Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 93/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-57

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej

spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369,

zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej

základných práv podľa a 4 a ,

podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 24. októbra 2018, sp. zn.

z 21. novembra 2018, sp. zn. z 12. decembra 2018, sp. zn.

z 13. decembra 2018, sp. zn. z 12. decembra 2018, sp. zn.

z 31. januára 2019, sp. zn. z 30. apríla 2019, sp. zn. z 30.

apríla 2019, sp. zn. z 20. júna 2019, sp. zn. z 21. mája 2019,

sp. zn. z 21. mája 2019, sp. zn. z 27. júna 2019, sp. zn. 1 Sžrk

4/2018 z 27. júna 2019 a sp. zn. z 22. augusta 2019 a takto

rozhodol:

Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. januára

2019 (sp. zn. ), 16. januára 2019 (sp. zn. ), 13. marca 2019 (sp. zn.

), 28. marca 2019 (sp. zn. ), 28. marca 2019 (sp. zn.

), 16. apríla 2019 (sp. zn. ), 24. júla 2019 (sp. zn.

), 7. augusta 2019 (sp. zn. ), 11. septembra 2019 (sp. zn.

), 12. septembra 2019 (sp. zn. ), 19. septembra 2019 (sp. zn.

), 15. októbra 2019 (sp. zn. ), 16. októbra 2019 (sp. zn.

) a 3. decembra 2019 (sp. zn. ) doručené ústavné sťažnosti

obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138

369 (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o.,

Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, ktorými

namieta porušenie svojich základných práv podľa a 4,

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 24. októbra 2018, sp. zn. z 21. novembra 2018, sp. zn.

z 12. decembra 2018, sp. zn. z 13. decembra 2018, sp. zn.

z 12. decembra 2018, sp. zn. z 31. januára 2019, sp. zn.

z 30. apríla 2019, sp. zn. z 30. apríla 2019, sp. zn.

z 20. júna 2019, sp. zn. z 21. mája 2019, sp. zn.

z 21. mája 2019, sp. zn. z 27. júna 2019, sp. zn. z 27. júna

2019 a sp. zn. z 22. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté rozsudky“).

2. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -8 z 30. októbra 2019 boli

sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej

vedené pod sp. zn. . Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -7

z 30. októbra 2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn.

spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. . Uznesením

ústavného súdu č. k. PLs. -8 z 30. októbra 2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. 1814/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené

pod sp. zn. . Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -8 z 30. októbra

2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. spojené

na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. . Uznesením ústavného

súdu č. k. PLs. 10/2019-7 z 30. októbra 2019 boli sťažnosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn.

. Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -7 z 30. októbra 2019 boli

sťažnosti vedené pod sp. zn. , sp. zn. 1593/2019 a sp. zn.

spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. . Uznesením

ústavného súdu č. k. PLs. -7 z 30. októbra boli sťažnosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené

pod sp. zn. . Uznesením ústavného súdu č. k. PLs. -8 z 15. januára

2020 boli sťažnosti vedené pod sp. zn. a sp. zn. 2182/2019 spojené

na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. . Uznesením ústavného

súdu č. k. -13 z 28. januára 2020 boli sťažnosti vedené pod sp. zn.

a sp. zn. 580/2019 spojené na spoločné konanie, ktoré je ďalej vedené

pod sp. zn. .

3. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľ ako kupujúci uzatvoril

kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli pozemky v katastrálnom území .

Rozhodnutiami Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“)

došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k pozemkom z predmetných zmlúv do katastra

nehnuteľností. Okresná prokuratúra Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) podala proti

jednotlivým rozhodnutiam okresného úradu protesty odôvodnené tým, že došlo k obídeniu

predkupného práva, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv.

Okresný úrad následnými rozhodnutiami protestom okresnej prokuratúry vyhovel

a napadnuté rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu zrušil. Proti týmto

rozhodnutiam sťažovateľ podal odvolania, ktoré okresný úrad, odbor opravných

prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zamietol a potvrdil rozhodnutia, ktorými bolo

zrušené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

4. Sťažovateľ sa správnymi žalobami podanými Krajskému súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) domáhal preskúmania konečných rozhodnutí okresného úradu. Krajský súd

rozsudkami sp. zn. zo 4. októbra 2017, sp. zn. zo 17. januára

2018, sp. zn. z 12. júla 2017, sp. zn. zo 7. júna 2017, sp. zn.

z 8. novembra 2017, sp. zn. z 28. júna 2017, sp. zn.

z 24. októbra 2017, sp. zn. z 25. októbra 2017, sp. zn.

z 10. októbra 2018, sp. zn. z 15. novembra 2017, sp. zn.

z 27. septembra 2017, sp. zn. z 28. júna 2017, sp. zn. z 12. júla

2017 a sp. zn. z 11. apríla 2018 žaloby zamietol.

5. Sťažovateľ napadol rozsudky krajského súdu kasačnými sťažnosťami. Najvyšší

súd napadnutými rozsudkami kasačné sťažnosti zamietol.

6. Sťažovateľ v ústavných sťažnostiach vytýka najmä arbitrárnosť a nedostatočné

odôvodnenie napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu.

7. V ústavných sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. sťažovateľ uvádza:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7. 7. 2015

(predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8. 7. 2015 v zmysle uznesenia

vlády SR č. 401/2015 z 8. 7. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej

kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa...), z čoho vyvodil záver, že v zmysle

ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv

na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie

predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie

vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých

opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva a je to

skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. I v prípade porušenia predkupného práva

spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti

ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho

práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle

ustanovení ...

... porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna

úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu

s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej

správy k tomuto zákonu. Porušovateľ sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa

ohľadom ustanovenia , z ktorého vyplývajú nároky

spojené s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o

posúdenie následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti

s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky

nedal odpoveď, jeho záver o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu

nie je založený na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.

Po rozhodnutí správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora došlo k situácii, že

na list vlastníctva bol ako vlastník zapísaný predávajúci. Sťažovateľ ďalej nemohol

nakladať so svojím majetkom. Sťažovateľ bol rozhodnutím správneho orgánu pozbavený

svojho majetku a to nezákonným spôsobom, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo

na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval z rámca zákona.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k pozbaveniu vlastníckeho práva nedošlo

za podmienok ustanovených zákonom a nebol rešpektovaný princíp zachovania rovnováhy

medzi požiadavkou všeobecného záujmu a základných práv Sťažovateľa.“

8. V ústavných sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. sťažovateľ uvádza:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7.7.2015 (predkupné

právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR

č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej

zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa...), z čoho vyvodil záver, že v zmysle

ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv

na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie

predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie

vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých

opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva a je to

skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. I v prípade porušenia predkupného práva

spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti

ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho

práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle

ustanovení .

... Najvyšší súd sa v rozsudkoch, na ktoré odkázal Porušovateľ, nevysporiadal

s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna úprava (Zákon o niektorých opatreniach)

nespája porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej

neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Porušovateľ sa

nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom ustanovenia § 603 ods. 3

, z ktorého vyplývajú nároky spojené s prípadným porušením

predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie následkov vyplývajúcich

z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti s ustanovením § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky nedal odpoveď, jeho záver

o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu nie je založený

na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.

Po rozhodnutí správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora došlo k situácii, že

na list vlastníctva bol ako vlastník zapísaný predávajúci. Sťažovateľ ďalej nemohol

nakladať so svojím majetkom. Sťažovateľ bol rozhodnutím správneho orgánu pozbavený

svojho majetku a to nezákonným spôsobom, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo

na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval z rámca zákona.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k pozbaveniu vlastníckeho práva nedošlo

za podmienok ustanovených zákonom a nebol rešpektovaný princíp zachovania rovnováhy

medzi požiadavkou všeobecného záujmu a základných práv Sťažovateľa.“

9. V ústavných sťažnostiach pôvodne vedených pod sp. zn. a sp. zn.

sťažovateľ uvádza: „Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora)

spojil ust

účinného od 7.7.2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo

8.7.2015 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 z 8.7.2015) s absolútnou neplatnosťou

právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa

17.6.2015), z čoho vyvodil záver, že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú

resp. právnu skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek

argumentácie) usúdil, že porušenie predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie

§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie

Okresného úradu v konaní o povolenie vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa

§ 2 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto

predkupného práva a je to skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. Zdôraznil, že sa

jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia. I v prípade porušenia predkupného práva

spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti

ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho

práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle

ustanovení .

Správny súd nevysporiadal s argumentáciou Sťažovateľa, že príslušná právna

úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája porušenie predkupného práva štátu s

absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy

k tomuto zákonu. Správny súd sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom

ustanovenia , z ktorého vyplývajú nároky spojené

s prípadným porušením predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie

následkov vyplývajúcich z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti

s ustanovením § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Ak Správny súd na tieto podstatné otázky

nedal odpoveď a Porušovateľ dospel k záveru, že sa jedná o dodatočnú nemožnosť plnenia,

tak Sťažovateľ nemal žiaden procesný priestor vyjadriť svoje stanovisko.

Pri nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatočné odôvodnenie (čo bolo namietané

v kasačnej sťažnosti) je jediným možným riešením zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci

na nové konanie a rozhodnutie.

Po rozhodnutí správneho orgánu o vyhovení protestu prokurátora došlo k situácii, že

na list vlastníctva bol ako vlastník zapísaný predávajúci. Sťažovateľ ďalej nemohol

nakladať so svojím majetkom. Sťažovateľ bol rozhodnutím správneho orgánu pozbavený

svojho majetku a to nezákonným spôsobom, nakoľko k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo

na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý zjavne vybočoval z rámca zákona.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k pozbaveniu vlastníckeho práva nedošlo

za podmienok ustanovených zákonom a nebol rešpektovaný princíp zachovania rovnováhy

medzi požiadavkou všeobecného záujmu a základných práv Sťažovateľa.“

10. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezmi vyslovil

porušenie ním označených základných práv podľa , listiny a práv podľa dohovoru

a dodatkového protokolu napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu, tieto rozsudky zrušil,

veci vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov

právneho zastúpenia. Ústavnými sťažnosťami pôvodne vedenými pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. sa navyše domáhal aj priznania primeraného finančného

zadosťučinenia.

II.

Relevantná právna úprava

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

14. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač

a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,

verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to

vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu

považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti

mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti.

19. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej

miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Právne hodnotenie ústavným súdom

21. Sťažovateľ namieta, že napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa

listiny, základného práva vlastniť majetok podľa a 4 , práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku

podľa čl. 1 dodatkového protokolu.

22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že najvyšší súd

subsumoval predkupné právo štátu podľa o niektorých

opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov do kategórie skutkových a právnych skutočností v zmysle § 31

ods. 1 o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva

do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ namieta, že najvyšší súd sa nedostatočne vyrovnal

s jeho argumentmi, nezaoberal sa otázkou, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného

práva štátu a či vôbec je následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť

právneho úkonu, resp. či sú s jeho porušením spojené iné následky.

23. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, tiež napr. , , , ).

24. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

25. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľ sa na neho

opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami,

o ktorých už viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery (pozri

m. m. , , , , ,

, , ).

26. Z takmer (v podstatnej časti) identickej argumentácie sťažovateľa uvedenej

v ústavných sťažnostiach, ktoré sú predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť,

že odôvodnenie napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka

skutkových zistení a právneho posúdenia vecí najvyšším súdom, obdobné závery, ako

v iných jeho veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.

27. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

28. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavných sťažností v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich skorších rozhodnutiach

(napr. uznesenie ústavného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2018, sp. zn.

z 9. januára 2019, sp. zn. zo 16. januára 2019, sp. zn.

z 5. februára 2019, sp. zn. z 3. apríla 2019, sp. zn.

z 30. apríla 2019, sp. zn. z 13. júna 2019 a sp. zn.

z 26. septembra 2019) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných sťažností

sťažovateľa, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti

vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

29. Ústavný súd osobitne podotýka, že záver vyslovený v predošlom bode

odôvodnenia možno vztiahnuť na všetky ústavné sťažnosti, ktoré sú predmetom

predbežného prerokovania, t. j. aj na ústavné sťažnosti pôvodne vedené pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ,

sp. zn. , ktorými boli napadnuté rozsudky najvyššieho súdu sp. zn.

8/2018 z 12. decembra 2018, sp. zn. z 12. decembra 2018, sp. zn. 10 Sžrk

16/2018 z 30. apríla 2019, sp. zn. z 20. júna 2019, sp. zn.

z 21. mája 2019, sp. zn. z 21. mája 2019, sp. zn. z 27. júna

2019, sp. zn. z 27. júna 2019 a sp. zn. z 22. augusta 2019.

Tieto rozsudky najvyššieho súdu, vychádzajúc z ,

totiž obsahujú skrátené odôvodnenie s poukazom na skoršie rozhodnutia najvyššieho súdu

v obdobných veciach sťažovateľa, okrem iného na rozsudky najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžrk

5/2017, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. 6 Sžrk

3/2018 a sp. zn. , ktoré boli predmetom prieskumu na ústavnom

súde v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. , teda konaniach vymedzených v bode 28 odôvodnenia.

30. Ústavný súd, vychádzajúc z , ústavné

sťažnosti bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

31. Keďže ústavné sťažnosti boli odmietnuté, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľa v nich uplatnených (návrh na zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie vecí

najvyššiemu súdu, návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, návrh

na priznanie náhrady trov konania) nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu