Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)III. ÚS 93/2020
PDF · 258.38 KB
No categories available
III. ÚS 93/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina
Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej
spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369,
zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej
koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžrk 11/2018 z 24. októbra 2018, sp. zn. 10 Sžrk 19/2018
z 21. novembra 2018, sp. zn. 8 Sžrk 8/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. 6 Sžrk 6/2018
z 13. decembra 2018, sp. zn. 2 Sžrk 18/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. 5 Sžrk 5/2018
z 31. januára 2019, sp. zn. 10 Sžrk 16/2018 z 30. apríla 2019, sp. zn. 10 Sžrk 17/2018 z 30.
apríla 2019, sp. zn. 8 Sžrk 2/2019 z 20. júna 2019, sp. zn. 1 Sžrk 16/2018 z 21. mája 2019,
sp. zn. 1 Sžrk 6/2018 z 21. mája 2019, sp. zn. 1 Sžrk 2/2018 z 27. júna 2019, sp. zn. 1 Sžrk
4/2018 z 27. júna 2019 a sp. zn. 8 Sžrk 13/2018 z 22. augusta 2019 a takto
rozhodol:
Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o.,
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. januára
2019 (sp. zn. Rvp 71/2019), 16. januára 2019 (sp. zn. Rvp 83/2019), 13. marca 2019 (sp. zn.
Rvp 469/2019), 28. marca 2019 (sp. zn. Rvp 580/2019), 28. marca 2019 (sp. zn.
Rvp 581/2019), 16. apríla 2019 (sp. zn. Rvp 695/2019), 24. júla 2019 (sp. zn.
Rvp 1327/2019), 7. augusta 2019 (sp. zn. Rvp 1416/2019), 11. septembra 2019 (sp. zn.
Rvp 1593/2019), 12. septembra 2019 (sp. zn. Rvp 1602/2019), 19. septembra 2019 (sp. zn.
Rvp 1651/2019), 15. októbra 2019 (sp. zn. Rvp 1814/2019), 16. októbra 2019 (sp. zn.
Rvp 1828/2019) a 3. decembra 2019 (sp. zn. Rvp 2182/2019) doručené ústavné sťažnosti
obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138
369 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o.,
Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, ktorými
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.
10 Sžrk 11/2018 z 24. októbra 2018, sp. zn. 10 Sžrk 19/2018 z 21. novembra 2018, sp. zn.
8 Sžrk 8/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. 6 Sžrk 6/2018 z 13. decembra 2018, sp. zn.
2 Sžrk 18/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. 5 Sžrk 5/2018 z 31. januára 2019, sp. zn.
10 Sžrk 16/2018 z 30. apríla 2019, sp. zn. 10 Sžrk 17/2018 z 30. apríla 2019, sp. zn.
8 Sžrk 2/2019 z 20. júna 2019, sp. zn. 1 Sžrk 16/2018 z 21. mája 2019, sp. zn. 1 Sžrk 6/2018
z 21. mája 2019, sp. zn. 1 Sžrk 2/2018 z 27. júna 2019, sp. zn. 1 Sžrk 4/2018 z 27. júna
2019 a sp. zn. 8 Sžrk 13/2018 z 22. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté rozsudky“).
2. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 6/2019-8 z 30. októbra 2019 boli
sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019, sp. zn. Rvp 83/2019, sp. zn. Rvp 581/2019,
sp. zn. Rvp 695/2019 a sp. zn. Rvp 1651/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej
vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 7/2019-7
z 30. októbra 2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019 a sp. zn. Rvp 1828/2019
spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením
ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 8/2019-8 z 30. októbra 2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn.
Rvp 71/2019 a sp. zn. 1814/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 9/2019-8 z 30. októbra
2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019 a sp. zn. Rvp 1416/2019 spojené
na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením ústavného
súdu č. k. PLs. 10/2019-7 z 30. októbra 2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019
a sp. zn. Rvp 469/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.
Rvp 71/2019. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 11/2019-7 z 30. októbra 2019 boli
sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019, sp. zn. 1593/2019 a sp. zn. Rvp 1602/2019
spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením
ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 12/2019-7 z 30. októbra boli sťažnosti vedené pod sp. zn.
Rvp 71/2019 a sp. zn. Rvp 1327/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. ÚS 3/2020-8 z 15. januára
2020 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019 a sp. zn. 2182/2019 spojené
na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 71/2019. Uznesením ústavného
súdu č. k. III. ÚS 29/2020-13 z 28. januára 2020 boli sťažnosti vedené pod sp. zn.
Rvp 71/2019 a sp. zn. 580/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené
pod sp. zn. Rvp 71/2019.
3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ ako kupujúci uzatvoril
kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli pozemky v katastrálnom území .
Rozhodnutiami Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“)
došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k pozemkom z predmetných zmlúv do katastra
nehnuteľností. Okresná prokuratúra Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) podala proti
jednotlivým rozhodnutiam okresného úradu protesty odôvodnené tým, že došlo k obídeniu
predkupného práva, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv.
Okresný úrad následnými rozhodnutiami protestom okresnej prokuratúry vyhovel
a napadnuté rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu zrušil. Proti týmto
rozhodnutiam sťažovateľ podal odvolania, ktoré okresný úrad, odbor opravných
prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zamietol a potvrdil rozhodnutia, ktorými bolo
zrušené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
4. Sťažovateľ sa správnymi žalobami podanými Krajskému súdu v Nitre (ďalej len
„krajský súd“) domáhal preskúmania konečných rozhodnutí okresného úradu. Krajský súd
rozsudkami sp. zn. 11 S 15/2016 zo 4. októbra 2017, sp. zn. 11 S 33/2016 zo 17. januára
2018, sp. zn. 11 S 28/2016 z 12. júla 2017, sp. zn. 11 S 19/2016 zo 7. júna 2017, sp. zn.
11 S 37/2016 z 8. novembra 2017, sp. zn. 11 S 39/2016 z 28. júna 2017, sp. zn. 5 S 23/2016
z 24. októbra 2017, sp. zn. 11 S 31/2016 z 25. októbra 2017, sp. zn. 11 S 40/2016
z 10. októbra 2018, sp. zn. 11 S 27/2016 z 15. novembra 2017, sp. zn. 11 S 24/2016
z 27. septembra 2017, sp. zn. 11 S 44/2016 z 28. júna 2017, sp. zn. 11 S 45/2016 z 12. júla
2017 a sp. zn. 11 S 17/2016 z 11. apríla 2018 žaloby zamietol.
5. Sťažovateľ napadol rozsudky krajského súdu kasačnými sťažnosťami. Najvyšší
súd napadnutými rozsudkami kasačné sťažnosti zamietol.
6. Sťažovateľ v ústavných sťažnostiach vytýka najmä arbitrárnosť a nedostatočné
odôvodnenie napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu.
7. V ústavných sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. Rvp 71/2019, sp. zn.
Rvp 469/2019, sp. zn. Rvp 580/2019, sp. zn. Rvp 581/2019, sp. zn. Rvp 695/2019, sp. zn.
Rvp 1327/2019, sp. zn. Rvp 1593/2019 a sp. zn. Rvp 2182/2019 sťažovateľ uvádza:
„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona
o niektorých opatreniach v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 7. 7. 2015
(predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8. 7. 2015 v zmysle uznesenia
vlády SR č. 401/2015 z 8. 7. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej
kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa...), z čoho vyvodil záver, že v zmysle
ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv
na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie
predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie
vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých
opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva a je to
skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. I v prípade porušenia predkupného práva
spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti
ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho
práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka...
... porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna
úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu
s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej
správy k tomuto zákonu. Porušovateľ sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa
ohľadom ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývajú nároky
spojené s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o
posúdenie následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti
s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky
nedal odpoveď, jeho záver o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu
nie je založený na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.
Po rozhodnutí správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora došlo k situácii, že
na list vlastníctva bol ako vlastník zapísaný predávajúci. Sťažovateľ ďalej nemohol
nakladať so svojím majetkom. Sťažovateľ bol rozhodnutím správneho orgánu pozbavený
svojho majetku a to nezákonným spôsobom, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo
na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval z rámca zákona.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k pozbaveniu vlastníckeho práva nedošlo
za podmienok ustanovených zákonom a nebol rešpektovaný princíp zachovania rovnováhy
medzi požiadavkou všeobecného záujmu a základných práv Sťažovateľa.“
8. V ústavných sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. Rvp 1602/2019, sp. zn.
Rvp 1651/2019, sp. zn. Rvp 1814/2019 a sp. zn. Rvp 1828/2019 sťažovateľ uvádza:
„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona
o niektorých opatreniach v znení zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 7.7.2015 (predkupné
právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR
č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej
zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa...), z čoho vyvodil záver, že v zmysle
ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv
na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie
predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.
Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie
vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých
opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva a je to
skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. I v prípade porušenia predkupného práva
spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti
ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho
práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka.
... Najvyšší súd sa v rozsudkoch, na ktoré odkázal Porušovateľ, nevysporiadal
s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna úprava (Zákon o niektorých opatreniach)
nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej
neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Porušovateľ sa
nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom ustanovenia § 603 ods. 3
Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývajú nároky spojené s prípadným porušením
predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie následkov vyplývajúcich
z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti s ustanovením § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky nedal odpoveď, jeho záver
o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu nie je založený
na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.
Po rozhodnutí správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora došlo k situácii, že
na list vlastníctva bol ako vlastník zapísaný predávajúci. Sťažovateľ ďalej nemohol
nakladať so svojím majetkom. Sťažovateľ bol rozhodnutím správneho orgánu pozbavený
svojho majetku a to nezákonným spôsobom, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo
na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval z rámca zákona.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k pozbaveniu vlastníckeho práva nedošlo
za podmienok ustanovených zákonom a nebol rešpektovaný princíp zachovania rovnováhy
medzi požiadavkou všeobecného záujmu a základných práv Sťažovateľa.“
9. V ústavných sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. Rvp 83/2019 a sp. zn.
Rvp 1416/2019 sťažovateľ uvádza: „Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora)
spojil ust § 3 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach v znení zákona č. 154/2015 Z. z.
účinného od 7.7.2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo
8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou
právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa
17.6.2015), z čoho vyvodil záver, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú
resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek
argumentácie) usúdil, že porušenie predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie
Okresného úradu v konaní o povolenie vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa
§ 2 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto
predkupného práva a je to skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Zdôraznil, že sa
jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia. I v prípade porušenia predkupného práva
spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti
ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho
práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka.
Správny súd nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna
úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu s
absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy
k tomuto zákonu. Správny súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom
ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplývajú nároky spojené
s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie
následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti
s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Správny súd na tieto podstatné otázky
nedal odpoveď a Porušovateľ dospel k záveru, že sa jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia,
tak Sťažovateľ nemal žiaden procesný priestor vyjadriť svoje stanovisko.
Pri nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie (čo bolo namietané
v kasačnej sťažnosti) je jediným možným riešením zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci
na nové konanie a rozhodnutie.
Po rozhodnutí správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora došlo k situácii, že
na list vlastníctva bol ako vlastník zapísaný predávajúci. Sťažovateľ ďalej nemohol
nakladať so svojím majetkom. Sťažovateľ bol rozhodnutím správneho orgánu pozbavený
svojho majetku a to nezákonným spôsobom, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo
na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval z rámca zákona.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k pozbaveniu vlastníckeho práva nedošlo
za podmienok ustanovených zákonom a nebol rešpektovaný princíp zachovania rovnováhy
medzi požiadavkou všeobecného záujmu a základných práv Sťažovateľa.“
10. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezmi vyslovil
porušenie ním označených základných práv podľa ústavy, listiny a práv podľa dohovoru
a dodatkového protokolu napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu, tieto rozsudky zrušil,
veci vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov
právneho zastúpenia. Ústavnými sťažnosťami pôvodne vedenými pod sp. zn.
Rvp 1602/2019, sp. zn. Rvp 1651/2019, sp. zn. Rvp 1814/2019, sp. zn. Rvp 1828/2019
a sp. zn. Rvp 2182/2019 sa navyše domáhal aj priznania primeraného finančného
zadosťučinenia.
II.
Relevantná právna úprava
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je
s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
14. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
16. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač
a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,
verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to
vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti
mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.
19. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy
vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej
miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má
právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou
verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva.
III.
Právne hodnotenie ústavným súdom
21. Sťažovateľ namieta, že napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu došlo
k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa
čl. 36 ods. 1 listiny, základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku
podľa čl. 1 dodatkového protokolu.
22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd
subsumoval predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov do kategórie skutkových a právnych skutočností v zmysle § 31
ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa nedostatočne vyrovnal
s jeho argumentmi, nezaoberal sa otázkou, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného
práva štátu a či vôbec je následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť
právneho úkonu, resp. či sú s jeho porušením spojené iné následky.
23. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
24. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory
všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani
preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený
skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.
Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie
a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach
a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo
samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové
a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného
súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).
25. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľ sa na neho
opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami,
o ktorých už viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery (pozri
m. m. IV. ÚS 622/2018, I. ÚS 2/2019, I. ÚS 26/2019, III. ÚS 51/2019, I. ÚS 125/2019,
I. ÚS 178/2019, II. ÚS 135/2019, I. ÚS 395/2019).
26. Z takmer (v podstatnej časti) identickej argumentácie sťažovateľa uvedenej
v ústavných sťažnostiach, ktoré sú predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť,
že odôvodnenie napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka
skutkových zistení a právneho posúdenia vecí najvyšším súdom, obdobné závery, ako
v iných jeho veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.
27. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd návrh na začatie
konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá
ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný
s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie
o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba
poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.
28. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavných sťažností v plnom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich skorších rozhodnutiach
(napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 622/2018 zo 16. novembra 2018, sp. zn.
I. ÚS 2/2019 z 9. januára 2019, sp. zn. I. ÚS 26/2019 zo 16. januára 2019, sp. zn.
III. ÚS 51/2019 z 5. februára 2019, sp. zn. I. ÚS 125/2019 z 3. apríla 2019, sp. zn.
I. ÚS 178/2019 z 30. apríla 2019, sp. zn. II. ÚS 135/2019 z 13. júna 2019 a sp. zn.
I. ÚS 395/2019 z 26. septembra 2019) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných sťažností
sťažovateľa, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti
vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.
29. Ústavný súd osobitne podotýka, že záver vyslovený v predošlom bode
odôvodnenia možno vztiahnuť na všetky ústavné sťažnosti, ktoré sú predmetom
predbežného prerokovania, t. j. aj na ústavné sťažnosti pôvodne vedené pod sp. zn.
Rvp 469/2019, sp. zn. Rvp 581/2019, sp. zn. Rvp 1327/2019, Rvp 1593/2019, sp. zn.
Rvp 1602/2019, sp. zn. Rvp 1651/2019, sp. zn. Rvp 1814/2019 a sp. zn. Rvp 1828/2019,
sp. zn. Rvp 2182/2019, ktorými boli napadnuté rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžrk
8/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. 2 Sžrk 18/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. 10 Sžrk
16/2018 z 30. apríla 2019, sp. zn. 8 Sžrk 2/2019 z 20. júna 2019, sp. zn. 1 Sžrk 16/2018
z 21. mája 2019, sp. zn. 1 Sžrk 6/2018 z 21. mája 2019, sp. zn. 1 Sžrk 2/2018 z 27. júna
2019, sp. zn. 1 Sžrk 4/2018 z 27. júna 2019 a sp. zn. 8 Sžrk 13/2018 z 22. augusta 2019.
Tieto rozsudky najvyššieho súdu, vychádzajúc z § 464 ods. 2 Správneho súdneho poriadku,
totiž obsahujú skrátené odôvodnenie s poukazom na skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu
v obdobných veciach sťažovateľa, okrem iného na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžrk
5/2017, sp. zn. 10 Sžrk 8/2017, sp. zn. 3 Sžrk 2/2018, sp. zn. 4 Sžrk 3/2018, sp. zn. 6 Sžrk
3/2018 a sp. zn. 6 Sžrk 4/2018, ktoré boli predmetom prieskumu na ústavnom
súde v konaniach vedených pod sp. zn. III. ÚS 51/2019, sp. zn. IV. ÚS 622/2018, sp. zn.
I. ÚS 2/2019 a sp. zn. I. ÚS 26/2019, teda konaniach vymedzených v bode 28 odôvodnenia.
30. Ústavný súd, vychádzajúc z § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, ústavné
sťažnosti bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
31. Keďže ústavné sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľa v nich uplatnených (návrh na zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie vecí
najvyššiemu súdu, návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, návrh
na priznanie náhrady trov konania) nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. marca 2020
Mojmír Mamojka predseda senátu