Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/281/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v právnej veci žalobcov: 1/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX V., zastúpený procesným opatrovníkom: Mgr. X. Z., zamestnanec Okresného súdu Trnava, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX V., proti žalovaným: 1/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX V. a 2/ Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXX XX V., o uloženie povinnosti a náhradu škody, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 2C/151/2008- 517 zo dňa 30. marca 2017 v zamietajúcej časti a v časti zastavenia konania, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania priznáva v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v časti o zníženie murovaného plotu po celej jeho dĺžke na hraniciach parc. č. 2163 a parc. č. 2165 na výšku 180 cm zamietol, výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť riadne uchytiť pletivový plot po celej jeho dĺžke na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky na hraniciach parc. č. 2164/1 zapísanej na LV č. XXX a parc. č. 2167 zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. V., výrokom III. konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletivového plota zastavil, výrokom IV. zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 895,57 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom V. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.062,21 eur zastavil, výrokom VI. žalovaným v časti nároku pod bodom I. nepriznal právo na náhradu trov konania, výrokom VII. žalobcom v časti nároku pod bodom II. priznal náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu a výrokom VIII. žalobcom v časti nároku pod bodom III. priznal náhradu trov konania proti žalovanému 2/ v rozsahu 68,62 %.

2. Súd rozsudok po právnej stránke odôvodnil aplikáciou § 127 ods. 1, 2, 3, § 417 ods. 1, 2 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že mal v konaní preukázané, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. 2163 a žalovaní sú spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. 2165, obidve v k. ú. V.. Mesto Skalica vydalo dňa 18.01.2008 Dodatočné stavebné povolenie č. 3648/2007, ktorým rozhodlo, že stavba: „oplotenie“ uskutočnená na pozemku parc. číslo 2165 v katastrálnom území V., ul. M. sa podľa §88a Stavebného zákona a v súlade s § 66 a § 81c Stavebného zákona a § 10 vyhl. č. 453/2000 Z. z. dodatočne povoľuje. Krajský stavebný úrad v Trnave Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-0490/2008/Gi zo dňa 05.03.2008 podľa ust. § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie F. W., U. W., X. W. a F. W., všetci bytom M. X, V. zo dňa 29.01.2008 zamietol a rozhodnutie Mesta Skalica, v zastúpení primátorom mesta, Ing. V. G., č. 3648/2007 zo dňa 18.01.2008 potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, že stavba oplotenia nie je v rozpore s verejnými záujmami. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.03.2008. Na základe uvedeného je zrejmé, že murovaný plot, ktorý postavil žalovaný 2/ na pozemku parc. č. 2165 v k. ú. V. je legálnou stavbou, na ktorú bolo vydané dodatočné stavebné povolenie, v ktorom boli zohľadnené námietky žalobcov týkajúce sa tienenia obytnej miestnosti ich rodinného domu. Príslušné správne orgány vo svojich správnych rozhodnutiach uzavreli, že stavba nie je svojim umiestnením, začatím a uskutočnením v rozpore s verejnými záujmami.

3. Zo znaleckého posudku č. 19/2012 vypracovaného znaleckým ústavom: Stavebná fakulta STU v Bratislave, mal súd preukázané, že na Slovensku neexistujú všeobecne záväzné predpisy na hodnotenie tieňov, ktoré vrhajú stavby na okolité pozemky a preto nie je možné podať objektívne vyjadrenie o primeranosti alebo neprimeranosti tienenia pozemku žalobcov murovaným plotom. Z hľadiska požiadaviek a kritérií preslnenia bytov podľa STN 73 4301 nemá murovaný plot negatívny vplyv na preslnenie rodinného domu žalobcov. Tienenie okna detskej izby rodinného domu žalobcov murovaným plotom žalovaných nie je v rozopre s požiadavkami a kritériami STN 73 0580-1 Zmena 2 na denné osvetlenie vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí. Murovaný plot nemá negatívny vplyv na preslnenie obytnej miestnosti v dome. Výška murovaného plotu je v súlade s požiadavkami denného osvetlenia obytnej miestnosti a na preslnenie obytnej miestnosti rodinného domu na parcele č. 2163.

4. Súd dospel k záveru, že znalecký posudok znaleckého ústavu je zrozumiteľný, znalecký ústav si v znaleckom posudku neodporuje, zodpovedal na všetky položené otázky jasne a zrozumiteľne. Znalecký ústav: Stavebná fakulta STU v Bratislave je zapísaný v Zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktorý vedie ministerstvo. Znalecký posudok spĺňa všetky obsahové náležitosti v zmysle ustanovenia § 17 ods. 3 Z. č. 382/2004 Z. z. Znalecký posudok obsahuje znaleckú doložku, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou znaleckého posudku a ktorá obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru, v ktorom je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, a poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku. Jednotlivé strany písomne podaného znaleckého posudku sú riadne očíslované, zviazané a zošité šnúrou. Voľné konce šnúry sú prekryté nálepkou, ktorú znalecký ústav opatril odtlačkom svojej úradnej pečiatky tak, ako mu to ukladá zákon o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Zo znaleckého posudku súd zistil, že znalecký ústav nevykonal miestnu ohliadku v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku, z dôvodu hospodárnosti, v súlade s ustanovením § 16 ods. 2/c zákona č. 382/2004 Z. z., pričom technický stav bol v priebehu konania ustálený. Vychádzal zo spisovej dokumentácie a z verejne dostupných podkladov (katastrálne mapa, listy vlastníctva a pod.). Aj podľa názoru súdu, pre vypracovanie znaleckého posudku boli pre znalecký ústav predovšetkým potrebné technické ukazovatele, ktoré mal v spise k dispozícii (a ktoré sa počas konania nezmenili), pričom tieto neboli v konaní žiadnou zo strán namietané. Navyše je potrebné poznamenať, že žalobcovia nenavrhli vypracovať kontrolný, ani ďalší znalecký posudok.

5. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalobcovia namietali, že znalecký posudok nerieši protiprávne vydanie nezákonného rozhodnutia - Dodatočného stavebného povolenia č. 3648/2007, je potrebné uviesť, že súd znaleckému ústavu takúto otázku nezadal. Súd nemá v občianskoprávnom konaní právomoc rozhodovať o správnosti rozhodnutia stavebného úradu. Požiadavky na denné osvetlenie domu a pozemku susediacou stavbou patria k technickým požiadavkám na výstavbu a ich posudzovanie zákon zveruje stavebným úradom. Krajský stavebný úrad Trnava svojim rozhodnutím KSÚ-OSP-0490/2008/ Gi dňa 05.03.2008 potvrdil rozhodnutie Mesta Skalica č. 3648/2007 zo dňa 18.01.2008 a následne Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 20.05.2008 preskúmalo právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-0490/2009/Gi zo dňa 05.03.2008 mimo odvolacieho konania, vyhodnotilo ich so záverom, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nezistilo porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie, resp. zmenu rozhodnutia stavebného úradu a preto ho ponechalo v platnosti. Príslušné správne orgány vo svojich správnych rozhodnutiach uzavreli, že stavba „oplotenie“ nie je v rozpore s verejnými záujmami ani s oprávnenými záujmami žalobcov.

6. Na základe uvedených skutočností súd po právnom posúdení veci podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že zo strany žalovaných nejde o neoprávnený zásah, ktorým by nad mieru primeranú pomerom obťažovali žalobcov alebo čím by vážne ohrozovali výkon ich práv. Navyše, z výpovede žalobkyne 2/ mal súd preukázané, že detskú izbu, do ktorej im nepreniká svetlo z dôvodu tienenia murovaným plotom, už dlhé roky nevyužívajú, obývajú vrchné poschodie ich rodinného domu. Súd zdôraznil, že žalobe žalobcov v danom nároku nebolo možné vyhovieť už len z toho dôvodu, že ich

žalobná požiadavka smeruje na uloženie povinnosti aktívneho konania žalovaných (znížiť murovaný plot na hraniciach parc. č. 2163 a parc. č. 2165 po celej jeho dĺžke na výšku 180 cm), čo zákon v ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka neumožňuje. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zákon ukladá vlastníkovi veci (v danom prípade žalovaným) pri výkone svojich práv zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorou by nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného alebo vážne ohrozovali výkon práv iného (žalobcov). Žalobou z imisii podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa možno úspešne domáhať, aby súd uložil vlastníkovi veci povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia, nie však už povinnosť niečo pozitívne konať ( napr. R 3/1988, rozsudok NS ČR sp. zn.25 Cdo 259/2001, 22 Cdo 2466/2007). Žalobca sa môže úspešne domáhať iba uloženia povinnosti vlastníkov veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov, presne vymedzeného rušenia (v danom prípade tienenia na pozemok žalobcov). Rušiteľ po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá, aby sa zdržal konkrétneho obťažovania žalobcov, alebo vážneho ohrozovania výkonu ich práv, si potom sám zvolí opatrenie, ktorým odstráni závadný stav. To, či si povinný subjekt zvolil dostačujúce opatrenie, bude súd skúmať až v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia. Žalobe žalobcov v časti na uloženie povinnosti žalovaným „znížiť murovaný plot na hraniciach parc. č. 2163 a parc. č. 2165 po celej jeho dĺžke na výšku 180 cm“, t.j. na uloženie povinnosti aktívneho konania tak nie je možné vyhovieť.

7. Druhým nárokom sa žalobcovia domáhali toho, aby súd uložil žalovaným povinnosť riadne uchytiť pletivový plot na hraniciach parc. č. 2164/1 vo vlastníctve žalobcov a parc. č. 2617 vo vlastníctve žalovaných na stĺpiky a šponovacie drôty a doplniť chýbajúce stĺpiky. Svoj nárok opreli o ustanovenie § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o vážne ohrozenie žalobcov a mohlo by prísť k ich úrazu. Uviedli, že pletivový plot, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, nie je dobre upevnený, tento prevísa nad pozemok žalobcov a mohlo by prísť k ich zraneniu trčiacimi drôtmi. Tohto nároku sa žalobcovia domáhajú z dôvodu ohrozenia ich zdravia. Svoje tvrdenie preukázali žalobcovia doložením príslušných fotografií.

8. Z priložených fotografií mal súd preukázané, že pletivový plot žalobcov, ktorý tvorí hranicu ich susediacich pozemkov je naklonený vrchnou časťou nad pozemok žalobcov, a to asi cca 50 cm, pričom žalobcovia v blízkosti tohto pletivového plota majú vysadený vinič. Je reálne možné, že žalobcovia môžu pri obrábaní pôdy na svojom pozemku, prípadne pri starostlivosti o vinič, prísť k úrazu (poškriabanie od drôtov trčiacich z plota, príp. ďalšie oveľa komplikovanejšie poranenia napr. poranenie očí, a pod.). Za takéhoto technického stavu pletivového plota je len ťažko možné dôvodne žiadať od žalobcov, aby sami zakročili proti hroziacej škode a urobili príslušné opatrenia, bez toho, aby došlo k riadnemu uchyteniu pletivového plota na stĺpiky a šponovacie drôty. Súd z tohto dôvodu nároku žalobcov vyhovel a zaviazal obidvoch žalovaných povinnosťou špecifikovanou vo výroku rozhodnutia, aj napriek tomu, že žalovaný 1/ namietal, že nehnuteľnosť neužíva a v dome nebýva.

9. Z výpisu z LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľností - parc. č. 2167 vo výmere 908 m2 sú U. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX, každý v 1/2. Súd považoval pletivový plot oddeľujúci pozemok žalovaných od pozemku žalobcov, a ktorý postavili predchodcovia žalovaných, za súčasť ich pozemku parc. č. 2167. Pletivový plot podľa svojej povahy patrí k pozemku a je určený na oddelenie pozemku žalovaných od pozemku žalobcov. Plot je určený na oplotenie pozemku, na jeho oddelenie od susedných nehnuteľností. V celej dĺžke pozemku parc. č. 2167 susediaceho s pozemkom žalobcov 2164/1 je osadené len pletivo na kovových stĺpoch, ktoré sú zakopané v zemi. V tejto dĺžke plot nemá betónový základ. V prípade, že ide o oplotenie areálu obytných budov, rodinných domov, rekreačných chát a podobne, tvoria ploty spravidla súčasť týchto budov ako hlavnej veci a tam, kde ide len o oplotenie pozemku, je plot súčasťou pozemku (Občiansky zákonník, Veľký komentár. Bratislava: JUDr. Imrich Fekete, CSc., 2011, s. 585).

10. Súčasť veci nie je spravidla spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, ale sleduje právny osud hlavnej veci, vlastníkovi ktorej patrí (rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cz 39/1991). Hlavná vec i jej súčasť tvoria jedinú vec, celok, ktorý je v dôsledku toho podrobený aj tomu istému právnemu režimu. V dôsledku toho sa preto právne úkony a nimi založené práva a povinnosti, ktorých predmetom je určitá hlavná vec, vzťahujú na všetky jej súčasti (rozsudok NS ČR sp. zn. 29Odo 760/2003). Súčasť veci môže byť samostatnou vecou v právnom slova zmysle. Hlavná vec a jej súčasť tvoria jeden nedeliteľný celok. Nie je možné platne previesť vlastnícke právo k veci bez jej súčasti a naopak je neplatnou zmluva o samostatnom prevode súčasti bez toho, aby bola prevádzaná vec ako celok (Právní rádce 8/2007). Súčasť hlavnej veci tak prechádza na nadobúdateľa hlavnej veci bez ďalšieho, aj keď nie je výslovne

uvedená a individualizovaná v zmluve o prevode hlavnej veci. Z uvedeného vyplýva, že predmetom dedičského konania D 381/86 - 266/86 a Darovacej zmluvy RI-261/92 (ako právne tituly nadobudnutia vlastníctva) ktorých predmetom bola aj nehnuteľnosť - parc. č. 2167 v k. ú. V., bolo aj oplotenie tvoriace jeho súčasť, bez toho, aby muselo byť bližšie špecifikované v nadobúdacích tituloch. Ich vlastníkom sú obidvaja žalovaní (každý v 1/2), ktorí sú aj vlastníkmi parc. č. 2167, preto námietka žalovaného 2/ nebola dôvodná.

11. Žalobcovia sa pôvodne v danom nároku domáhali taktiež odstránenia rámov s fóliou a ostatného materiálu z pletivového plotu, pričom počas konania uviedli, že v súčasnosti už žalovaní nemajú o pletivový plot opretý žiadny materiál, preto na tomto nároku netrvali a v tejto časti zobrali svoju žalobu späť.

12. Tretím nárokom sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcom sumu 1.957,78 eur titulom náhrady škody. Počas konania v danej veci ustálili svoj nárok na zaplatenie sumy 895,57 eur. Vo zvyšnej časti zobrali svoju žalobu späť. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby zo strany žalobcov, súd konanie o zaplatenie sumy 1.062,21 eur v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 zastavil. Súd o žalobe v tomto nároku rozhodol podľa § 274 na základe toho, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.

13. O trovách konania súd rozhodol tak, že v časti o uloženie povinnosti žalovaným znížiť murovaný plot na hraniciach medzi parc. č. 2163 vo vlastníctve žalobcov a parc. č. 2165 vo vlastníctve žalovaných na výšku 180 cm, súd rozhodol podľa zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 ods. 1 a žalovaným, ktorí boli v konaní o tomto nároku úspešní, nepriznal ich náhradu, pretože si trovy konania neuplatnili a zo spisu im žiadne trovy konania nevyplývali. V časti o uloženie povinnosti žalovaným riadne uchytiť pletivový plot na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky, odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletiva plotu na hraniciach parc. č. 2164/1 (vo vlastníctve žalobcov) a parc. č. 2167 (vo vlastníctve žalovaných) súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 a úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov konania aj napriek tomu, že v časti odstránenia rámov s fóliou a ostatného materiálu z pletivového plota bolo konanie zastavené, z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami, pretože žaloba bola v tejto časti podaná dôvodne, keďže tieto materiály sa v čase podania žaloby na pletivovom plote nachádzali a až následne, počas konania v danej veci, boli žalovanými z pletivového plota odstránené. V časti o zaplatenie sumy 1.957,78 eur súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia mali v konaní úspech v časti 895,57 eur, čo predstavuje úspech 84,31 % a neúspech 15,69 %, v časti, v ktorej žalobcovia zobrali svoju žalobu späť (bez toho, aby dôvodom späťvzatia bolo plnenie zo strany žalovaného) a z procesného hľadiska nesú zodpovednosť za trovy konania. Žalobcom po odpočítaní úspechu žalovaného 2/ ( 84,31 % - 15,69 %) vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 68,62 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Uviedli, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, čím je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia 365 ods. l, písm. h) CSP. Ich stanovisko k dodatočnému stavebnému povoleniu je zrejmé z mailu, ktorý žalobcovia poslali do spisu súdu 17.02.2011 a z ich listu Mestu Skalica zo dňa 15.01.2008, ktorý takisto založili do spisu v podaní zo dňa 30.12.2012. Na týchto svojich tvrdeniach trvajú. Proti znaleckému posudku podali námietky podaním z 30.10.2012. Naviac znalec nevykonal premeranie. Znalec si nesplnil ani základnú povinnosť a nevykonal miestnu ohliadku. Posudok vypracoval od stola, bez toho, aby sa na plot a vôbec na miesto samé, čo len pozrel. Takto povrchne vypracovaný posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Na str. 7 a 8 pod bodmi 23, 24 a 25 a na str. 10 a 11 pod bodom 32 argumentuje napadnutý rozsudok tým, že sa mohli domáhať v zmysle ustanovenia § 127 Obč. zákonníka len zdržania neoprávnených zásahov a nemožno sa domáhať aktívneho konania žalovaných, to je znížiť murovaný plot na výšku 180 cm. Podľa právneho názoru prvoinštančného súdu ustanovenie § 127 Obč. zákonníka neumožňuje domáhať sa aktívneho konania žalovaných. Má za to, že to je nesprávny právny názor a teda súd vec nesprávne právne posúdil, čo je dôvodom na odvolanie v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1, písm. h) CSP. Z tohto dôvodu sa domáhajú toho, aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 388 napadnutý výrok v bode 1, rozsudku Okresného súdu Skalica 2C151/2008 zmenil tak, že ich žalobe vyhovie a žalovaných zaviaže znížiť murovaný plot po celej jeho dĺžke na hraniciach medzi parc. č. 2163 k. ú. V. vedenej na LV č. XXX pre obec V. vo vlastníctve žalobcov ako ich BSM a parc. č. 2165 k. ú. V. vedenej na LV č. XXX pre obec

V., v podielovom spoluvlastníctve žalovaných každého v podiele 1/2 na výšku 180 cm. Zároveň žiadajú, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania žalobcom.

15. Žalobcovia doplnili svoje odvolanie a uviedli, že plot je dlhý presne 16 m, ale výška je 3 m a nie 2,8 m. F. ho ešte predlžoval a staval od 05.10.1999 do 2004 hoci po 2 rokoch si mal stavebné povolenie predĺžiť. Stavebnému úradu vôbec nevadilo, že sa porušuje zákon. Po nezákonnom dedičstve, lebo majetok z roku 1979 syna F. aj nevesty U. sa dostal do dedičstva otca, preukazuje nezákonnosť aj LV č.XXX aj Osvedčenie o dedičstve-3D/183/2008. Žalovaný 1/ U. F. v nehnuteľnosti nebýva, ale je vlastníkom nehnuteľnosti LV č. XXX a je viazaný povinnosťami v zmysle nároku žalobcov! Hoci Mesto Skalica rozhodlo o povolení obnovy konania, toto rozhodnutie KSÚ v Trnave rozhodnutím č. KSÚOSP- 955/2006/Po zo dňa 17.01.2007 zrušil, pretože mu utiekla lehota na rozhodnutie. Mesto Skalica malo pokračovať vo výkone rozhodnutia č.Výst.1v1/2004, čo však neurobilo. Výkon rozhodnutia bol oznámený pod č. vyst. 9244/2006 zo dňa 16.08.2006 Mestom Skalica. KSÚ aj Ministerstvo výstavby pochybili a porušili zákon. Rozhodnutie o dodatočnom povolení nemohlo zákonnou cestou nadobudnúť právoplatnosť dna 17.03.2008, lebo rozhodnutie č. Vyst.1v1 zo dňa 04.05.2004 nadobudlo právoplatnosť 15.06.2004 a nezákonné vydávanie iného rozhodnutia je nezákonné a trestné! Znalecky posudok č.19/2012 bol vypracovaný zbytočne, lebo Rozhodnutie č. vyst. 1vl bol právoplatný dňa 15.06.2004 a ďalšie rozhodnutia boli nezákonné a po uplynutí lehoty na rozhodnutie. Mesto Skalica konala nezákonne s porušeniami zákona a zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Detskú izbu využíva na liahnutie prepeličiek, pretože je tam tma a slnko mu nepoškodí liahnivosť. Znalecky ústav - STU porušil svoju povinnosť, lebo sa neprišiel ani pozrieť a nezodpovedal otázky. Ďalej uviedli, že žalobu nezobrali späť. Nikdy sa nezriekli náhrady škody ani ju nikdy neupresnili na 895,57 eur.

16. Žalovaní 1/ a 2/ odvolací návrh nepodali a k odvolaniu žalobcov sa nevyjadrili.

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa domáhali toho, aby súd zaviazal žalovaných povinnosťou znížiť murovaný plot po celej jeho dĺžke na hraniciach parc. č. 2163 (vo vlastníctve žalobcov) a parc. č. 2165 (vo vlastníctve žalovaných) na výšku 180 cm, riadne uchytiť pletivový plot na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky, odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletiva plotu na hraniciach parc. č. 2164/1 (vo vlastníctve žalobcov) a parc. č. 2167 (vo vlastníctve žalobcov), žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1.957,78 eur a aby zaviazal žalovaných povinnosťou nahradiť žalobcom trovy konania.

19. Súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v časti o zníženie murovaného plotu po celej jeho dĺžke na hraniciach parc. č. 2163 a parc. č. 2165 na výšku 180 cm zamietol, výrokom II. žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť riadne uchytiť pletivový plot po celej jeho dĺžke na stĺpiky a šponovacie drôty, doplniť chýbajúce stĺpiky na hraniciach parc. č. 2164/1 zapísanej na LV č. XXX a parc. č. 2167 zapísanej na LV č. XXX v kat. úz. V., výrokom III. konanie v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletivového plota zastavil, výrokom IV. zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 895,57 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom V. konanie v časti o zaplatenie sumy 1.062,21 eur zastavil.

20. Vzhľadom k rozsahu odvolania zo strany žalobcov je predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a konanie zastavil. Vo vyhovujúcej časti je rozhodnutie právoplatné. Žalobcovia v odvolaní namietali postup Mesta Skalica, tiež to, že podali námietky proti znaleckému posudku č. 19/2012 vypracovanému znaleckým ústavom dňa 10.10.2012, kde sa znalec vôbec nevyjadril k tieneniu plotu, nevykonal premeranie a miestnu ohliadku, ďalej majú za to, že súd nesprávne vec posúdil pokiaľ mal za to, že žalobcovia sa mohli domáhať v zmysle ust. § 127 len zdržania neoprávnených zásahov. Poukazovali tiež na

nezákonnosť dedičstva, na pochybenia súdov a Ministerstva výstavby. Ďalej poukazovali na to, že žalobu nikto nezobral späť, tiež nikdy neupresnili škodu na 895,57 eur a žalobu nezobrali vo zvyšku späť, nakoľko žalovaný 2/ im spôsobil škodu.

21. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že F. W., nar. XX.XX.XXXX a U. W., nar. XX.XX.XXXX sú vlastníkmi nehnuteľností vedených na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXX - parc. č. 2163 vo výmere 421 m2, parc. č. 2164/1 vo výmere 406 m2 v 1. U. F., nar. XX.XX.XXXX a Q. F., nar. XX.XX.XXXX sú vlastníkmi nehnuteľností vedenej na Okresnom úrade Skalica, katastrálny odbor na LV č. XXX- parc. č. 2165 vo výmere 412 m2 a parc. č. 2167 vo výmere 908 m2 každý v 1.

23. Podľa dodatočného stavebného povolenia Mesta Skalica, zo dňa 18.01.2008, podpísaného primátorom mesta Ing. V. G., sa stavba „Oplotenie“ uskutočnená na pozemku parcela č. 2165 v katastrálnom území V., ul. M., ktorej vlastníkom je žiadateľ Q. F., M. č. X, V., podľa § 88a stavebného zákona a v súlade s § 66 a § 81c stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. dodatočne povoľuje. Stavba je oplotením ohraničujúcim predmetné pozemky rodinných domov a pozostáva z oceľových stĺpikov osadených do betónového základu, murovanej výplne z bielych tehál. Oceľové stĺpiky v murovanej časti sú v odstupoch cca 3,1 m. Oplotenie je vysoké 3 m a celkovej dĺžky 16,3 m.

24. Krajský stavebný úrad v Trnave Rozhodnutím č. KSÚ-OSP-0490/2008/Gi zo dňa 05.03.2008 podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie F. W., U. W., X. W. a F. W., zo dňa 29.01.2008 proti dodatočnému povoleniu zamietol a rozhodnutie Mesta Skalica, č. 3648/2007 zo dňa 18.01.2008 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavba oplotenia nie je v rozpore s verejnými záujmami. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.03.2008.

25. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

26. Citované ustanovenie zakotvuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

27. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.

28. Nesporným v danej veci bolo, že medzi pozemkami sporových strán je postavený murovaný plot o výške 3 m a dĺžke 16,3 m. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že predmetné oplotenie je postavené v rozpore so zákonom a spôsobuje im tienenie, čím prišlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerov, spočíva na žalobcoch uvedené i preukázať.

29. K postupu mesta Skalica, na ktoré žalobcovia poukazovali, sa správne vyjadril už súd prvej inštancie. V rámci občianskoprávneho konania súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu. Pokiaľ na predmetný múr, ktorého výšku namietajú žalobcovia bolo vydané Dodatočné stavebné povolenie č. 3648/2007, ktoré rozhodnutie potvrdil i Krajský stavebný úrad Trnava svojim rozhodnutím KSÚ-OSP-0490/2008/Gi dňa 05.03.2008 a ani Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR dňa 20.05.2008, ktoré preskúmalo právoplatné rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku č. KSÚ-OSP-0490/2008/Gi dňa 05.03.2008 nezistilo porušenie zákona, ide o stav, kedy súd v tomto konaní z predmetného rozhodnutia vychádza.

30. Za daného stavu preto argumentácia žalobcov o nezákonnosti dodatočného stavebného povolenia k murovanému plotu o výške 3 m a dĺžke 16,3 m neobstojí.

31. Uvedené však nebráni žalobcom domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva v prípade ak susedia nad mieru primeranú pomerov zasahujú do ich vlastníckeho práva. V zmysle nároku podľa ust. § 127 ods. 1 OZ, petit žaloby musí byť negatórny a preto musí znieť len na zdržanie sa konania, t.j. presne vymedzené rušenie, pričom podľa povahy veci treba aj označiť nehnuteľnosť, s užívaním ktorej je spojený prienik namietanej imisie. V tomto smere je potrebné odlíšiť imisie od činnosti, s ktorou sú spojené. To znamená, že sa nemožno domáhať uloženia povinnosti susedovi napr. zdržať sa chovu zvierat, pretože žalobca nie je rušený sám o sebe touto činnosťou, ale jej následkami teda hlukom alebo zápachom, vo vzťahu ku ktorým treba naformulovať negatórny petit. Po rozhodnutí súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe, má pritom žalovaný rušiteľ sám si zvoliť postup, akým odstráni závadný stav spočívajú vo vzniku a šírení sa imisií. Preto súd prvej inštancie správne tiež skonštatoval, že žalobe žalobcov v tejto časti nebolo možné vyhovieť už len z dôvodu, že ich žalobná požiadavka smeruje na uloženie povinnosti aktívneho konania žalovaných.

32. Na doplnenie odvolací súd ešte dodáva, že žalobcovia nemohli uspieť ani v prípade správne formulovanej žaloby (petitu) a to z dôvodu nezvládnutia dôkazného bremena. Bolo na strane žalobcov povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (že žalovaní nad mieru primeranú pomerov zasahovali tienením do vlastníckeho práva žalobcov) a ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdení žalobcov, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy zákonným spôsobom vykonať, následne vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckým ústavom Stavebná fakulta STU v Bratislave dňa 10.10.2012, podľa ktorého nemá murovaný plot negatívny vplyv na preslnenie rodinného domu žalobcov. Hoci žalobcovia s predmetným znaleckým posudkom nesúhlasili, nepredložili a ani nenavrhli vykonať taký dôkaz, ktorý by závery vyššie uvedeného znaleckého posudku vyvrátil.

33. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

34. Súd prvej inštancie túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcom sa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepodarilo preukázať, že ich žaloba je v napadnutej časti dôvodná. Dôkazmi vykonanými súdom prvej inštancie (znaleckým dokazovaním) bol preukázaný opak, s ktorým znaleckým posudkom sa súd stotožnil, pričom postup znalca pri vypracovaní znaleckého posudku považoval za správny napriek námietkam zo strany žalobcov, s ktorými sa vysporiadal.

35. Námietka žalobcov ohľadom zastavenia konania v časti o uloženie povinnosti žalovaným odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletivového plota a náhrady škody vo výške 1,062,21 eur taktiež neobstojí. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné

posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Nakoľko žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrali účinne na pojednávaní žalobu späť a to tak v časti o uloženie povinnosti odstrániť rámy s fóliou a ostatný materiál z pletivového plota a tiež v časti prevyšujúcej priznaný nárok na náhradu škody, nie je možné účinné späťvzatie zobrať späť.

36. Ďalšie námietky žalobcov spočívajúce v nezákonnosti dedičstva, pochybení súdov a Ministerstva výstavby, súd nie je oprávnený v tomto konaní riešiť.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako i v súvisiacom osobitne nenapadnutom výroku o trovách konania ako vecne správny, s použitím § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

38. V odvolacom konaní plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešným žalobcom. O jej výške rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.

39. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .