Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 8/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., P., vo veci namietaného porušenia základných práv

a slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Ružomberok zo 4. decembra 2002 v konaní

vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu v Žiline z 26. februára 2003 v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. H. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. novembra

2007 doručená sťažnosť J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv a slobôd rozhodnutiami Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný

súd“) zo 4. decembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn. a Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 26. februára 2003 v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „dňa 04. 12. 2002 som bol rozhodnutím

Okresného súdu v Ružomberku uznaný vinným spoločne aj s bývalým kolegom

J. L. zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158

ods. 1. písm. a) a odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)

mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.

Krajský súd ako súd odvolací svojim uznesením, č. k.: zo dňa 26. 02. 2003

naše odvolanie ako obžalovaných zamietol.

Taktiež boli zamietnuté aj 2 (dve) mimoriadne dovolania - návrh na podanie

sťažnosti pre porušenie zákona.

Uvedené rozhodnutia považujem za nesprávne, pre slabé získavanie dôkazov

orgánmi činnými v trestnom konaní ako aj súdmi (...).“

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti podrobne opisuje, v čom vidí nezákonný postup

vyšetrovateľa a všeobecných súdov, a v závere žiada, aby ústavný súd rozhodol, že

rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu došlo k „poškodeniu našich práv, slobôd,

našej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, morálnej ujmy a taktiež dobrej povesti na ochranu

mena (...)“.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namietal porušenie svojich základných práv a slobôd rozhodnutiami

okresného súdu zo 4. decembra 2002 v konaní vedenom pod sp. zn. a krajského

súdu z 26. februára 2003 v konaní vedenom pod sp. zn. , proti ktorým podal jeho

právny zástupca podnet 8. júla 2003 na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej

len „generálna prokuratúra“), v ktorom sa domáhal podania sťažnosti pre porušenie zákona.

Tá o výsledku prešetrenia podnetu informovala jeho právneho zástupca 8. októbra 2003.

V oznámení z 30. septembra 2003 okrem iného uviedla, že „v preskúmanej trestnej veci

nebol zistený dôvod na postup podľa V rozhodnutiach súdov I. a II. stupňa,

a v konaní, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo nebolo zistené porušenie zákona (...),

preto jeho podnet ako nedôvodný odložila.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože

to kogentné ustanovenie nedovoľuje

(napr. , , ).

Ústavný súd konštatuje, že námietky sťažovateľa v súvislosti s porušením jeho

bližšie neoznačených práv a slobôd v trestnej veci treba považovať aj za „iný zásah“,

o ktorom sťažovateľ vedel už v priebehu trestného konania (tieto námietky boli predmetom

odvolania), najneskôr sa však o tomto zásahu sťažovateľ musel dozvedieť po právoplatnom

skončení trestného stíhania proti jeho osobe, t. j. 26. februára 2003, keď v tejto trestnej veci

krajský súd právoplatne rozhodol uznesením sp. zn. z 26. februára 2003

o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 4. decembra

2002.

Od uvedeného dátumu sťažovateľovi začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie

sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd ústavnému súdu. Jeho sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená 30. novembra 2007, teda dávno po uplynutí dvojmesačnej lehoty

ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom (§ 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2008