Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 418/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného advokátkou

JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., Palárikova 88, Čadca, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Čadca sp. zn.

zo 17. januára 2018 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. ,

z 28. februára 2018 a opravným uznesením Krajského súdu v Žiline

sp. zn. , z 11. apríla 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. marca

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Čadca (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 17. januára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie

okresného súdu“).

Sťažovateľ podaním z 2. júla 2018 písomne doplnil sťažnosť, pričom namietal

porušenie svojich označených práv aj uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. , z 28. februára 2018

(ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a opravným uznesením krajského súdu

sp. zn. , z 11. apríla 2018.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi bol 11. septembra 2017 doručený rozsudok

okresného súdu sp. zn. z 10. augusta 2017 (ďalej len „rozsudok okresného

súdu“), ktorým okresný súd zamietol jeho žalobu o náhradu škody spôsobenej sťažovateľovi

pri bezkontaktnej dopravnej nehode. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že v ten istý deň

bolo sťažovateľovi doručené aj dopĺňacie uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 31. augusta 2017 (ďalej len „dopĺňacie uznesenie“), ktorým okresný súd sťažovateľovi

uložil povinnosť nahradiť intervenientovi trovy konania.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu aj proti dopĺňaciemu uzneseniu

odvolania, o ktorých v sťažnosti uviedol: „Odvolania boli doručené do elektronickej

podateľne súdu o 00:00 hod., teda na hranici dvoch dní 26.09. - 27.09.2017. Nakoľko boli

odvolania podané v elektronickej podobe bez autorizácie, sťažovateľ ich doručil súdu

v listinnej podobe v najbližší pracovný deň 27.09.2017 o 13:30 hod.“

3. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. októbra 2017 doručil okresnému súdu návrh

na odpustenie zmeškania lehoty, keďže „... jeho advokátke bránil v skoršom spracovaní

a podaní odvolaní zlý zdravotný stav, pretože v prvých dňoch odvolacej lehoty nastúpila

na domácu liečbu pre seknutie v krížoch, silné bolesti chrbtice a migrény, pre ktoré

nedokázala vôbec pracovať.“.

Okresný súd svojím napadnutým uznesením návrh sťažovateľa na odpustenie

zmeškanej lehoty zamietol.

4. Podľa názoru sťažovateľa „... situácia, ktorá nastala v jeho prípade, plne

odôvodňuje odpustenie zmeškania lehoty, a pokiaľ tak súd napadnutým uznesením neurobil,

rozhodol vzhľadom na dôvody ním uvedené arbitrárne, nespravodlivo a vo výsledku

privodil stav odmietnutej možnosti sťažovateľa domôcť sa svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde. Sťažovateľ považuje uznesenie za arbitrárne, pretože súd prijal závery v

rozpore s relevantnou normou ( ), ustálenou súdnou praxou aj v rozpore so

skutočným stavom veci. Súd v uznesení nespravodlivo neuznal zlý zdravotný stav advokátky

sťažovateľa za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie lehoty. Sťažovateľ má takisto pochybnosť,

či bol súd kompetentný rozhodovať o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, pretože podľa

novej procesnej úpravy voči zamietajúcemu uzneseniu nie je prípustné odvolanie.“.

5. V podaní, ktorým sťažovateľ doplnil svoju sťažnosť, uviedol: „Uznesením

krajského súdu v spojení s opravným uznesením krajského súdu boli odmietnuté odvolania

sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a proti dopĺňaciemu uzneseniu okresného súdu

z dôvodu ich oneskoreného podania, a to na podklade záverov právoplatného uznesenia

okresného súdu, ktorým zamietol návrh sťažovateľa na odpustenie zmeškania lehoty.

Sťažovateľ vníma ako porušenie svojich práv, že ostal procesne bezbranný proti

uzneseniu krajského súdu, ktorý v zhode s okresným súdom nespravodlivo neuznal dôvody,

pre ktoré sťažovateľ žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolaní, ak vôbec

túto lehotu zmeškal, pretože o tom sú objektívne pochybnosti.“

6. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo ... na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu Čadca

zo dňa 17.01.2018, sp. zn. , uznesením Krajského súdu Žilina zo dňa

28.02.2018, sp. zn. . a opravným uznesením Krajského súdu

Žilina zo dňa 11.04.2018, sp. zn. , bolo porušené.

II. Uznesenie Okresného súdu Čadca zo dňa 17.01.2018, sp. zn. ,

uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 28.02.2018. sp. zn. ,

a opravné uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 11.04.2018, sp. zn. ,

sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Čadca a Krajský súd Žilina sú povinní nahradiť spoločne

a nerozdielne ... trovy konania...“

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

9. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

11. V odôvodnení svojho napadnutého uznesenia okresný súd uviedol: «Pokiaľ

podanie nie je autorizované zaručeným elektronickým podpisom, podanie sa považuje

„podmienečne“ za doručené, avšak pod hrozbou jeho ignorovania pri nedoplnení

predpísaným spôsobom ( ). Súd v tomto smere poukazuje na skutočnosť, že

podanie musí byť súdu doručené do polnoci posledného dňa lehoty, a nie o polnoci.

Vzhľadom k tomu, že žalobca sa... odvoláva na zhovievavosť odvolacieho súdu, hoci

žiadosť adresoval okresnému súdu, súd poukazuje na R 35/2011, podľa ktorého o odpustení

zmeškanej lehoty rozhoduje súd prvej inštancie. Súd neodpustil zmeškanie lehoty. Dôvody

nevyhodnotil ako preukázateľné, ospravedlniteľné.

V rozpore s ust. nepodal žalobca návrh na odpustenie zmeškanej lehoty

spolu so zmeškanými úkonmi po odpadnutí prekážky. Zo spisového materiálu vyplýva, že

žalobca podal odvolania po lehote, dňa 27.09.2017, a až dodatočne dňa 06.10.2017 doručil

súdu návrh na odpustenie zmeškanej lehoty.

... plynie záver, že keď žalobca mal objektívnu možnosť podať odvolania dňa

27.09.2017 o 0:00 hod., v tom prípade mal objektívnu možnosť odvolania podať i dňa

26.09.2017 napríklad v čase 23:55, kedy by odvolania boli podané v zákonnej lehote.

Z uvedeného je zrejmé, že dôvod uvádzaný právnou zástupkyňou žalobcu (zdravotné

dôvody) nie je dôvodom ospravedlniteľným. Zákonná lehota na podanie obidvoch

odvolaní uplynula dňa 26.09.2017 o 24:00 hod. Ani na tento deň, ani na predchádzajúci

úsek 15-dňovej lehoty nebol predložený objektívny dôkaz, ktorý by ospravedlňoval

zmeškanie lehoty (potvrdenia lekára sa týkajú až časového momentu po uplynutí zmeškanej

lehoty).

... z celého spisového materiálu je zrejmé, že v tejto sporovej veci písal podania,

zastupoval v konaní žalobcu advokátsky koncipient právneho zástupcu žalobcu... vo vzťahu

ku ktorému neboli produkované žiadne tvrdenia a dôkazy o objektívnej nemožnosti

vyhotoviť v zákonnej 15 - dňovej lehote odvolania.»

12. Krajský súd v odôvodnení uznesenia uviedol: „Odvolací súd sa pre posúdenie

včasnosti podaného odvolania oboznámil s postupom súdu prvej inštancie pri doručovaní

písomností a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre platné

doručenie rozsudku a dopĺňacieho uznesenia v zmysle § 110 ods. 1, § 111 ods. 1, § 223

ods. 1 . Súd prvej inštancie pri doručovaní písomností žalobcovi (rozsudku

a dopĺňacieho uznesenia) postupoval v zmysle citovaných zákonných ustanovení

o doručovaní, keď tieto boli doručované jeho zvolenému právnemu zástupcovi do vlastných

rúk.

Odvolacia lehota je procesnou lehotou, čo znamená, že začína plynúť dňom, ktorý

nasleduje po dni, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, t.j. po dni doručenia

rozhodnutia. Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný

deň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť

(najčastejšie pošta).

Napadnutý rozsudok bolo žalobcovi doručený dňa 11.09.2017. Od nasledujúceho

dňa po doručení mu začala v zmysle plynúť 15-dňová lehota na podanie

odvolania. Odvolacia lehota uplynula dňa 26.09.2017 o 24.00 hod. Odvolanie podal

žalobca formou elektronického podania bez autorizácie zaručeným elektronickým

podpisom dňa 27.09.2017 o 00.00 hod., teda po uplynutí odvolacej lehoty. Žiadosť

žalobcu o odpustenie zmeškania lehoty bola okresným súdom zamietnutá uznesením

č. k. -446 zo dňa 17.01.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2018.“

III.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

13. Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú. O zjavnej neopodstatnenosti

návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho

rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS

105/06, , ).

14. Za zjavne neopodstatnený návrh treba považovať teda aj návrh v prípade, ak (i)

namietaný zásah nespadá do rozsahu daného základného práva alebo (ii) medzi zásahom

a referenčnou normou chýba dostatočná relevantná súvislosť (m. m. ).

15. Jadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že okresný súd mu na základe

nezákonných dôvodov neodpustil zmeškanie lehoty, čo spôsobilo, že sťažovateľ nemohol

konať pred súdom, a teda okresný súd porušil jeho práva na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie.

16. Ústavný súd otvára argumentáciu tým, že je potrebné rozlišovať (i) nárokový

prístup k súdu na jednej strane a možnosť získať (ii) nenárokový prístup k súdu na základe

širšej diskrécie súdu na strane druhej. Ústavný súd už uviedol (bod 15 uznesenia

sp. zn. ), že nedodržanie lehoty a odpustenie zmeškania lehoty sú odlišné

právne inštitúty, čo vo svojej judikatúre reflektuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“). Pretože v druhom uvedenom inštitúte ide o právne posúdenie

veci, najvyšší súd nezahŕňa odpustenie lehôt do rozsahu § 237 písm. f) Občianskeho

súdneho poriadku ( – Zo súdnej praxe 1/2003, s. 2, ).

17. Rozhodovanie o odpustení lehoty je druh skutkového, „mini-meritórneho“

rozhodovania, ktorého predmetom je posúdiť okolnosti zmeškania lehoty. To však

samozrejme neznamená, že takého rozhodovanie môže byť svojvoľné. Ide svojím spôsobom

o mimoriadny opravný prostriedok, pretože ide o rozhodovanie o právoplatnom rozhodnutí.

Zmyslom odpustenia lehoty je umožniť strane vykonať procesný úkon, keď ho

objektívne nemohla vykonať. Ide teda o vyváženie medzi takpovediac zákazom požadovať

nemožné na jednej strane a ochranou druhej procesnej strany na strane druhej.

18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(m. m. , , , ).

19. Právna úprava v (ďalej len „“) je neobvyklá

tým, že umožňuje samosudcovi či samosudkyni rozhodnúť o tom, či umožní opravný

prostriedok proti vlastnému rozhodnutiu. Aj z tohto pohľadu musí byť odôvodnenie

presvedčivé.

20. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že odvolania, ktorých sa návrh

na odpustenie zmeškanej lehoty týkal, smerovali proti rozsudku okresného súdu, ktorý už

bol vo veci žaloby sťažovateľa o náhradu škody v poradí tretím rozsudkom. Ústavný súd

po preskúmaní sťažnostnej argumentácie a napadnutého uznesenia okresného súdu dospel

k záveru, že okresný súd by síce za určitých podmienok mohol postupovať tak, že uzná

dôvody práceneschopnosti na strane sťažovateľa, ktoré viedli k zmeškaniu lehoty

na podanie odvolania, avšak vzhľadom na všetky súdu známe skutočnosti dôvodne

nepovažoval zmeškanie lehoty na podanie odvolania za okolnosť hodnú osobitného zreteľa.

Okresný súd správne poukázal aj na skutočnosť, že sťažovateľ nepripojil k návrhu

na odpustenie zmeškanej lehoty samotný zmeškaný úkon, čo je v zmysle

obligatórnou podmienkou pre vydanie rozhodnutia o odpustení zmeškanej lehoty.

Napokon ústavný súd poznamenáva, že právne, ale aj faktické ustráženie lehoty patrí

k hlavným advokátskym cnostiam, ako uvádza prof. Filip: „Ne náhodou se také říká, že

po palmární knize je kalendář nejdůležitejší pomůckou advokáta, pro ostatní právníky (ty

bez palmární knihy) možná tedy tou nejdůležitejší.“ [FILIP, J. Prezidentské volby v roce

2003 a počítání času v ústavním právu. In: Časopis pro právní vědu a praxi. 2003, č. 1,

s. 59. Dostupné na internete: https://journals.muni.cz/cpvp/article/view/8063

(m. m. )].

21. Ústavný súd konštatuje, že relevantná súvislosť medzi namietaným rozhodnutím

a referenčnými právami nenadobudla intenzitu potrebnú pre prijatie veci na ďalšie konanie,

a preto ju odmieta ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu

22. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu uviedol: «Pokiaľ

sťažovateľ tvrdí, že krajský súd rozhodoval v zhode s okresným súdom, tvrdí tak preto, že

zákon - konkrétne ust. §, 357 a 386 písm. a) (ďalej aj

„Csp“) krajskému súdu nezakladajú kompetenciu rozhodnúť ako odvolací súd o odpustení

zmeškania lehoty inak a opačne než o ňom rozhodol okresný súd. Je tomu tak, pretože

sťažovateľ nemal právo podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, na základe

ktorého by krajský súd mohol ohľadom zmeškania lehoty rozhodovať ako odvolací súd.»

23. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd napadnutým uznesením rozhodoval

výlučne o podanom odvolaní (tak, ako okresný súd rozhodoval výlučne o návrhu

na odpustenie zmeškanej lehoty). Krajský súd vyhodnotil, že odvolanie, ktoré mu okresný

súd predložil v súlade s , bolo podané oneskorene.

Krajský súd správne v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia

uviedol: „Na zachovanie tejto procesnej lehoty stačí, ak je odvolanie podané v posledný

deň lehoty osobne na súde alebo odovzdané orgánu, ktorý je povinný ho doručiť

(najčastejšie pošta).

Odvolanie podal žalobca formou elektronického podania bez autorizácie zaručeným

elektronickým podpisom dňa 27.09.2017 o 00.00 hod., teda po uplynutí odvolacej lehoty.“

24. Pretože v danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní nevybočil

z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov a svoje závery dostatočným

spôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľom uplatnená námietka

odňatia možnosti konať pred súdom je zjavne neopodstatnená, takže nesignalizuje žiadnu

možnosť priamej príčinnej súvislosti s možným porušením jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa ods.

1 dohovoru. Nesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia jeho práv a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

25. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2018