Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 17/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Jurajom Špirkom, Nerudova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

jeho právneho zástupcu JUDr. Juraja Špirka, Nerudova 6, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 9. januára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“) o náhradu škody, v ktorom nebolo ku dňu podania ústavnej sťažnosti meritórne

rozhodnuté. Sťažnosť bola podaná ústavnému súdu 2. januára 2019.

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti popísal priebeh napadnutého konania

chronologickým súpisom procesných úkonov v danej veci. Návrh na vydanie platobného

rozkazu o zaplatenie sumy 1 696,10 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody sťažovateľ

podal okresnému súdu 12. júla 2013. Posledným úkonom súdu pred podaním ústavnej

sťažnosti bolo vyhlásenie rozsudku na pojednávaní 6. marca 2018. Od tohto dňa súd

nedoručil žalobcovi rozsudok ani zápisnicu z pojednávania a ku dňu podania ústavnej

sťažnosti zostal nečinný.

3. Sťažovateľ uviedol, že 28. novembra 2018 podal sťažnosť na prieťahy predsedovi

okresného súdu v zmysle o súdoch a sudcoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že ku dňu podania

ústavnej sťažnosti nedostal na túto sťažnosť odpoveď.

4. Podľa názoru sťažovateľa postupom okresného súdu vznikli v namietanom konaní

zbytočné prieťahy spôsobené činnosťou okresného súdu, ktorý síce vykonával

procesné úkony, tie ale neboli efektívne, a tiež úplnou nečinnosťou súdu v obdobiach

od 26. februára 2014 do mája 2015, od 7. júna 2016 do 13. júla 2017 a následne

po vyhlásení ostatného rozsudku súdu prvého stupňa od 6. marca 2018. Za neefektívny

postup súdu považuje sťažovateľ duplicitné a nadbytočné úkony súdu, ktoré nemožno

považovať za efektívny a relevantný postup pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa.

Podľa jeho názoru okresný súd nepostupoval v konaní tak, aby v čo najkratšej dobe

zadovážil dostatok dôkazov pre rozhodnutie.

5. Pokiaľ ide o predmet konania ako jednu z podmienok, splnenie ktorých ústavný

súd skúma v súvislosti s porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, sťažovateľ uviedol, že ide o civilnoprávne konanie, žalobu o náhradu škody,

ktorá je bežnou súčasťou sporovej agendy všeobecných súdov. Podľa jeho názoru nie sú

v danej veci prítomné okolnosti, ktoré by odôvodňovali doterajší priebeh konania jeho

zložitosťou. Vec sa nejaví zložitou po právnej stránke. K predmetu konania existuje

ustálená právna úprava a judikatúra.

6. Sťažovateľ je toho názoru, že svojím správaním v namietanom konaní nijakým

spôsobom neprispel k zbytočných prieťahom a vykonal všetky úkony potrebné

na preukázanie skutku. Poukázal na skutočnosť, že vec bola najprv prejednávaná

ako priestupok obcou a všetky dôkazy boli bezprostredne po skutku zdokumentované

policajnými orgánmi. Následne, keď zodpovednosť žalovaného za priestupok zanikla

v dôsledku uplynutia lehoty podľa

o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nemal sťažovateľ inú možnosť, len sa obrátiť

so žalobou o náhradu škody na súd. Sťažovateľ uznáva, že medzi dôkazmi, ktoré boli

vykonané v napadnutom konaní, a dôkazmi vykonanými v priestupkovom konaní boli

rozpory, avšak toto pričíta zbytočným prieťahom v konaní na strane súdu.

7. Sťažovateľ tiež opakovane odkazuje na judikatúru ústavného súdu, z ktorej

vyplýva, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci sa pritom právna neistota neodstráni, tá sa vytvára

až právoplatným rozhodnutím. Postup okresného súdu vyhodnotil sťažovateľ ako konanie,

ktoré nesmerovalo k odstráneniu jeho právnej neistoty.

8. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný

súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní a aby okresnému súdu prikázal

v namietanom konaní konať. Zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 5 000 € a rovnako si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

325,42 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

9. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predseda okresného súdu v odpovedi na výzvu

sp. zn. z 22. januára 2019 oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s tým,

aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a zároveň k veci samotnej uviedol:

„Na základe Vašej žiadosti zo dňa 10. 01. 2019 doručenej Okresnému súdu Prešov

dňa 14. 01. 2019 Vám oznamujem, že vo veci vedenej pod sp. zn. vyhlásil

zákonný sudca rozsudok dňa 06.03.2018, expedovaný bol dňa 20. 12. 2018. Keďže postup

zákonného sudcu Mgr. Revického považujeme za porušenie jeho pracovných povinností,

podávam na neho návrh na začatie disciplinárneho konania.

V danom spise bolo podané odvolanie 10.01.2019, prebiehajú procesné úkony

v súvislosti s odvolacím konaním, v súčasnej dobe nie je možné spis zapožičať.“

10. Výzvou z 29. januára 2019 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa,

aby sa vyjadril, či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného

súdu na zaujatie stanoviska.

11. Právny zástupca sťažovateľa podaním z 5. februára 2019 ústavnému súdu

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a k veci samej uviedol:

„Z pripojeného stručného vyjadrenia Okresného súdu Prešov vyplýva, že postupom

zákonného sudcu Mgr. Revického došlo k porušeniu jeho pracovných povinností, preto

podávajú návrh na začatie disciplinárneho konania. S postupom predsedu súdu sa plne

stotožňujeme. V ostatnom sa plne pridržiavame nášho písomného podania s tým, že len

skonštatovanie porušenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa nie je dostatočným zadosťučinením. Preto sťažovateľ

z dôvodov uvedených v podaní považuje za odôvodnené priznať mu finančné zadosťučinenie

podľa SR.“

III.

K obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní

12. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd

o predloženie súdneho spisu, ktorý mu okresný súd doručil na nahliadnutie

19. decembra 2019. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia

okresného súdu a ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil takýto stav namietaného konania:

13. Dňa 12. júla 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie

platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1 696,10 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody.

Dňa 12. augusta 2013 vydal na jeho základe okresný súd platobný rozkaz. Po podaní odporu

proti platobnému rozkazu sa v konaní uskutočnilo prvé pojednávanie 26. februára 2014,

ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti žalovaného, ktorého výsluch

považoval súd za potrebný.

14. Následne došlo opatrením predsedu súdu sp. zn. k zmene

zákonného sudcu z dôvodu zmeny rozvrhu práce dodatkom č. 5. Dňa 15. mája 2014

dal konajúci sudca pokyn na nariadenie pojednávania na 9. september 2014.

No už 11. júna 2014 bol termín pojednávania súdom zrušený z dôvodu zmeny rozvrhu práce

dodatkom č. 8 a došlo opäť k zmene zákonného sudcu. Vec bola pridelená sudcovi

Mgr. Petrovi Revickému.

15. Ďalšie pojednávanie bolo súdom nariadené na 9. jún 2015 až na základe urgencie

právneho zástupcu sťažovateľa zo 6. mája 2015. Ten však obratom požiadal súd o zmenu

termínu hlavného pojednávania z dôvodu kolízie s tromi inými pojednávaniami, ktoré

boli nariadené skôr. Na základe tejto žiadosti zmenil súd termín pojednávania

na 22. september 2015.

16. Na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo 22. septembra 2015, vyplynula

z vykonaného dokazovania (výsluch účastníkov konania) potreba vykonania ďalších

dôkazov a pojednávanie bolo odročené na 10. november 2015. Ďalšie pojednávanie sa

uskutočnilo v uvedený dátum, avšak zo svedeckých výpovedí vyplynula potreba vykonania

ďalšieho dokazovania, pretože svedecké výpovede sa líšili od svedeckých výpovedí

z priestupkového konania. Následne súd vykonal viacero úkonov na zabezpečenie dôkazov

(výzva policajným orgánom objasňujúcim priestupok, výzva príslušnej obci prejednávajúcej

priestupok, výzva právnemu zástupcovi žalobcu na doplnenie dokazovania).

17. Dňa 8. apríla 2016 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd rozhodol

o zamietnutí žaloby. Konajúci sudca požiadal 6. mája 2016 o predĺženie lehoty

na vyhotovenie rozsudku z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Rozsudok bol právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručený 23. mája 2016. Právny zástupca sťažovateľa podal

6. júna 2016 proti rozsudku odvolanie, ktoré okresný súd predložil na prejednanie

a rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) 9. augusta 2016. Krajský

súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa 31. októbra 2017 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Spis bol okresnému súdu doručený

4. decembra 2017.

18. Okresný súd nariadil obratom hlavné pojednávanie na 9. február 2018 a zároveň

vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhov na vykonanie dokazovania. Právny zástupca

žalovaného však požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu dovolenky v zahraničí.

19. Súd odročil hlavné pojednávanie na základe žiadosti na 6. marec 2018 a vyzval

opäť právneho zástupcu sťažovateľa na upresnenie dôkazných návrhov z dôvodu ich

neurčitosti. Súd vykonal viacero úkonov na zabezpečenie dôkazov (výzva obci

prejednávajúcej priestupok). Následne na hlavnom pojednávaní okresný súd žalobu opäť

zamietol.

20. Rozsudok okresného súdu bol súdom expedovaný až po podaní ústavnej

sťažnosti 20. decembra 2018 a právnemu zástupcovi sťažovateľa bol doručený

2. januára 2019.

21. Sťažovateľ podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku

odvolanie a vec bola 19. februára 2019 predložená na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý

vo veci stále koná.

IV.

Právomoc ústavného súdu, zákonné a judikatúrne východiská

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

22. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

23. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

24. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

25. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

26. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

27. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

28. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť

taký procesný postup v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa strana sporu obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

29. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

a .

30. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého sa

pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

31. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17

, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného

a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

32. Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva i z , podľa ktorého

súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla

na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z o sudcovskej

koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní sporu

a následkoch neprítomnosti strán, ako aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

33. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu (napr. , ,

, , ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , , ).

Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

34. Ku kritériu zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že konanie o zaplatenie z titulu

náhrady škody nevykazovalo z právneho hľadiska črty mimoriadnej zložitosti a tvorí bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení nepoukázal ani na právnu, ani na skutkovú zložitosť danej veci.

35. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania

pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

36. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

37. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že okresný súd priebežne konal o návrhu sťažovateľa, nariaďoval

pojednávania a dvakrát vo veci rozhodol rozsudkom. Ústavný súd však musí zároveň

konštatovať, že v postupe okresného súdu boli obdobia nečinnosti, ktoré uviedol sťažovateľ

(pozri bod 4). Tieto obdobia nečinnosti spočívali v neefektívnej organizácii práce súdu

či opakovaných zmenách zákonného sudcu.

38. Pokiaľ ide o obdobie nečinnosti označené sťažovateľom medzi 9. augustom 2016

a 31. októbrom 2017, keď vo veci konal krajský súd ako odvolací súd, ústavný súd

konštatuje, že napriek skutočnosti že sťažovateľ nenapadol i postup krajského súdu,

s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť ESĽP, ktorý posudzuje konanie ako celok, ústavný

súd zahrnul uvedené obdobie medzi zbytočné prieťahy v konaní.

39. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že celková doba

konania na prvostupňovom súde (6 a pol roka) je neprimeraná, čo je nezlučiteľné so

sťažovateľom namietaným porušením základných práv podľa a dohovoru

a judikatúrou ústavného súdu, ako aj ESĽP.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

40. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

41. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

42. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

43. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti

poskytnutej ochrany sťažovateľa ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal

okresnému súdu podľa a

konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, zohľadňujúc skutočnosť, že označená

vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

právoplatne skončená a do komplexu úkonov smerujúcich k naplneniu právnej istoty patrí aj

,,porozsudková“ agenda vrátane doručovania súdnych rozhodnutí či rozhodovanie o výške

trov ako integrálnej súčasti súdneho konania (, ).

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

44. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

45. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

46. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

47. Sťažovateľ žiadal priznať mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške

5 000 € z dôvodu, že právna neistota spôsobená zbytočnými prieťahmi v konaní, v ktorej sa

sťažovateľ dlhodobo nachádza, mu spôsobila materiálnu, ako aj nemateriálnu ujmu.

48. Vychádzajúc z dĺžky napadnutého konania a s ohľadom na zistené obdobia

nečinnosti a neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd konštatuje,

že v posudzovanej veci sú dané dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti a celkovú dobu

napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch, ako aj na to, že po prijatí ústavnej sťažnosti okresný súd už meritórne rozhodol.

Zároveň vzal ústavný súd do úvahy správanie sťažovateľa, povahu veci a význam konania

pre sťažovateľa, ako aj skutočnosť, že dôkazná situácia sťažovateľa v napadnutom konaní

sa v dôsledku neprimerane dlhého konania zásadným spôsobom zhoršila. Podľa názoru

ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3

výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 5 výroku

nálezu). Ústavný súd vychádzal pri stanovení výšky finančného zadosťučinenia zo svojej

judikatúry (napr. , a ).

VI.

Trovy konania

49. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľovi

vznikli v konaní pred ústavným súdom.

50. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

51. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

52. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Celková

hodnota náhrady trov konania tak predstavuje sumu 325,42 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

53. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

54. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu