Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 75/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou Lichner Legal s. r. o., Legionárska 7451/4, Trenčín,

v mene ktorej koná advokát JUDr. Ján Lichner, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 30. januára 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení

žalovaného bol účastníkom konania vedeného Okresným súdom Malacky (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. o zriadenie vecného bremena spočívajúceho

v práve prechodu a prejazdu cez priľahlé (špecifikované) pozemky, ktorých vlastníkom je aj

sťažovateľ, a to v prospech žalobcu, vlastníka stavby – rodinného domu. Rozsudkom

z 21. apríla 2015 okresný súd zriadil toto vecné bremeno.

3. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 13. decembra

2016 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny,

stotožniac sa v celom rozsahu so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho

právnym posúdením.

4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ podal dovolanie, odôvodňujúc jeho

prípustnosť podľa (ďalej len ,P“)

tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená, a opomenutie jej vyriešenia

zo strany odvolacieho súdu má za následok nesprávne právne posúdenie veci.

Argumentoval tým, že žalobcovia disponovali prísľubom zriadenia vecného bremena iba

k pozemkom s podstatne menšou výmerou, vo vzťahu k ostatným pozemkom legitimita

žalobcov k zriadeniu vecného bremena absentuje. Uvedenou námietkou sa odvolací súd

nezaoberal a pripustil tak hrubý zásah do vlastníckeho práva žalobcov.

5. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne

neprípustné podľa s odôvodnením, že právna otázka nebola dovolateľom

správne naformulovaná. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia sa uvádza:

«Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd

nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo

rozhodnutie odvolacieho súdu... Ak takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho súdu

chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú

vymedzené a založiť svoje rozhodnutie na domnienke o tom, ktorú právnu otázku má

dovolateľ na mysli ...

... tvrdil, že žalobcovia disponovali prísľubom zabezpečenia prístupovej cesty do ich

rodinného domu iba cez pozemky registra „C“ parc. č. 478/246 a pozemok registra „C“

parc. č. 478/168, teda cez pozemky s celkovou výmerou 181 m². V kontexte uvedeného i keď

v úvode žalovaný 1/ dovolanie formálne odôvodňuje nesprávnosťou právneho posúdenia

veci odvolacím súdom v zmysle ustanovenia , z obsahu jeho

dovolania je však zrejmé, že nesúhlasí s logickými úvahami a skutkovými závermi

odvolacieho súdu a s vyhodnotením zistených skutkových okolností.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaný 1/ v tomto prípade namieta nesprávnosť

skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov odvolacím súdom; touto nesprávnosťou však nie

je možné odôvodniť dovolanie, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421

ods. 1 písm. b/ Ako bolo už uvedené vyššie, len samotné spochybňovanie správnosti

skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím

odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či

kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú

kritériu uvedenému v a »

6. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že najvyšší súd pochybil, keď uzavrel, že právna

otázka neriešená odvolacím súdom, od ktorej záviselo právne posúdenie veci, je nesprávne

naformulovaná. V tejto súvislosti argumentuje:

„... mám za to, že uvedenú povinnosť som si v podanom dovolaní splnil, keď som

opakovane v dovolaní poukázal na otázku, ktorú súd I. inštancie i odvolací súd nechali bez

povšimnutia, t.j. otázku legitímnosti požiadavky zriadenia vecného bremena in rem

(spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu) k podstatne iným pozemkom s podstatne inou

výmerou, ako boli tie, vo vzťahu ku ktorým mali mať žalobcovia - podľa odvolacieho súdu,

resp. súdu I. inštancie - prísľub zriadenia prístupovej cesty, na základe ktorého mali

rodinný dom v dobrej viere postaviť, a ktorú som tiež v podanom dovolaní označil za

otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia však, s poukazom na vyššie uvedené, vyplýva nesprávny záver

dovolacieho súdu, že v podanom dovolaní chýba konkretizácia uplatneného dovolacieho

dôvodu podľa , v dôsledku čoho nemôže uskutočniť jeho meritórny

dovolací prieskum.

Rovnako nesprávny je aj záver dovolacieho súdu, že podané dovolanie nespĺňa

kritériá , t. j. že som ako dovolateľ neuviedol právne posúdenie veci, ktoré

pokladám za nesprávne a to, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

V podanom dovolaní som jednoznačne špecifikoval, že nesprávne právne posúdenie veci

spočíva práve v nevyporiadaní sa s vyššie uvedenou otázkou legitímnosti požiadavky

zriadenia vecného bremena in rem (spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu)

k podstatne iným pozemkom s podstatne inou výmerou, ako boli tie, vo vzťahu ku ktorým

mali mať žalobcovia - podľa odvolacieho súdu, resp. súdu 1. inštancie - prísľub zriadenia

prístupovej cesty, na základe ktorého mali rodinný dom v dobrej viere postaviť.

V požiadavke žalobcov na zriadenie vecného bremena vo vzťahu k pozemkom 1, 2, 3

a 4 však akákoľvek legitimita absentuje... Vzhľadom k vyššie uvedenému je zjavné, že som

v podanom dovolaní jednoznačne špecifikoval právne posúdenie veci, ktoré som pokladal

za nesprávne a tiež som uviedol v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Zároveň však poukazuje navrhovateľ na zásadnú skutočnosť, ktorou je, že dovolací súd

v bode 12 napadnutého rozhodnutia jasne uviedol, že výlučným dôvodom odmietnutia

podaného dovolania bolo nenaplnenie predpokladov prípustnosti definovaných v § 421

ods. 1 písm. b/ , čo znamená, že ústavný súd pri preskúmavaní tejto sťažnosti musí

vychádzať z toho, že podané dovolanie zodpovedalo kritériám uvedeným v § 432 ods. 2

.“

7. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„Základné právo navrhovateľa na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 30. januára 2019 porušené boli.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 30. januára 2019 zrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia

navrhovateľovi ...“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúra

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , ).

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie

a aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. (m. m. , ,

). Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len

vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok

porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

13. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

III.

Právne posúdenie veci

16. Sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho označených práv podľa

a dohovoru došlo tým, že najvyšší súd v posudzovanej veci nesprávne ustálil, že podmienky

prípustnosti dovolania nie sú splnené.

17. Z judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že otázku posúdenia prípustnosti dovolania

rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti

dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa

v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie nepripúšťajú.

18. Vychádzajúc z citovanej judikatúry, v zmysle ktorej posudzovanie splnenia

podmienok dovolacieho konania je zásadne v právomoci najvyššieho súdu, a zohľadňujúc

argumentáciu sťažovateľa v jeho ústavnej sťažnosti, sa teda úloha ústavného súdu v tejto

veci obmedzuje na posúdenie, či najvyšší súd v napadnutom uznesení dostatočným

spôsobom odôvodnil svoj záver o neprípustnosti dovolania. V opačnom prípade by totiž

ústavný súd nahrádzal právomoc najvyššieho súdu, čo s odkazom na už uvedené zjavne nie

je jeho úlohou.

19. Po predbežnom posúdení sťažnostnej argumentácie ústavný súd konštatuje, že

z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa presvedčil, že poskytuje

odpoveď na procesné otázky majúce vplyv na prípustnosť dovolania, sťažovateľovi v tomto

rozsahu boli ozrejmené kľúčové dôvody odmietnutia jeho dovolania, odôvodnenie

nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle pri aplikácii procesného práva a zároveň

zodpovedá rozsahu požiadaviek kladených na riadne odôvodnenie rozhodnutia procesnej

povahy o neprípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku. Nad rámec uvedeného

ústavný súd pripomína, že sám sťažovateľ v sťažnosti i dovolaní vytýka krajskému súdu, že

neriešil ním nastolenú právnu otázku a toto opomenutie malo za následok nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom. Predpokladom aplikácie je

však vyriešenie relevantnej právnej otázky odvolacím súdom a jej odôvodnenie, s ktorým

dovolateľ polemizuje, pričom dovolacím súdom dosiaľ riešená nebola. Prípustnosť

dovolania sa totiž vzťahuje na právne otázky, ktorých vyriešenie viedlo k záverom

uvedeným v rozhodnutí odvolacieho súdu, čo nie je prípad sťažovateľa.

20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľa

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich

porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri

predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

21. Vzhľadom na to, že bola sťažnosť odmietnutá ako celok, stratilo opodstatnenie

zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu