Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 93/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. februára 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky

, , , zastúpenej

, v mene

ktorej koná konateľ a advokát , vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava I č. k. -326 z 26. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť ,

o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) č. k. -326 z 26. novembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že vo veci žaloby

, ,

(ďalej len „žalobkyňa“), ktorou sa proti , ,

domáhala zaplatenia sumy 743 180 € s príslušenstvom, okresný súd uznesením č. k.

-261 z 24. októbra 2018 (vydaným vyšším súdnym úradníkom) konanie

zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku. V zmysle poučenia proti uvedenému uzneseniu

okresného súdu bola prípustná sťažnosť.

3. Okresný súd zároveň prvým výrokom uznesenia č. k. -273

z 24. októbra 2018 (vydaným sudkyňou) rozhodol, že v konaní pokračuje s právnou

nástupkyňou žalobkyne – ,

, a druhým výrokom uvedeného uznesenia rozhodol, že

nepripúšťa, aby do konania na miesto žalobkyne vstúpila ako nová žalobkyňa sťažovateľka.

V zmysle poučenia proti uvedenému uzneseniu okresného súdu nebolo prípustné odvolanie.

4. Okresný súd opravným uznesením sp. zn. z 25. októbra 2018

(vydaným vyšším súdnym úradníkom) opravil označenie žalobcu v záhlaví uznesenia

okresného súdu č. k. -261 z 24. októbra 2018 tak, že má právne znieť:

„ ,

.“

5. Proti uzneseniu okresného súdu č. k. -261 z 24. októbra 2018 podala

sťažovateľka 22. novembra 2018 sťažnosť, v ktorej namietla, že:

- vyšší súdny úradník nebol oprávnený vydať rozhodnutie o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku,

- že okresný súd neposkytol žalobkyni dostatočný časový priestor na zaplatenie

súdneho poplatku a že

- okresný súd uznesením č. k. -273 z 24. októbra 2018 nesprávne

právne rozhodol, keď nepripustil, aby do konania na miesto žalobkyne vstúpila ako nová

žalobkyňa sťažovateľka.

6. Okresný súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľky zamietol ako

nedôvodnú s tým, že:

- vyšší súdny úradník bol podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 3 zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov oprávnený vydať rozhodnutie o zastavení konania

pre nezaplatenie súdneho poplatku,

- 18. októbra 2017 bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené uznesenie

okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku a do vydania uznesenia

okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (24. októbra 2018)

mal dostatočný časový priestor, aby tak urobil, pričom neexistoval žiadny zákonný dôvod

na to, aby ho okresný súd na splnenie poplatkovej povinnosti opakovane vyzval,

- proti uzneseniu okresného súdu č. k. -273 z 24. októbra 2018, ktorým

nepripustil, aby do konania na miesto žalobkyne vstúpila ako nová žalobkyňa sťažovateľka,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. novembra 2018, nebolo prípustné odvolanie, ale ani

sťažnosť, preto ho nie je možné revidovať v rámci konania o sťažnosti proti uzneseniu

okresného súdu o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

7. S uvedenými závermi okresného súdu sťažovateľka nesúhlasí a v ústavnej

sťažnosti namieta, že jej okresný súd nedal relevantnú odpoveď na kľúčovú námietku

nesprávneho zistenia skutkového stavu v otázke doručenia oznámenia súhlasu sťažovateľky

so vstupom do konania a následného nesprávneho právneho posúdenia splnenia zákonných

podmienok pre rozhodnutie o zmene v subjekte žalobkyne, ako aj námietku nedoručenia

opätovnej výzvy okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby

po právoplatnosti uznesenia okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku.

Podľa názoru sťažovateľky je takýto postup okresného súdu neakceptovateľný, arbitrárny

a formalistický, porušujúci jej základné práva podľa a

a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o

ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, a)

na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či nie je podaná niekým

zjavne neoprávneným. O sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď

namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou

sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov (m. m. , , I. ÚS

243/2011, ). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa ide zvlášť vtedy, ak

sťažovateľ nie je účastníkom (resp. stranou) napadnutého konania alebo aspoň jeho

relevantnej (namietanej) časti.

14. Z ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že domáhať sa

ochrany základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba len

v záujme ochrany svojich základných práv alebo slobôd (napr. , ).

Sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich základných práv alebo slobôd, pričom ak

ide o vec, ktorá je spojená s konaním pred všeobecným súdom, to prichádza do úvahy

v zásade len vtedy, ak sťažovateľ je účastníkom (stranou) súdneho konania, v ktorom malo

dôjsť k namietanému porušeniu jeho základných práv alebo slobôd (m. m. ,

).

15. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť

v posudzovanej veci podala sťažovateľka, ktorá nie je aktívne legitimovaná na jej podanie,

a to ani vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ani vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže žiadnou

zo strán sporu pred okresným súdom o zaplatenie sumy 743 180 € s príslušenstvom nebola,

a teda okresný súd o ohrození alebo porušení jej subjektívnych práv nerozhodoval.

16. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

Obsahom citovaného článku nie je žiadne základné právo, ktorého porušenia by sa

sťažovateľka mohla ústavnou sťažnosťou domáhať.

17. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že ústavná sťažnosť

sťažovateľky je podaná zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju z dôvodu podľa § 56 ods. 2

písm. e) odmietol.

18. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -273 z 24. októbra 2018, ktorým nepripustil, aby

do konania na miesto žalobkyne vstúpila ako nová žalobkyňa sťažovateľka, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 10. novembra 2018, nebolo prípustné odvolanie, sťažovateľke nič nebránilo,

aby sa ochrany svojich základných práv a slobôd domáhala priamo ústavnou sťažnosťou, čo

však neurobila.

19. Takéto správanie odporuje zásade „vigilantibus iura scripta sunt“, ktorá

vo svojej podstate znemená, že práva patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným,

starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí

svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou.

V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili

a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných

ustanovení vrátane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 19. júla 2012).

20. Ak zákon podmieňuje prípustnosť ústavnej sťažnosti vyčerpaním opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje sťažovateľovi

na ochranu jeho práva, tak o to viac je podmienkou prípustnosti ústavnej sťažnosti

uplatňovanie práva, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, riadnym, zákonom predpísaným

spôsobom (m. m. ). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho, že

aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni jeho

právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu, že sťažovatelia

vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej ochrany svojho

základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa uchádzať

o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému súdu

podľa (m. m. , , ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu