Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. marca 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

maloletého , , a maloletého ,

, všetci , právne zastúpených

spoločnosťou hbr advokáti s. r. o., Štefánikova 15, Bratislava, v mene ktorej koná

Mgr. Milan Brach, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 3 Európskeho dohovoru

o výkone práv dieťaťa uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 13. marca 2019 (), a tých istých práv, ako aj práv podľa čl. 3 a čl. 12 ods. 1

a 2 Dohovoru o právach dieťaťa uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 13. marca 2019 () a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , maloletého a maloletého

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť () ,

, maloletého , , a maloletého

, , všetci (ďalej len

„sťažovatelia“, alebo „sťažovateľka“, resp. „matka“ alebo „maloletí sťažovatelia“,

resp. „maloleté deti“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práv podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 3

Európskeho dohovoru o výkone práv dieťaťa (ďalej len „dohovor o výkone práv dieťaťa“)

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 13. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu 1“), ktorým zmenil

uznesenie Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -72

z 27. decembra 2018 o neodkladnom opatrení tak, že matka je povinná odovzdať svoje

maloleté deti do osobnej starostlivosti otca.

2. V tejto ústavnej sťažnosti sťažovatelia broja proti nesprávnej aplikácii Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a (ďalej len

„CMP“) krajským súdom v konaní o neodkladnom opatrení a ich námietky spočívajú v tom,

že matke i kolíznemu opatrovníkovi maloletých sťažovateľov v dôsledku nevyhotovenia

zvukového záznamu z ich výsluchu bola vylúčená možnosť vyjadriť sa k tomuto dôkazu.

Súčasne bol vykonaný výsluch maloletých sťažovateľov bez účasti kolízneho opatrovníka,

ktorý nebol ani riadne predvolaný na pojednávanie konané 13. marca 2019.

3. Dňa 22. mája 2019 podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu a 19. augusta 2019 bolo právnemu zástupcovi matky doručené uznesenie dovolacieho

súdu sp. zn. z 26. júna 2019, ktorý dovolanie matky odmietol. Z uvedenej

skutočnosti sťažovatelia vyvodzujú, že ústavnú sťažnosť podali v zákonnej lehote dvoch

mesiacov v zmysle o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

4. Dňa 16. decembra 2019 sťažovatelia doručili druhú ústavnú sťažnosť

(), ktorou namietajú rovnaké práva podľa a dohovoru v bode 1,

ako aj práva podľa čl. 3 a čl. 12 ods. 1 a 2 dohovoru o právach dieťaťa uznesením krajského

súdu sp. zn. z 13. marca 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského

súdu 2“), ktorým krajský súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -72 z 27. decembra 2018 o zamietnutí návrhu otca

na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd nahradil súhlas matky

na zápis maloletých detí na plnenie a pokračovanie primárneho vzdelávania v základnej

škole vo Švajčiarsku a nahradil jej súhlas s ich vycestovaním do Švajčiarska.

5. Dňa 22. mája 2019 podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

mimoriadny opravný prostriedok, a to dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu 2, a 28. októbra 2019 bolo právnemu zástupcovi matky doručené uznesenie

dovolacieho súdu sp. zn. z 30. septembra 2019, ktorý dovolanie matky

odmietol.

6. Krajský súd podľa sťažovateľov napadnutým uznesením 2 porušil právo

na spravodlivý súdny proces, keď neinformoval maloleté detí o prebiehajúcom konaní

a neobjasnil im dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Krajský súd nielen nenariadil

vo veci o neodkladnom opatrení pojednávanie, ale nevykonal ani k predmetu konania

výsluch maloletých detí, z čoho vyplýva, že odvolací súd nepostupoval v zmysle § 116

a odňal možnosť kolízneho opatrovníka maloletých konať pred odvolacím súdom,

a tým zastupovať záujmy maloletých detí.

7. Ústavné sťažnosti boli spojené uznesením pléna ústavného súdu sp. zn.

PLs. z 15. januára 2020 na základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľov.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol

nálezom, ktorým by vyslovil porušenie nimi označených práv (bod 1 tohto uznesenia)

napadnutými uzneseniami krajského súdu 1 a 2, ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť krajskému

súdu na ďalšie konanie, a priznal im tiež finančné zadosťučinenie spolu v sume 3 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. Podľa čl. 3 dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým

hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými

zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré

je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo slobodne sa vyjadrovať o všetkých

záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom detí musí venovať primeraná

pozornosť zodpovedajúca ich veku a úrovni. Na ten účel sa dieťaťu musí predovšetkým

poskytnúť možnosť, aby bolo vypočuté v každom súdnom alebo administratívnom

pojednávaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo alebo prostredníctvom zástupcu alebo

jeho príslušného orgánu, a spôsobom, ktorý je v súlade s pravidlami vnútroštátneho

zákonodarstva.

16. Podľa čl. 3 dohovoru o výkone práv dieťaťa dieťa, ktoré je považované

vnútroštátnym právom za dostatočne rozumovo vyspelé, v konaní pred justičným orgánom,

ktoré sa ho týka, má a môže sa domáhať práva a) dostať všetky relevantné informácie,

b) byť konzultované a vyjadriť svoje názory, c) byť informované o možných dôsledkoch

konania v súlade s týmito názormi a o možných dôsledkoch akéhokoľvek rozhodnutia.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Sťažovatelia sa domáhajú zásahu ústavného súdu proti napadnutým uzneseniam

krajského súdu 1 a 2 z dôvodov uvedených v bode 2 a 6. K prvej ústavnej sťažnosti ústavný

súd konštatuje, že je podaná zjavne oneskorene.

18. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom

závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský

a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54), podľa

ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

, v prípade procesného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

,,najvyšší súd“) o dovolaní je sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(t. j. napadnutému uzneseniu) odvolacieho súdu (porov. napr. ,

).

19. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom

súde, ktorý v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,

ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

20. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie

lehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku,

však v každom prípade predpokladá riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.

O riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť v

prípade, že je podaný neoprávnenou osobou, je podaný po lehote, je podaný bez povinného

právneho zastúpenia advokátom, prípadne ak je podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému

právna úprava možnosť podať mimoriadny opravný prostriedok nepripúšťa. V opačnom

prípade by sme totiž pripustili možnosť špekulatívneho predlžovania lehoty na podanie

ústavnej sťažnosti.

21. O tento prípad ide aj v prvej veci sťažovateľov. Dovolaním napadli najprv

uznesenie krajského súdu 1, ktorým krajský súd ako súd odvolací rozhodoval o odvolaní

otca v konaní o vydanie neodkladného opatrenia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

22. Z ustanovenia vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

23. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí za splnenia podmienok uvedených

pod písmenom a) až f).

24. Ustanovenie pripúšťa možnosť dovolania proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení

sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá

v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne. Zároveň však samotná zákonná úprava v vylučuje

možnosť podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu, ktorými odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Z možnosti podať

dovolanie je tak vylúčené aj uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia [ ], pričom v tomto prípade krajský

súd vo výroku rozhodnutia súčasne konštatoval, že neodkladné opatrenie bude trvať

iba do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II

pod sp. zn. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým

deťom.

25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno

prihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím

dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (predtým § 53 ods. 3 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov;

teraz ) (m. m. , , ,

). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku , a na jeho

podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom

súde možné prihliadať (, ).

26. Vzhľadom na už uvedené preto ústavný súd musí konštatovať, že sťažovateľka

podala mimoriadny opravný prostriedok, dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského

súdu 1, predmetom ktorého bolo rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia, hoci

zákon možnosť podať tento mimoriadny opravný prostriedok proti takému rozhodnutiu

nepripúšťa. V prípade sťažovateľky tak nie je možné hovoriť o riadnom vyčerpaní

opravného prostriedku, a preto ani nemožno lehotu na podanie ústavnej sťažnosti počítať

od momentu, keď bolo sťažovateľke doručené rozhodnutie najvyššieho súdu o tomto

mimoriadnom opravnom prostriedku, ale už od momentu, keď nadobudlo právoplatnosť

napadnuté uznesenie krajského súdu 1 (uznesenie o odvolaní).

27. Je nepochybné, že napadnuté uznesenie krajského súdu 1 z 13. marca 2019

nadobudlo právoplatnosť podstatne skôr, ako nadobudlo právoplatnosť napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. z 26. júna 2019, od ktorého odvíjajú sťažovatelia

dodržanie dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (pozri bod 3).

28. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť, v ktorej sťažovateľka

namieta porušenie svojich označených základných práv v bode 1, 12 až 16 napadnutým

uznesením krajského súdu 1, odmietol podľa

ako podanú oneskorene.

29. Čo sa týka napadnutého uznesenia krajského súdu 2, ústavný súd konštatuje,

že v tejto časti je ústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená. Aj v tejto časti síce išlo

o napadnuté uznesenie krajského súdu 2 o neodkladnom opatrení, ale toto konanie nemalo

už dočasný charakter, ako to bolo v prvom prípade, čo vyplýva aj z bodu 12 a 12.1

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 30. septembra 2019, teda zákonnú

lehotu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu krajského súdu považoval už ústavný súd

za zachovanú (pozri bod 18).

30. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

31. Po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu 2 (na 14 stranách) ústavný

súd konštatuje, že prijaté právne a skutkové závery v konaní o neodkladnom opatrení

vo veci nahradenia súhlasu matky na zápis maloletých sťažovateľov na pokračovanie

primárneho vzdelávania v základnej škole vo Švajčiarsku a nahradenie jej súhlasu

s ich vycestovaním do Švajčiarska vychádzajú z logickej úvahy a opierajú sa aj o primerané

odôvodnenie, preto napadnuté uznesenie krajského súdu 2 netrpí vadou arbitrability.

32. K tomu ústavný súd zdôrazňuje, že z citovaného tiež

vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám

sa uplatňuje na princípe subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd poskytuje uvedenú ochranu

iba vtedy, ak ju neposkytujú všeobecné súdy.

33. Ústavný súd vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných

súvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia, prípadne

rozhodnutím o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia vydaným v rámci

občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu účastníka

súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania podľa

len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu prostredníctvom

účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania pred všeobecnými

súdmi (princíp subsidiarity) ().

34. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že matka maloletých sťažovateľov iba pokračuje

v tej istej argumentácii, ktorú predniesla v konaní pred všeobecnými súdmi (a to v dovolaní

z 22. mája 2019 proti napadnutému uzneseniu krajského súdu 2 a jej argumentmi v rozsahu

tých istých označených práv, ako sa snaží prezentovať pred ústavným súdom,

sa primeraným a aj dostatočným spôsobom zaoberal predtým už najvyšší súd v konaní

o dovolaní, ktoré uznesením odmietol, pozn.).

35. Keďže uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 30. septembra 2019

matka maloletých sťažovateľov, kvalifikovane zastúpená advokátom, v petite v ústavnej

sťažnosti ani nenamietala, jej opakovanými námietkami vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu krajského súdu 2, ktoré predniesla už v dovolacom konaní, sa ústavný súd bližšie

nezaoberal [prípustnosť dovolania vyvodzovala z , pozn.]. Nie je úlohou

ústavného súdu v súlade so sebaobmedzovaním vlastných zásahov do rozhodovacej činnosti

všeobecných súdov v konaní o ústavnej sťažnosti ani rozvíjať, prípadne potvrdzovať

správnosť právnych záverov všeobecných súdov, pretože tie sú rovnako povolané chrániť

základné práva a slobody fyzických a právnických (m. m. ).

36. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov

v tejto časti bolo potrebné odmietnuť podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu