Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 103/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. marca 2020

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, a

, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Skalica sp. zn.

z 30. marca 2017, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

zo 16. apríla 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. septembra 2019 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti a o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť

a

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 30. marca 2017 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 16. apríla 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 25. septembra 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“).

Sťažovatelia ústavnému súdu v deň podania ústavnej sťažnosti doručili doplnenie

ústavnej sťažnosti a 17. februára 2020 doručili ďalšie doplnenie ústavnej sťažnosti.

2. Z ústavnej sťažnosti, ale najmä z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia viedli

dlhoročný spor so svojím susedom, ktorý na svojom pozemku postavil plot v rozpore

so stavebným povolením. Sťažovatelia tvrdia, že plot (s celkovou výškou 3 m,

podľa stavebného povolenia bola povolená výška 1,8 m) tieni ich obytnú miestnosť.

Z príloh ústavnej sťažnosti zároveň vyplýva, že mesto Skalica ako príslušný stavebný

úrad (ďalej len „stavebný úrad“) nariadilo rozhodnutím č. zo 4. mája 2004,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. júna 2004 a vykonateľným sa stalo 30. júna 2004 (ďalej

len „rozhodnutie o odstránení stavby“), odstránenie časti stavby z dôvodu nedoloženia

svetlotechnického posudku. Listom č. zo 16. augusta 2006 bolo

stavebníkovi (susedovi sťažovateľov) oznámené začatie výkonu rozhodnutia o odstránení

stavby. Po oznámení o začatí výkonu rozhodnutia o odstránení stavby podal stavebník

žiadosť o obnovu konania a zároveň doložil svetloznalecký posudok. Stavebný úrad žiadosti

o povolenie obnovy konania vyhovel rozhodnutím č. z 2. novembra 2006.

Rozhodnutím stavebného úradu č. z 30. novembra 2006 bolo konanie o výkon

rozhodnutia prerušené. Krajský stavebný úrad v Trnave, odbor stavebného poriadku (ďalej

len „krajský stavebný úrad“) rozhodnutím č. KSÚ–OSP-955/2006/Po zo 17. januára 2007

zrušil rozhodnutie o povolení obnovy konania. Sumárnym výsledkom bolo, že krajský

stavebný úrad ponechal v platnosti rozhodnutie stavebného úradu o výkone rozhodnutia

o odstránení stavby. Stavebný úrad oznámením č. z 13. novembra 2007 oznámil

stavebníkovi a dal na vedomie sťažovateľom, že výkon rozhodnutia je neprípustný z dôvodu

uplynutia trojročnej lehoty na plnenie povinnosti podľa

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Na základe dodatočného stavebného konania vydal stavebný úrad rozhodnutie

o dodatočnom stavebnom povolení pre sporné oplotenie č. z 18. januára 2008

(ďalej len „dodatočné stavebné povolenie“). Proti dodatočnému stavebnému povoleniu

podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom krajský stavebný úrad rozhodol tak, že dodatočné

stavebné povolenie rozhodnutím č. k. KSÚ-OSP-0490/2008/Gi z 5. marca 2008 potvrdil.

3. Z príloh ústavnej sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovatelia podali na okresnom súde

žalobu o uloženie povinnosti a náhradu škody. Okresný súd napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že žalobu v časti o zníženie plotu zamietol, žalovaným uložil povinnosť riadne

uchytiť pletivový plot po celej dĺžke, v časti uloženia povinnosti žalovaným odstrániť rámy

s fóliou a ostatný materiál z pletivového plota zastavil, zaviazal žalovaného 2 zaplatiť

sťažovateľom sumu 895,57 €, konanie v časti o zaplatenie sumy 1 062,21 € zastavil

a ďalšími výrokmi rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Proti rozsudku okresného

súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozsudkom rozhodol krajský súd tak,

že rozsudok okresného súdu potvrdil. Napokon sťažovatelia podali proti napadnutému

rozsudku krajského súdu dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol.

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti požiadali ústavný súd o ustanovenie právneho

zástupcu v konaní pred ním a navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol

nálezom: „1) Základné práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z čl. 6

ods. 1 Dohovoru... a SR boli uznesením NSSR ,

rozsudkom KS v Trnave pod sp. zn. a OS Skalica sp. zn.

porušené.

2) Uznesenie NSSR... rozsudok KS v Trnave... rozsudok OS Skalica... sa zrušujú

a prikazuje sa OS Skalici vydať rozsudok pre zmeškanie.

3) NSSR je povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu... zaplatiť

finančné zadosťučinenie sťažovateľom vo výške 2000 eur...

4) NSSR je povinný uhradiť sťažovateľom trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

9. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

12. Sťažovatelia porušenie práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu (čl. 46

ods. 1 a dohovoru) odvíjajú od skutočnosti, že rozhodnutiami

všeobecných súdov sa im nepodarilo docieliť odstránenie stavby, ktorú považujú

za nezákonnú, a tiež od tej skutočnosti, že okresný súd nevydal v ich právnej veci rozsudok

pre zmeškanie, hoci podľa názoru sťažovateľov na to boli splnené podmienky.

III.1 K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

13. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku okresného súdu vo vzťahu

k namietanému porušeniu práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

ústavného súdu podľa .

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

14. Proti rozsudku okresného súdu sťažovatelia podali odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu právam sťažovateľov podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom

rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

III.2 K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu a uznesením

najvyššieho súdu

15. Ústavnú sťažnosť sťažovateľov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského

súdu a uzneseniu najvyššieho súdu je potrebné považovať za oneskorene podanú.

16. Podľa poslednej vety ak bol vo veci podaný

mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu

k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť

od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

17. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane (ďalej len „“).

18. Podľa lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín,

dní, týždňov, mesiacov a rokov.

Podľa do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň,

keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.

Podľa ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného

pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon

na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy,

ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.

19. Ústavný súd zistil telefonickým dopytom na okresnom súde, že napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo právoplatnosť 22. októbra 2019. Posledným dňom

zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti bol v tomto prípade

23. december 2019 (keďže posledný deň lehoty 22. december 2019 pripadol na deň

pracovného pokoja). Sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť na poštovú prepravu

10. februára 2020.

20. Nedodržanie zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je zákonom

ustanoveným dôvodom na jej odmietnutie ako podanej oneskorene [§ 56 ods. 2 písm. f)

]. V prípade podania ústavnej sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť

(m. m. , , ).

21. V súvislosti s odôvodnením zmeškania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti

argumentáciou sťažovateľov, podľa ktorej sa „mohol dozvedieť, že aj on môže podať

sťažnosť a to dňa 4.2.2020, keď cestoval zrýchleným vlakom – EC do Bratislavy a v kupé

vlaku sedeli vyše 70-ročný advokát a bývalý ústavný sudca ČR...“, ústavný súd opäť

zdôrazňuje, že dvojmesačná lehota podľa má kogentnú

povahu, t. j. jej prípadné nedodržanie nie je možné odpustiť (m. m. ).

22. Z uvedených záverov vyplýva, že ústavnú sťažnosť vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu najvyššieho súdu a v tejto nadväznosti aj ústavnú sťažnosť smerujúcu proti

rozsudku krajského súdu je potrebné považovať za oneskorene podanú a odmietnuť

ju podľa .

23. Navyše ústavnú sťažnosť by bolo možné odmietnuť aj pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí podľa . Podľa

ods. 3 sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí pripojiť aj kópiu

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým malo dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

Sťažovatelia k ústavnej sťažnosti nepriložili rozsudok krajského súdu (ani rozsudok

okresného súdu). Ústavný súd sťažovateľov na odstránenie tohto nedostatku nevyzýval

vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku. Napokon aj po preskúmaní

odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sa ústavná sťažnosť javí ako zjavne

neopodstatnená, a teda bolo by možné odmietnuť ju aj podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

III.3 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

24. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

25. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľov a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

26. Ústavný súd konštatuje, že síce sťažovatelia požiadali v ústavnej sťažnosti

o ustanovenie právneho zástupcu, avšak žiadnym spôsobom ani len netvrdili, tým menej

preukázali ich majetkové pomery, ktoré by túto žiadosť odôvodňovali.

27. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná

ani zjavne neopodstatnená.

Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľov preto, že bola podaná

oneskorene, je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti (m. m. , , ).

28. Pretože neboli splnené dva z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľov o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

29. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov uplatnenými v ústavnej sťažnosti

(finančné zadosťučinenie).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. marca 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu