Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 522/2018
PDF · 94.95 KB
No categories available
II. ÚS 522/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. novembra
2018 predbežne prerokoval sťažnosť ,
zastúpeného advokátkou , vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 8 ods. 1, 2, 5 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 1 Tos 73/2018 z 23. júla 2018 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra
2018 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Charty základných práv a slobôd
[správne má byť Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), pozn.], práva
na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny
uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Tos 73/2018 z 23. júla
2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu
3. októbra 2018.
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol uznesením Okresného súdu
Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 12 Tp 528/2017 z 2. januára 2018 vzatý
do väzby pre podozrenie zo spáchania zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1 a 2 písm. b)
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
zákon“) v jednočinnom súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 a 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Dňa 25. júna 2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal na okresnom súde
obžalobu na sťažovateľa pre uvedené trestné činy.
Následne okresný súd uznesením sp. zn. 2 T 71/2018 z 11. júla 2018 na neverejnom
zasadnutí rozhodol o väzbe sťažovateľa tak, že ho ponechal vo väzbe z dôvodov podľa § 71
ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Trestný poriadok“) a túto väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného
úradníka.
Proti uzneseniu okresného súdu z 11. júla 2018 podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej
rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.
3. Za najpodstatnejší dôvod podania ústavnej sťažnosti sťažovateľ považuje
nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý sa vôbec
nezaoberal skutočnosťami, ktoré sťažovateľ uviedol aj vo svojej sťažnosti proti uzneseniu
okresného súdu z 11. júla 2018, a to predovšetkým tým, že dôvody väzby neexistujú,
v rozhodnutí sú uvedené iba všeobecne a rámcovo bez odôvodnenia vo vzťahu ku konaniu
sťažovateľa. Podľa tvrdenia sťažovateľa sa rozhodovanie krajského súdu javí vyložene ako
formálne, arbitrárne a nedôvodné.
Podľa názoru sťažovateľa zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu
plynie od 3. augusta 2018, keď bolo napadnuté uznesenie krajského súdu doručené jeho
právnej zástupkyni.
4. Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný
súd nálezom vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu boli porušené jeho
v záhlaví označené práva a slobody. Zároveň od ústavného súdu žiada, aby zrušil napadnuté
uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súčasne sťažovateľ žiada, aby
mu ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
8. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože
to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde nedovoľuje
(napr. I. ÚS 235/03, IV. ÚS 35/04, II. ÚS 267/04, III. ÚS 8/08).
9. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri právoplatnom rozhodnutí
podľa Trestného poriadku, ktoré sa sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť
porušené jeho základné práva alebo slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov
podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia
sťažovateľovi, nie však jeho právnemu zástupcovi (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).
10. Podaná sťažnosť smeruje proti napadnutému uzneseniu krajského súdu
z 23. júla 2018. Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ napadnuté uznesenie prevzal
30. júla 2018. Pretože predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu v čase
(3. októbra 2018), keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených
v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný
oneskorene.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. novembra 2018