Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 524/2018
PDF · 149.87 KB
No categories available
II. ÚS 524/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpeného JUDr. Pavlom Kvakom, Teplická 2282/42, Piešťany, vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 19 ods. 2
a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 6 ods. 1 a 3
písm. a), e) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv
podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, čl. 18 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 8 T 346/96 z 18. februára 1997 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 19 ods. 2 a čl. 47 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a 3, čl. 6
ods. 1 a 3 písm. a), e), čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 a 2
Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
sp. zn. 8 T 346/96 z 18. februára 1997 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (pod nepravým menom ) bol
napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 247
ods. 1 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov
(ďalej len „pôvodný Trestný zákon“) a poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1
pôvodného Trestného zákona, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní
8 mesiacov nepodmienečne a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia v zmysle § 57
pôvodného Trestného zákona, teda bez časového obmedzenia.
3. Podľa názoru sťažovateľa trest vyhostenia „...bol uložený za účinnosti Trestného
zákona č.140/1961 Zb. ako trest časovo neobmedzený, pričom aj keď bol tento trest
uložený... bol však uložený v rozpore s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej
republiky a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, čo bol zrejme dôvod novej úpravy
tohto trestu v novom Trestnom zákone č.300/2005 Z. z. tak, že nový Trestný zákon,
t. j. zák. č. 300/2005 Z .z., odstránil „doživotné“ časovo neohraničené trvanie tohto trestu
a trvanie tohto trestu nový Trestný zákon časovo ohraničil na 1 až 15 rokov.“.
4. Zo sťažnosti ďalej vyplýva aj to, že sťažovateľ podal návrh na obnovu konania,
ktorý okresný súd uznesením sp. zn. 24 Nt 43/2015 z 21. apríla 2016 zamietol. Sťažovateľ
uviedol, že opakovane žiadal o udelenie milosti (evidované na Ministerstve spravodlivosti
Slovenskej republiky pod č. 8946/02-61/M-207/1, č. 13434/06-61/M-224/1, č. 33634/09-
61M/452-1), pričom všetky žiadosti boli zamietnuté, a že podal aj podnet verejnej
ochrankyni práv, ktorá jeho podnet odložila.
5. Sťažovateľ porušenie základného práva na súkromný a rodinný život (čl. 19 ods. 2
ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru) odôvodnil najmä nemožnosťou stretávania sa na území
Slovenskej republiky s manželkou, s ktorou uzavrel manželstvo v roku 1999, a dcérou, ktorá
sa narodila 22. mája 1995 a ku ktorej bolo podľa tvrdenia sťažovateľa jeho otcovstvo
priznané 14. júla 1995.
Porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 2 a čl. 17 ods. 2 a 3 ústavy
a práv podľa čl. 3 a čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru odôvodnil sťažovateľ «konaním policajných
orgánov, ktoré protizákonne bezprostredne po skutočnom zadržaní sťažovateľa dňa
20.9.1996 a jeho predvedení na Obvodné oddelenie PZ vo Veľkých Kostoľanoch ho
na Obvodnom oddelení PZ vo Veľkých Kostoľanoch spútaného surovo zbili, pritom
poškodili jeho zdravie a následne ho umiestnili do cely predbežného zadržania v budove
polície v Trnave... kde bol až po 29 dňoch protiprávneho svojvoľného uväznenia políciou
uznesením sudkyne Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 147/96 „oficiálne“ vzatý
do väzby...».
Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa čl. 47 ods. 4 ústavy
a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a e) dohovoru sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že v trestnom konaní
nebola preverená obrana sťažovateľa a neboli zabezpečené dôkazy smerujúce
k preukázaniu neviny sťažovateľa.
Porušenie označených práv podľa Dohovoru o právach dieťaťa sťažovateľ odôvodnil
tým, že napadnutým rozsudkom uložený trest vyhostenia bez časového obmedzenia mu
neumožňuje viesť rodinný život s manželkou a podieľať sa na výchove dcéry. Sťažovateľ tiež
tvrdí, že «... nebola daná situácia, že oddelenie dcéry... od svojho otca by bolo v záujme
, ale naopak, bolo v najvyššom záujme ,
ktorá bola citovo naviazaná na svojho otca... aby žila spolu so svojim otcom... Trvalé,
prakticky „doživotné“ oddelenie... od jeho dcéry bolo vykonané proti vôli jej rodičov.».
6. Sťažovateľ „...žiada Ústavný súd SR, aby v zmysle § 53 ods.2 zák.č.38/1993 Z. z.
neodmietol prijatie tejto ústavnej sťažnosti z týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa.“.
Sťažovateľ tvrdil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku okresného súdu nepodal
najmä z týchto dôvodov: «Proti sťažovateľovi ako srbskému štátnemu príslušníkovi bolo
vedené trestné konanie... bez toho, aby do konania bol pribratý tlmočník zo slovenského
jazyka do srbčiny a naopak, hoci sťažovateľ neovládal slovenský jazyk, ale súd pribral
do konania... tlmočníka pre jazyk chorvátsky... trestné konanie... však bolo vedené
v skutočnosti proti , príslušníkovi Srbskej republiky,
vystupujúcemu v tomto trestnom konaní pod nepravým menom ako ,
chorvátsky štátny príslušník...
... z dôvodu jazykovej bariéry dobre nerozumel proti nemu vedenému trestnému
stíhaniu...
V dôsledku nedôvodného obvinenia sťažovateľa zo spáchania trestného činu krádeže,
protiprávneho väznenia... vzatia sťažovateľa do väzby dňa 19.10.1996, nepravdivej
výpovede... svedka... fyzického a psychického nátlaku polície a celkovej ťažkej životnej
situácie... bol za tejto situácie vo veľmi zlom psychickom rozpoložení.
Iba na odporúčanie vtedajšieho svojho obhajcu... sa sťažovateľ vzdal práva
na podanie odvolania... keďže bol už dlhší čas vo väzbe a podľa doporučenia jeho
vtedajšieho obhajcu to bol „najrýchlejší“ spôsob ako sa... mohol dostať na slobodu...»
7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľa:
- na rešpektovanie súkromného a rodinného života podlá článku 19 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a podlá článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd,
- nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu podlá čl.16 ods.2 Ústavy SR a podľa čl.3 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd,
- na osobnú slobodu podľa čl.17 ods.2,3 Ústavy SR a podľa čl.5 ods. 1,3 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- na spravodlivé súdne konanie podľa čl.47 ods.4 Ústavy SR a podlá článku 6 ods. 1,
3 písm. a) ,e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
- na neoddelenie od dieťaťa proti vôli rodičov podlá článku 9 ods. l Dohovoru
o právach dieťaťa, na spojenie rodiny podľa článku 10 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa
a na spoločnú výchovu dieťaťa podľa článku 18 ods.1,2 Dohovoru o právach dieťaťa,
boli rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T 346/96 zo dňa 18.2.1997,
právoplatným dňa 5.3.1997, porušené.
2. Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 8T 346/96 zo dňa 18.2.1997,
právoplatný dňa 5.3.1997, vo vzťahu k sťažovateľovi v celom rozsahu zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000 EUR
(slovom dvadsaťtisíc eur)...
4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho
zastúpenia...“
II.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti
o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov
ustanoví zákon.
9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
10. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
11. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť,
pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje
(napr. I. ÚS 235/03, IV. ÚS 35/04, II. ÚS 267/04, III. ÚS 8/08).
12. Pretože sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde zjavne po uplynutí
dvojmesačnej lehoty (napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. marca 1997),
ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú. Napokon oneskorenosť
podania v sťažnosti konštatoval aj sťažovateľ.
13. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon
na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku odvolanie nepodal.
14. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou poukazuje na danosť okolností
hodných osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde a zakladá dôvod
na odpustenie zmeškanej lehoty, ústavný súd v závere poznamenáva, že dvojmesačná lehota
v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde má kogentnú povahu, t. j. jej prípadné
nedodržanie nemožno odpustiť.
Ustanovenie § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde dovoľuje ústavnému súdu odpustiť
z dôvodov hodných osobitného zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo
iných právnych prostriedkov, ktoré zákon navrhovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje,
ale nie zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde
(m. m. III. ÚS 162/03).
15. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom
prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2018