Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 524/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra

2018 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného JUDr. Pavlom Kvakom, Teplická 2282/42, Piešťany, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 19 ods. 2

a , práv podľa , a 3, a 3

písm. a), e) a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práv

podľa čl. 9 ods. 1 a čl. 10 ods. 1, čl. 18 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom

Okresného súdu Trnava sp. zn. z 18. februára 1997 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základných práv podľa čl. 16 ods. 2, čl. 17 ods. 2 a 3, čl. 19 ods. 2 a čl. 47 ods. 3

(ďalej len „“), práv podľa , a 3,

ods. 1 a 3 písm. a), e), čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) a práv podľa čl. 9 ods. 1, čl. 10 ods. 1 a čl. 18 ods. 1 a 2

Dohovoru o právach dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 18. februára 1997 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ (pod nepravým menom ) bol

napadnutým rozsudkom uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže podľa § 247

ods. 1 písm. b) v znení neskorších predpisov

(ďalej len „pôvodný “) a poškodzovania cudzej veci podľa

pôvodného , pričom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní

8 mesiacov nepodmienečne a zároveň mu bol uložený trest vyhostenia v zmysle § 57

pôvodného , teda bez časového obmedzenia.

3. Podľa názoru sťažovateľa trest vyhostenia „...bol uložený za účinnosti Trestného

ako trest časovo neobmedzený, pričom aj keď bol tento trest

uložený... bol však uložený v rozpore s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej

republiky a v rozpore s , čo bol zrejme dôvod novej úpravy

tohto trestu v novom 005 Z. z. tak, že nový ,

t. j. Z .z., odstránil „doživotné“ časovo neohraničené trvanie tohto trestu

a trvanie tohto trestu nový časovo ohraničil na 1 až 15 rokov.“.

4. Zo sťažnosti ďalej vyplýva aj to, že sťažovateľ podal návrh na obnovu konania,

ktorý okresný súd uznesením sp. zn. z 21. apríla 2016 zamietol. Sťažovateľ

uviedol, že opakovane žiadal o udelenie milosti (evidované na Ministerstve spravodlivosti

Slovenskej republiky pod č. 8946/02-61/M-207/1, č. 13434/06-61/M-224/1, č. 33634/09-

61M/452-1), pričom všetky žiadosti boli zamietnuté, a že podal aj podnet verejnej

ochrankyni práv, ktorá jeho podnet odložila.

5. Sťažovateľ porušenie základného práva na súkromný a rodinný život (čl. 19 ods. 2

a dohovoru) odôvodnil najmä nemožnosťou stretávania sa na území

Slovenskej republiky s manželkou, s ktorou uzavrel manželstvo v roku 1999, a dcérou, ktorá

sa narodila 22. mája 1995 a ku ktorej bolo podľa tvrdenia sťažovateľa jeho otcovstvo

priznané 14. júla 1995.

Porušenie základných práv podľa a a 3

a práv podľa čl. 3 a čl. 5 ods. 1 a 3 dohovoru odôvodnil sťažovateľ «konaním policajných

orgánov, ktoré protizákonne bezprostredne po skutočnom zadržaní sťažovateľa dňa

20.9.1996 a jeho predvedení na Obvodné oddelenie PZ vo Veľkých Kostoľanoch ho

na Obvodnom oddelení PZ vo Veľkých Kostoľanoch spútaného surovo zbili, pritom

poškodili jeho zdravie a následne ho umiestnili do cely predbežného zadržania v budove

polície v Trnave... kde bol až po 29 dňoch protiprávneho svojvoľného uväznenia políciou

uznesením sudkyne Okresného súdu Trnava sp. zn. Tpr 147/96 „oficiálne“ vzatý

do väzby...».

Vo vzťahu k porušeniu práva na spravodlivé konanie podľa

a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a) a e) dohovoru sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že v trestnom konaní

nebola preverená obrana sťažovateľa a neboli zabezpečené dôkazy smerujúce

k preukázaniu neviny sťažovateľa.

Porušenie označených práv podľa Dohovoru o právach dieťaťa sťažovateľ odôvodnil

tým, že napadnutým rozsudkom uložený trest vyhostenia bez časového obmedzenia mu

neumožňuje viesť rodinný život s manželkou a podieľať sa na výchove dcéry. Sťažovateľ tiež

tvrdí, že «... nebola daná situácia, že oddelenie dcéry... od svojho otca by bolo v záujme

, ale naopak, bolo v najvyššom záujme ,

ktorá bola citovo naviazaná na svojho otca... aby žila spolu so svojim otcom... Trvalé,

prakticky „doživotné“ oddelenie... od jeho dcéry bolo vykonané proti vôli jej rodičov.».

6. Sťažovateľ „...žiada Ústavný súd SR, aby v zmysle

neodmietol prijatie tejto ústavnej sťažnosti z týchto dôvodov hodných osobitného zreteľa.“.

Sťažovateľ tvrdil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku okresného súdu nepodal

najmä z týchto dôvodov: «Proti sťažovateľovi ako srbskému štátnemu príslušníkovi bolo

vedené trestné konanie... bez toho, aby do konania bol pribratý tlmočník zo slovenského

jazyka do srbčiny a naopak, hoci sťažovateľ neovládal slovenský jazyk, ale súd pribral

do konania... tlmočníka pre jazyk chorvátsky... trestné konanie... však bolo vedené

v skutočnosti proti , príslušníkovi Srbskej republiky,

vystupujúcemu v tomto trestnom konaní pod nepravým menom ako ,

chorvátsky štátny príslušník...

... z dôvodu jazykovej bariéry dobre nerozumel proti nemu vedenému trestnému

stíhaniu...

V dôsledku nedôvodného obvinenia sťažovateľa zo spáchania trestného činu krádeže,

protiprávneho väznenia... vzatia sťažovateľa do väzby dňa 19.10.1996, nepravdivej

výpovede... svedka... fyzického a psychického nátlaku polície a celkovej ťažkej životnej

situácie... bol za tejto situácie vo veľmi zlom psychickom rozpoložení.

Iba na odporúčanie vtedajšieho svojho obhajcu... sa sťažovateľ vzdal práva

na podanie odvolania... keďže bol už dlhší čas vo väzbe a podľa doporučenia jeho

vtedajšieho obhajcu to bol „najrýchlejší“ spôsob ako sa... mohol dostať na slobodu...»

7. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Základné práva sťažovateľa:

- na rešpektovanie súkromného a rodinného života podlá článku 19 ods. 2

Slovenskej republiky a podlá článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd,

- nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu

zaobchádzaniu alebo trestu podlá SR a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd,

- na osobnú slobodu podľa ,3 SR a podľa ,3 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- na spravodlivé súdne konanie podľa SR a podlá článku 6 ods. 1,

3 písm. a) ,e) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

- na neoddelenie od dieťaťa proti vôli rodičov podlá článku 9 ods. l Dohovoru

o právach dieťaťa, na spojenie rodiny podľa článku 10 ods. l Dohovoru o právach dieťaťa

a na spoločnú výchovu dieťaťa podľa článku 18 ods.1,2 Dohovoru o právach dieťaťa,

boli rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 18.2.1997,

právoplatným dňa 5.3.1997, porušené.

2. Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 18.2.1997,

právoplatný dňa 5.3.1997, vo vzťahu k sťažovateľovi v celom rozsahu zrušuje a vec mu

vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000 EUR

(slovom dvadsaťtisíc eur)...

4. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia...“

II.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

9. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

10. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

11. Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom

ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť,

pretože to kogentné ustanovenie nedovoľuje

(napr. , , , ).

12. Pretože sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde zjavne po uplynutí

dvojmesačnej lehoty (napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť 5. marca 1997),

ústavný súd musel sťažnosť odmietnuť ako oneskorene podanú. Napokon oneskorenosť

podania v sťažnosti konštatoval aj sťažovateľ.

13. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ proti napadnutému rozsudku odvolanie nepodal.

14. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou poukazuje na danosť okolností

hodných osobitného zreteľa podľa a zakladá dôvod

na odpustenie zmeškanej lehoty, ústavný súd v závere poznamenáva, že dvojmesačná lehota

v zmysle má kogentnú povahu, t. j. jej prípadné

nedodržanie nemožno odpustiť.

Ustanovenie dovoľuje ústavnému súdu odpustiť

z dôvodov hodných osobitného zreteľa len nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon navrhovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje,

ale nie zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti podľa

(m. m. ).

15. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej predbežnom

prerokovaní, ďalšími návrhmi sťažovateľa sa ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. novembra 2018