojí alebo akým spôsobom sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu. Veriteľ návrhom zo dňa 21.09.2012 podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobníkovi Dražobná spoločnosť a.s. Bratislava ohľadne predmetu dražby nehnuteľnosti v kat. úz. T. na LV č. XXXX vo vlastníctve Y. L. v 1/1. Dňa 21.09.2012 bola uzavretá zmluva o vykonaní dražby č.
15674. O konaní dražby bola informovaná matka žalobkyne v 1.rade a žalovaného v 2.rade listom zo dňa 18.08.2014 s tým, že pohľadávka banky ku dňu 14.08.2014 predstavovala sumu vo výške 31835,16 eura, z toho istina 19882,94 eura, pohľadávka banky sa úročí až do dňa úplného zaplatenia. Následne po týchto skutočnostiach bola uzavretá kúpna zmluva zo dňa 02.09.2014 uzavretá medzi predávajúcou Y. L. a kupujúcimi Y. U. a manželkou Y.. N. U.. Predmetom prevodu boli nehnuteľnosti v kat. úz. T. na LV č. XXXX, na ktorých v zmysle LV bolo zriadené záložné právo v prospech záložného veriteľa VÚB a.s. Bratislava (č. l. 80). V zmysle čl. 2 bod 2.2. časť kúpnej ceny vo výške 33248,52 eura bola vyplatená kupujúcimi na pokyn predávajúceho v mene záložného dlžníka (C. L. a manželka A. L.) priamo na účet záložného veriteľa VÚB a.s. Bratislava. Dôkazom zaplatenia tejto časti kúpnej ceny na účet záložného veriteľa je výpis z účtu žalobcu v 2.rade z (č. l. 82) zo dňa 02.09.2014. a veriteľovo oznámenie dražobnej spoločnosti od upustenie od dražby listom zo dňa 09.09.2014 (č. l. 142) z dôvodu uspokojenia celej zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo veriteľa VÚB Bratislava bolo z LV č. XXXX pre kat. úz. T. vymazané, s tým, že LV č. XXXX pre kat. úz. T. je zriadené záložné právo v prospech SLSP na zabezpečenie pohľadávky podľa záložnej zmluvy zo dňa 13.10.2014, ktorú uzatvorili žalobcovia v 1. a 2.rade.
1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia,§ 100 ods.1 ,2 Občianskeho zákonníka , § 101 ,§ 102 Občianskeho zákonníka, § 151a Občianskeho zákonníka a uviedol, že dokazovaním dospel k záveru s poukazom na závery a stanoviská odvolacieho súdu, ktorými je prvoinštrančný súd viazaný vyplýva, že žaloba žalobcov proti žalovanej v 1 rade nie je dôvodná. Mal preukázané, že VÚB vyhlásila zosplatnenie úveru dňom 31.03.2009, týmto dňom sa stal úver splatný v celom rozsahu. Nárok na zaplatenie mohol veriteľ požadovať v zmysle § 100 a nasledujúcich OZ do troch rokov, t.j. do 31.03.2012. Týmto dňom mu uplynula lehota na podanie žaloby. Až po jej uplynutí podal návrh na realizáciu výkonu záložného práva dňa 21.09.2012. Veriteľovi bolo plnené 04.09.2014, čím došlo k splneniu dlhu, k zastaveniu dražby a výmazu záložného práva. Následne k postúpeniu pohľadávky. Z výsledkov dokazovania vyplýva, že postupník (záložca) plnil premlčaný dlh.. Premlčaním právo nezaniká, zaniká iba žaloba, teda spôsobilosť práva byť súdne alebo inak mocensky vykonateľné. K premlčaniu práva dochádza márnym uplynutím premlčacej doby. Aj v okamihu uplynutia premlčacej doby je však nastúpenie jeho následkov podmienené námietkou dlžníka. Záložné právo je právo, ktoré nepochybne premlčaniu podlieha, pretože nejde o majetkové právo, ktoré by bolo z možnosti premlčania vylúčené. Premlčanie práva domáhať sa uspokojenia zo zálohu je upravené v § 100 ods. 2 OZ a premlčacia lehota tohto práva v § 101 OZ. Premlčaniu podlieha záložné právo v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Ak záložný veriteľ neuplatnil v premlčacej lehote právo na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej z výťažku z predaja zo zálohu, má to za následok, ak sa záložca dovolá premlčania tohto práva, že záložný veriteľ sa nemôže úspešne domôcť speňaženia zálohu (uspokojenia zabezpečenej pohľadávky z výťažku z predaja zálohu) .Záložné právo v takom prípade už nemôže byť naďalej spôsobilým predmetom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Uvedenému korešponduje aj ustanovenie § 151j ods. 2 OZ, podľa ktorého sa môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je zabezpečená pohľadávka premlčaná, to však platí iba v prípade, ak záložca nevzniesol námietku premlčania (nález Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011). V prejednávanom spore mal preukázané, že záložné právo, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, sa premlčalo dňa 31.03.2012, t.j. po troch rokoch po zosplatnení úveru a k výkonu záložného práva došlo až dňa 21.09.2012 s tým, že veriteľovi bolo plnené 04.09.2014. Obligační dlžníci a záložca boli rozdielne osoby a záložca nevzniesol námietku premlčania záložného práva a došlo k dobrovoľnému plneniu dňa 04.09.2014. Žalovaní ako dlžníci mali nárok na uplatnenie všetkých námietok voči postúpenej pohľadávke, ako by mali právo uplatniť námietky voči veriteľovi. Obligačný dlžník, t.j. žalovaná v 1 .rade mala právo vzniesť námietku premlčania pohľadávky voči veriteľovi, ktorú však mohla uplatniť prvýkrát len v tomto spore. Vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania s dôrazom na závery a stanoviská odvolacieho súdu mal za to, že žaloba žalobcu voči v žalovanej v 1. rade je premlčaná. K tvrdeniam žalobcov v 1.a 2. rade týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia a plynutia premlčacej doby poznamenal, že k týmto vyjadreniam zaujal stanovisko a vysporiadal sa s nimi v prvom rozsudku, s tým, že odvolací sú takýto názor považoval za nesprávny, keďže predmetom sporu je plnenie z úverovej zmluvy zabezpečenej záložným právom. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému v 2.rade, nakoľko mali plný úspech, vznikol im nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanej v 1 . a voči žalobcom v 1. a 2.rade, nakoľko mala plný úspech, vznikol jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.
1.2.Žalobovia podali proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie. Odvolanie zdôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b),f),h) CSP. Namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Poukázali na ustanovenie § 220 ods. 1 CSP, namietajúc nedostatok odôvodnenie rozsudku. Poukázali na bod 14. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie konštatoval, že veriteľovi bolo plnené 04.09.2014, čím došlo k splneniu dlhu, k zastaveniu exekúcie a výmazu záložného práva. Následne žalobu zamietol pre premlčanie nároku. Neuviedol, ako právne posúdil postavenie záložcu, resp. osôb plniacich dlh záložného práva. Pre nevyriešenie tejto otázky považovali rozhodnutie za svojvoľné a nepreskúmateľné. Nestotožnili sa s posúdením premlčania práva, pretože zmluva o úvere je absolútny obchod, spravujúca sa režimom Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie správne určil počiatok plynutia premlčacej doby,31.03.2009, hoci tento deň nesprávne označil ako deň, kedy došlo k zospoplatneniu úveru- k tomu došlo 18.03.2009, ku ktorému bola vyhotovená výzva na predčasné splatenie zostatku úveru, ktorá bola doručená žalovanej 20.03.2009 so splatnosťou do 30.03.2009. Do omeškania sa preto dostala 31.03.2009. Veriteľ mal právo požadovať zaplatenie pohľadávky vo 4- ročnej premlčacej dobe do 31.03.2013.Súd prvej inštancie nezohľadnil ustanovenie § 100 ods.2 OZ, z ktorého vyplýva, že záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Záložný veriteľ sa domáhal uspokojenia zo zálohu formou dobrovoľnej dražby ku dňu 21.09.2012 včas, preto záver súdu o premlčaní uplynutím 3 ročnej premlčacej doby dňom 31.03.2012 je nesprávny. Uplatnením tohto práva formou dobrovoľnej dražby lehota neplynula a prestala plynúť úplne po uhradení pohľadávky a ukončení dražby. Žalobcovia dlh splatili veriteľovu 04.09.2014, čím došlo k splneniu dlhu. Jeho následkom je bezdôvodné obohatenie žalovanej, ktorá sa obohatila na úkor záložcu, resp. žalobcov, na ktorých záložkyňa postúpila pohľadávku z bezdôvodného obohatenia. Na daný stav je potrebné aplikovať ustanovenia § 454 OZ.V závere namietali, že žalovaná nikdy nevyjadrila nesúhlas so začatím výkonu záložného práva, že žalobcovia si vzali úver na splatenie dlhu, aby zabránili predaju rodičovského domu. Jej námietku premlčania považovali za oneskorenú, v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Napadnutý rozsudok žiadali zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3.Žalovaná podala písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcov. Chronologicky popísala právne skutočnosti a právne tituly(vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania), priebeh konania. Poukázala na rozhodnutie odvolacieho súdu v bode 9 rozsudku podľa ktorého aj v prípade, ak by záložcovi po splnení dlhu veriteľovi za obligačného dlžníka vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako celkom nové právo, je obligačný dlžník oprávnený voči nároku z bezdôvodného obohatenia namietať premlčanie pôvodného dlhu, ktorý bol za obligačného dlžníka plnený, t.j. nejde o námietku premlčania voči nároku z bezdôvodného obohatenia uplatnenému záložcom voči obligačnému dlžníkovi, ide o námietku premlčania voči premlčanému plneniu, ktoré záložca uhradil záložnému veriteľovi. Dlžníkovi prináležia voči osobe, ktorá za neho plnila dlh veriteľovi, právo uplatniť všetky svoje námietky, ktoré by dlžník mal voči svojmu veriteľovi, ak by voči nemu plnil sám. Citovala ustanovenie § 3 ods.1, §111 OZ, § 529 ods.1, §531 ods.4, §533, §853 ods.1 OZ a uviedla, že v slovenskom právnom poriadku nie je upravená možnosť uhradiť dlh za dlžníka veriteľovi priamo. Záložca v danom prípade uhradil dlh priamo veriteľovi, nedošlo k výkonu záložného práva v súlade s podmienkami dohodnutými v zmluve a pohľadávka nebola uspokojená zo zálohu. Išlo o plnenie veriteľovi treťou osobou za pôvodného dlžníka bez súhlasu dlžníka a bez písomnej dohody s veriteľom..V časti odvolania týkajúcej sa premlčania nároku a uplatnenia 4 ročnej premlčacej doby citovala ustanovenie § 52 ods.1,2, § 897 OZ, , ktoré sú priamo aplikovateľné na zmluvu o úvere a jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje 3 ročná premlčacia doba. V časti premlčania záložného práva uviedla, že názor žalobcov o premlčaní pohľadávky VÚB dňom 31.03.2013 je nesprávny. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že nárok veriteľa na zaplatenie dlhu bol premlčaný k 31.03.2012 a po tejto lehote podal návrh na výkon záložného práva 21.09.2012.Nestožnila sa s názorom žalobcov o neplynutí premlčacej doby počas výkonu záložného práva. V žiadnom ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách sa nehovorí o prerušení plynutia premlčacej doby. Záložné právo bolo premlčané k 31.03.2012, pred podaním návrhu na výkonom dražby záložným veriteľom dňa 21.09.2012, preto nemohlo prísť k žiadnemu prerušeniu plynutia lehoty. Doposiaľ v konaní nebolo preukázané, že dňom 21.09.2012 došlo k výkonu záložného práva. K námietke rozporu uplatnenie námietky premlčania s dobrými mravmi uviedla, že nie je v príbuzenskom vzťahu so žalobcami a Y. L.. Bola manželkou žalovaného v 2.rade, ktorý dojednával celú transakciu so žalobcami a Y. L. ako najbližšími príbuznými a sľúbil, že všetko dá do poriadku. V závere uviedla, že nebola nútená pohľadávku zaplatiť po uplynutí premlčacej doby, bolo to iba v rovine naturálnej obligácie. Veriteľ mohol pohľadávku voči nej súdne uplatniť, v konaní mohla vznieť námietku premlčania. Záložca mohol využiť všetky dostupné prostriedky vrátane premlčania záložného práva, žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči záložnému veriteľovi a žiadať o preskúmanie pravosti pohľadávky. Uviedla, že v priebehu konania namietala výšku pohľadávky VÚB, jej nepreskúmateľnosť a neurčitosť, pretože dražobná spoločnosť a VÚB určovali výšku pohľadávky zmätočne, konkrétne uviedla vyčíslenia pohľadávky k jednotlivým dátumom. Na základe toho považovala uplatnené bezdôvodné obohatenie žalobcov za nepreukázané. Z dôvodu procesnej opatrnosti namietala absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok a nezrozumiteľnosť postúpenia, nakoľko postúpená pohľadávka nie je zmluvou o postúpení pohľadávky dostatočne špecifikovaná. Napadnutý rozsudok žiadala ako vecne správny potvrdiť a uplatnila si náhradu trov konania.
4.Žalobcovia podali vyjadrenie k vyjadreniu žalovanej. Nestotožnili sa s názorom žalovanej, že úhradou dlhu žalovaných voči banke zo strany záložcov došlo k postúpeniu pohľadávky banky na záložcov. Došlo k vzniku novej pohľadávky voči žalovaným. Patrila jej námietka premlčania pohľadávky, ktorej vznesenie by malo rovnaké následky ako vznesenie námietky premlčania výkonu záložného práva. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý vznikol ako nový nárok, ktorého výšku preukázali. Zmluvu o postúpení pohľadávky považovali za platnú , určitú a zrozumiteľnú.
5. Žalovaná podala vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov a uviedla, že svoj nárok uplatňujú titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ. Citovala R 1/1979,R 89/2000 , z ktorých vyplýva, že plnenie záložcu za dlžníka je jeho právna povinnosť, preto jeho nárok za plnenie poskytnuté záložnému veriteľovi nemôže voči dlžníkovi uplatňovať podľa ustanovenia § 454 OZ o bezdôvodnom obohatení. Povinnosti dlžníka voči záložcom treba posudzovať ako povinnosť vyplývajúcu z ustanovenie § 550 v spojení s § 853 OZ. Ak by chcel súd priznať plnenie, bude potrebné špecifikovať príslušné ustanovenie, na základe ktorého mal vzniknúť voči nej nárok, či titulom plnenia zákonnej povinnosti alebo plnenia bez právneho dôvodu. Opätovne namietala výšku pohľadávky.
6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobcov podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konať podľa procesných ustanovení zákona číslo 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30. 06. 2016. Od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
V danej veci súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba poukazuje. Predtým ako odvolací súd pristúpil k prejednaniu veci skúmal, či došlo k namietanému porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Žalobcovia v odvolaní namietali spravodlivý súdny proces spočívajúci v nesprávnom procesnom postupe, svojvoľnom, nepreskúmateľnom a nedostatočnom odôvodnení rozsudku.
Odvolací súd poukazuje na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd („ďalej len „Dohovor“) podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ale právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Súd sa z tohto dôvodu nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberať úplne všetkými dôvodmi a argumentmi procesných strán; postačujúcim je, ak z odôvodnenia rozhodnutia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (viď tiež II. ÚS 76/07). Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne zdôvodnil a uviedol dôvody zamietnutia žaloby. Preto odvolací súd pristúpil meritórnemu prejednaniu odvolania žalobcov , viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Žalobcovia namietali aplikáciu Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby a jej nesprávny výpočet súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa s dôvodmi jeho odvolania v tejto časti nestotožnil, pretože ustanovenie § 52 ods. 2 OZ upravuje, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Rovnako ustanovenie § 54 ods. 2 OZ upravuje, že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Preto súd prvej inštancie na daný právny vzťah správne aplikoval normy Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby , správne určil, že ju bolo potrené posudzovať podľa všeobecnej trojročnej lehoty. K uvedenej problematike už zaujal právny názor Ústavný súd SR II.ÚS 250/2011, NS SR v rozhodnutí 1 Cdo 71/2010 zo dňa 25.04.2012. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie nesprávne označil deň zospoplatnenia úvere, ku ktorému došlo dňa 18.03.2009, kedy bola vyhotovená výzva na predčasné splatenie zostatku úveru doručená žalovanej dňa 20.03.2009 so splatnosťou do 30.03.2009. Do omeškania sa dostala 31.03.2009. VÚB predložila do spisu výzvu adresovanú žalovanej na zaplatenie dlhu, v ktorej vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a žalovanú vyzvala na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Samotná banka vo svojom liste na čl. 137 oznámila výzvu na predčasné splatenie úveru dňom 18.03.2009 a uviedla, že k zospoplatneniu došlo 31.03. 2009.Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na uplynutie premlčacej lehoty, pretože žalobcovia tvrdili, že veriteľ mal právo domáhať sa zaplatenia pohľadávky do 31.03.2013. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že žalovaná sa dostala do omeškania, pretože predčasná splatnosť úveru bola dňom 31.03.2009 a nárok je premlčaný do 31.03.2012. Z uvedeného potom pri správnej aplikácii ustanovenia § 121 CSP a § 122 OZ sa dostala žalovaná do omeškania 01.04.2009 a do 01.04.2012 mohol veriteľ svoj nárok uplatniť. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že po uplynutí lehoty podal záložný veriteľ návrh na realizáciu záložného práva dňa 21.09.2012.Bolo mu plnené 04.09.2014 a bol mu plnený premlčaný dlh. Uviedol, že záložné právo podlieha premlčaniu v trojročnej lehote, ktorá začína plynúť odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu. Neuplatnenie tohto práva má za následok, že ak sa záložca dovolá premlčania práva, záložný veriteľ sa nemôže domáhať speňaženia zálohu. Poukázal na ustanovenie § 151j ods. 2 OZ a nález Ústavného súdu SR II. ÚS 250/2011. Záložca nevzniesol námietku premlčania, dobrovoľne plnil. Žalovaní mali ako dlžníci nárok na uplatnenie všetkých námietok voči postúpenej veriteľovi, aj námietku premlčania, ktorú žalovaná mohla prvý krát vzniesť v tomto konaní. Vzhľadom na ňou vznesenú námietku premlčania žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie . Vznesenie námietky premlčania po uplynutí premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. Nezaniká subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému proti jeho vôli a rovnako speňaženia zálohu, pretože speňaženie zálohu na návrh záložného veriteľa už nemôže byť vykonané a dobrovoľné splnenie práva na uspokojenie zaistenej pohľadávky z výťažku speňaženia zálohu záložným dlžníkom nie je pojmovo možné. Prijatiu premlčaného dlhu potom v tomto prípade nie je možné. Záložný dlžník sa môže brániť proti právu záložného veriteľa aj žalobou o určenie, že záložné právo nie je. Záložné právo pri dovolaní sa námietky premlčania nemôže byť spôsobilým právnym prostriedkom na uspokojenie zaistenej pohľadávky. V danom prípade žalobcovia plnili za záložných dlžníkov premlčaný dlh. Záložný veriteľ začal výkon záložného práva po uplynutí premlčacej doby a záložkyňa sa nedovolávala premlčania pohľadávky a záložného práva. Dobrovoľne plnili žalobcovia, aby zachránili rodinný dom. Neplnili v rámci výkonu dobrovoľnej dražby, ale plnili priamo veriteľovi. V zmysle ustanoví o bezdôvodnom obohatení by im lehota na vrátenie bezdôvodného obohatenia mala začať plynúť nasledujúcim dňom od ich plnenia. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s vyjadrením žalovanej , že na daný prípad treba aplikovať v súlade s ustanovením § 853 ustanovenie § 550 OZ a doposiaľ neprekonanú judikatúru NS ČR R 26/75, R 2/75 a R 89/2000 NS SR. Najvyšší súd SR riešil situáciu plnenia pohľadávky veriteľa zo zálohu záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka. Konštatoval, že záložca môže za to požadovať od dlžníka náhradu , a to s použitím analógie(853 OZ) podľa ustanovenia § 550 OZ.V rozhodnutí R 2/1975 najvyšší súd zaujal stanovisko, že nemožno posúdiť podľa § 454 OZ prípady, v ktorých ručitelia žiadajú na základe osobitného ustanovenia § 56 OZ od dlžníka, za ktorého plnili. V rámci zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech nemožno riešiť prípady, keď povinnosť plniť je daná na základe iného ustanovenia zákona. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobcovia sa podanou žalobou nemohli domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Aplikačná prax však doposiaľ neriešila prípady, keď ručiteľ nevzniesol námietky, ktoré mohol podľa § 548 ods. 2 uplatniť. Pretože ich nevzniesol, hoci mohol, môže tieto námietky vzniesť dlžník voči ručiteľovi, ktorý veriteľovi plnil. Plnenie, ktorého sa veriteľ domohol voči ručiteľovi nemožno totiž označiť za plnenie dlžníka. Dlžník sa totiž uplatnením námietok povinnosti plniť mohol zbaviť. V danom prípade žalobcovia bez vedomia dlžníkov plnili veriteľovi, nevzniesli žiadne námietky voči uplatnenej pohľadávke a záložnému právu. Pohľadávka a záložné právo sa premlčali v trojročnej premlčacej dobe, preto plnili premlčaný dlh. Nevzniklo im právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale na vrátenie plnenie s použitím analógie podľa § 550 OZ. Žalovaná mala právo voči vznieť námietku premlčania, dovolala sa premlčania, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Nezaoberal sa už ďalšími dôvodmi odvolania žalobcov vzhľadom na potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie a právny záver .
Žalovaná bola úspešná v odvolacom konaní, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.2 v spojení s § 255,§262 ods.1CSP, priznal jej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).