Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 53/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, zastúpeného advokátskou kanceláriou Legium s. r. o.,

Bukurešťská 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Leimberger,

ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd a a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Trnava č. k. -226

z 18. októbra 2019 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a postupu a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 22. januára 2020 osobne doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou

Legium s. r. o., Bukurešťská 3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter

Leimberger, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) č. k. -226

z 18. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľovi

ako právnemu zástupcovi účastníka konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. vo veci zníženia výživného na plnoleté dieťa bola napadnutým

uznesením okresného súdu uložená poriadková pokuta v sume 100 €.

3. Prihliadajúc na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu,

bola poriadková pokuta sťažovateľovi uložená po ukončení krížového výsluchu na podklade

skutočností, že sťažovateľ „sa opätovne a opakovane ujímal slova nerešpektujúc pokyn

súdu, čím sťažoval postup súdu rušením poriadku v pojednávacej miestnosti.“.

4. Podľa názoru sťažovateľa je napadnuté uznesenie okresného súdu arbitrárne,

keďže nedisponuje presvedčivým odôvodnením, a je založené na svojvôli konajúcej

zákonnej sudkyne, ktorá sa „snaží svoje osobné zlyhanie prekryť domýšľaným... správaním

sťažovateľa, za ktoré mu Uznesením uložila pokutu bez predchádzajúceho upozornenia

a naviac privolala do pojednávacej miestnosti dvoch príslušníkov ZVJS za účelom možného

vykázania sťažovateľa z pojednávacej miestnosti.“.

5. Postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo proti sťažovateľovi

k zneužitiu inštitútu poriadkovej pokuty, keďže na uloženie pokuty neexistovali vecné

dôvody. Skutočnosti vyplývajúce z napadnutého uznesenia okresného súdu sa nezakladajú

na pravde, čo podľa sťažovateľa preukazuje nielen zvukový záznam z pojednávania,

ale aj písomné vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Trnave sp. zn. Spr 607/19

zo 17. decembra 2019, ktorým bolo odpovedané na žiadosť o prešetrenie vybavenia

sťažnosti na zákonnú sudkyňu predsedom okresného súdu v súlade s § 67 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Podľa sťažovateľa bola nedôstojným správaním konajúcej sudkyne

na pojednávaní poškodená nielen profesijná česť sťažovateľa vystupujúceho v napadnutom

konaní v postavení advokáta, ale sťažovateľ bol poškodený aj materiálne – peňažnou

pokutou.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkové okolnosti pre uloženie pokuty boli

„opísané skresľujúcim a zavádzajúcim spôsobom... ide v prípade Uznesenia o nezákonné

a nespravodlivé rozhodnutie, ktorého následky možno napraviť iba jeho zrušením.“.

7. Keďže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu nie je prípustný žiadny

riadny ani mimoriadny opravný prostriedok podľa sťažovateľa je daná právomoc ústavného

súdu vo veci konať a rozhodnúť.

8. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základného práva zaručeného listiny a a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu. Sťažovateľ súčasne požaduje zrušenie napadnutého

uznesenia okresného súdu a náhradu trov konania v sume 450,29 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť,

či táto nie je zjavne neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú

ústavnú sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto

možnosť reálne nepripúšťajú (m. m. , , , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

ústavnej sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného

orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu

(m. m. , m. m. ).

14. Podľa (obdobne listiny) každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. V zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch.

16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru neexistujú

zásadné odlišnosti (m. m. ). Z tohto vyplýva, že právne východiská, na základe

ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k porušeniu označených práv, sú v zásade

identické (), a preto ich rešpektovanie možno posudzovať spoločne.

17. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru spočíva v oprávnení

každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Vo vzťahu k medziam zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje,

že mu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia

veci všeobecnými súdmi, pretože nie je prieskumným súdom, resp. nadriadeným súdom.

Pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný

súd nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Povinnosť chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni

patrí teda predovšetkým všeobecným súdom. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní

o sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím všeobecného súdu, sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s

alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä

z toho hľadiska, či závery všeobecných súdov vyjadrené v napadnutom rozhodnutí

sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo svojvoľné a s priamym dopadom

na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. , , ).

19. K porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie môže dôjsť predovšetkým

vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom

návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ),

ale tiež v prípade, ak by rozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom

zjavnej svojvôle pri výklade a aplikácii právnej normy, alebo ak by výrok rozhodnutia nebol

v súlade s priebehom konania.

20. Predmetom ústavného prieskumu sú, aj keď v obmedzenej miere, aj rozhodnutia

všeobecných súdov o uložení poriadkových pokút. Ústavný súd vo svojej doterajšej

rozhodovacej činnosti už vylovil právny názor, podľa ktorého rozhodnutie o uložení

poriadkovej pokuty je v zásade spôsobilé neprípustným spôsobom zasiahnuť do základných

práv a slobôd účastníkov konania, a preto takéto rozhodnutie podlieha súdnemu prieskumu

z hľadiska rešpektovania zásad spravodlivého procesu vo všetkých jeho aspektoch

(m. m. ).

21. Z uvedeného dôvodu sú na rozhodovanie súdov o uložení pokút primerane

kladené požiadavky, ktoré sú vyvoditeľné zo základného práva na súdnu ochranu

podľa (obdobne listiny) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to predovšetkým to, že takéto rozhodnutie

musí mať zákonný podklad a nemôže byť prejavom svojvôle.

22. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia

jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť

rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a vylúčiť

svojvôľu, lebo len vecne správne (zákonu zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite,

t. j. zákonom požadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutie napĺňa – ako neoddeliteľná

súčasť „ustanoveného postupu“ – ústavné kritériá vyplývajúce preň z a dohovoru

či listiny (m. m. , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a záver

23. V časti II tohto uznesenia obsiahnuté základné východiská v kontexte

obsahových náležitostí základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní vo veci uloženia poriadkovej

pokuty aj okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich skutočne okresný

súd aj rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska

akceptovateľná a udržateľná.

24. Vzhľadom na to, že predmetom ústavného prieskumu je rozhodnutie

všeobecného súdu o uložení poriadkovej pokuty ústavný súd poukazuje aj na zmysel a účel

tohto sankčného opatrenia, ktorým je vytvorenie účinného mechanizmu slúžiaceho

k vynúteniu a upevneniu autority súdu, ktorého úlohou je zabezpečiť dôstojný a nerušený

priebeh pojednávania vedúci k rýchlej a účinnej ochrane práv. Z ústavného hľadiska musí

byť poriadková pokuta uložená v súlade so zákonom, spočívať na relevantných

a dostatočných dôvodoch a pri jej uložení sa musí súčasne zachovať primerane vyvážený

vzťah medzi použitými prostriedkami (vrátane výšky pokuty) a sledovaným cieľom

(m. m. ).

25. Pokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou

sankciou, ktorou je možné vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek

tomu, že došlo k ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom

na vydanie takéhoto rozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu

postupu konania, t. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania.

Svojou podstatou tak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh

konania a súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade,

ak títo nemajú záujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon

upravuje, alebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali, či dokonca

marili (m. m. ).

26. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa vzhľadom

na už uvedené prichádza pri preskúmavaní ústavnosti rozhodnutia všeobecného súdu

o uložení poriadkovej pokuty do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia

zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať

za následok porušenie garantovaných základných práv a slobôd,

alebo tiež v prípadoch absencie primeraného odôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným

súdom (m. m. ).

27. Ústavnoprávna intenzita prípadných nedostatkov v rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov je o to viac žiaduca v prípadoch, ako je tento, keď sa ústavnoprávnej

ochrany domáha nie samotná strana v spore či účastník konania, o právach a povinnostiach

ktorých sa meritórne rozhoduje, ale jeho/jej právny zástupca. Dôsledky procesno-právneho

rozhodnutia sa tu prima facie prejavujú výlučne len vo vzťahu k osobe právneho zástupcu

bez toho, aby akýmkoľvek zásadným spôsobom ovplyvňovali postavenie strany v spore

(resp. účastníka konania), o ktorého právach a povinnostiach sa v príslušnom konaní

meritórne rozhoduje. Potrebnú ústavnoprávnu intenzitu by za uvedenej situácie dosahoval

napr. nedostatok všeobecného súdu spočívajúci v uložení poriadkovej pokuty právnemu

zástupcovi účastníka konania bez zákonného podkladu (k tomu pozri ).

28. V súlade s na konanie

podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia

(ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak.

29. Podľa súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,

kto sťažuje postup konania najmä tým, že ruší poriadok alebo dôstojný priebeh

pojednávania.

30. V súlade s výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím

na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.

31. Okresný súd v napadnutom uznesení, ktorým sťažovateľovi ako právnemu

zástupcovi účastníka konania vo veci zníženia výživného na plnoleté dieťa uložil

poriadkovú pokutu v sume 100 €, zdôraznil, že účastníkov konania a ich právnych

zástupcov o možnosti uloženia poriadkovej pokuty pri sťažení postupu konania narušením

dôstojnosti pojednávania a rušením poriadku poučil už na pojednávaní 24. mája 2019.

V konkrétnostiach ďalej konštatoval, že sťaženie plynulosti pojednávania zo strany

sťažovateľa spočívalo v nerešpektovaní pokynu okresného súdu a pri určovaní výšky

poriadkovej pokuty okresný súd prihliadol na závažnosť marenia priebehu pojednávania

sťažovateľom, najmä na charakter konania, keďže predmetom konania bol účastníkom

napadnutého konania podaný návrh na zníženie výživného pre podstatnú zmenu pomerov

na jeho strane. Poriadková pokuta bola uložená v takej výške, aby bola proporcionálna

k sťaženiu postupu konania okresného súdu a určená v dolnej polovici zákonom

umožneného rozsahu.

32. Ku skutkovým okolnostiam predchádzajúcim uloženiu poriadkovej pokuty

okresný súd uviedol, že pri vykonávaní krížového výsluchu splnomocnenej zástupkyne

oprávneného syna, ktorá je zároveň aj jeho matkou, sťažovateľ po „položení vymedzených

dvoch otázok, ktoré súd zhodnotil ako účelné pre zistenie aktuálneho skutočného stavu

za účelom preukazovania majetkových pomerov matky oprávnenej osoby, ktorá sa podieľa

obdobne ako otec na vyživovacej povinnosti oprávneného syna, pokračoval advokát otca

v kladení otázok splnomocnenej zástupkyni. Pri tretej otázke súd napomenul advokáta otca,

aby do odpovede matky na ním položenú otázku nezasahoval a nechal ju dohovoriť.

Následne položené otázky advokáta otca ohľadne skutočností, ktoré v konaní neboli sporné

a netýkali sa predmetu konania, ale exekučného konania vedeného Okresným súdom

Banská Bystrica, boli nehospodárne a nadbytočné. Súd opakovane poučil advokáta otca

o právnej bezvýznamnosti kladených otázok a prikázal účastníkom sadnúť si, čím ukončil

krížový výsluch. Advokát otca sa opätovne a opakovane ujímal slova nerešpektujúc pokyn

súdu, čím sťažoval postup súdu rušením poriadku v pojednávacej miestnosti.“.

33. Po preskúmaní relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného

súdu ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie okresného súdu je s prihliadnutím

na jeho charakter primerane odôvodnené a zároveň neindikuje existenciu takých

skutočností, ktoré by umožňovali prijať záver o porušení sťažovateľom označených práv

zaručených , listinou a dohovorom.

34. Z prednesených argumentov sťažovateľa nevyplýva nič, čo by posunulo

prerokovávanú vec do ústavnoprávnej roviny. V kontexte okolností prípadu sa ústavný súd

nedomnieva, že by bol postup okresného súdu v súvislosti s posúdením správania

sťažovateľa ako právneho zástupcu účastníka napadnutého konania, ktorý „sa opätovne

a opakovane ujímal slova nerešpektujúc pokyn súdu, čím sťažoval postup súdu rušením

poriadku v pojednávacej miestnosti“, poznačený excesom majúcim ústavno-právnu

relevanciu.

35. Postavenie ústavného súdu ako ochrancu ústavnosti determinuje aj rozsah

jeho prieskumnej činnosti pri výkone právomoci podľa . Z uvedeného

zároveň vyplýva, že ústavnému súdu v zásade neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových

záverov, čoho sa vo svojej podstate domáha sťažovateľ, keď nepriamo od ústavného súdu

požaduje preskúmanie pravdivosti skutočností, ktoré boli podkladom pre záver okresného

súdu o splnení podmienok na uloženie poriadkovej pokuty (k tomu pozri bod 5 tohto

uznesenia). Ústavný súd by sa pripustením možnosti prehodnocovať skutkové zistenia

inštaloval do pozície orgánu odvolacieho, a to dokonca za situácie, keď procesno-právna

úprava v konkrétnej veci preskúmanie odvolacím súdom nepripúšťa. Z uvedených dôvodov

ani námietka sťažovateľa o údajných skresľujúcich či zavádzajúcich skutočnostiach

(pozri bod 6 tohto uznesenia) nemôže mať prima facie ústavno-právnu relevanciu.

36. Na podklade uvedeného ústavný súd, berúc do úvahy relevantnú časť

odôvodnenia, konštatuje, že dôvody uvedené v napadnutom uznesení sú dostatočné na záver

okresného súdu o tom, že k sťaženiu postupu konania zo strany sťažovateľa došlo.

Relevantná časť odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu nedovoľuje prijať

záver o tom, že zo strany okresného súdu došlo k extrémnemu vybočeniu zo štandardov

uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok

porušenie garantovaných základných práv a slobôd. Námietky, ktoré sťažovateľ

v ústavnej sťažnosti predostrel, neobsahujú takú argumentáciu, ktorá by bola spôsobilá

prerokovávanú vec posunúť do ústavnoprávnej roviny. Poriadková pokuta bola uložená

v súlade so zákonom, jej uloženie spočíva na relevantných a dostatočných dôvodoch

a jej výška je primeraná sťaženiu postupu konania okresného súdu.

37. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že niet takej príčinnej

súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu, a základným právom sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny

a ani právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala

dospieť ústavnému súdu k záveru o ich porušení, preto ústavnú sťažnosť podľa § 56

ods. 2 písm. g) odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

38. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie

o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody,

k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu