Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 62/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti Future Media Invest, spol. s r. o., Komenského 4, Prešov, IČO 44 871 953,

zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Kasenčákom, Juraja Fándlyho 7, Žilina, vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 26. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Future Media Invest, spol. s r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Future Media Invest, spol. s r. o.,

Komenského 4, Prešov, IČO 44 871 953 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 26. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola stranou

sporu v procesnom postavení žalovanej v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej

len „okresný súd“) pod sp. zn. , predmetom ktorého bol návrh žalobcu

na zaplatenie sumy 250,33 € s príslušenstvom z titulu neuhradených zálohových platieb

za obdobie bližšie špecifikované v žalobnom návrhu.

3. Okresný súd 12. novembra 2018 rozsudkom pre zmeškanie (ďalej len „rozsudok

pre zmeškanie“) zaviazal sťažovateľku zaplatiť žalobcovi sumu 250,33 € s príslušenstvom

do troch dní od právoplatnosti predmetného rozsudku a zároveň priznal žalobcovi nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Sťažovateľka 9. januára 2019 podala na okresnom súde návrh na zrušenie

rozsudku pre zmeškanie, ktorý odôvodnila tým, že jej zástupca 12. novembra 2018, t. j.

v deň, keď sa na okresnom súde konalo pojednávanie (začiatok o 11.00 h, pozn.), na ktorom

bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, absolvoval v ranných hodinách (o 9.30 h, pozn.)

zákrok u zubára, ktorý spočíval v akútnom a neodkladnom ošetrení zápalu nervov a čistení

nervov v zube. Po absolvovaní zákroku mal opuchnuté okolie zuba, nevedel rozprávať, mal

silné bolesti hlavy a bol nútený ísť domov a užiť antibiotiká kvôli zápalu. Svoju

neprítomnosť na pojednávaní následne 15. novembra 2018 písomne ospravedlnil. Súčasťou

ospravedlnenia bolo potvrdenie od zubného lekára o absolvovaní lekárskeho ošetrenia

v termíne 12. novembra 2018 o 9.30 h.

4.1 Okresný súd uznesením sp. zn. z 26. júna 2019 (ďalej len

„uznesenie okresného súdu“) návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

zamietol.

4.2 Proti uzneseniu okresného súdu sťažovateľka podala odvolanie, o ktorom

rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu potvrdil

a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že krajský súd sťažovateľkou uvádzaný

dôvod jej neprítomnosti na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie,

nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod v zmysle

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“).

5. Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti

vidí v rozhodnutí krajského súdu, ktorý sťažovateľkou uvádzaný dôvod, pre ktorý zmeškala

pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, nepovažoval

za ospravedlniteľný, čím znemožnil sťažovateľke domáhať sa ochrany svojich práv

zákonom ustanoveným spôsobom. V súvislosti s uvedeným sťažovateľka v ústavnej

sťažnosti uvádza: „Sťažovateľ nemohol očakávať, že sa jeho zdravotný stav po

absolvovanom zákroku zhorší do takej miery, že nebude schopný zúčastniť sa vytýčeného

pojednávania. Určite išlo o neočakávanú udalosť. Sťažovateľovi výrazne opuchlo okolie

zuba, nebol schopný rozprávať, mal silné bolesti hlavy a bol nútený ísť rovno domov a užiť

antibiotiká kvôli zápalu. Z tohto dôvodu telefonické ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

nebolo možné, nakoľko sa mu nedalo zreteľne rozprávať. U sťažovateľa rozhodne nastala

prekážka nie len účasť na vytýčenom pojednávaní, ale aj ospravedlnení sa v ten deň,

nakoľko mu to zdravotný stav znemožňoval.“

6. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Future Media Invest, spol. s r.o. na súdnu a inú

právnu ochranu garantované a právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa

26.09.2019 porušené boli.

2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa

26.09.2019 a vec vracia tomuto súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške

374,58 € k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

9. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd podľa môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu.

12. Podľa . ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

14. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

15. Podľa ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh

žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

16. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva

na spravodlivý proces. Samotné právo na prístup k súdu síce ani , ani dohovor

expressis verbis neupravujú, možno ho však implicitne vyvodiť z premisy „ak nie je proces,

nemôže byť spravodlivý“. „Bolo by nemysliteľné, aby článok 6 ods. 1 dohovoru detailne

popisoval procesné záruky poskytované stranám prebiehajúceho sporu a aby primárne

nechránil to, čo samo osebe umožňuje mať prospech práve z týchto záruk, teda prístup

k súdu. Zásady spravodlivosti, verejnosti a rýchlosti súdneho konania totiž nemajú žiadnu

hodnotu, ak žiadne konanie neprebieha. Ak zhrnieme tieto vyslovené úvahy, dospejeme

k záveru, že právo na prístup k súdu tvorí esenciálny prvok práva na spravodlivý proces.“

[pozri k tomu rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci

Golder proti Spojenému kráľovstvu z 21. 2. 1975, sťažnosť č. 4451/70, body 35 ‒ 36].

Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam

a formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti

obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol

narušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie

sledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane

proti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58).

17. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,

resp. spravodlivý proces (, ).

18. Aj judikatúra ESĽP vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento

článok zaväzuje súd, aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý

argument strany konania dal podrobnú odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk

v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku, či súd splnil svoju

povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže

byť podľa povahy rozhodnutia rôzny. Okrem iného je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť

návrhov, ktoré strana konania môže podať na súdoch, ako aj rozdiely existujúce

v zmluvných štátoch v súvislosti s právnou úpravou, zvyklosťami, právnymi názormi

a vynášaním a vyhotovovaním rozhodnutí (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija a Hiro

Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, sťažnosť č. 18390/91). Skutočnosť, že súd neprejedná

každú podrobnosť tvrdenú stranou konania, nie je sama osebe v rozpore s požiadavkou

spravodlivého prejednania veci. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany konania

byť vypočutou a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to explicitne neodrazí

v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74).

Odvolací súd sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu

(rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997, č. 20772/92).

19. Uvedené východiská bol povinný dodržať pri rozhodovaní o odvolaní

sťažovateľky aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania ústavnej sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej

miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe

formulovať záver, či ústavná sťažnosť je alebo nie je opodstatnená.

20. Pri preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu ako odvolacieho súdu

a argumentácie v ňom uvedenej ústavný súd vychádzal zo svojho ustáleného právneho

názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu

nemožno posudzovať izolovane a je potrebné ich skúmať vo vzájomnej súvislosti (m. m.

, , , ), pretože konanie na súde

prvej inštancie a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento

právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí

všeobecných súdov (súdu prvej inštancie, ako aj súdu odvolacieho), ktoré boli vydané

v priebehu príslušného súdneho konania (m. m. ).

21. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pristúpil v súvislostiach aj k preskúmaniu

uznesenia okresného súdu, ktoré prechádzalo vydaniu napadnutého uznesenia krajského

súdu.

22. Okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia, ktorým zamietol návrh

sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, v podstatnom uviedol:

«11. Dňa 19.09.2018 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po prejednaní

veci odročené na deň 12.11.2018 o 11:00 hod. za účelom doručenia stanoviska žalobcu

s tým, že prítomný zástupca žalobcu, ako aj žalovaný zobrali termín odročeného

pojednávania na vedomie. Žalovaný sa napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie

nariadené na deň 12.11.2018 zobral na vedomie, na toto pojednávanie bez

predchádzajúceho ospravedlnenia nedostavil. Žalobca na pojednávaní do zápisnice súdu

navrhol o žalobe rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, preto súd rozsudkom

žalobe na pojednávaní dňa 12.11.2018 v celom rozsahu vyhovel.

12. Dňa 15.11.2018 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalovaného označené

ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“. Zástupca žalovaného svoju neúčasť

ospravedlnil tým, že dňa 12.11.2018 absolvoval u svojho zubára v ranných hodinách

zákrok, ktorým zubár riešil akútne neodkladné ošetrenie zápalu nervov a čistil nervy v zube.

Bolesť pociťoval už deň predtým a nespal preto celú noc. Po tomto zákroku mu opuchlo

okolie zuba, nevedel rozprávať a bolela ho niekoľko hodín z toho hlava a na pokyn zubára

musel ísť domov liečiť zápal antibiotikami. V dôsledku uvedeného sa nevedel ani pred

začatím pojednávania telefonicky ospravedlniť a až v priebehu dňa 13.11.2018 mu ustúpili

bolesti. Prílohu podania tvorilo lekárske potvrdenie, podľa ktorého sa zástupca žalovaného

dňa 12.11.2018 o 09:30 hod. podrobil lekárskemu ošetreniu.

13. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu žalovaného posudzoval ospravedlniteľnosť

dôvodu zmeškania pojednávania zo strany žalovaného. Žalovaný dôvodil tým, že v deň

pojednávania absolvoval u svojho zubára v ranných hodinách zákrok. Bolesť pociťoval už

deň predtým a nespal preto celú noc. Po tomto zákroku mu opuchlo okolie zuba, nevedel

rozprávať a bolela ho niekoľko hodín z toho hlava a na pokyn zubára musel ísť domov liečiť

zápal antibiotikami. V dôsledku uvedeného sa nevedel ani pred začatím pojednávania

telefonicky ospravedlniť a až v priebehu dňa 13.11.2018 mu ustúpili bolesti. Vo

všeobecnosti možno skonštatovať, že náhle a nepredvídateľné zdravotné ťažkosti strany

nepochybne predstavujú ospravedlniteľný dôvod pre neúčasť na pojednávaní. V tomto

konkrétnom prípade však žalovaný sám uviedol, že bolesti pociťoval už deň pred

pojednávaním a celú noc nespal. Lekárske ošetrenie podstúpil o 09:30 hod., avšak

pojednávanie bolo nariadené na 11:00 hod. Súd mal za to, že žalovanému objektívne nič

nebránilo riadne realizovať svoje procesné práva a povinnosti a riadne a včas svoju

neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť, či už deň vopred, alebo v deň pojednávania a to

najneskôr po návrate z lekárskeho ošetrenia, napr. elektronickou formou. Rovnako žalovaný

priznal, že v priebehu dňa 13.11.2018 mu ustúpili bolesti. Napriek tomu žalovaný svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil až dňa 15.11.2018, teda tri dni po nariadenom

pojednávaní a dva dni po ustúpení bolestí.»

23. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v zásadnom uviedol:

„12. Z účelu a povahy tohto procesného inštitútu teda možno vyvodiť, že

ospravedlniteľným dôvodom v zmysle sú len také okolnosti, ktoré na

strane žalovaného nastali neočakávane (neboli mu vopred známe), boli príčinou, že sa

nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť,

a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania.

Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola vopred

známa, hoci mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne

okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil

13. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie uvedeným

v odôvodnení napadnutého uznesenia, že neboli splnené dôvody na zrušenie kontumačného

rozsudku, ktorý vyhlásil na pojednávaní dňa 12.11.2018 na návrh žalobcu a z dôvodu, že sa

žalovaný nedostavil napriek tomu, že termín pojednávania zobral na vedomie uznesením

zo dňa 19.9.2018...

15. Aj keď povinnosťou súdu prvej inštancie nebolo primárne skúmať a hodnotiť

možnosť žalovaného ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní včas, ale posúdiť

ospravedlniteľnosť uvádzaného dôvodu, pre ktorý žalovaný pojednávanie zmeškal, zároveň

je však nevyhnutné uviesť, že žalovanému nielen nič nebránilo osobnej účasti na

pojednávaní dňa 12.11.2018 o 11.00 hod., keď s ohľadom na vyššie uvedené bol ošetrený už

o 9.30 hod. a uznaný práceschopným, ale ani včasnému ospravedlneniu neúčasti, zvlášť pri

súčasných technických možnostiach (telefonická a emailová komunikácia), pri zvážení, že

tak ošetrenie i pojednávanie boli v Prešove. Nemožno teda konštatovať, že by bol

preukázaný (ospravedlniteľný) dôvod, pre ktorý žalovaný objektívne zmeškal

pojednávanie.“

24. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ústavnosti ( ) nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho

úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách (napr. , , ).

25. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných

rozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ).

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že posúdenie, či okolnosti

uvádzané a preukázané sťažovateľkou možno považovať za ospravedlniteľný dôvod

neprítomnosti sťažovateľky na pojednávaní, je v právomoci všeobecného súdu,

v konkrétnych okolnostiach veci krajského súdu, ktorý v posudzovanom prípade

preskúmaval v rámci odvolacieho konania názor súdu prvej inštancie.

26.1 Krajský súd sa v napadnutom uznesení stotožnil so záverom súdu prvej

inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého uznesenia, že neboli splnené dôvody

na zrušenie kontumačného rozsudku, stručne poukázal na okolnosti, ktoré sťažovateľka

uviedla ako dôvod jej neprítomnosti na pojednávaní, a následne uviedol dôvody, pre ktoré

argumentáciu sťažovateľky neposúdil ako ospravedlniteľný dôvod jej neúčasti

na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. K tomu, aby krajský súd

v danej veci potvrdil uznesenie okresného súdu, tak boli splnené všetky náležitosti

relevantného procesnoprávneho predpisu, k čomu ústavný súd dodáva, že základné právo

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ako aj právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi

upravujúcimi postupy v civilnom konaní. Takýmto predpisom je v posudzovanej veci

.

26.2 Ústavný súd po preskúmaní sťažnostnej argumentácie, ktorá bola obsahovo

na úrovni odvolania proti uzneseniu okresného súdu, a napadnutého uznesenia krajského

súdu dospel k záveru, že krajský súd by síce za určitých podmienok mohol postupovať tak,

že uzná dôvody práceneschopnosti na strane zástupcu sťažovateľky, ktoré viedli k jej

neprítomnosti na pojednávaní, avšak vzhľadom na všetky súdu známe skutočnosti (najmä

správanie samotného zástupcu sťažovateľky – zdravotné problémy už deň

pred pojednávaním, lekárske ošetrenie v deň pojednávania už o 9.30 h, ustúpenie bolesti

nasledujúci deň, t. j. 13. novembra 2018, ospravedlnenie neúčasti „až“ 15. novembra 2018)

dôvodne dospel k záveru, že sťažovateľke objektívne nič nebránilo riadne realizovať svoje

procesné práva a povinnosti a riadne a včas svoju neprítomnosť na pojednávaní

ospravedlniť, či už deň vopred, alebo v deň pojednávania, a to najneskôr po návrate

z lekárskeho ošetrenia, napr. elektronickou formou.

27. Pretože v danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní nevybočil

z existujúceho rámca platných a účinných právnych predpisov, preskúmal odvolaním

napadnuté uznesenie okresného súdu po právnej i skutkovej stránke a svoje závery

dostatočným spôsobom odôvodnil, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľkou uplatnená

sťažnostná argumentácia v ústavnej sťažnosti nesignalizuje žiadnu možnosť priamej

príčinnej súvislosti s možným porušením jej základného práva na súdnu ochranu podľa

, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom napadnutého uznesenia krajského súdu

nezakladá dôvod na vyslovenie porušenia jej základných práv a nezakladá ani oprávnenie

ústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.

28. Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ,

, ).

29. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv

napadnutým uznesením krajského súdu, ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm.

g) z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu